Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/92/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Serraghis Loan Management Ltd., č. HE 257931, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, Larnaca, Cyprus, (pôvodný žalobca Debtinvest Limited, IČ: 609191, so sídlom 33 Porter Road, P.O.Box 3169, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy), zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., IČO: 36715352, so sídlom Jilemnického 30, Martin proti odporkyni: B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, C., o zaplatenie 1.606,30 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.606,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 14.11.2011 do zaplatenia, a to formou mesačných splátok vo výške 45,- eur vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej sumy pozostávajúcej z nesplatenej časti úveru, ktorý poskytla banka Citibank (Slovakia) a.s. (ďalej len „banka“) žalovanej na základe zmluvy o úvere zo dňa 9.3.2007. Návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru zo dňa 8.3.2007 banka žalovanej písomne oznámila dňa 12.3.2007 schválenie požadovaného úveru a so žalovanou uzavrela zmluvu o úvere pod č. XXXX dňa 9.3.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len VšP) a cenník poplatkov. Predmetom tejto zmluvy bola na jednej strane povinnosť banky ako veriteľa poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi požadovaný úver a na strane druhej povinnosť žalovanej ako dlžníka poskytnutý úver splatiť vo forme pravidelných mesačných splátok pozostávajúcich z istiny a úroku spolu s poplatkom za poskytnutie úveru a poplatkom za poistenie. Dňa 9.3.2007 v súlade so zmluvou banka odovzdala žalovanej sumu 70.000,- Sk (2.353,57 eur) v hotovosti. Celková dlžná financovaná čiastka prestavovala sumu 86.387,77 Sk (2.867,55 eur). Žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy poskytnutý úver splatiť navrhovateľovi v 60-tich mesačných splátkach vo výške 2.863,- Sk (95,03 eur), vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvú splátku vo výške 3.439,- Sk (114,15 eur) bola povinná zaplatiť do 20.4.2007. Keďže žalovaná bola so splácaním pravidelných mesačných splátok úveru a jeho príslušenstva v omeškaní, banka zaslala žalovanej dve upomienky (dňa 10.5.2010 a 24.5.2010) a napokon žalovanú vyzvala dňa 30.11.2010 na okamžité splatenie dlhu, t. j. zosplatnil dlh a žalovaná stratila možnosť splácať dlh v splátkach. Žalovaná do podania žaloby dlh neuhradila. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2010 postúpila banka pohľadávku voči žalovanej na pôvodného žalobcu - spol. Debtinvest Limited. Táto spoločnosť v priebehu konania previedla pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2012 na žalobcu. Súd teda na návrh pôvodného žalobcu uznesením č. k. 12C/92/2012-81 zo dňa 27.10.2014 v zmysle ust. § 92 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu.

2. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Vo vyjadrení zo dňa 12.2.2015 uviedol, že žalovaná uskutočnila celkovo 37 splátok úveru (čo predstavuje sumu 3.515,45 eur), pričom poslednú splátku podľa výpisu z účtu uskutočnila dňa 19.5.2010. Nakoľko so splácaním úveru sa dostala do omeškania, výzvou pôvodného veriteľa zo dňa 30.11.2010 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Z uvedenej sumy bolo na istinu započítaných 1.207,63 eur, na úrok 2.183,36 eur, na poplatky za vedenie účtu 87,02 eur, na poplatky za omeškanie 39,84 eur. Žalovanej tak ostáva uhradiť na istine 1.115,94 eur, na úroku z úveru 312,68 eur, na poplatku za omeškanie 159,36 eur a na poplatku za vedenie účtu 18,32 eur.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že si je vedomá svojej nesplatenej pohľadávky, avšak jej životná úroveň, ako aj jej zdravotný stav jej neumožňujú dlh splácať. Je po mozgovej príhode, trpí ischemickou chorobou srdca, epilepsiou a psoriázou. Poberá dôchodok vo výške 320,- eur mesačne, pričom bez pomoci príbuzných by nemala ani na ošatenie a stravu. Požiadala o splátkový kalendár v minimálnej hodnote. Na pojednávaní priznala, že prevzala od pôvodného veriteľa sumu 70.000,- Sk a doplnila, že tento dlh riadne plnila, celú dlžnú sumu už zaplatila a zaplatila skoro raz toľko titulom rôznych úrokov a poplatkov. Zaplatila tak reálne takmer 140.000,- Sk. Preto sa domnieva, že žalobou uplatňovaný nárok je od nej vymáhaný nedôvodne a nad rozsah dojednaných podmienok, ako aj ňou už zaplatených súm. Keďže vymáhanú sumu považuje za úžeru a snahu žalobcu sa obohatiť na jej úkor, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 31.10.2017, na ktoré sa nedostavila ani jedna zo sporových strán, pričom žalobca svoju neúčasť opätovne ospravedlnil z dôvodu zamedzenia zbytočného navyšovania trov právneho zastúpenia. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to Žiadosťou o úver zo dňa 8.3.2007, oznámením o schválení žiadosti zo dňa 12.3.2007, Zmluvou o úvere č. XXXX zo dňa 9.3.2007, potvrdením o čerpaní úveru/prevzatí hotovosti zo dňa 9.3.2007 (o 11:01:54 hod.), Všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len „VšP“), II. upomienkou zo dňa 24.5.2010, poslednou výzvou na uhradenie dlhu zo dňa 30.11.2010, oznámením banky o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX (vrátane potvrdenia o odoslaní), výpisom z účtu žalovanej a rozpisom platieb podľa výpisu z účtu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Ku dňu 1.1.2009 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spol. Citibank (Slovakia), a.s. do spoločnosti Citibank Europe plc, ktorá vykonáva na území SR podnikateľskú činnosť prostredníctvom organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky. Na základe tejto právnej skutočnosti k uvedenému dňu spol. Citibank (Slovakia), a.s. zanikla, bola vymazaná z obchodného registra dňa 17.3.2009, čo bolo len deklaratórnym účinkom a univerzálnym právnym nástupcom sa stala spol. Citibank Europe plc, vo veci týkajúcej sa jej organizačnej zložky Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, ktorá vstúpila do všetkých právnych vzťahov Citibank (Slovakia), a.s. a prebrala jej práva a povinnosti. Na základe vyššie opísaných skutočností má súd za to, že je daná aktívna legitimácia súčasného žalobcu v tomto súdnom konaní.

6. Žiadosťou zo dňa 8.3.2007 požiadala žalovaná ako dlžník banku ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 70.000,- Sk (2.323,57 eur), s výškou mesačnej splátky 2.863,- Sk (95,03 eur) a s dobou splácania 60 mesiacov. Žalovaná uviedla, že je dôchodkyňa, s čistým mesačným príjmom 7.068,- Sk (234,61 eur) a účelom úveru má byť kúpa nábytku. Veriteľ (banka) uzavrel so žalovanou dňa 9.3.2007 Zmluvu o úvere č. 2472, podľa ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 70.000,- Sk, ktorý bude čerpaný v hotovosti. Financovaná čiastka (vypočítaná podľa čl. 3.1 VšP) predstavuje sumu 86.387,77 Sk (2.867,55 eur) a skladá sa z týchto položiek: výška poskytnutého úveru 2.323,57 eur, poplatok za poistenie úveru 348,54 eur (10.500,- Sk) a poplatok za poistenie 195,44 eur (5.887,77 Sk). Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky tak, že úroky z financovanej čiastky sú vo výške 29,99 % ročne, RPMN 46,81 %. Žalovaná mala podľa zmluvy úver splácať formou pravidelných 60-tich mesačných splátok vo výška 2.863,- Sk (95,03 eur) so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.4.2007, pričom výška prvej splátky činila 3.439,- Sk (114,15 eur). Dátum poslednej splátky bol určený dňa 20.3.2012. Z potvrdenia o čerpaní úveru/prevzatí hotovosti vyplýva, že úver bol žalovanej poskytnutý v súlade so zmluvou hotovostne dňa 9.3.2007. Banka dodatočne dňa 12.3.2007 oznámila žalovanej písomne schválenie požadovaného úveru, Neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby (ďalej len „VšP“).

7. V zmysle bodu 17.3. veta druhá VšP pokiaľ doba, počas ktorej klient neuhradí akúkoľvek čiastku splatnú podľa zmluvy o úvere presiahne 30 dní odo dňa príslušnej splatnosti čiastky ohľadne ktorej je klient v omeškaní, bude povinný uhradiť za každý deň omeškania počnúc dňom, kedy mala byť príslušná suma uhradená, úroky z omeškania vo výške súčtu sadzby úrokov z omeškania stanovenej v cenníku a základnej úrokovej sadzby úveru stanovenej v príslušnej zmluve o úvere. Podľa cenníku poplatkov boli úroky z omeškania stanovené vo výške 6 % ročne.

8. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná splácala poskytnutý úver do 19.5.2010 v splátkach v dohodnutej výške, do omeškania sa pritom dostala už v novembri 2009. Po uvedenom dni už nezaplatila ani jednu splátku. Z II. Upomienky zo dňa 24.5.2010 je zrejmé, že pôvodný veriteľ zaslal upomienku I. dňa 10.5.2010 a uviedol, že aktuálna výška splátky, s ktorou je v omeškaní vrátane príslušenstva je 186,82 eur a dlžná čiastka k tomuto dňu je 1.812,26 eur. Poslednou výzvou zo dňa 30.11.2010 banka vyzvala žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej čiastky 1.606,30 eur. Uvedený deň predstavuje zosplatnenie celého úveru žalovanej, ktorým došlo k zániku zmluvného vzťahu. Žalovaná celkovo z poskytnutého úveru uhradila sumu 3.515,45 eur, ktoré boli na istinu, dojednané úroky a poplatky započítané tak, ako je uvedené v bode 2 tohto odôvodnenia. Žalobca od žalovanej požaduje zaplatiť celkovú dlžnú sumu vo výške 1.606,30 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.115,94 eur, z úroku z úveru vo výške 312,68 eur, poplatok za omeškanie vo výške 159,36 eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 18,32 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej celkovej sumy od 14.11.2011 (t. j. odo dňa vypracovania žaloby) až do zaplatenia.

9. Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.

10. V nadväznosti na uvedené teda žalovanú možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu (resp. jeho pôvodného veriteľa) možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

13. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

19. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

20. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

21. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

22. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právny predpisom limitovaná a rovnako nebola ani v čase uzatvárania zmluvy a je, resp. bola ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku súd prihliadol aj na celkové okolnosti úkonu,

jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. V danom prípade pôvodný veriteľ je/bol peňažným ústavom a žalovaná v konaní nijako nepoukazovala na nevýhodnosť svojho postavenia pri uzatváraní zmluvy o úvere. Naopak, dôvodnosť uplatneného nároku uznala vo svojom vyjadrení k žalobe a vyjadrila ochotu záväzok splniť formou súdom určených splátok. Súd výšku úrokov posudzoval aj s ohľadom na v súčasnosti platné ustanovenia § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmluvou o úvere vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého banka ako pôvodný veriteľ schválila žiadosť žalovanej o poskytnutie úveru, a dňa 9.3.2007 vyplatila žalovanej sumu úveru vo výške 70.000,- Sk (2.323,57 eur) v hotovosti. Žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných podmienok neplnila riadne a včas, pôvodný veriteľ v zmysle čl. 10 VšP ukončil vzájomný vzťah so žalovanou oznámením zo dňa 30.11.2010. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel v plnom rozsahu. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Je potrebné poznamenať, že aj keď podľa výpočtu výšky RPMN pre daný prípad uskutočnený v čase vyhlásenia rozsudku by táto hodnota mala predstavovať 52,87 % (bez poplatkov) a nie v zmluve uvedených 46,81 %, k porušeniu zákonných ustanovení zo strany pôvodného veriteľa nedošlo (viď znenie ust. § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ). Zmluva obsahuje všetky požadované zákonné náležitosti, pričom podľa výpočtu dohodnutých zmluvných podmienok celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom predstavovala bez sankčných poplatkov sumu 5.815,95 eur (60 x 95,03 eur + 114,15 eur - ako výška prvej splátky). Ak žalovaná uhradila z celkovej výšky poskytnutého úveru vrátane dohodnutých poplatkov (poplatok za poskytnutie úveru a za poistenie) sumu 3.515,45 eur, dlžná čiastka (opäť bez započítaných a uplatnených sankčných poplatkov) tak predstavuje sumu 2.300,50 eur, avšak žalobca si uplatňuje len sumu 1.606,30 eur. Súd z dôvodov uvádzaných žalovanou určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalovanú istinu vrátane príslušenstva a náhrady trov konania formou splátok vo výške 45,- eur mesačne, ktorých výšku považuje s ohľadom na výšku istiny a na pomery žalovanej za primeranú (§ 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 .

25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd spolu s istinou zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa uvedených ustanovení, teda vo výške 9,25 % ročne zo sumy istiny s počiatkom od 14.11.2011, t. j. odo dňa vypracovania žaloby v súlade s uplatneným nárokom (§ 216 ods. 1 .

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).