Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-101-2017.pdf
PDF · 152.43 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobkyne N. Y. - elmar-T, s miestom podnikania Rudohorská 30, Banská Bystrica IČO: 43 972 063 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 27. 07. 2016 do 27. 07. 2019), právne zast. JUDr. Ing. Mgr. Lenka Kováčová, advokátka so sídlom Sládkovičova 94, 974 05 Banská Bystrica proti žalovanému PROGRES - HL, s.r.o., so sídlom Mičinská cesta 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 632 718, právne zast. Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651 v konaní o zaplatenie 3.300 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/47/2015-162 zo dňa 2. decembra 2016 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/47/2015-162 zo dňa 2. decembra 2016 p o t v r d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe zo dňa 20.10.2014 uviedla, že v apríli 2011 uzavrela so žalovaným ústnu dohodu, predmetom ktorej bolo vykonávanie prác pre žalovaného, a to administratívne služby a prípravné práce k realizácii stavieb, vrátane spracovania cenových ponúk pre toho času technického manažéra V. P.. Po jeho odchode zo spoločnosti prevzala jeho kompetencie, ktoré obsahovali okrem už spomenutých činností aj prípravu podkladov pre mzdy, prípravu podkladov pre spracovanie pokladne, obhliadky stavieb, kontrolu vykonaných prác na realizovaných stavbách. Po odchode skladníka S. E. žalobkyňa prevzala aj starostlivosť o mestské WC. Žalovaný sa zaviazal za takto vykonané práce zaplatiť žalobkyni dohodnutú paušálnu odmenu vo výške 1.100 Eur.
3. Žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru č. P02/2013, splatnú dňa 25. 03. 2013 vo výške 1.100,- Eur, faktúru č. P04/2013, splatnú dňa 25. 04. 2013 vo výške 1.100,- Eur a faktúru č. P08/2013, splatnú dňa 25. 05. 2013 vo výške 1.100,- Eur, spolu vo výške 3.300,- Eur, ktoré žalovaný prevzal dňa 09. 05. 2013. Dňa 10.05.2013 žalobkyňa poslala e-mail, v ktorom uviedla súpis prác vykonaných v období 2011 až 2013 pre žalovaného spolu s konštatovaním vzniknutej situácie. Listom zo dňa 14.05.2013 uvedené faktúry žalovaný žalobkyni vrátil, pričom zároveň vyzval žalobkyňu, aby doplnila uvedené faktúry o konkrétne práce, ktoré pre žalovaného vykonala, čo bola zo strany žalovaného nová požiadavka, nakoľko všetky dovtedy vystavené faktúry, ktoré žalovanému vystavila od apríla roku
2011, obsahovali totožné znenie popisu činností ako faktúry č. P02/2013, č. P04/2013 a P08/2013. Žalobkyňa žalovanému vyhovela, uvedené faktúry doplnila o konkrétne práce a poslala žalovanému e- mailom na odsúhlasenie. Vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval, žalobkyňa tieto faktúry žalovanému zaslala poštou. Listom zo dňa 17.07.2013 žalovaný žalobkyňu informoval, že uvedené doplnené faktúry síce obdržal, ale opätovne ich nemôže uznať z dôvodu, že žalobkyňa neodovzdala uzavretie inventúry, skladov podľa požiadavky konateľa žalovaného, ako aj ostatných konkrétnych činností súvisiacich s ukončením stavebných akcií. Žalobkyňa na výzvu o odovzdanie požadovaných podkladov zo strany žalovaného, a to i nad rámec dohodnutej práce pre žalovaného, reagovala a listom zo dňa 11.09.2013 opätovne odovzdala žalovanému požadovanú dokumentáciu, t.j. vyhodnotenie zákaziek, fyzickú inventúru, fakturačnú inventúru, súpis prác vykonaných v rokoch 2011 až 04/2013, vrátane príloh. Aj napriek tomu, že žalobkyňa vyhovela dodatočným písomným požiadavkám zo strany žalovaného, v súvislosti s vyššie uvedenými vystavenými faktúrami, žalovaný jej do dňa podania žaloby na súd uvedené faktúry nezaplatil, pričom nevykonal ani len čiastočnú úhradu.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27.01.2015 uviedol, že v rozhodnom období nemal so žalobkyňou uzatvorenú žiadnu zmluvu na vykonávanie akýchkoľvek prác a žiadne práce si u žalobkyne v období od 01.02.2013 neobjednal. Potvrdil, že v predchádzajúcom období si priebežne objednával u žalobkyne vykonávanie prác vždy na základe individuálnej dohody, avšak žalobkyňa nevykonávala tieto práce riadne, v dôsledku čoho vznikala žalovanému škoda, ktorú bol nútený znášať, čím dochádzalo k negatívnym zásahom do jeho podnikateľskej činnosti. Po opakovaných negatívnych skúsenostiach žalovaného s poskytovaním služieb zo strany žalobkyne sa žalovaný rozhodol začiatkom roku 2013 už u žalobkyne poskytovanie služieb neobjednávať a vyzval žalobkyňu na vydanie všetkých zverených podkladov a neukončených úloh. Tieto žalobkyňa riadne a včas neodovzdala, a to ani do skončenia spolupráce medzi žalovaným a žalobkyňou ku koncu mesiaca január 2013. Počnúc mesiacom február 2013 tak akékoľvek poskytovanie služieb žalobkyňou nemá právny základ, keďže poskytovanie akýchkoľvek služieb už nebolo predmetom objednávok, resp. žiadostí zo strany žalovaného. Žalovaný upozornil, že žalobkyňa nedoložila faktúry, zaplatenia ktorých sa v tomto konaní domáha žiadnym relevantným podkladom preukazujúcim oprávnenosť fakturácie. Vo faktúrach uvádza len bližšie nešpecifikovaný zoznam položiek bez detailnejšieho určenia ich obsahu a konkrétnych činností a služieb, ktoré mala pre žalovaného vykonať. Skutočnosť, že žalovaný predmetné faktúry prevzal, nezakladá na jeho strane záväzok na ich úhradu, keďže boli vystavené bez právneho dôvodu, žalobkyňa žiadny právny dôvod fakturácie dosiaľ žalovanému nepreukázala a preto žalovaný ani nemôže predmetné faktúry evidovať vo svojom účtovníctve. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že v danej veci nie je pasívne legitimovaný a nemá voči žalobkyni žiadne záväzky, ktoré by boli ku dňu podania odporu neuhradené.
5. Žalobkyňa v konaní uviedla, že ak by pre žalovaného navykonávala žiadne práce, nemohla by sa dostať do priestorov skladu žalovaného, do jeho softvéru a pracovať tam na zadaných úlohách, bez toho, aby to bolo schválené žalovaným, pričom mala pridelený aj svoj kód, nakoľko priestory boli zabezpečené bezpečnostným zariadením. Uviedla, že s konateľom spoločnosti žalovaného sa v máji roku 2011 ústne dohodli na odplate v sume 1.100,- Eur mesačne za 4 hodiny denne odpracovaného času za výkon činností, ktoré prevzala po bývalom zamestnancovi žalovaného ako technickom manažérovi. Jej práca bola rozšírená o cenové ponuky, o zastrešovanie materiálu, o výpomoci pôvodnému skladníkovi, zastrešovanie zamestnancov, kontroly zamestnancov na stavbe, účasť na kontrolných dňoch na stavbe, príprava fakturácií, aj podklady pre účtovníčku na výplaty. Všetky úhrady po 1.100,- Eur mesačne boli zo strany žalovaného bez problémov uhradené. Problém nastal až s úhradami jej faktúr za obdobie február, marec a apríl 2013, ktoré žalovaný už neakceptoval, pričom až v apríli 2013 jej oznámil, že ju už spoločnosť žalovaného nepotrebuje. Nárok uplatnený v konaní odvodzovala žalobkyňa z ústnej dohody uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v apríli 2011, ktorá sa v priebehu samotnej spolupráce nemenila, táto trvala aj v sporných mesiacoch február, marec a apríl 2013 a spolupráca medzi stranami bola ukončená na základe výstupného listu, a to dňa 03.05.2013. Poprela tvrdenia žalovaného, že sa jednalo o dokončovacie práce, uviedla, že sa jednalo o práce časovo náročné, ktoré si vyžadovali nielen prácu v kancelárii v priestoroch žalovaného, ale aj v teréne, ako aj prácu vo forme home office. Čo sa týka inventúry, tá bola nad rámec dohodnutých prác - inventúra nebola hlavným bodom jej práce. Poprela tiež tvrdenia žalovaného, že neexistovala ústna dohoda medzi sporovými stranami a mala za to, že ústna dohoda existovala od apríla 2011 a na základe tejto ústnej dohody boli práce v rozhodnom období za mesiac február až apríl 2013 vykonané zo strany žalobkyne pre žalovaného, pričom žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by tieto práce nebola žalobkyňa pre neho vykonala. Nebolo tiež
preukázané, akým spôsobom mala žalobkyňa nedostatočne vykonávať svoju prácu, resp. aké chyby a vady sa jej vytýkali, bolo to len vo vzťahu k inventúre, kde štatutárny orgán žalovaného ani sám nemal presnú predstavu o tom, akým spôsobom mala byť táto inventúra vykonaná. K ostatným prácam, ktoré údajne nemala žalobkyňa robiť dobre, žiadne takéto vady jej nikdy neboli vytýkané. Poukázala na to, výstupný list bol s ňou podpísaný až dňa 03.05.2013.
6. Štatutárny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným existovala ústna dohoda, na základe ktorej vykonávala pre žalovaného nejaké práce, za ktoré dostala zaplatené. Asi v decembri roku 2012 jej bolo oznámené, že žalovaný už nemá záujem o jej ďalšie služby s tým, aby dokončila to, čo je rozpracované a aby to uzavrela inventúrou tak, aby to mohla prevziať iná žalovaným poverená osoba. Preto práce vykonané od februára do apríla 2013 považoval žalovaný za dokončenie tých vecí, za ktoré žalobkyňa už dávno dostala zaplatené a nové úlohy jej neboli zadávané. V období február, marec a apríl 2013 neexistovala medzi žalobkyňou a žalovaným žiadna dohoda o predmete prác, výške odmeny, časovom období, ani v kvalite práce, ktorú by mala vykonávať. Práce, ktoré v tomto období vykonávala, boli práce, ktoré dorábala, boli súčasťou odovzdávania vecí, ktoré boli živé. Žalobkyňa sa podľa vyjadrenia žalobcu zaviazala, že všetky veci dotiahne - odovzdá žalovanému v januári 2013, za čo jej aj bolo zaplatené. Po januári 2013 už žalovaný nemal záujem o prácu žalobkyne, takže jej už po tomto období nič nezaplatil. Štatutárny zástupca žalovaného pripustil, že so žalobkyňou bola dohodnutá odmena vo výške 1.100,- Eur mesačne, avšak za starostlivosť o náročnejšie stavby v období do januára 2013, a nie za práce, ktoré mala po tomto termíne len ukončiť a dať žalovanému z toho nejaký výstup. Žalobkyňa nikdy nerobila realizačné práce a aj inventúru, ktorú mala urobiť v januári 2013, neurobila riadne a preto žalovaný musel požiadať pána G. ako nového zamestnanca, aby celé veci dal do poriadku. Štatutárny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa dostala nejaký výstupný list, tak sa jednalo len o to, že používala veci žalovaného a tie odovzdala v máji 2013. Dôvody, prečo žalobkyňa bola u žalovaného do mája 2013, boli len tie, že nevedela žalovanému odovzdať veci súvisiace s jej predchádzajúcou činnosťou.
7. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola už v priebehu mesiaca január vyzvaná na to, aby pripravila podklady súvisiace s ukončením vzájomnej spolupráce, najmä, aby predložila inventarizáciu skladu, inventarizáciu faktúr, čo táto k termínu ukončenia spolupráce 31.01.2013 nevykonala. Výkon týchto činností jej bol umožnený aj následne. Žalovaný zdôraznil, že počínajúc 1. februárom 2013 si u žalobkyne neobjednával žiadne plnenia, nepožadoval od nej žiadne činnosti. Žalobkyňa nebola schopná odovzdať ním požadované podklady súvisiace s ukončením vzájomného vzťahu, tieto odovzdala nekompletné až k mesiacu máj 2013 a za tým účelom, aby činnosť žalobkyne u žalovaného bola nejakým spôsobom ukončená, tieto dokumenty a podklady boli zo strany žalovaného prevzaté. Ohľadom prítomnosti žalobkyne v jeho priestoroch žalovaný uviedol, že nastala potreba zabezpečenia kontinuity obchodných procesov, ktoré nebolo možné zabezpečiť bez súčinnosti žalobkyne a preto žalobkyňa bola požiadaná, aby vady plnenia boli odstránené, o čo sa aj snažila a čo v predmetnom období vykonávala. Tieto doplňujúce práce vykonala až do mesiaca máj 2013, keď došlo aj k odovzdaniu dokumentácie. Keďže nebolo preukázané, že by došlo k objednávke nových úkonov zo strany žalovaného, skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala práce bližšie nešpecifikované pre žalovaného len potvrdzuje stanovisko žalovaného, že tieto práce boli dokončovacieho charakteru a týkali sa už rozbehnutých projektov, ktoré v minulosti žalobkyňa pre žalovaného riešila. Agendu po žalobkyni prevzal pán G., pričom tento bol pripravený túto agendu prevziať už ku koncu januára 2013, kedy došlo k ukončeniu obchodnej spolupráce so žalobkyňou, avšak pre chyby a nedôslednosť v dokumentácii bolo nutné postupovať ešte naďalej v súčinnosti so žalobkyňou. Žalovaný preto poprel, že by práca žalobkyne, ktorú žalovanému fakturovala za obdobie február až apríl 2013 predstavovala zmluvne dohodnuté plnenie žalobkyne v prospech žalovaného, ktoré by bolo zo strany žalovaného objednané a za ktoré by žalobkyni prináležala odplata. Žalobkyňa nepreukázala existenciu samotnej ústnej dohody a ani jej obsah. Činnosti, ktoré žalobkyňa vykonala pre žalovaného v rozhodnom období február až apríl 2013, nemožno stotožňovať s prácami, ktoré žalobkyňa vykonávala pre žalovaného v bezprostredne predchádzajúcom období, ktoré boli vykonané na základe ústnej dohody oboch sporových strán. V tom prípade išlo o práce, ktoré si žalovaný u žalobkyne objednával a ktoré aj následne na základe oprávnenej fakturácie žalobkyni aj uhrádzal. Žalovaný tiež poprel, že by inventúra, ktorú žalobkyňa vykonala, predstavovala nové dohodnuté plnenie na pokyn žalovaného. Inventúra vo vzťahu k žalobkyňou zabezpečovanej agende bola nevyhnutná pre prevzatie agendy žalobkyne pracovníkmi žalovaného ku koncu mesiaca január 2013, avšak žalobkyňa ju nepripravila riadne a včas. Pokiaľ bol žalobkyni umožnený prístup do priestorov žalovaného aj v období február až apríl 2013, bolo tak z dôvodu, že žalobkyňa musela odstraňovať vady
v jej plneniach práve v tomto rozhodnom období, čo si vyžiadalo aj komunikáciu s obchodnými partnermi žalovaného prostredníctvom jeho technických zariadení a pokračovanie v úkonoch na prebiehajúcich projektoch žalovaného do času, kým tieto nemohli prevziať na to určení pracovníci žalovaného, hoci sa tak malo stať už ku koncu mesiaca január 2013.
8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami založený na základe ústnej dohody z apríla 2011 trval do 31.01.2013, kedy došlo k ukončeniu záväzkového vzťahu, a nie do konca apríla 2013 ako tvrdila žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa chcela pokračovať v záväzkovom vzťahu so žalovaným aj po 01.02.2013, mala sa so žalovaným opätovne dohodnúť na podmienkach ďalšej spolupráce, keďže žalovaný stratil záujem o poskytovanie služieb (plnení) zo strany žalobkyne a prípadné ďalšie plnenia si s ňou výslovne nedohodol. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v konaní ako jediného oprávneného konať v mene spoločnosti žalovaného. Z výpovedí svedkov K.. Z. G., Z. S., Q. V. (ako zamestnancov spoločnosti žalovaného) a K. Y. (manžela žalobkyne) mal súd preukázané len to, že žalobkyňa mala sklad odovzdať do konca januára 2013 a že sa aj po 01. 02. 2013 zdržiavala v priestoroch žalovaného. Okresný súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nedošlo po 01.02.2013 k uzavretiu dohody o ďalšej spolupráci, teda k dohode strán o vzájomných záväzkoch, z ktorej by vyplývalo, čo je predmetom záväzku žalobkyne (poskytnúť rozsah plnenia - vykonanie konkrétnych činností v prospech žalovaného, po akú dobu a v akej hodnote) a čo je predmetom záväzku žalovaného (požadovať rozsah plnenia - vykonanie konkrétnych činností od žalobkyne, po akú dobu a v akej hodnote). Medzi sporovými stranami teda nedošlo k uzavretiu zmluvy ani v ústnej, ale ani v písomnej forme, a to z dôvodov nedostatočného, resp. žiadneho určenia predmetu záväzkov zmluvných strán. Žalobkyňa svoje tvrdenia o vzniku záväzkového vzťahu - dohody, resp. pokračovanie ústnej dohody z apríla 2011 aj po 31.01.2013 do 30.04.2013 nepreukázala, teda neuniesla v spore dôkazné bremeno. O skončení záväzkového vzťahu v apríli 2013 nesvedčí ani Výstupný list zo dňa 03. 05. 2013, ktorý svedčí len o tom, že žalobkyňa nemala k tomuto dňu žiadne záväzky voči žalovanému a o vrátení v ňom citovaných vecí žalovanému.
9. Okresný súd uviedol, že aj keď žalovaný umožnil žalobkyni vykonávať v jeho priestoroch v mesiacoch február až apríl 2013 určité činnosti, čo medzi stranami ani nebolo sporné, nemá to za následok vznik záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami v rozsahu činností, ktoré žalobkyňa v týchto jeho priestoroch v tomto období vykonávala. Ku vzniku záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami nedošlo, keďže strany si vôbec neurčili predmet svojich záväzkov.
10. Okresný súd ďalej uviedol, že aj pokiaľ by sa žalobkyňa domáhala svojho nároku voči žalovanému za obdobie február až apríl 2013 z iného právneho dôvodu, než zmluvného - na základe dohody, tak ani v tomto prípade by nemohla byť úspešná, vzhľadom na to, že nepreukázala ani rozsah, ale ani výšku takéhoto prípadného plnenia v prospech žalovaného.
11. Okresný súd sa zaoberal aj námietkou žalobkyne vznesenou k svedeckej výpovedi Q. V., spočívajúcou v tom, že svedkyňa uviedla, že podklady pre mzdy za stredisko č. 2 robil Z. S. ako vedúci strediska č. 2, pričom žalobkyňa trvala na tom, že ich robila ona. Túto námietku žalobkyne považoval súd za právne bezvýznamnú z dôvodu, že už vyššie zaujal právny názor, že k uzavretiu zmluvy medzi sporovými stranami v období február až apríl 2013 nedošlo.
12. Okresný súd vzhľadom na to, že žalobkyňa pred súdom svoje tvrdenia nepreukázala, jej tvrdenia žalovaný účinne poprel a žalobkyňa iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neprodukovala, žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobkyni, ktorá v spore úspešná nebola.
13. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Žalobkyňa uviedla, že počas konania riadne preukázala vznik a trvanie záväzkového vzťahu, ktorý bol založený ústnou dohodou medzi žalobkyňou a žalovaným a tento trval v čase od apríla 2011 do apríla 2013. K sporu medzi žalovaným a žalobkyňou došlo potom, ako žalovaný nevyplatil žalobkyni dohodnutú odmenu za poskytnuté plnenia za február až apríl 2013. Predmetom ústne uzavretej dohody
bolo vykonávanie prác pre žalovaného, a to administratívne služby a prípravné práce k realizácii stavieb na základe živnostenského oprávnenia, vrátane spracovania cenových ponúk, spracovania rozpočtov k zmluve o dielo k realizovaným stavbám, príprava podkladov pre mzdy, príprava podkladov pre spracovanie pokladne, obhliadky stavieb, kontrola vykonaných prác na realizovaných stavbách, objednávanie tovaru, vydávanie tovaru zo skladu a neskôr aj starostlivosť o mestské WC.
15. Žalobkyňa namietla záver okresného súdu, že záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným skončil dňa 21.01.2013, pričom žalovaný už potom výslovne nedohodol ďalšie plnenia, ktoré by boli predmetom záväzkového vzťahu. Žalobkyňa uviedla, že naopak bolo dokázané, že aj po 31.01.2013 riadne vykonávala činnosti vymedzené dohodou, pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až podpísaním Výstupného listu zo dňa 03.05.2013. Uvedené podporujú svedecké výpovede K.. Z. G., Z. S., Q. V. a K. Y., ktorí potvrdili, že žalobkyňa sa až do apríla 2013 zdržiavala v priestoroch žalovaného. Dôvodom jej zotrvávania v týchto priestoroch bolo poskytovanie plnenia, vyplývajúce zo záväzku ktorý po 31.01.2013 naďalej trval. Žalobkyňa vykonávala práce naviac, nad dohodnutý rozsah 4 hodín, pričom na pracovisku žalovaného trávila pravidelne aj 10 až 12 hodín denne a často vykonávala svoju činnosť z domu. Namietla, že okresný súd mal dĺžku trvania záväzkového vzťahu medzi stranami preukázanú z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného a to napriek tomu, že žalobkyňa jeho tvrdenie od počiatku rozporovala a žalovaný svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.
16. Žalobkyňa poukázala na to, že povinnosti vyplývajúce zo záväzku plnila roky na rovnakom zmluvnom základe, na základe ústnej dohody a žalovaný nikdy nenamietal zaplatenie odmeny. K zmene obsahu dohody medzi stranami nedošlo. A tak aj po januári 2013 vykonávala svoju činnosť v rámci vymedzeného rozsahu záväzku. Pokiaľ žalovaný v konaní uviedol, že po januári 2013 už nemal záujem o poskytovanie činností od žalobkyne a preto jej odmietol zaplatiť odmenu, takéto konania nielenže odporuje zákonu, ale prieči sa aj dobrým mravom, už len z toho hľadiska, že žalobkyňa poskytovala výkony v prospech žalovaného a na jeho účet. Ak žalovaný nemal záujem o ďalšie výkony žalobkyne, mal a mohol túto výslovne upozorniť na zánik záväzku, resp. jeho vypovedanie, a riadne poskytnuté plnenia odmietnuť, čo ale neurobil a tak získal na úkor žalobkyne majetkový prospech.
17. Žalobkyňa uviedla, že záver súdu, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy či už v písomnej alebo ústnej forme z dôvodu nevymedzenia predmetu, je nesprávny. Žalobkyňa poskytovala po januári 2013 výkony, ktoré neboli dokončovacími prácami, ale pokračovala v činnosti v zmysle dohody. Uviedla, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou, za akým účelom a z akého dôvodu vykonávala žalobkyňa určité činnosti v sídle žalovaného a poprela, že by v konaní nepreukázala rozsah a výšku plnenia poskytnutého v prospech žalovaného. Žalobkyňa poskytovala plnenie vyplývajúce zo záväzku, spočívajúce vo výkonoch, ako administratívne služba prípravné práce k realizácii stavieb, a teda v aktívnom konaní, ktoré sa vyznačuje majetkovou hodnotou. Majetková stránka plnenia na účet žalovaného bola jasne vymedzená ústnou dohodou pri vzniku záväzkového vzťahu, kedy sa žalovaný zaviazal ako protihodnotu za plnenie poskytnúť odmenu vo výške 1.100 Eur mesačne spolu s podielom zo zisku vo výške 4%. Aj v prípade, ak by k zániku záväzku v januári 2013 došlo, konaním žalovaného by nepochybne došlo k uzavretiu novej dohody. V priebehu troch mesiacov prijímal poskytované výkony zo strany žalobkyne, umožňoval jej prístup do jeho priestorov bez vyjadrenia nesúhlasu v ďalšom pokračovaní, a preto by aj takýmito úkonmi došlo k uzavretiu zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie vo veci.
18. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu označil za správny, dostatočne odôvodnený, ktorý vychádza zo skutkového stavu riadne zisteného z dôkazov predložených v konaní, na ktoré súd správne aplikoval ustanovenia právneho predpisu. Uviedol, že dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trval aj po januári 2013 žalobkyňa neuniesla. Záväzkový vzťah mal trvať na základe ústnej dohody z roku 2011, ktorej existenciu žalovaný potvrdil s tým, že táto dohoda bola uzavretá do konca januára 2011, pretože po tomto období už nemal záujem na poskytovaní služieb zo strany žalobkyne.
19. Žalovaný sa stotožnil so závermi okresného súdu a uviedol, že aby žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, musela by preukázať, že sa so žalovaným dohodla na presne vymedzenom plnení, za ktoré sa jej zaviazal poskytnúť odmenu a že žalobkyňa dohodnuté plnenie aj skutočne poskytla. Túto skutočnosť však v konaní nepreukázala. Žalovaný upozornil, že žalobkyňa by v konaní
musela presne konkretizovať, aké činnosti mala pre žalovaného vykonávať, tvrdenia, že sa malo jednať o administratívne služby a prípravné práce k realizácii stavieb na základe živnostenského oprávnenia, spracovania cenových ponúk, spracovania rozpočtov k zmluve o dielo k realizovaným stavbám, prípravu podkladov pre mzdy, prípravu podkladov pre spracovanie pokladne, obhliadky stavieb, kontrolu vykonaných prác na realizovaných stavbách, objednávanie tovaru, vydávanie tovaru zo skladu a starostlivosť o mestské WC sú len vo všeobecnej rovine bez bližšej konkretizácie. Rovnako nie je zrejmé, či tieto bližšie neurčené činnosti mala vykonať a či svoje údajné plnenie odovzdala žalovanému a ten ho prijal.
20. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala na svedecké výpovede, z tých vyplýva iba toľko, že sa zdržiavala v rozhodujúcom období v priestoroch žalovaného, z toho ale nie je možné vyvodiť záver, že pre neho vykonávala dohodnuté práce. Svedok G. potvrdil, že sa tam zdržiavala z dôvodu zabezpečenia kontinuity plnenia žalobkyne z obdobia pred 31.01.2013, keďže svoju agendu neodovzdala k danému dátumu tak, aby žalovaný mohol plynulo pokračovať vo svoje činnosti. Ak aj v danom období nejaké činnosti, ktoré ani sama konkrétne a vyčerpávajúco neurčila pre žalovaného vykonala, jednalo sa o jej iniciatívne konanie bez popudu žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila listinné dôkazy, tieto preukazujú iba výkon činností, ktoré žalovaný nepoprel a ktoré boli podľa žalovaného dodatočnými prácami viažucimi sa na neschopnosť žalobkyne odovzdať svoju agendu tak, aby ju mohli po nej bez ujmy pre žalovaného prevziať poverení zamestnanci žalovaného. Tieto listiny tak smerujú k skutočnostiam, ktoré neboli v konaní sporné a len na ich základe nemohol súd dospieť k záveru, že dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným existovala, jej obsah je preukázaný na žalobkyňou uplatnený nárok je bez ďalšieho dôvodný. V ostatnom zotrval žalovaný na svojich tvrdeniach, ktoré prezentoval v konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
21. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich tvrdeniach, ktoré uviedla v konaní a v odvolaní. Žalovaný právo dupliky nevyužil.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Zo spisového materiálu odvolací súd na základe zhodného tvrdenia strán zistil, že v apríli 2011 žalobkyňa a žalovaný uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovaného práce podľa ich vzájomnej dohody a žalovaný za to žalobkyni poskytol odmenu 1.100 Eur. Podľa tvrdenia žalobkyne na pojednávaní dňa 27.04.2016, ktoré žalovaný nepoprel, sa v máji 2011 strany dohodli na sume 1.100 Eur mesačne s tým, že pri ziskovosti zákaziek bola dohodnutá odmena 4% z tejto stavby pre žalobkyňu. Podľa tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 27.04.2016, ktoré žalobkyňa nepoprela, práca za vypracované cenové ponuky mala byť uhradená iba vtedy, ak žalovaný súťaž vyhrá a daná ponuka sa bude realizovať.
24. Podľa objednávok a dodacích listov o prevzatí tovaru predložených v konaní spoločnosťou MURAT- CK zabezpečovala žalobkyňa v mesiacoch február - apríl 2013 vypracovanie objednávky č. 20130001 zo dňa 19.02.2013, na základe ktorej bol dodaný tovar fakturovaný spoločnosťou MURAT-CK faktúrami č. 413-01-00348, č. 413-01-00378, č. 413-01-00443. Objednávky voči spoločnosti MURAT-CK č. 20130004 zo dňa 27.03.2013, č. 20130005 zo dňa 03.04.2013, č. 20130006 zo dňa 05.04.2013 a č. 20130008 zo dňa 19.04.2013 vypracoval za žalovaného G. Z.. Z dodacieho listu spoločnosti MURAT- CK č. 313-01-03121 zo dňa 15.04.2013 a z dodacieho listu D/898 spoločnosti KOPOS Slovakia, s.r.o. zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že žalobkyňa prevzala do skladu žalovaného tovar uvedený v dodacích listoch.
25. Z dokumentov predložených žalobkyňou v konaní vyplýva, že žalobkyňa prevzala tržby verejného WC za obdobie 01/2013 dňa 04.02.2013, za obdobie 02/2013 dňa 18.02.2013 a 05.03.2013.
26. Podľa Zmluvy o dielo č. X/XXXX, ktorú uzavrel žalovaný s PRIEMSTAV STAVEBNÁ, s.r.o. bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy, rekonštrukcia objektu M MARKET mala byť zahájená 01.03.2013, ukončená 31.05.2013 a žalovaný ako zhotoviteľ v zmluve uviedol žalobkyňu ako kontaktnú osobu.
27. Žalobkyňa v konaní predložila dodacie listy dodávateľa KOPOS Slovakia, s.r.o. č. D/876, D/898, D/758, D/804, D/804, D/960 vydané v období od 03.04.2013 do 11.04.2013, v ktorých je ako odberateľ uvedený MURAT, s.r.o. a nie odporca. V časti Dodacích listov označených ako Pobočka je uvedený kontakt na žalobkyňu.
28. Žalobkyňa v konaní predložila kópie e-mailovej komunikácie zo dní 21.03.2013, 22.03.2013, 27.03.2013 a 04.04.2013 so spoločnosťou KOPOS Slovakia.
29. Žalobkyňa v konaní predložila cenové ponuky č. 062/B/13 zo dňa 10.04.2013 a 062/C/13 zo dňa 22.04.2013 vypracované pre ELEKTRO VOMS, s.r.o. Žilina
30. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou v konaní vyplýva, že v období 10.04.2013-23.04.2013 komunikovala s osobou na e-mailovej adrese aaazimklima, a dňa 22.04.2013 s osobou na e-mailovej adrese m-profex.sk.
31. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou v konaní vyplýva, že v období február - apríl 2013 spracovala pravdepodobne cenové ponuky pre PRIEMSTAV a MaRel-pro, a zasielala podklady pre Kaufland.
32. Žalobkyňa v konaní predložila fotokópiu denných záznamov stavby z bližšie neidentifikovanej stavby za obdobie 21.03.2013-10.04.2013. Na záznamoch zo dní 21.03., 22.03, 27.03. a 28.03.2013 sa nachádza podpis žalobkyne.
33. Žalobkyňa v konaní predložila súpis prijatých a odoslaných faktúr v rokoch 2012/2013.
34. Žalobkyňa a žalovaný podpísali dňa 03.05.2013 dokument označený ako „Výstupný list“ podľa ktorého žalobkyňa odovzdala zamestnancom žalovaného mobilný telefón, fotoaparát, kľúče od budovy a ovládač od brány a voči žalovanému už nemala žalobkyňa žiadne záväzky.
35. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2016 žalobkyňa uviedla: „čo sa týka inventúr, požiadavka prvá vznikla niekedy v decembri a to z ekonomického hľadiska, kde bolo povedané, že mám spracovať stavby, ktoré boli ukončené, pre ekonómku, toto spracovanie ona dostala, založila si to, lebo to potrebovali k daňovému priznaniu, resp. k ekonomickej uzávierke“.
36. Podľa § 470 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"); ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
37. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
38. Podľa § 269 ods. 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
39. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie odmeny za vykonanie prác pre žalovaného z dôvodu, že bola presvedčená, že so žalovaným uzavrela ústnu nepomenovanú zmluvu, obsahovo zhodnú s ústnou zmluvou, na základe ktorej pre neho vykonávala práce v období od apríla 2011 do januára 2013. Predmetom súdneho konania však nebolo rozhodnutie súdu o tom, či žalobkyňa sa skutočne subjektívne domnievala, že vykonáva práce pre žalovaného na základe zmluvy, ale rozhodnutie o tom, či žalobkyňa a žalovaný objektívne uzavreli zmluvu, na základe ktorej by žalobkyni vznikla povinnosť vykonať pre žalovaného v období februára až apríla 2013 určité konkrétne práce a či
jej na základe toho vznikol nárok na odmenu v dohodnutej výške. Žalobkyňa počas celého konania, aj v odvolacom konaní zotrvala na uplatnení zmluvného nároku.
40. Oba procesné predpisy platné počas konania, teda Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 a Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2017 vychádzajú z princípu, že dôkazné bremeno tvrdenia znáša tá sporová strana, ktorá určitú skutočnosť tvrdí. Civilný sporový poriadok v záujme hospodárnosti konania zjednodušil proces dokazovania v tom smere, že pokiaľ protistrana určité tvrdenie nepoprie, alebo ho priam potvrdí, považuje sa takáto skutočnosť za preukázanú. Na základe zhodného tvrdenia strán mal okresný a rovnako odvolací súd preukázané tvrdenie žalobkyne, že v apríli 2011 začala žalobkyňa pre žalovaného vykonávať dohodnuté práce, pričom v máji 2011 sa strany dohodli na odmene vo výške 1.100 Eur mesačne s tým, že pri ziskovosti zákazky bola dohodnutá odmena 4% z konkrétnej stavby pre žalobkyňu. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu ústne, preto písomný dôkaz o uzavretí zmluvy, vymedzenie rozsahu prác, ktorých výstupy mala žalobkyňa pre žalovaného vykonať, výška odmeny aj doba trvania zmluvy mohla byť súdom určená iba na základe zhodných tvrdení strán, zistenia predmetu činností, ktoré žalobkyňa vykonávala do januára 2011 a skutočnosti, že žalovaný žalobkyni poskytoval odmenu vo výške 1.100 Eur za vykonanú prácu až do januára 2013.
41. Okresný súd postupoval správne, ak mal z konania preukázanú existenciu zmluvy medzi žalobkyňou a žalobcom iba do konca januára 2013. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní napadla skutočnosť, že dobu trvania mal súd preukázanú z tvrdenia štatutárneho zástupcu žalovaného, treba upozorniť, že pri absencii písomného dôkazu je existencia zmluvy preukázaná výlučne na základe zhodného tvrdenia strán a tvrdenie strán je zhodné iba do konca januára 2013. Dôvod, pre ktorý okresný súd musel vychádzať z výpovede štatutárneho orgánu tak nie je ten, že by mu veril viac ako žalobkyni, ale ten, že tvrdenia sporových strán sú zhodné iba do konca januára 2013. Do januára 2013 je tvrdenie žalobkyne považované za preukázané nie preto, že by o tom predložila dôkaz, ale podľa § 151 ods. 1 CSP preto, že protistrana jej tvrdenie do januára 2013 nepoprela, ale potvrdila. Počnúc februárom 2013 je už existencia zmluvy medzi žalobkyňou a žalobcom sporná. Keďže nárok zo zmluvy si uplatnila žalobkyňa, tá znášala aj dôkazné bremeno, aby preukázala, že zmluva trvala aj v mesiacoch február až apríl 2013. Nie je možné prisvedčiť žalobkyni, ktorá v odvolaní namietla, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by zmluva medzi ním a žalobkyňou po januári 2013 netrvala. Negatívne skutočnosti nie je možné preukázať, preukázať je možné iba skutočnosť, ktorá nastala. Preto nie je možné dokázať, že zmluva neexistuje, je však možné preukázať, že zmluva vznikla. Preto požiadavka, aby žalovaný preukázal, že zmluva po januári 2013 už do mája 2013 netrvala, je v tomto konaní neprípustná. Naopak, pre úspech v spore by žalovaná musela preukázať právny titul, z akého si uplatňuje nárok na zaplatenie odmeny, teda existenciu zmluvy.
42. Žalobkyňa existenciu zmluvy so žalovaným v mesiacoch február až máj 2013 v konaní preukazovala tým, že sa osobne zdržiavala za účelom vykonávania práce v jeho priestoroch a že v mene žalovaného vykonávala určité úkony.
43. Skutočnosť, že žalobkyňa sa v priestoroch žalovaného v období február až apríl 2013 nachádzala, i keď nie je zrejmé presne v ktorých dňoch, nebola v konaní sporná. Sporný bol dôvod, pre ktorý žalovaný umožnil žalobkyni, aby v jeho priestoroch vykonávala naďalej činnosť. Žalobkyňa tvrdila, že v priestoroch žalovaného pre neho vykonávala nové práce na zmluvnom základe, žalovaný tvrdil, že jej iba umožnil dokončiť tie práce, za ktoré dostala do konca januára zaplatené, ale ktoré do konca januára riadne neodovzdala. Primárne je nutné uviesť, že prítomnosť žalobkyne v priestoroch žalovaného nie je dôkazom o tom, že sa tam nachádzala na základe konkrétnej zmluvy. Žalobkyňa nebola zamestnancom žalovaného, predmetom zmluvy do januára 2011 nebolo jej fyzické zotrvanie v práci, ale poskytnutie výstupov v podobe vykonania určitých prác, alebo zabezpečenia určitých záležitostí pre žalovaného. Prítomnosť v priestoroch žalovaného by tak mohla byť nepriamym dôkazom o tom, že vykonávala pre neho práce, pokiaľ by sa žalobkyni podarilo preukázať, výkonom ktorých konkrétnych prác ju žalovaný vo februári až apríli 2013 poveril a tiež preukázať, že tieto práce skutočne vykonala a že ich žalovaný od nej prevzal. Nad rámec toho treba uviesť, že na pojednávaní konanom dňa 09.09.2016 žalovaný uviedol, že žalobkyňa pracovala aj na iných projektoch (než projekty žalovaného), k čomu využívala zariadenia žalovaného, jeho telefón a dopravné prostriedky. Žalobkyňa v tejto súvislosti na tom istom pojednávaní uviedla, že čo sa týka práce na pracovisku aj na iných projektoch, práce, ktoré boli vykonávané, boli v minimálnom rozsahu, žalovaný o nich vedel a nemal s nimi dovtedy problém. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná zabezpečovala aj vlastné projekty, ktoré vykonávala so súhlasom žalovaného v
jeho priestoroch a na jeho zariadeniach, takže jej fyzická prítomnosť na pracovisku žalovaného nemusí nevyhnutne znamenať, že pracovala na projektoch žalovaného.
44. Žalobkyňa v odvolaní napadla tvrdenie žalovaného, že umožnil žalobkyni prítomnosť vo svojich priestoroch z dôvodu, aby ukončila činnosti ktorými bola poverená počas trvania zmluvy (do januára 2013). Žalovaný v konaní uviedol, že už v decembri 2012 vyzval žalobkyňu, aby vykonala inventúru a aby odovzdala svoju agendu. Za týmto účelom prijal od januára 2013 nového zamestnanca, Z. G. na pozíciu skladníka. Jemu mala žalobkyňa odovzdať sklad. Skutočnosť, že požiadavka na inventúru bola žalobkyni vznesená už v decembri 2012 žalobkyňa potvrdila na pojednávaní konanom 09.09.2016, tá nie je sporná. Vykonanie inventúry a jej uzavretie mala žalobkyňa vykonať v mesiaci január 2013, za ktorý dostala zaplatené. Z výpovede Z. G. vyplynulo, že žalobkyňa v januári sklad neodovzdala riadne, množstvo vecí fyzicky prítomných v sklade nekorešpondoval s elektronickou verziou skladového hospodárstva, niektoré veci v sklade prítomné neboli zachytené v elektronickom sklade a naopak, veci ktoré by podľa elektronických záznamov mali byť prítomné sa tam nenachádzali. Uvedené bolo treba uviesť do súladu, zrejme na základe dodacích listov, výdajok a iných dokumentov, ktorými disponovala žalobkyňa, keďže ona zodpovedala za sklad do januára 2013. V zmysle týchto skutočností vyznieva dôveryhodne tvrdenie žalovaného, že pokiaľ žalobkyňa komunikovala s obchodnými partnermi žalovaného ohľadom prijímania objednaných vecí, resp. ich vydávania zo skladu aj v období po januári 2013, bolo tak z dôvodu, že napriek svojej povinnosti sklad riadne neodovzdala ku koncu januára.
45. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že potvrdením o skutočnosti, že pre žalovaného prestala pracovať až na konci apríla 2013 je aj Výstupný list z 03.05.2013. Výstupný list však vzhľadom na svoj obsah svedčí iba o tom, že ku dňu jeho podpísania už nemala voči žalovanému žiadne záväzky a že žalovanému odovzdala jeho veci, ktoré využívala pri práci. Výstupný list nemá charakter odstúpenia od zmluvy, výpovede zmluvy, ani inej formy zániku záväzku, preto ho nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz o tom, že až jeho podpísaním došlo k ukončeniu vzájomného právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.
46. Odvolací súd sa podrobne oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa a o ktorých tvrdila, že preukazujú, že vo februári až apríli vykonávala pre žalovaného práce na základe zmluvy, teda samostatné práce, ktoré mala na základe zmluvy za mesiac február vykonať vo februári, nové práce, ktoré mala na základe zmluvy za marec vykonať v marci a nové práce, ktoré mala na základe zmluvy na apríl vykonať v apríli. Takéto skutočnosti však z predložených listín nevyplývajú.
47. Listinné dôkazy predložené žalobkyňou by sa dali rozdeliť do troch základných kategórii. Elektronická (e-mailová) komunikácia s obchodnými partnermi žalovaného, najmä KOPOS a MURAT-CK obsahujúca objednávky tovaru a doklady preukazujúce prevzatia tovaru žalobkyňou, cenové ponuky zaslané žalobkyňou a nezaradená komunikácia ohľadom bližšie nešpecifikovaných projektov, pravdepodobne súvisiace s Kauflandom BA a Kauflandom PB. Okrem toho z pokladničných lístkov vyplynulo, že prevzala tržbu z verejného WC za 01/2013 a 02/2013.
48. Pokiaľ ide o predložené objednávky tovaru, z objednávok a dodacích listov spoločnosti MURAT CK síce vyplýva, že žalobkyňa vypracovala objednávku dňa 19.02.2013, na základe ktorej bol dodaný tovar fakturovaný faktúrami č. 413-01-00348, č. 413-01-00378, č. 413-01-00443, avšak z nich zároveň vyplýva, že s uvedenou spoločnosťou už ďalej komunikoval a objednávky a prevzatia tovaru zabezpečoval Z. G., ktorý vypracoval objednávky voči spoločnosti MURAT-CK dňa 27.03.2013, 03.04.2013, 05.04.2013 a 19.04.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zabezpečil na výkon tohto druhu prác (vystavenie objednávky a jej prevzatie pri dodaní tovaru) vlastného zamestnanca, preto z takéhoto konania a jednorazovo zabezpečenej objednávky vykonanej žalobkyňou 19.02.2013 nie je možné dospieť k záver, že bola poverená, aby zabezpečovala objednávanie a preberanie tovaru voči tomuto obchodnému partnerovi. Dôvod, pre ktorý vystavila objednávku 19.02.2013 nebol v konaní preukázaný, vzhľadom na všetky okolnosti však korešponduje s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa ešte komunikovala ohľadom vecí prebraných do skladu s obchodnými partnermi, kým sklad neodovzdala. Nebolo to však z dôvodu novo uzavretej zmluvy, ale z dôvodu, že nový zamestnanec z dôvodov na strane žalobkyne nemohol ešte prevziať celý sklad. Rovnako, pokiaľ z dodacieho listu spoločnosti KOPOS č. D/898 zo dňa 05.04.2013 a dodacieho listu spoločnosti MURAT-CK č. 313-01-03121 zo dňa 15.04.2013 vyplýva, že fyzicky prevzala tovar do skladu, nie je to dôkazom o tom, že bola poverená zabezpečovať v danom mesiaci preberanie tovaru do skladu, keďže je preukázané, že týmto účelom mal žalovaný zabezpečeného zamestnanca.
49. Pokiaľ ide o cenové ponuky zasielané žalobkyňou, v tejto súvislosti žalovaný v konaní uviedol, že pri cenových ponukách mal so žalobkyňou v čase trvania zmluvy (do konca januára 2013) dohodu, že za cenové ponuky bude honorovaná iba vtedy, ak žalovaný súťaž vyhrá a stavba sa bude realizovať. V konaní pritom žalobkyňa nepreukázala, že by sa niektorá zo stavieb, ku ktorým zasielala cenové ponuky predložené v konaní skutočne realizovala, takže v tejto súvislosti ani nie je zrejmé aký nárok na odmenu by jej mal vzniknúť.
50. Zo ostatných záznamov elektronickej komunikácie, ktorú žalobkyňa predložila je zrejmé, že v mesiaci marec - apríl komunikovala (v niektorých prípadoch jednorazovo, v niektorých opakovane) s určitými spoločnosťami, najmä KOPOS Slovakia, Priemstav, avšak z predloženej komunikácie súd nevie zistiť, ktorých konkrétnych projektov sa táto komunikácia týka, kedy boli začaté, či už boli pripravované pred januárom 2013, alebo boli úplne nové, spustené vo februári, marci alebo apríli 2013. Tvrdenie, že predložená komunikácia sa vzťahuje na nové projekty, také ktoré jej boli zadané až po januári 2013 pritom mala preukázať žalobkyňa. Predloženie nešpecifikovanej e-mailovej komunikácie preukazuje iba to, že táto komunikácia bola vykonaná, ale nevyvracia to tvrdenie žalobcu že išlo o dokončovacie práce, keďže na nové projekty mal prijatého zamestnanec, takže už nemal dôvodu zadávať ich žalobkyni.
51. Pokiaľ ide návštevu na neidentifikovanom stavenisku, zo záznamu vôbec nevyplýva, prečo sa ho žalobkyňa zúčastnila, aká to bola stavba, ani aký mala vzťah k prácam vykonávaným žalovanou pre žalobcu do januára 2013.
52. Za preukázané odvolací považoval skutočnosť, že žalobkyňa v mene žalovaného prevzala tržbu na verejnom WC dňa 04.02.2013 za obdobie január 2013, a v dňoch 18.02.2013 a 05.03.2013 za obdobie február 2013. Prevzatie januárovej tržby ešte súviselo s výkonom prác za január, prevzatie februárovej tržby však už bolo výkonom novej činnosti.
53. Žalobkyňa tvrdila, že si až do apríla nebola vedomá, že by žalovaný s ňou ukončil v januári 2013 spoluprácu a preto pre neho vykonávala prácu aj v mesiacoch február, marec a apríl.
54. Z okolností preukázaných v konaní vyplýva, že žalobkyňa sa v mesiaci február mohla subjektívne domnievať, že žalovaný má záujem aby pre neho pracovala naďalej, za rovnakých podmienok ako v predchádzajúcom období. Nie je preto vylúčené, že vykonávala naďalej aj činnosti, ktoré bola zvyknutá vykonávať (prevzatie tržby WC), bez ohľadu na to, že žalovaný už nemal záujem, aby ich vykonávala ona. Subjektívny omyl ohľadom existencie zmluvy na strane žalobkyne však bez prítomnosti vôľovej zložky žalovaného nemohol viesť k uzavretiu zmluvy. Zmluva je uzavretá vtedy, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy. Z úkonov žalovaného, ktorý žalobkyňu v decembri vyzval na inventúru a odovzdanie vecí, od januára prijal vlastného zamestnanca ktorému bola žalovaná povinná odovzdať svoju agendu potvrdzujú tvrdenie žalovaného, že už od februára nemal záujem na uzavretí zmluvy so žalobkyňou.
55. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že bolo dokázané, že v mesiacoch február až apríl 2013 riadne vykonávala činnosti vymedzené dohodou, ako však bolo vyššie uvedené, toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo. I keď žalobkyňa preukázala výkon určitých činností, z žiadneho dôkazu predloženého v konaní však nevyplýva, že by ich vykonala na základe pokynu žalovaného. Nepredložila dôkaz o tom, že práve tie práce, ktoré vykonala, bola poverená vykonať v mesiaci február až apríl 2013, ani nepreukázala, že by ich žalovaný prevzal a akceptoval. Žalovaný zároveň nebol povinný osobitne upozorniť žalobkyňu na ukončenie ich vzájomného právneho vzťahu ku koncu januára 2013. Žalobkyňa nebola v postavení zamestnanca, preto nemohla dostať „výpoveď“ s následným plynutím výpovednej lehoty. Zároveň nebolo preukázané, že by v ústna dohoda, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovaného práce do januára 2013 bola ukončená výpoveďou podľa § 582 Občianskeho zákonníka, alebo odstúpením od zmluvy podľa § 344 ObZ, teda úkonmi, ktoré nevyhnutne predpokladajú doručenie oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu druhej strane. Z dokazovania vyplynulo, že dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným, uzavretá ústnou formou, mala charakter obnovujúcej sa zmluvy vždy na nasledujúci mesiac, a to na základe toho, že žalovaný zadával žalobkyni zadania prác, ktoré táto vykonala a poskytla mu výstupy, za čo jej žalovaný platil dohodnutú odmenu. Takýto druh zmluvy by sa dal vyhodnotiť ako zmluva na dobu určitú, vždy na daný mesiac. Tvrdenie žalovaného, že na mesiac február už nemal záujem zmluvu uzavrieť je dôveryhodné aj preto, že žalobkyňu v decembri
2012 požiadal aby vykonala inventúru, odovzdala sklad a veci súvisiace novému zamestnancovi. Na práce, ktoré v období do decembra 2012 vykonávala žalobkyňa zamestnal žalovaný od januára 2013 zamestnanca, na ktorého mu vznikli náklady v podobe mzdy, odvodov a podobne, pričom zároveň nebolo preukázané, že by žalobkyni zadával nové úlohy. Nad rámec toho treba uviesť, že najneskôr uplynutím mesiaca marec 2011, v ktorom už žalovaný žalobkyni nezaplatil odmenu za február, splatnú podľa faktúry č. P02/2013 ku 25.03.2013, si žalobkyňa musela byť vedomá, že žalovaný jej za prácu nezaplatil a objektívne tak mohla zistiť, že žalovaný ju už nepovažuje za svojho zmluvného partnera. Výkon prác v apríli 2013 tak nemôže byť odôvodnený ani prípadným subjektívnym omylom na strane žalobkyne.
56. Vzhľadom na uvedené, by prípadné práce, ktoré žalobkyňa pre neho vykonala bolo možné posudzovať bez existencie zmluvného základu iba za prípadné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ak by žalobkyňa preukázala, že hodnotou prác, ktoré pre žalovaného vykonala, sa tento obohatil. Žalobkyňa však v konaní, vrátane odvolacieho konania, zotrvala na stanovisku, že vzťah medzi stranami bol na zmluvnom základe. V odvolaní uviedla, že aj keby bol skončil k januáru 2013, tak tým, že žalovaný akceptoval výkon prác zo strany žalobkyne, vznikla nová zmluva. Kontraktačný mechanizmus však v zmysle Občianskeho zákonníka nie je možné nahradiť predpokladom, že akceptovaním žalobkyninej prítomnosti došlo k uzavretiu zmluvy s predmetom výkonu prác a výšky odmeny za tieto práce. Vzťah medzi stranami je vzťahom podnikateľským a fyzická prítomnosť nebola predmetom zmluvy. Predmetom zmluvy by muselo byť konkrétne určenie prác, ktorých výstupy by žalobkyňa musela žalovanému odovzdať a ten by ich od nej prevzal. Žalobkyňa však dokladmi, predloženými v konaní nepreukázala, že by súviseli s výkonom nových činností, na ktoré podľa svojho tvrdenia mala byť poverená žalovaným, nepreukázala ani dohodu o výške prípadnej odmeny za takéto činnosti. Nie je tak možné dospieť k záveru, že medzi stranami vznikla ohľadom výkonu činností za obdobie február až apríl 2013 zmluva akceptovaním jej prítomnosti a že tým bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie odmeny.
57. Okresný súd sa preto v rozhodnutí správne zaoberal aj úvahou, že aj pokiaľ by sa žalobkyňa domáhala svojho nároku z iného právneho dôvodu než zmluvy, tak by nemohla byť úspešná, pretože nepreukázala rozsah s výšku plnenia v prospech žalovaného. Keďže činnosti vykonávané žalobkyňou pre žalovaného neboli na novom zmluvnom základe, aj v prípade, ak by žalobkyňa preukázala že niektorá z činností nemala dokončovací charakter (čo sa podarilo preukázať iba pri prevzatí tržby WC za február 2013), musel by v konaní preukázať výšku prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré by z takéhoto úkonu žalovanému vzniklo. Žalobkyňa však vznik bezdôvodného obohatenia nepreukázala, primárne preto, že počas konania nepripustila, že by jej konanie nemalo zmluvný základ. Zároveň by sa pri posudzovaní skutočnosti, či na strane žalovaného mohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu prihliadlo aj k tomu, že žalovaný umožnil žalobkyni využívanie jeho priestorov aj na projekty, ktoré zabezpečovala ako podnikateľka pre iné subjekty a nie pre žalovaného, skutočnosť že využívala služobný telefón a mala možnosť používať služobné auto.
58. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
59. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobkyni, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
60. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).