Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36Cb/81/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: PHARMA GROUP, a.s., sídlo: SNP č. 150, Veľké Leváre, IČO: 31 320 911, zastúpený advokátom: JUDr. Tomáš Kozovský, sídlo: Björnsonova č. 8, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, sídlo: Rastislavova č. 43, Košice, IČO: 00 606 707, zastúpený advokátskou kanceláriou: Alena Zadáková a spol., sídlo: Kováčska č. 32, Košice, v konaní o zaplatenie 130.898,63 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania nasledovne: 1. vo výške 9,5% ročne: zo sumy 4.842,47 eur od 24.7.2013 do 27.5.2016, zo sumy 3,41 eur od 21.8.2013 do 22.6.2016, zo sumy 3.200,00 eur od 4.9.2013 do 27.5.2016, zo sumy 2.722,72 eur od 4.9.2013 do 22.6.2016, zo sumy 4,87 eur od 18.9.2013 do 22.6.2016, zo sumy 892,80 eur od 24.9.2013 do 22.6.2016, zo sumy 1.400,00 eur od 30.9.2013 do 22.6.2015, zo sumy 4.755,75 eur od 30.9.2013 do 21.7.2016, zo sumy 714,24 eur od 9.10.2013 do 21.7.2016, zo sumy 115,54 eur od 16.10.2013 do 21.7.2016 a zo sumy 5.377,31 eur od 23.10.2013 do 21.7.2016; 2. vo výške 9,25% ročne: zo sumy 3.585,88 eur od 18.11.2013 do 21.7.2016, zo sumy 3.155,00 eur od 26.11.2013 do 21.7.2016, zo sumy 78,06 eur od 26.11.2013 do 21.7.2016, zo sumy 2.395,55 eur od 11.12.2013 do 21.7.2016, zo sumy 5.395,03 eur od 18.12.2013 do 21.7.2016, zo sumy 593,77 eur od 18.12.2013 do 26.8.2016, zo sumy 783,72 eur od 18.12.2013 do 26.8.2016, zo sumy 69,60 eur od 25.12.2013 do 26.8.2016, zo sumy 7.074,86 eur od 8.1.2014 do 26.8.2016, zo sumy 2.900,16 eur od 22.1.2014 do 26.8.2016, zo sumy 36,57 eur od 22.1.2014 do 26.8.2016, zo sumy 4,87 eur od 5.2.2014 do 26.8.2016, zo sumy 3.600,00 eur od 18.2.2014 do 26.8.2016, zo sumy 2.000,00 eur od 18.2.2014 do 23.9.2016, zo sumy 3.000,00 eur od 18.2.2014 do 4.11.2016, zo sumy 1.772,94 eur od 18.2.2014 do 27.12.2016, zo sumy 386,64 eur od 5.3.2014 do 27.12.2016, zo sumy 2.069,77 eur od 12.3.2014 do 27.12.2016, zo sumy 10.338,70 eur od 12.3.2014 do 25.11.2016, zo sumy 3.300,00 eur od 16.4.2014 do 27.12.2017, zo sumy 6.818,50 eur od 16.4.2014 do 31.1.2017, zo sumy 2.457,98 eur od 14.5.2014 do 31.1.2017, zo sumy 4.000,00 eur od 22.5.2014 do 3.3.2017, zo sumy 2.431,94 eur od 22.5.2014 do 31.3.2017, zo sumy 10,34 eur od 22.5.2014 do 31.3.2017 a zo sumy 1.090,08 eur od 28.5.2014 do 31.3.2017; 3. úroky z omeškania vo výške 9,15% ročne: zo sumy 116,35 eur od 20.6.2014 do 31.3.2017, zo sumy 407,23 eur od 25.6.2014 do 31.3.2017, zo sumy 193,32 eur od 9.7.2014 do 31.3.2017, zo sumy 4.011,70 eur od 10.7.2014 do 31.3.2017, zo sumy 805,25 eur od 15.7.2014 do 31.1.2017, zo sumy 1.800,00 eur od 29.7.2014 do 31.3.2017 a zo sumy 3.300,17 eur od 29.7.2014 do 3.5.2017; 4. úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne: zo sumy 383,60 eur od 12.9.2014 do 3.5.2017, zo sumy 12,00 eur od 19.9.2014 do 3.5.2017, zo sumy 169,20 eur od 8.10.2014 do 3.5.2017, zo sumy 6.027,50 eur od 8.10.2014 do 3.5.2017, zo sumy 224,28 eur od 14.10.2014 do 3.5.2017, zo sumy 1.047,82 eur od 5.11.2014 do 30.5.2017, zo sumy 111,48 eur od 12.11.2014 do 30.5.2017, zo sumy 1.182,40 eur od 3.12.2014 do 30.5.2017, zo sumy 846,00 eur od 3.12.2014 do 30.5.2017 a zo sumy 1.296,85 eur od 17.12.2014 do 30.5.2017; 5. úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne: zo sumy 899,76 eur od 7.1.2015 do 30.5.2017, zo sumy 935,70 eur od 3.2.2015 do 30.5.2017, zo sumy 2.533,23 eur od 4.2.2015 do 30.5.2017, zo sumy 1.452,32 eur od 11.2.2015 do 30.5.2017, zo sumy 2.476,37 eur od 3.3.2015 do 22.6.2017, zo sumy 2.488,73 eur od 15.4.2015 do 22.6.2017, zo sumy 222,96 eur od 22.4.2015 do 22.6.2017, zo sumy 3.300,38 eur od 13.5.2015 do 22.6.2017 a zo sumy 1.274,96 eur od 10.6.2015 do 22.6.2017.

II. Konanie v prevyšujúcej časti zastavuje.

III. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcu v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.5.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 130.898,63 eur titulom nároku na uhradenie kúpnej ceny za predaj tovaru (zdravotnícky materiál). Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od vzniku omeškania do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.

2. Neskôr žalobca svojimi podaniami zo dňa 8.6.2017 a 6.10.2017 zobral svoju žalobu ohľadom istiny v plnom rozsahu späť, čo odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný po podaní žaloby uhradil celú uplatnenú istinu. V podaní zo dňa 6.10.2017 žalobca uviedol celkovú dĺžku omeškania, dlžné sumy a tiež aj dátumy úhrad svojich pohľadávok.

3. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil a predložil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné listinné dôkazy: odsúhlasenie zostatkov pohľadávok a záväzkov (č.l. 16 -17), faktúry (celkovo 54 ks) a dodacie listy k týmto faktúram (č.l. 25 - 173).

4. Žalovaný sa k veci vôbec vyjadril tak, že s ohľadom na zlú finančnú situáciu nie je schopný uhradiť istinu vrátane jej príslušenstva naraz, preto požiadal o umožnenie splatenia svojho záväzku formou splátok po 3.000,00 eur mesačne. Neskôr na pojednávaní dňa 13.6.2017 žalovaný uznal zostatok svojho záväzku vo výške 9.763,40 eur istiny a to čo do dôvodu aj do výšky. Na podporu svojho stanoviska predložil žalovaný ako prostriedky svojej obrany nasledovné listinné dôkazy: mesačné účtovné hlásenie o stave svojich záväzkov k 30.4.2015 (č.l. 180) a písomné vyčíslenie k sporu (č.l. 232 - 238).

5. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

6. Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

7. Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

8. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.“

9. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

10. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej

úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“

11. Na základe vykonaného dokazovania (vychádzajúc z podaní strán sporu a tiež z predložených faktúr, dodacích listov a potvrdenia zostatku záväzkov) súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania v rámci ich zmluvných vzťahov podľa § 409 a nasledujúcich Obchodného zákonníka vznikol voči žalovanému nárok na uhradenie kúpnych cien za predaj tovaru (zdravotnícky materiál) a to v celkovej sume 130.898,63 eur, ktorú žalovaný uhradil až po začatí tohto súdneho konania. Kúpne ceny mali byť s poukazom na znenie § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka uhradené v lehote splatnosti príslušných faktúr žalobcu (vystavené boli po predaji - odovzdaní tovaru). Žalovaný pohľadávky žalobcu uhradil až po lehotách splatností kúpnych cien (faktúr), preto sa dostal do omeškania s uhradením kúpnych cien, pričom omeškanie vzniklo deň po uplynutí splatnosti faktúr žalobcu a skončilo úhradou žalovaných faktúr.

12. Vznik omeškania, dlžné sumy ako aj doba trvania omeškania ako ho deklaroval žalobca svojou žalobou, respektíve neskôr podaním zo dňa 6.10.2017, nebola žalovaným rozporovaná. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považuje žalobcom uvedený vznik omeškania, jednotlivé dlžné sumy ako aj trvanie omeškania za nesporné a teda za pravdivé.

13. S poukazom na vznik omeškania žalovaného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a to vo výške uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku. Výška úroku z omeškania vyplýva z aktuálnej výšky základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu splatnosti faktúr žalobcu.

14. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“

15. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu ohľadom uplatnenej istiny v plnom rozsahu späť, konajúci súd vo výroku II. tohto rozsudku podľa vyššie citovaného ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie ohľadom uplatnenej istiny zastavil.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

18. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodnuté tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu. Žalobca bol v zásade v plnom rozsahu úspešný, pretože jeho späťvzatie bolo zapríčinené konaním žalovaného (uhradením istiny po začatí tohto konania).

20. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

21. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.