Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cr/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu 1/ IBF, s. r. o., so sídlom 1. mája 264, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 409 944, právne zast. JUDr. Martin Olos, advokát, Karola Kašiaka 1, 01 313 Rajecké Teplice a žalobcu 2/ K. E., R. X. G. XXX/XXA, XXX XX L. U.É. G., právne zast. JUDr. Martin Olos, advokát, Karola Kašiaka 1, 01 313 Rajecké Teplice proti žalovanému LAURIN MEDICA, s. r. o., so sídlom Belanského 1345, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 634 061, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16. 11. 2015, podanom na nepríslušnom Okresnom súde Žilina, sa žalobca 1/ a žalobca 2/ domáhali proti žalovanému, ktorým bola obchodná spoločnosť MILUNI group, s. r. o., so sídlom Belanského 1345, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 634 061, zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline, V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, sp. zn. RRS 2015/23 zo dňa 01. 10. 2015. Uviedli, že Rozhodcovský súd v Žiline, V. Tvrdého 17, Žilina, ich rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RRS 2015/23 zo dňa 01. 10. 2015 zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 7 550,65 Eur spolu s úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený poštou dňa 19. 10. 2015. Týmto podávajú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z., t. j. z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Rozsudok je vecne nesprávny, arbitrárny a vykazuje závažné vady. Trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem Rozhodcovským súdom a najmä posudzovanie dôkazov boli nesprávne. Treba uviesť, že žalobca 2/ sa so žalovaným nikdy nedohodli na žiadnej rozhodcovskej doložke. Na rozhodcovskej doložke sa so žalovaným dohodol jedine žalobca 1/. Nájomnú zmluvu uzavrel a podpísal jedine žalobca 1/ a to tak, že k obchodnému menu konateľ žalobcu 1/ pripojil svoj podpis. Na nájomnej zmluve absentuje akýkoľvek podpis žalobcu 2/ ako fyzickej osoby - ručiteľa, zmluva je podpísaná iba nájomcom. Právny poriadok SR neumožňuje, aby konateľ s. r. o. svojím jediným podpisom, ktorým konal v mene s. r. o., sa súčasne zaviazal ako fyzická osoba. Jedným podpisom koná iba jeden subjekt a nie dva odlišné právne subjekty. Na nájomnej zmluve je iba jeden podpis - podpis žalobcu 1/, a nie 2 podpisy - nájomcu a ručiteľa. Údajné ručiteľské vyhlásenie zakomponované do nájomnej zmluvy neobsahuje žiadne označenie a špecifikáciu osoby ručiteľa, t. j. je nezrozumiteľné a neurčité, čoho sankciou je absolútnou neplatnosťou. Ručiteľ navyše nikdy nie je zmluvnou stranou a ani účastníkom zmluvy, jeho postavenie je

samostatné, nakoľko ručiteľský záväzok je záväzkom samostatným a nie solidárnym. V rozhodcovskom konaní sme preto namietali nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu voči žalobcovi 2/, nakoľko ručiteľské vyhlásenie je absolútne neplatné a najmä - žalobca 2/ sa nikdy nedohodol so žalovaným na rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke na prejednanie sporu v rozhodcovskom konaní voči jeho osobe. Žalobcovia v žalobe poukázali aj na R 4/2007 a R 55/2007. Ďalej uviedli, že výška zmluvnej pokuty 0,1% denne, t. j. 36,5 % ročne je neprimerane vysoká, aj s poukazom na skutočnosť, že žalovanému boli priznané za omeškanie i úroky z omeškania. Výška zmluvnej pokuty je proti dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, t. j. jej dojednanie je neplatné, resp. nepožíva právnu ochranu. Súčasne žalobca 1/ a žalobca 2/ žiadali o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a uviedli, že je nesporné, že výkon citovaného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu objektívne ohrozuje ich majetkové práva, existenciu a živobytie, a to i s poukazom na výšku istiny. Vydanie rozhodnutia súdu v merite veci nemožno očakávať v blízkom čase. Exekúcia rozhodcovského rozsudku by pritom pre naše osoby mala zvlášť nepriaznivé následky.

2. Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 12155/S súd zistil, že od dňa 08. 06. 2016 bol žalovaný z obchodného registra vymazaný a právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť LAURIN MEDICA, s. r. o., Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 634 061, a teda, keďže žalovaný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol po začatí konania s právnym nástupcom, pokračoval súd v konaní s právnym nástupcom žalovaného, a to bez toho, aby o tejto skutočnosti procesne rozhodoval (§ 107 ods. 4 OSP o znení účinnom do 30. 06. 2016 v spojení s § 470 ods.,2 .

3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08. 12. 2016 (§ 167 ods. 2 žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný uzatvoril so žalobcom 1/ zmluvu o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014, pričom v mene žalobcu 1/ podpísal zmluvu žalobca 2/ ako jeho konateľ. Žalobca 1/ počas rozhodcovského konania nedostatok právomoci rozhodcovského súdu nenamietal, nenamietal, že by rozhodcovský súd mal konať v konaní, v ktorom nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo že by spor prejednávaný pred rozhodcovským súdom mal vybočovať z medzí rozhodcovskej doložky. Žalobca 1/ navyše sám v žalobe uvádza, že so žalovaným rozhodcovskú doložku uzatvoril, čiže už so samotného odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca 1/ sa ani nemôže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku voči jeho osobe. Navyše, žalobca 1/ ani skutkovo nevymedzuje dôvody, prečo by mal byť voči nemu rozhodcovský rozsudok zrušený. S poukazom na článok V. bod 5.9 Nájomnej zmluvy žalovaný poukázal na to, že nielen účastníci, ale aj osoby v ich mene konajúce (touto osobou bol práve žalobca 2/) sa dojednali, že spory vzniknuté z nájomnej zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd. V článku V. bod 5.7 Nájomnej zmluvy je dostatočne určito napísané, že osoba, ktorá v mene nájomcu podpisuje vyhlasuje, že na seba preberá ručiteľský záväzok. Z článku V. bod 5.7 jednoznačne vyplýva, kto je osobou berúcou na seba ručiteľský záväzok, pričom sa jedná o osobu konajúcu v mene nájomcu, a preto nie je možné prijať záver, že ručiteľské vyhlásenie je neurčité a nezrozumiteľné. Osoba konajúca v mene nájomcu je jednak špecifikovaná vo verejne prístupnom obchodnom registri a jednak je dostatočne určito špecifikovaná aj na titulnej strane zmluvy, a to menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Pokiaľ sa týka otázky, či je potrebné, aby bola zmluva podpísaná každou osobou zvlášť alebo postačuje len jeden podpis za ručiteľa a nájomcu spoločne, poukázal žalovaný na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok sp. zn. 1Obdo V 87/2007 zo dňa 01. 01. 2011. Rovnako poukázal aj na ustálenú súdnu prax okresných a krajských súdov. Žalovaný má nesporne za preukázané, že rozhodcovský súd konal na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky a nielen žaloba žalobcu 1/, ale aj žaloba žalobcu 2/ je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaný namietol, že žalobcovia nepodali žalobu v lehote 60 dní na príslušnom súde, na základe čoho mal za to, že nakoľko nebola podaná v zákonom stanovenej lehote na príslušnom súde, mala by byť už len z tohto dôvodu odmietnutá. Ďalej uviedol, že ani jeden zo žalobcov nevymedzuje konkrétny spôsob, akým by vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu mala ohroziť ich existenciu alebo živobytie. Uvádzajú len všeobecné tvrdenia, ktoré však ničím nepreukazujú, preto navrhol návrh na odklad vykonateľnosti zamietnuť.

4. Podaním zo dňa 13. 06. 2017 (§ 167 ods. 3 žalobca 1/ a žalobca 2/ uviedli, že s poukazom na článok 5.9 Zmluvy o nájme číslo 1308/2014 je zrejmé, že rozhodcovské konanie sa vzťahuje výlučne iba na spory vzniknuté z tejto zmluvy, t. j. zo zmluvy o nájme č. 1308/2014. Nárok vyplývajúci z ručenia však nie je nárokom z nájomnej zmluvy. Ručenie vzniká ručiteľským vyhlásením a ide o úplne samostatný právny zabezpečovací právny vzťah medzi veriteľom a treťou osobou odlišnou od dlžníka (zmluvnej strany). Ručenie je rýdzo osobný záväzok a ručiteľ musí byť v ručiteľskom vyhlásení jasne označený. Na podpisovacej doložke zmluvy je pritom uvedený iba podpis pri označení zmluvnej strany:

nájomca. Nie je uvedené žiadne ďalšie označenie iného účastníka - napr. ručiteľ, osoba konajúca v mene nájomcu. Takisto v označení zmluvných strán a záhlaví zmluvy nie je nikde uvedené označenie ručiteľa. Žalobca 2/ je v zmluve označený ako štatutárny zástupca nájomcu - žalobcu 1/. Obdobná vec bola pritom riešená v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob 115/2015 zo dňa 02. 07. 2015. Údajné ručiteľské vyhlásenie zakomponované do nájomnej zmluvy neobsahuje žiadne označenie a špecifikáciu osoby ručiteľa, t. j. je nezrozumiteľné a neurčité, čo ho sankcionuje absolútnou neplatnosťou. V rozhodcovskom konaní sme preto namietali nedostatok právomoci rozhodcovského súdu voči žalobcovi 2/. Nie je možné ponechať i úpravu právnych úkonov podľa Obchodného zákonníka s poukazom na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Zmluva absolútne postráda previazanosť ručenia a rozhodcovskej doložky. Súhlas ručiteľa s rozhodcovskou doložkou musí byť zreteľne vyjadrený, čo v danom prípade nenastalo.

5. Podaním zo dňa 10. 07. 2017 (§ 167 ods. 4 žalovaný uviedol, že na žalobnej odpovedi trvá v plnom rozsahu. Poukazuje najmä na dohodnuté znenie nájomnej zmluvy, článok V. bod 5.9 Nájomnej zmluvy, kde poukazuje na to, že nielen účastníci, ale aj osoby v ich mene konajúce (touto osobou bol práve žalobca 2/) sa dojednali, že spory vzniknuté z nájomnej zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd a poukazuje na článok V. bod 5.7 Nájomnej zmluvy, kde je dostatočne určito napísané, že osoba, ktorá v mene nájomcu zmluvu podpisuje vyhlasuje, že na seba preberá ručiteľský záväzok. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 87/2007.

6. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 03. 10. 2017, ktorý bol z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov (kolízia termínov pojednávania) odročený na deň 31. 10. 2017. Na termín pojednávania určený na deň 31. 10. 2017 sa žalovaný (právny zástupca) dostavil. Podaním zo dňa 29. 10. 2017 o 23:08 hod., právny zástupca žalobcov ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu chrípkového ochorenia a súčasne z dôvodu hospodárnosti konania nežiadal pojednávanie odročiť, súhlasil, aby súd konal a meritórne rozhodol. Ďalej v podaní zo dňa 29. 10. 2017 uviedol, že rozhodcovská doložka uvedená v článku 5.9 Zmluvy o nájme sa na právne vzťahy vyplývajúce z ručenia nevzťahovala, obdobný názor bol vyslovený i právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Cb 27/2012 zo dňa 27. 06. 2016, ktorý bol viazaný právnym názorom krajského súdu. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že rozhodcovský súd v čase rozhodcovského konania sídlil v budove, kde sídli advokátska kancelária právneho zástupcu žalovaného. Súčasne predsedom rozhodcovského súdu bola p. R., ktorá vystavovala a podpisovala faktúry za nájomné za pôvodného žalovaného. I keď rozhodcom bola iná osoba, je vylúčené, aby sa za danej situácie rozhodca „pretransformoval“ na nestranného rozhodcu, nakoľko vzťahy s advokátom žalovaného a predsedom rozhodcovského súdu boli značne previazané. V rozhodcovskom konaní sme preto uplatnili námietku zaujatosti (predpojatosti) - odmietnutie rozhodcu (ktorá však nebola akceptovaná). Rozhodcovské konanie tak neprebiehalo spravodlivo a konal rozhodca, ktorý mal byť vylúčený. Nehovoriac o nezákonne priznaných úkonoch trov právneho zastúpenia, značne vysokej zmluvnej pokute a kumulácii paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky.

7. Vzhľadom na to, že žalobcovia (právny zástupca) svoju neúčasť na pojednávaní len ospravedlnili, nežiadali súčasne z dôležitého dôvodu aj o odročenie pojednávania, keď uviedli, že navrhujú, aby súd konal a meritórne rozhodol, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že strany sporu, najmä žalobca 1/ a žalobca 2/, ďalšie dôkazy neoznačili, súd rozhodol, že pojednávanie dňa 31. 10. 2017 sa bude konať aj v neprítomnosti žalobcu 1/ a žalobcu 2/ (§ 180 .

8. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 ods. 2 , keďže súd má prejednávanú vec aj právne posúdiť a aj v odôvodnení rozsudku súd uvádza ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 a keďže v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, pre potreby rozhodnutia o žalobe žalobcov si konajúci všeobecný súd vyžiadal aj celý spisový materiál rozhodcovského súdu (článok 3 a článok 4 .

9. Z dôkazných prostriedkov žalobcu 1/ a žalobcu 2/, ako aj zo spisového materiálu Rozhodcovského súdu v Žiline (ďalej len „rozhodcovský súd“) súd považoval za zistené, že dňa 23. 07. 2015 bola rozhodcovskému súdu doručená žaloba spoločnosti MILUNI group, s. r. o., Kysucké Nové Mesto, t. j. právneho predchodcu žalovaného v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 10/2015 (ďalej len „žalovaný“, resp. „právny predchodca žalovaného“) proti spoločnosti IBF, s. r. o., Kysucké Nové Mesto ako žalovanému 1/, t. j. žalobca 1/ v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 10/2015 (ďalej len „žalobca 1/“) a proti K. E., Kysucké Nové Mesto ako žalovanému 2/, t. j. žalobca 2/ v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 10/2015 (ďalej len „žalobca 2/“) o zaplatenie sumy 7 550,65 Eur s príslušenstvom. Žaloba bola proti žalobcovi 1/ podaná za dlh titulom vystavenia faktúr na základe Zmluvy o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014 a proti žalobcovi 2/ titulom ručiteľského záväzku.

10. Zo Zmluvu o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014 súd považoval za zistené, že v úvode zmluvy je uvedené, že zmluva je uzatvorená medzi prenajímateľom, za ktorého bol označený právny predchodca žalovaného a nájomcom, za ktorého bol označený žalobca 1/, keď súčasne pri označení nájomcu je uvedený aj štatutárny zástupca nájomcu, za ktorého bol označný žalobca 2/. Článok I. Zmluvy upravoval Predmet a účel nájmu, článok II. Nájomné, článok III. Dodávku služieb spojených s nájmom, článok IV. Spoločné ustanovenia o platobných podmienkach a článok V. Osobitné ustanovenia, keď podľa článku V. bod 5.7 osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpisuje túto zmluvu vyhlasuje, že je oprávnená v mene nájomcu vystupovať a túto zmluvu podpísať, zároveň vyhlasuje, že za záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy ručí a uhradí ich ak ich neuhradí nájomca a podľa článku V. bod 5.9 účastníci a osoby v ich mene konajúce sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednávajú, že o sporoch vzniknutých z tejto zmluvy sa rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským súdom v Žiline, 010 01 Žilina, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a rokovací poriadok boli zverejnené v Obchodnom vestníku a na X..A.-Q..E., rozhodcovský súd rozhoduje s odbornou starostlivosťou, podľa zásad spravodlivosti. Článok VI. Zmluvy upravoval Skončenie nájmu a článok VII. Všeobecné a záverečné ustanovenia. V závere zmluvy je uvedený text „Prenajímateľ“, pri ktorom sa nachádza nečitateľný podpis a odtlačok pečiatky právneho predchodcu žalovaného a text „Nájomca“ pri ktorom sa nachádza nečitateľný podpis.

11. Podaním zo dňa 24. 07. 2017 rozhodcovský súd žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ doručoval rozhodcovské uznesenie, ktorým im v prílohe predkladal žalobu predloženú žalovaným, ktorým rozhodol, že vo veci sa nariaďuje písomné konanie, ktorým uviedol, ktorý rozhodca bol ustanovený a ktorým v zmysle článku 8 ods. 8.1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ich vyzval, aby v lehote 10 kalendárnych dní predložili rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď s tým, že sú povinní sa v žalobnej odpovedi vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, pripojiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opierajú.

12. Podaním zo dňa 24. 08. 2015 zaslali žalobca 1/ a žalobca 2/ žalobnú odpoveď, v ktorej uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, námietku zaujatosti (predpojatosti) - odmietnutie rozhodcu a námietku postupu rozhodcovského súdu.

13. Rozhodcovský súd uznesením č. k. RRS 2015/23 zo dňa 26. 08. 2015 vyčíslil žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ poplatok za rozhodcovské konanie, a to za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a za námietku proti rozhodcovi.

14. Dňa 01. 10. 2015 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok č. k. RRS 2015/23, ktorým uložil žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému sumu vo výške 7 550,65 Eur, špecifikovaný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne, špecifikovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 240,- Eur a povinnosť nahradiť žalovanému súdny poplatok za rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia, všetko s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká do výšky plnenia povinnosti druhého žalobcu.

15. Na pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2017 žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ale priamo v nájomnej zmluve a aj ručiteľský záväzok bol dohodnutý priamo v nájomnej zmluve, nielen v odkaze na Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.

16. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu v Žiline zo dňa 01. 10. 2015, boli žalobca 1/ a žalobca 2/, v procesnom postavení žalovaného 1/ a žalovaného 2/, vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného, v procesnom postavení žalobcu, zaviazaní na splnenie špecifikovanej povinnosti, teda žalobca 1/ a žalobca 2/ ako účastníci rozhodcovského konania sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z rozhodcovského spisu súd považoval za preukázané tvrdenie žalobcu 1/ a žalobcu 2/, že rozhodcovský rozsudok bol tak žalobcovi 1/, ako aj žalobcovi 2/, doručený dňa 19. 10. 2015. Z podacej pečiatky nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu tohto súdneho konania súd považoval za preukázané, že žalobca 1/ a žalobca 2/ podali túto žalobu o zrušenie rozhodcovského súdu osobne dňa 16. 11. 2015 na Okresný súd Žilina. Keďže žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.), považoval súd za preukázané, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žaloba by mala byť odmietnutá už len z dôvodu, že nebola podaná v zákonom stanovenej lehote na príslušnom súde. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní totiž nevyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí podávať len na príslušnom všeobecnom súde, pričom podľa procesných predpisov účinných do 30. 06. 2016, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania, t. j. žaloby, zostávali zachované aj v prípade, ak súd zistil, že nie je vecne alebo miestne príslušný (§ 104a ods. 4 a § 105 ods. 4, 5 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016), keď aj podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované (§ 43 ods. 3 a keď aj ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa (§ 51 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Naviac, z nepríslušného Okresného súdu Žilina bola vec postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica a doručená dňa 02. 12. 2015, teda ešte stále v zákonnej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona č. 244/2002 Z. z., teda že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, keď uviedli, že údajné ručiteľské vyhlásenie zakomponované do Zmluvy o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014 neobsahuje žiadne označenie a špecifikáciu osoby ručiteľa, ručiteľ nikdy nie je zmluvnou stranou a ani účastníkom zmluvy, na podpisovacej doložke zmluvy je uvedený iba podpis pri označení zmluvnej strany nájomca, nie je uvedené žiadne ďalšie označenie iného účastníka a podľa článku 5.9 Zmluvy o nájme č. 1308/2014 rozhodcovské konanie sa vzťahuje výlučne iba na spory vzniknuté z tejto zmluvy.

18. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že s poukazom na článok V. bod 5.9 Zmluvy o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014 nielen účastníci, ale aj osoby v ich mene konajúce a touto osobou bol práve žalobca 2/, sa dojednali, že spory vzniknuté zo zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd a s poukazom na článok V. bod 5.7 Zmluvy je dostatočne určito napísané, že osoba, ktorá v mene nájomcu zmluvu podpisuje, vyhlasuje, že na seba preberá ručiteľský záväzok a táto osoba je na titulnej strane zmluvy dostatočne určito špecifikovaná.

19. Keďže zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhali dvaja žalobcovia, bolo potrebné, aby uvedenie a následne aj preukázanie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, bolo dané pre každého z nich. Potom, zhodne s obranou žalovaného, aj súd konštatuje, že v podanej žalobe, ani v ďalších podaniach v tomto súdnom konaní, žalobca 1/ neuviedol, a teda ani nepreukázal, také skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi 1/. Keďže žalobcovia, a teda aj žalobca 1/, sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku

z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, bolo potrebné, aby žalobcovia takýto dôvod preukázali tak vo vzťahu k žalobcovi 1/, ako aj vo vzťahu k žalobcovi 2/. V samotnej žalobe však žalobca 1/ a žalobca 2/ uviedli, že žalobca 1/ sa na rozhodcovskej doložke so žalovaným dohodol. Tvrdenie, že žalobca 1/ a žalovaný sa dohodli na rozhodcovskej doložke nepoprel v konaní ani žalovaný a toto tvrdenie bolo aj Zmluvou o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014 (článok V. bod 5.9 zmluvy) preukázané. Taktiež, v podanej žalobe, ani v následných podaniach žalobcov, žalobcom 1/ nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, žiadne skutkové tvrdenie o tom, že spor medzi žalobcom 1/ a žalovaným nebol v medziach rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným.

20. Zákonodarca v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. výslovne použil formuláciu „účastník rozhodcovského konania preukáže“, preto všeobecný súd môže zrušiť rozhodcovský rozsudok len vtedy, ak účastník rozhodcovského konania splní povinnosť preukázať existenciu zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca 1/ však ani netvrdil, a teda ani nepreukázal, existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobcovi 1/.

21. V konaní nebolo sporné, že Zmluvu o nájme č. 1308/2014 zo dňa 06. 09. 2014 ako prenajímateľ uzatvoril právny predchodca žalovaného a ako nájomca žalobca 1/, za ktorého ako štatutárny zástupca (konateľ) konal žalobca 2/.

22. Ak medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti dôjde k uzatvoreniu zmluvy, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, spravuje sa táto zmluva príslušnými ustanoveniami o zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka). Časťou Obchodného zákonníka, ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy (Tretia časť Obchodného zákonníka), sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 7 Obchodného zákonníka).

23. Zmluva o nájme je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Preto, ak medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom 1/ došlo dňa 06. 09. 2014 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, aj s prihliadnutím na predmet a účel nájmu, išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a teda Zmluva o nájme č. 1308/2014 sa spravovala ustanoveniami o zmluvnom type podľa Občianskeho zákonníka a v ostatnom, teda vrátane zabezpečenia plnenia záväzkov, podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

24. Jedným zo zákonných inštitútov zabezpečenia záväzkov je aj ručenie, ktoré predstavuje samostatný právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, keď ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom (§ 303 Obchodného zákonníka). Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, prípadne ani iného právneho predpisu, pritom nevyplýva, že vyhlásenie ručiteľa musí byť urobené len vo forme samostatného právneho úkonu. Aj keď teda ručenie má akcesorický a subsidiárny charakter k záväzkovému vzťahu, ktorý zabezpečuje, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že ručiteľské vyhlásenie nemôže byť poňaté aj priamo do záväzkového vzťahu, ktorý zabezpečuje.

25. Hoci zmluva zo dňa 06. 09. 2014 bola označená len ako Zmluva o nájme č. 1308/2014 a hoci v jej úvode bolo uvedené, že je uzatvorená medzi prenajímateľom a nájomcom, dospel súd k záveru, že obsahovala aj platný ručiteľský záväzok žalobcu 2/. Súd má za to, že v Osobitných ustanoveniach zmluvy, a to v článku V. bod 5.7, bolo jasne, určite a zrozumiteľne uvedené, že osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpisuje zmluvu, zároveň vyhlasuje, že za záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy ručí a osobou, ktorá v mene nájomcu, teda žalobcu 1/, zmluvu podpísala, bol žalobca 2/, tak ako je to uvedené aj pri označení nájomcu v úvode zmluvy. Ručiteľské vyhlásenie teda obsahuje aj špecifikáciu ručiteľa, aj špecifikáciu zabezpečovaných záväzkov. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že ak určitá osoba pri právnom úkone koná za alebo v mene viacerých subjektov (účastníkov), že v prípade písomnej formy úkonu musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. Žalobca 2/ konal ako konateľ žalobcu 1/, a teda ako štatutárny orgán mal konať s odbornou starostlivosťou a potrebnou obozretnosťou pri podpise zmluvy dňa 06. 09. 2014. Je totiž vecou opatrnosti každého subjektu, ktorý vstupuje do právneho vzťahu, riadne sa oboznámiť s obsahom každej jednotlivej listiny, ktorú podpisuje a tým prejavuje vôľu vstúpiť do právneho vzťahu. Preto, ak dňa 06. 09. 2014 žalobca

2/ ako osoba konajúca za nájomcu, teda za žalobcu 1/, podpísal Zmluvu o nájme č. 1308/2014, došlo tým nielen k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom 1/ a právnym predchodcom žalovaného, ale aj k platnému ručiteľskému vyhláseniu žalobcu 2/ právnemu predchodcovi žalovaného. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pri podpise zmluvy za nájomcu je uvedený len podpis žalobcu 2/, prípadný odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu 1/ sa pri podpise za nájomcu nenachádza, teda žalobca 2/ ani pri podpise zmluvy nevyjadril skutočnosť, že by išlo len o podpis a o konanie za žalobcu 1/ ako nájomcu.

26. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v Osobitných ustanoveniach Zmluvy o nájme č. 1308/2014, keď v článku V. bod 5.9 bolo dohodnuté, že účastníci a osoby v ich mene konajúce sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednávajú, že o sporoch vzniknutých z tejto zmluvy sa rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským súdom v Žiline. Ak žalobca 2/ bol osobou konajúcou v mene žalobcu 1/, na rozhodcovskej doložke sa dohodli nielen nájomca a prenajímateľ ako zmluvné strany nájomnej zmluvy, ale aj žalobca 2/ ako ručiteľ a ak do Zmluvy o nájme č. 1308/2014 bolo poňatý aj platný ručiteľský záväzok, sporom vzniknutým zo zmluvy bol nielen spor z nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom a žalobcom 1/ ako nájomcom, ale aj spor z ručiteľského záväzku medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom 2/ ako ručiteľom. Rozhodcovská doložka sa teda vzťahovala aj na spory z ručenia, a preto pôsobnosť rozhodcovského súdu sa vzťahovala aj na žalobcu 2/ ako ručiteľa.

27. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že na iných miestach Zmluvy o nájme č. 1308/2014, vrátane článku V., ktorý upravoval Osobitné ustanovenia, boli používané pojmy - nájomca, prenajímateľ, zmluvné strany, ale v článku V. bod 5.7 a v článku V. bod 5.9 bolo rozlíšené, že ide o „osobu konajúcu v mene nájomcu“.

28. Pokiaľ žalobca 1/ a žalobca 2/ poukázali na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Cb 27/2012 zo dňa 27. 06. 2016 a predchádzajúci právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č. k. 43Cob 115/2015 zo dňa 02. 07. 2015, ktorým bol v danej veci súd prvej inštancie viazaný, poukazuje súd na skutočnosť, že išlo o skutkovo odlišnú situáciu, kde ručiteľské vyhlásenie bolo dané odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, teda nebolo poňaté priamo do zmluvy ako v tejto prejednávanej veci sp. zn. 64Cr 10/2015 a kde v rozhodcovskej doložke bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskom konaní, teda nie účastníci a osoby v ich mene konajúce ako v tejto prejednávanej veci sp. zn. 64Cr 10/2015. Naopak, žalovaný poukázal napr. aj na rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18Cb 40/2011-158 zo dňa 25. 01. 2012, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob 150/2012-192 zo dňa 06. 09. 2012, v ktorom súdy uznali totožne formulovaný ručiteľský záväzok za platný.

29. Účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva. Súd preto v tomto súdnom konaní neprihliadal na tvrdenia žalobcu 1/ a žalobcu 2/ o neprimerane vysokej zmluvnej pokute, keďže tieto skutočnosti nepredstavujú dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a posudzovanie týchto tvrdení ani nemôže byť predmetom posudzovania všeobecným súdom v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

30. Pokiaľ žalobca 1/ a žalobca 2/ v podaní zo dňa 29. 10. 2017 uviedli, že v rozhodcovskom konaní uplatnili námietku zaujatosti, ktorá však nebola akceptovaná, toto tvrdenie žalobcov súd pre účely tohto súdneho konania nevyhodnocoval, keď ak by ho aj žalobca 1/ a žalobca 2/ mienili uviesť ako dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa podáva v prekluzívnej lehote, tento prípadný dôvod nebol žalobcom 1/ a žalobcom 2/ uplatnený v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, a teda takýto prípadný dôvod na podanie žaloby by bol podaný (uplatnený) po uplynutí prekluzívnej lehoty, čo už samo o sebe je dôvodom na jeho zamietnutie.

31. Žalobca 1/ a žalobca 2/ teda nepreukázali, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, a teda nepreukázali dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

32. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú tu dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, teda ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom (§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2 a § 50 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.).

33. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (§ 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory len spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania (§ 1 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z.) a v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z.). Keďže v danom prípade predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bol nárok z nájomnej zmluvy, pričom záväzok bol zabezpečený ručením, dospel súd k záveru, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky bolo možné predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd nezistil ani dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že uznanie alebo výkon daného rozhodcovského rozsudku by boli v rozpore s verejným poriadkom, keď aj v zmysle Dôvodovej správy k týmto zákonným ustanoveniam, pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie a zrušenie rozhodcovského rozsudku pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci.

34. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu zamietol.

35. Spolu so žalobou žalobca 1/ a žalobca 2/ podali aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa § 40 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd pred meritórnym rozhodnutím veci nezistil splnenie predpokladov na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a následne ani s prihliadnutím na výsledok tohto súdneho konania nebol dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, o takomto návrhu žalobcu 1/ a žalobcu 2/ procesne ani nerozhodoval.

36. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.