Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/65/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. D., ul. Na Y. konci 1, o zaplatenie XX eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 19.11.2013 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.09.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba pôvodného žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 19.11.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.06.2012 so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky v sume 126 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný povinnosť pôžičku vrátiť v 18 mesačných splátkach v sume 7 eur. Do dňa spísania žaloby vrátil iba sumu 70 eur. Vzhľadom na nesplácanie pôžičky v súlade so zmluvou žalobca listom zo dňa 26.10.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Ďalej uviedol, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť celkovo sumu 179 eur, ktorá pozostáva z akontácie v sume 53 eur a splátok v sume 126 eur. Akontáciu uhradil žalovaný pri podpise zmluvy a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca (pôvodný) žalovanému pôžičku. Ku dňu podania žaloby tak uhradil žalovaný spolu sumu 123 eur. Celková výška dlžnej sumy predstavuje rozdiel medzi istinou bez akontácie a prijatými úhradami bez akontácie.

2. V priebehu konania, dňa 05.04.2017, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 25.07.2017, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a podľa názoru súdu je hospodárnejšie rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi, a to: zmluva o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke, č. l. 7 predžalobná upomienka, č. l. 8 kópia doručenky, č. l. 8 prehľad splátok a úhrad a č. l. 27 oznámenie o postúpení pohľadávky. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe

podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

4.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

4.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

4.3 Podľa § 491 ods.1, ods. 2, ods.3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

4.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

4.5 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

4.6 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenie zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

4.7 Podľa § 1 ods.3 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.

4.8 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

4.9 Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

4.10 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

4.11 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

4.12 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

4.13 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o pôžičke zo dňa 08.06.2012. Táto zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie zmluvy o pôžičke a na nesplnenie záväzku vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s úrokom.

7. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Ako zmluvný typ je upravená v Občianskom zákonníku. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky. Písomná zmluva o tomto právnom úkone predstavuje vhodný dôkazný prostriedok o vzniku a obsahu záväzkového vzťahu. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke medzi dodávateľom (veriteľom) a spotrebiteľom (dlžníkom) sa môže jednať zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čo býva obvyklé, v závislosti od podmienok zmluvy uvedených v § 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).

8. Po posúdení predloženej zmluvy o pôžičke, má súd za preukázané riadne uzatvorenie zmluvy o pôžičke, pričom zároveň nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože pôžička bola poskytnutá bezodplatne, teda bez úroku a bez poplatkov. V zmluve je uvedená výška úroku 0 % a RPMN tiež 0 %. Podľa obsahu zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v sume 126 eur v 18 mesačných splátkach v sume 7 eur, teda spolu 126 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 14.08.2012 a posledná dňa 14.01.2014. Každá zo splátok bola splatná v 14. deň príslušného mesiaca od augusta 2012 do januára 2014 (bod 4 zmluvy o pôžičke na č.l. 3). Žalovaný vrátil žalobcovi titulom splácania pôžičky iba sumu 70 eur, pričom naposledy zaplatil sumu 7 eur dňa 25.06.2013. Odvtedy neuhradil žalobcovi žiadnu splátku pôžičky.

9. Podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy musí súd z úradnej moci v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Preto súd prihliadal z úradnej moci aj na to, či si žalobca neuplatňuje premlčané právo. Premlčanie práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevznesenie námietky premlčania dlžníkom (žalovaným), nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) praktický význam v konaní, nakoľko súd, ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva dodávateľa z úradnej povinnosti.

10. Súd vyhovel žalobe iba v tej časti žalovanej sumy, ktorá nebola premlčaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žaloba bola na súd podaná dňa 29.09.2016. Odrátajúc tri roky od tohto dátumu je zrejmé, že nepremlčané boli iba 4 splátky pôžičky v celkovej sume 28 eur (4 x 7 eur). Teda poslednou nepremlčanou splátkou, bola splátka splatná dňa 14.10.2013. Dňa 24.10.2013 sa stal na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2013 (list žalobcu z č.l. 7) splatným celý dlh, teda všetky splátky úveru splatné do riadnej splatnosti, teda do 14.01.2014. Splatnosť predtým splatných splátok nebola dotknutá. Nejednalo by sa o predčasnú splatnosť dlhu, ale o posunutie splatnosti do budúcna, čo je zjavne nesprávny záver. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť na vrátenie pôžičky (zaplatenie splátok pôžičky), súd rozhodol splnení povinnosti žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si žalobca takisto uplatnil. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením celého dlhu dňom 19.11.2013 (utorok), ktorý nasleduje po dni splatnosti úveru. Žalobca vyzval žalovaného na splatenie celej pôžičky do troch dní od doručenia predžalobnej upomienky, pričom zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote a žalobcovi bola vrátená späť dňa 15.11.2013 (č.l. 8). Preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške od 19.11.2013. V deň vzniku omeškania boli úroky z omeškania stanovené v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 8,25 % ročne.

11. Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešný, pričom ich úspech bol rovnaký. Žalobca žaloval sumu 56 eur s príslušenstvom a úspešný bol v sume 28 eur s príslušenstvom. Teda v jednej polovici.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.