Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/171/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov S. D. rod. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č. XX v Y. a C. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.12.2016 č.k. 14P/75/2016-69 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 3.10.2014 č.k. 41P/85/2014-38 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od otca pre maloeltého zo 70 Eur mesačne na 90 Eur mesačne, ktoré je otec povinný zaplatiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 21.6.2016 do budúcna. Dlžné výživné 110 Eur za obdobie od 21.6.2016 do 30.11.2016 ho zaviazal zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a zvýšil výživné pre maloletého zo 70 Eur mesačne na 120 Eur mesačne. Zdôraznila, že zvýšené výživné 90 Eur mesačne absolútne nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ktorý má 17 rokov a je takmer dospelý ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca , ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti a zároveň je zamestnaný. Poukázala na to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní a o maloletého nemá záujem.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s navrhovaným zvýšením nesúhlasí, nakoľko jeho príjem nepostačuje ani na úhradu výdavkov domácnosti. Konštatoval, že potrebuje dokončiť rodinný dom, aby mali maloleté deti súkromie a mohli sa učiť do školy.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na podanom odvolaní. Poukázala na to, že otec má pôžičky a stavia rodinný dom napriek tomu, že uviedol, že jeho príjem nepostačuje ani na chod domácnosti, pričom jeho príjem s príjmom jeho manželky je spolu 1100 Eur.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa ust. § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

13. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa ust. § 391 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zvýšení výživnom, najmä riadne nevykonal dokazovanie ohľadom zmeny pomerov maloletého od poslednej úpravy so zreteľom na jeho zdravotný stav ani riadne nevykonal dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov otca. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie ohľadom charakteristiky vyživovacej povinnosti rodičov deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu veci, pričom zistený skutočný stav žiadnym spôsobom nevyhodnotil a neposúdil v zmysle platnej právnej úpravy bez toho, aby svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne vyhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a akými úvahami sa pri určovaní výživného riadil. Odvolací súd konštatuje, že relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie o určenom výživnom je zmena pomerov dieťaťa a povinného rodiča, preto jej konajúci súd musí pri zisťovaní skutkového stavu venovať náležitú pozornosť. Práve dôsledné posúdenie tejto zmeny a jej vyhodnotenie vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi je rozhodujúcou súčasťou náležitého zistenia skutkového stavu významného a nevyhnutného pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporovnal súčasné pomery otca s pomermi v čase poslednej úpravy ani nevyhodnotil zmenu týchto pomerov ako aj jej vplyv na samotné rozhodnutie o zmene určeného výživného. Žiadnym spôsobom nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca v zmysle platnej právnej úpravy, so zreteľom na to, že otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá preukázateľne vykazuje zisk a na túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého súdneho rozhodnutia len poukázal, bez toho aby náležite vykonal dokazovanie ohľadom príjmu otca a zistený skutočný stav vyhodnotil podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. V tejto súvislosti poukazuje na to, že konajúci súd má v prípade, že povinný rodič je podnikateľským subjektom, ktorý riadne nepreukáže svoje príjmy z inej než závislej činnosti, možnosť posúdiť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery podľa ust. § 63 Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutočností a vykonaných dôkazov dospel konajúci súd k záveru, že zvýšenie výživného zo 70 Eur mesačne na 90 Eur mesačne pre maloleté dieťa, ktoré je na prahu dospelosti s dôrazom na to, že otec sa od poslednej úpravy stal spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá je preukázateľne v zisku, zodpovedá zmene pomerov tak maloletého dieťaťa ako aj povinného otca, pretože zmenu pomerov riadne a zákonne nevyhodnotil. Vzhľadom na to, že konajúci súd riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie o zvýšení výživného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací sú rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi matky ako aj skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v rámci odvolacieho konania, vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom zmeny pomerov otca a maloletého, náležite zistiť príjem otca z podnikateľskej činnosti, zistený príjem vyhodnotiť podľa príslušných ustanovení zákona o rodine, vyhodnotiť zmenu životnej úrovne otca so zreteľom na jeho účasť v obchodnej

spoločnosti ako aj zmenu jeho celkových schopností, možností a majetkových pomerov, s poukazom na právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, tak aby zvýšené výživné zodpovedalo zmene pomerov otca a maloletého v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.