Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y., o zaplatenie 243,93 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 174,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 8,5 % ročne zo sumy 72,- eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia,

- 8,25 % ročne zo sumy 96,21 eura od 24. 11. 2013 do zaplatenia,

- 8,25 % ročne zo sumy 6,- eura od 24.1 2. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 42,84 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 9. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 243,93 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o pripojení podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej boli odporcovi sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete za podmienok stanovených zmluvou.

3. Záväzkové vzťahy sa spravujú občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný prevzal ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby navrhovateľa a cenník služieb, s ktorými sa žalovaný oboznámil pri uzatvorení zmluvy a dodatku a ktoré sa zaviazal dodržiavať.

4. Žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal žalobcovi vystavené faktúry za poskytnuté služby. Žalobcovi vznikla voči žalovanému peňažná pohľadávka v žalovanej výške, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam. Žalovaná suma predstavuje poplatky

za hovorné a ostatné telekomunikačné služby. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaná suma pozostáva z týchto faktúr: 1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 23. 9. 2013, na sumu 69,72 eura, 2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 23. 10. 2013, na sumu 72,- eur, 3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 23. 11. 2013, na sumu 96,21 eura, 4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 23. 12. 2013, na sumu 6,- eur.

Dlžná suma z týchto faktúr predstavuje spolu 243,93 eura. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania.

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 22. 9. 2015, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 243,93 eura s príslušenstvom postúpená na žalobcu. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013.

6. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

7. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

10. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení, faktúrami, zmluvou o postúpení a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

13. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzatvoril so žalovaným v postavení fyzickej osoby nepodnikateľa dňa 11. 1. 2013 a 17. 1. 2013 Zmluvu o pripojení tak, ako je to popísané v žalobe.

14. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil a doručil žalovanému faktúry (uvedené vyššie), ktoré žalovaný neuhradil.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k dátumu uzatvorenia zmluvy, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu. (2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). (12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 243,93 eura a zákonných úrokov z omeškania podľa faktúr uvedených vyššie.

17. Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvy tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe. Súd má za to, že žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu včas vyfakturované sumy za ním poskytnuté služby. Nárok žalobcu pozostáva z neuhradených faktúr za poskytnuté služby a aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný bol povinný včas uhrádzať ceny služieb fakturovaných právnym predchodcom žalobcu. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie faktúr pod číslami 2/ až 4/ uvedených v bode 4 tohto odôvodnenia a zamietol žalobu v časti faktúry 1/ z dôvodu premlčania, ako je uvedené nižšie v bodoch 23 - 29 tohto odôvodnenia.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého právny predchodca žalobcu svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb nesplnil. Žalobcovi tak v zmysle § 517 ods. 2 vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona.

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr pod číslami 2/ až 4/); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.

21. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10 c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. K prvému dňu omeškania (t. j. prvý deň po splatnosti každej faktúry) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,5 % p.a. pre faktúru 2/, pre faktúry 3/ a 4/ vo výške 0,25 % p.a., výška úrokov z omeškania je potom 8,5 % p.a. v prípade faktúry 2/, v prípade faktúry 3/ a 4/ potom 8,25 % p.a.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

25. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného.

26. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

27. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu, a preto sa na počítanie doby premlčania neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný

deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. Ustanovenie § 122 obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Tieto pravidlá sa použijú napr. na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách. Soboty, nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň.

28. Samotný Občiansky zákonník (OZ) rozlišuje pojmy doba a lehota a tieto nie je možné zamieňať, resp. stotožňovať, napríklad aj práve v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Pokiaľ zákonodarca je nedôsledný v legislatívnej činnosti a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti odstránené, a pokiaľ zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd toto rešpektoval a v praxi dôsledne aplikoval, nakoľko nemôže svojou rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení zákona a tak nahrádzať činnosť zákonodarcu (súd zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom procese). Pridržiavajúc sa citátu Cicera „Argumentum est ratio quae rei dubiae faciat fidem.“ (argument je vysvetlenie, ktoré činí pochybnú vec vierohodnou), pokiaľ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a jej počítanie nie je upravené priamo v OZ, súd si musí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej sa prípad posudzuje, aj keď dispozícia normy naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný) pomôcť pri počítaní doby ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine sa dobou, na rozdiel od lehoty ako časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného začiatkom a koncom možnosti jeho uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie časové obdobie, v rámci ktorého zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik.

29. Súd mal zo žaloby za preukázané, že povinnosť žalovaného na zaplatenie faktúry 1/ nastala dňa 23. 9. 2013 a táto sa premlčala podľa § 101 dňom 23. 9. 2016, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 26. 9. 2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol (istina 69,72 eura s príslušenstvom, ktoré nasleduje osud svojej pohľadávky).

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

31. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí. Žalobca bol teda úspešný v časti 71,42 % (174,21 eura / 243,93 eura x 100) a žalovaný v časti 28,58 % (100 % - 71,42 %). Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení (pomer úspechu sa určí rozdielom úspechu a neúspechu) náhrada trov konania vo výške 42,84 % uplatnených trov a to voči strane žalovaného. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.