Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/125/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci bez návrhu začatého konania o určenie výšky náhrady výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora JUDr. Jána Súkeníka so sídlom kancelárie Stred 60/55, Považská Bystrica, značka správcu S258 zaniknutej obchodnej spoločnosti L & J LUSIK spol. s r.o. so sídlom Šmidkeho 490/6, 022 01 Púchov, Slovenská republika, IČO: 30 225 663, vymazanej z obchodného registra dňom 03.01.2003, za účasti veriteľov Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, Považská Bystrica a Trelleborg Bohemia, a.s. (pôvodne obchodným menom RUBENA a.s.) so sídlom Akademika Bedrny 531/8a, Věkoše, 50003 Hradec Králové, IČO: 000 12 131, Česká republika, o odvolaní likvidátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/117/2014-307 zo dňa 26. mája 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola likvidátorovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi za výkon funkcie likvidátora v dodatočnej likvidácii zaniknutej obchodnej spoločnosti L & J LUSIK spol. s.r.o. určená náhrada výdavkov vo výške 1.593,82 Eur.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydaným v čase platnosti a účinnosti O.s.p. rozhodol tak, že likvidátorovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi so sídlom kancelárie Stred 60/55, Považská Bystrica, značka správcu S258 sa za výkon funkcie likvidátora v dodatočnej likvidácii zaniknutej obchodnej spoločnosti L & J LUSIK spol. s r.o. so sídlom Šmidkeho 490/6, 022 01 Púchov, Slovenská republika, IČO 30 225 663, určil odmena vo výške 12.453,31 Eur a náhrada výdavkov vo výške 1.593,82 Eur, a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že JUDr. Ján Súkeník ako súdom ustanovený likvidátor zaniknutej spoločnosti L & J LUSIK spol. s.r.o., so sídlom Šmidkeho 490/6, 022 01 Púchov, Slovenská republika, IČO: 30 225 663 si uplatnil právo na odmenu a náhradu výdavkov za výkon funkcie likvidátora. Odmenu si uplatnil vo výške 12.453,28 Eur vrátane 20 % DPH v zmysle vyhl. č. 526/2004 Z.z. a náhradu výdavkov požadoval vo výške 7.593,82 Eur. Výdavky, ktorých náhrady sa likvidátor domáhal, podľa ním predložených dokladov mali pozostávať zo sumy 1.195,20 Eur vyplatenej za znalecký posudok č. 73/2011, zo sumy 66 Eur-kolky za návrh na vklad vlastníckeho práva do KN, zo sumy 22,46 Eur - poplatok za overovanie podpisov na kúpnej zmluve, z poštovného počas dodatočnej likvidácie vo výške 39 Eur, z vkladu 20 Eur v V., a.s. pri založení účtu likvidátora v dodatočnej likvidácii, zo sumy 20 Eur za zverejnenie podmienok ponukového konania v OV, zo sumy 134,40 Eur za zverejnenie podmienok ponukového konania v regionálnom periodiku C. noviny D. G., zo sumy 1,60 Eur za overenie listiny-zrušenie exekučného príkazu predajom nehnuteľností JUDr. Máriou Krasňanovou, súdnou exekútorkou, zo sumy 62,91 Eur

- cestovné likvidátora za obdobie dodatočnej likvidácie, zo sumy 5.000 Eur + 20 % DPH, t.j. 6.000 Eur

- za vedenie účtovnej agendy zaniknutej spoločnosti počas dodatočnej likvidácie a zo sumy 32,25 Eur ako rezervy na úhradu budúcich výdavkov na poštovné a na náklady budúcich období v súvislosti s poplatkom za vedenie účtu, poplatkami za zrealizovanie príkazov na úhradu, poplatkom za zrušenie účtu za obdobie 9-11/2015. Zo zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 uzavretej likvidátorom so spoločnosťou J., s.r.o., so sídlom G. A. XX, J. J., IČO 36 044 725 (čl. 95-97) vyplynulo, že predmetom zmluvy bolo vedenie účtovnej evidencie pre objednávateľa, a to konkrétne kontrola účtovných dokladov (majetku, pohľadávok, cash-flow), vedenie účtovníctva, spracovanie daňových výkazov, daňových priznaní a účtovných závierok za obdobie trvania dodatočnej likvidácie. Cena za predmet diela bola dohodnutá vo výške 5000 Eur+DPH. Zo správy spoločnosti J., s.r.o. o činnostiach vykonaných v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 vyplýva, že táto poskytovala najmä poradenské a ekonomické služby: a/ inventarizácia dodatočne zisteného majetku a záväzkov a ich ocenenie reálnou hodnotou v zmysle zákona o účtovníctve, b/otvorenie účtovných kníh v zmysle znaleckého ohodnotenia dodatočne zisteného majetku a prihlásených dodatočne zistených záväzkov, c/ zavedenie systému obehu dokladov, d/ vedenie evidencie bežných hotových výdavkov podľa predložených dokladov, e/ vedenie nových záväzkov najmä z titulu pôžičiek poskytnutých likvidátorom za účelom ich vysporiadania z likvidačného majetku, f/ vedenie evidencie k bankovému účtu, g/ spracovanie výkazov priebežnej a mimoriadnej účtovnej závierky. V správe sa ďalej uvádza, že v súvislosti s predajom nehnuteľnosti bola spojená rada výdavkov, ktoré bolo potrebné v likvidácii evidovať resp. zaúčtovať a spoločnosť J., s.r.o. poskytovala likvidátorovi súčinnosť pri preskúmaní zoznamu veriteľov, ktorý bol likvidátorovi predložený zo strany bývalého štatutára zaniknutej spoločnosti, ktorý zoznam bol porovnávaný s poslednou účtovnou závierkou zaniknutej spoločnosti. Podľa uvedenej správy spoločnosť J., s.r.o. poskytovala likvidátorovi súčinnosť počas obdobia 5 rokov. Z výpisov z účtov v V., a.s. vyplynulo, že na týchto sa nachádza finančný majetok spolu vo výške 181.259,09 Eur k 30.04.2016. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 200e ods. 1 písm. b), ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016, z ustanovení § 75a a § 75 ods. 6, 7 Obch. zák., z ustanovení § 2 ods. 2, § 3, § 6 a § 7 vyhl. č. 526/2004 Z.z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ako aj z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c), d) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Konštatoval, že z predložených dokladov a obsahu spisu vyplynulo, že výška likvidačného majetku z dodatočnej likvidácie, je 181.000 Eur. Odmena likvidátora tak predstavuje podľa § 3 vyhl. MS SR č. 526/2004 Z.z. sumu 10.377,76 Eur a to 15 % zo sumy 3.319,39 Eur (497,91 Eur) +10 % zo sumy vypočítanej ako rozdiel 16.596,96- 3.319,39 Eur (1.327,76 Eur)+7 % zo sumy vypočítanej ako rozdiel 33.193,92 Eur-16.596,96 Eur (1.161,79 Eur)+ 5 % zo sumy presahujúcej 33.193,92 Eur (7.390,30 Eur). Po správnom výpočte odmeny likvidátora podľa § 3 vyhl. č. 526/2004 Z.z. mu tak patrí odmena vo výške 10.377,76 Eur. Súd prvej inštancie zároveň priznal likvidátorovi odmenu zvýšenú o DPH, keďže tento preukázal, že je registrovaný ako platiteľ DPH. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výdavky likvidátora, likvidátorovi patrí náhrada len tých hotových výdavkov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním likvidácie. Zdôraznil, že likvidátor uplatňujúci náhradu výdavkov je povinný preukázať účelnosť vynaložených výdavkov, ktorých náhrady sa domáha a súd je povinný účelnosť vynaložených výdavkov vyhodnotiť, nakoľko neúčelne vynaložené výdavky znižujú uspokojenie pohľadávok veriteľov zaniknutej spoločnosti. Likvidátor si v danej veci uplatnil náhradu výdavkov spolu vo výške 7.593,82 Eur. Po preskúmaní likvidátorom uplatnených výdavkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že likvidátor účelne vynaložil výdavky len vo výške 1.593,82 Eur, teda všetky uplatnené výdavky okrem výdavku vo výške 6.000 Eur vzniknutého na základe Zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011. Preto súd priznal likvidátorovi náhradu výdavkov vo výške 1.593,82 Eur ako účelne vynaložených výdavkov v súvislosti s dodatočnou likvidáciou. Uviedol, že uplatnený výdavok likvidátora vo výške 6.000 Eur je výdavkom neúčelne vynaloženým v dodatočnej likvidácii, ktorý znižuje uspokojenie pohľadávok veriteľov zaniknutej spoločnosti. Argumentáciu likvidátora o dôvodnosti a účelnosti vynaloženého výdavku vo výške 6.000 Eur vzhľadom na výkon činností realizovaných spoločnosťou J. s.r.o. J. J. označil za neopodstatnenú, pretože išlo o likvidáciu už zaniknutej obchodnej spoločnosti, ktorej vedenie účtovníctva resp. vypracovávanie účtovnej závierky zaniknutej spoločnosti je neúčelné, keďže takto vypracovanú účtovnú závierku už neexistujúceho subjektu nie je možné ani potrebné použiť na žiadne účely, ani túto predkladať orgánom verejnej správy. Poukázal na to, že sám zákon o účtovníctve stanovuje povinnosť účtovnej jednotke - právnickej osobe viesť účtovníctvo od

svojho vzniku do dňa svojho zániku (§ 4 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z.), pričom účtovnou jednotkou je podľa § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z. len tá právnická osoba, ktorá má sídlo na území SR. Zaniknutá právnická osoba však sídlo nemá, v dôsledku čoho táto nie je účtovnou jednotkou. Preto výdavok vzniknutý z uzavretej Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva a spracovanie účtovných závierok za obdobie trvania dodatočnej likvidácie, nie je možné vyhodnotiť ako účelný. Taktiež tvrdenie likvidátora o tom, že v súvislosti s predajom nehnuteľnosti bola spojená rada výdavkov, ktoré bolo potrebné v likvidácii evidovať resp. zaúčtovať, neobstojí, lebo je zrejmé, že výdavky vznikajúce likvidátorovi počas dodatočnej likvidácie pri speňažovaní nie je možné účtovať v účtovníctve zaniknutej spoločnosti, ktorej majetok sa dodatočne likviduje, nakoľko počas dodatočnej likvidácie môžu vznikať výdavky len likvidátorovi, nie zaniknutej spoločnosti. Súd teda rozhoduje o náhrade výdavkov likvidátora, a nie zaniknutej spoločnosti. Pokiaľ likvidátor argumentoval aj tým, že predmetom zmluvy bola okrem iných činností aj kontrola účtovných dokladov a ekonomické a účtovné poradenstvo, súd prvej inštancie zdôraznil, že za likvidátora pri nariadení dodatočnej likvidácie je možné ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov vedeného MSSR, pričom do zoznamu je možné zapísať len osobu, ktorá má odbornú spôsobilosť (nielen právnu ale i ekonomickú) na výkon funkcie správcu/ likvidátora. Likvidátor netvrdil ani nepreukázal, v čom mala spočívať náročnosť a komplikovanosť posúdenia účtovníctva zaniknutej spoločnosti (za účelom vykonania dodatočnej likvidácie), v dôsledku čoho bolo nutné požiadať o pomoc odborníka. Likvidátor nepreukázal, že posúdenie majetku veriteľov dlžníka z účtovných dokladov vyžadovalo odborné znalosti z oblasti účtovníctva vo väčšom rozsahu ako tie, ktoré by mal mať osoba zapísaná v zozname správcov, ktorá vykonala správcovskú skúšku. Okrem toho súd prvej inštancie zdôraznil, že všetky administratívne ale i iné práce (napr. účtovné) vykonané v súvislosti s likvidáciou, sú zahrnuté už v odmene likvidátora (§ 6 vyhl. č. 526/2004 Z.z.). Pokiaľ teda likvidátor považoval za nevyhnutné vykonávať počas dodatočnej likvidácie účtovné práce/služby, náhrada za tieto je zahrnutá v jeho odmene, a na ich náhradu osobitne nemá nárok. Z uvedených dôvodov priznal likvidátorovi len náhradu výdavkov účelne vynaložených a bezprostredne potrebných na úspešné vykonanie dodatočnej likvidácie zaniknutej spoločnosti. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal likvidátor v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to v časti výroku o určení náhrady výdavkov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvoinštančného súdu tak, že mu určí náhradu výdavkov vo výške 7.593,82 Eur. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu o neúčelnosti výdavku vzniknutého vo výške 6.000 Eur v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o dielo so spoločnosťou J. s.r.o. Uviedol, že na základe predmetnej zmluvy spoločnosť J. s.r.o. účtovala spoločnosti L & J LUSIK s.r.o. od nariadenia dodatočnej likvidácie až doposiaľ, čiže viac než 5 rokov. Poukázal na znenie § 75a a na znenie § 75 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorých postupoval a ku dňu skončenia likvidácie predložil prvoinštančnému súdu konečnú správu o priebehu likvidácie spolu s návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, a tiež výkaz ziskov a strát k 11.09.2015 a súvahu k 11.09.2015, ktorú vypracovala spoločnosť BCSR s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011. uviedol, že predmetom uvedenej zmluvy bolo: a) kontrola účtovných dokladov - majetku, pohľadávok, cash-flow, b) vedenie účtovníctva, c) spracovanie daňových výkazov, d) spracovanie daňových priznaní a účtovných závierok za obdobie trvania dodatočnej likvidácie. Počas trvania predmetnej zmluvy o dielo spoločnosť J. s.r.o. poskytovala v rámci uvedeného predmetu najmä tieto konkrétne poradenské a ekonomické služby: a) inventarizácia dodatočne zisteného majetku a záväzkov a ich ocenenie reálnou hodnotou v zmysle Zákona o účtovníctve, b) otvorenie účtovných kníh v zmysle: znaleckého ohodnotenia dodatočne zisteného majetku, prihlásených dodatočne zistených záväzkov, c) zavedenie systému obehu dokladov, d) vedenie evidencie bežných hotových výdavkov podľa preložených dokladov, e) vedenie evidencie nových záväzkov najmä z titulu pôžičiek poskytnutých likvidátorom za účelom ich vysporiadania z likvidačného zostatku, f) vedenie evidencie k bankovému účtu, g) spracovanie výkazov priebežnej účtovnej závierky, h) spracovanie výkazov mimoriadnej účtovnej závierky. Zdôraznil, že pri výkone funkcie likvidátora, kde podstatnou činnosťou je speňaženie majetku likvidovanej spoločnosti, bol povinný starať sa o majetok spoločnosti a spravovať ho až do jeho speňaženia. V danom prípade k speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti došlo za kúpnu cenu 181.000 Eur a v súvislosti s predajom nehnuteľnosti bolo spojených veľa výdavkov, ktoré bolo potrebné zaúčtovať, resp. evidovať. Spoločnosť J. s.r.o. mu okrem toho poskytla súčinnosť nielen pri preskúmaní zoznamu veriteľov, ale aj počas celého trvania likvidácie, teda v období viac než 5 rokov.

Jednotlivé výdavky súvisiace s dodatočnou likvidáciou nebolo podľa jeho názrou možné evidovať len u neho ako likvidátora, ale tieto bolo potrebné riadne zaúčtovať, aby bolo možné prípadne preskúmať ich oprávnenosť. Za poskytnuté služby mu spoločnosť J., s.r.o. vyúčtovala faktúrou č. 035/2015 z 18.05.2015 dohodnutú cenu vo výške 6.000 Eur vrátane DPH. Likvidátor ďalej uviedol, že pokiaľ veriteľ Sociálna poisťovňa spochybnil výšku výdavku za vedenie účtovníctva, k primeranosti ceny za vedenie účtovníctva sa nevyjadril, neuviedol, aká suma je podľa neho primeraná. Ďalší veriteľ, spoločnosť RUBENA a.s., k vynaloženým výdavkom nemal žiadne námietky. Likvidátor poukázal na to, že pri výkone dodatočnej likvidácie, ktorá v čase jej začatia nebola bežným procesom, bol povinný postupovať a konať s odbornou starostlivosťou, a keďže problematika vedenia účtovníctva nebol celkom zreteľná, požiadal o odborné ekonomické poradenstvo spoločnosť J. s.r.o., ktorá sa uvedenou problematikou zaoberala. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa domáhal aj priznania výdavkov vynaložených na vedenie účtovnej evidencie likvidovanej spoločnosti.

3. Veriteľ dodatočne likvidovanej spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie prvoinštančného súdu o priznaní odmeny likvidátorovi vo výške 12.453,31 Eur a náhrade výdavkov vo výške 1.593,82 Eur je podľa jeho názoru vecne správne.

4. Veriteľ dodatočne likvidovanej spoločnosti Trelleborg Bohemia, a.s. (pôvodne obchodným menom RUBENA a.s.) sa k odvolaniu likvidátora písomne nevyjadril.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len . Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 395 ods.1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 25 aj náležitosti podľa § 363 (§ 2 ods. 1 s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 63 CMP, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 a dospel k záveru, že uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti výroku o určení náhrady výdavkov vo výške 1.593,82 Eur likvidátorovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože skutkové okolnosti vyplývajúce z predložených listín neboli sporné. Vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd nezistil (§ 67 .

11. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že likvidátorovi patrí náhrada výdavkov len vo výške 1.593,82 Eur ako preukázateľne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s vykonaním dodatočnej likvidácie podľa § 75a Obch. zák. odvolací súd uvádza, že pre posúdenie skutočnosti, či aj suma 6.000 Eur ako výdavok vynaložený za vedenie účtovnej agendy spoločnosti L & J LUSIK spol. s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 uzatvorenej medzi likvidátorom a spoločnosťou J. s.r.o., je s poukazom na ustanovenie § 7 vyhl. č. 526/2004 Z.z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora účelne vynaloženým výdavkom, je potrebné predovšetkým zohľadniť to, že v danom prípade ide o dodatočnú likvidáciu už zaniknutej spoločnosti, ktorá nevykonávala žiadnu podnikateľskú, a ani inú činnosť, a že predmetom dodatočnej likvidácie bol len predaj nehnuteľnosti - budovy súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/ X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. J..

12. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že náhrada všetkých preukázateľne vynaložených výdavkov spojených s predajom predmetnej nehnuteľnosti (cena za vyhotovený znalecký posudok, kolky za návrh na vklad do katastra nehnuteľností, poštovné náklady, poplatky za overenie podpisov atď.) bola likvidátorovi priznaná celkom vo výške 1.593,82 Eur. Išlo o riadne zdokladované výdavky, ktorých vynaloženie bolo možné objektívne preskúmať. Na rozdiel od týchto preukázateľne vynaložených výdavkov, opodstatnenosť a účelnosť výdavku vo výške 6.000 Eur za vedenie účtovnej evidencie zaniknutej spoločnosti, v rámci ktorej podľa zmluvy o dielo mala spoločnosť BCSR s.r.o. vykonávať kontrolu účtovných dokladov (majetku, pohľadávok, finančných tokov, vedenie účtovníctva, spracovanie daňových výkazov, daňových priznaní a účtovných závierok po dobu trvania dodatočnej likvidácie), nebola preukázaná. Správa spoločnosti J. s.r.o. o činnostiach vykonaných v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 obsahuje len všeobecnú charakteristiku ekonomických a poradenských služieb, bez ich konkrétnej špecifikácie z hľadiska charakteru poskytnutej služby a za situácie, že účtovné činnosti sa mali týkať zaniknutej spoločnosti, nespĺňa kritérium dokladu preukazujúceho účelnosť takto vynaložených výdavkov. Záver prvoinštančného súdu o neúčelnosti výdavku vo výške 6.000 Eur vzniknutého uzatvorením zmluvy o dielo so spoločnosťou J. s.r.o. na výkon poradenských a ekonomických služieb dodatočne likvidovanej zaniknutej spoločnosti je správny a na tom, že náhradu za taký výdavok likvidátorovi nemožno priznať, nič nemení ani jeho argumentácia, že predmetnú zmluvu o dielo uzatvoril v úmysle splnenia si povinnosti vykonávať funkciu likvidátora zaniknutej spoločnosti s odbornou starostlivosťou, bez predchádzajúcich skúseností s dodatočnou likvidáciou.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 (do 30.06.2016 v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 . Likvidátor v odvolaní proti uzneseniu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorý by neboli predmetom posudzovania prvoinštančným súdom. 14. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vedne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 .

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .