Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-111-2017.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Ď. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. D. S. dieťaťa rodičov Ľ. Ď. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. D. S. na H. X. O. XX/X a O. Ď. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Z. D. S. na ulici H. X. O. XX/X v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P 367/2015-38 z 26.10.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného otca pre mal. O. Ď. nar. X.X.XXXX.
Mení vo výroku o dlžnom výživnom tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné 800 Eur za obdobie od 1.7.2016 do 31.10.2016 naraz v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku..
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 26.10.2016 č.k. 15P 367/2015-38 zveril maloletého O. Ď. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého O. výživným 200 € mesačne, ktoré je povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.7.2016 do budúcna. Dlžné výživné 800 € za obdobie od 1.7.2016 do 31.10.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 50 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Styk otca s maloletým neupravil. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku rozsudku o určení výživného a spôsobe zaplatenia dlžného výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nevyhodnotil dostatočne príjmy a výdavky otca maloletého dieťaťa a v dôsledku toho schopnosť otca platiť výživné vo vyššom rozsahu ako určil. Poukázala na skutočnosť, že otec platí nájomné vo výške 550 € a jeho priateľka platí poplatky za energie vo výške 350 € z čoho je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa platí viac a dopláca tak na svoju priateľku namiesto toho, aby peniaze použil na výživné pre maloleté dieťa. Poukázala aj na skutočnosť, že otec určitú dobu platil výživné 300 € mesačne, preto je presvedčená, že túto sumu je schopný platiť aj naďalej. V súvislosti s výškou určeného výživného uviedla, že z priemerného mesačného zárobku otca v priemere 1.200 € mesačne spolu s odmenami je určené výživné vo výške 200 € nízke a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázala aj na skutočnosť, že otec so svojou priateľkou sa presťahovali do väčšieho, drahšieho bytu, čo považuje za účelové konanie, pričom finančné výdavky spojené s väčším bytom opätovne mohol poukázať na výživu dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné 300 € mesačne a dlžné výživné je otec povinný zaplatiť najneskôr v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
3. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkam uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 1.200 € a nevyhnutné mesačné náklady sú 914 € až 924 € z čoho vyplýva, že na samotné živobytie mu ostáva 300 €. Z tejto sumy preto nie je schopný platiť výživné 300 € mesačne tak, ako to žiada matka. Výživné vo výške 200 € je nadhodnotené a za primerané výživné považuje sumu 150 € mesačne. Konkrétne uviedol mesačné náklady 550 € nájomné, prenájom auta, ktoré potrebuje nevyhnutne na dochádzku do zamestnania 134 €, náklady na cestu 40 €, platba za telefón, ktorý platí maloletému synovi 40 € až 50 € a spotrebný úver platí mesačne 150 €. Poukázal na konanie matky, ktorá mu navrhla, že ho vyplatí z ich spoločného trojizbového prerobeného a zariadeného bytu vo výške 12.000 € a v tom prípade bude súhlasiť s výživným vo výške 200 € mesačne a nebude podávať odvolanie proti rozsudku. Nakoľko s týmto návrhom nesúhlasil, z dôvodu výrazne podhodnotenej sumy za vyplatenie trojizbového bytu v lokalite, v ktorej bývajú, rozhodla sa konať tak, že podáva odvolanie. Toto odvolanie otec považuje za účelové a vypočítavé zo strany matky.
4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že vyjadrenie považuje za irelevantné, keďže otec vo svojom vyjadrení rieši otázku bezpodielového spoluvlastníctva, čo s určením výživného nesúvisí. Vyslovila presvedčenie, že výživné 300 € pre maloleté dieťa vzhľadom k príjmu otca je primerané. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel návrhu o zvýšenie výživného 300 € mesačne.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Výrok súdu prvej inštancie o výchove a styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CMP).
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletého O.. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a zistený stav správne právne posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa. V súvislosti s vyjadrením otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď otec splní vyživovaciu povinnosť a prispieva v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že konajúci súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a svoju vyživovaciu povinnosť si v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou, preto pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti tohto povinného rodiča nie je rozhodujúci jeho príjem, ale jeho vlastné schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Určené výživné musí zodpovedať tak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča vo vzájomnej súvislosti s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odvolací súd rovnako ako konajúci súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v rozsahu 200 € je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča - otca. K odvolacím námietkam matky týkajúcim sa nedôvodnosti vynaložených nákladov, ktoré otec prezentoval vo svojej výpovedi a tiež vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky, dodáva, že odvolací súd správne zohľadnil len tie výdavky, ktoré sú pre existenciu otca žijúceho v zahraničí nevyhnutné tak z hľadiska zabezpečenia
si svojej vlastnej existencie, ako aj z hľadiska zabezpečenia si svojho príjmu a bývania, preto správne prihliadol na nájomné a cestové, ktoré otec musí uhrádzať v záujme udržania si práce a bývania. Preto vychádzajúc z takto dôsledne vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru a určeniu výživného v rozsahu 200 €, ktoré aj odvolací súd v danom prípade považuje z hľadiska všetkých kritérií pri určení výživného za dostatočné a primerané. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie vo výroku o určení výživného ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd podľa § 388 CSP v časti výroku o dlžnom výživnom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom ku charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté dieťa a dĺžku konania, by nebolo spravodlivé určiť dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletého nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a navyše sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.