Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/16/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobkyne Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. V. XXX proti žalovanému CEBO HOLDING SLOVAKIA, a.s. v konkurze, Partizánske, Nitrianska cesta 60, IČO: 34 126 660, o zaplatenie sumy 542,46 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 539,14 € s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 89,92 € od 19.02.1998 do zaplatenia, zo sumy 72,13 € od 19.03.1998 do zaplatenia, zo sumy 79,43 € od 19.04.1998 do zaplatenia, zo sumy 297,65 € od 17.05.1998 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 98,78 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 539,14 € /16242,- Sk/ spolu s úrokom z omeškania vo výške 23 % ročne zo sumy 89,92 € /2709,-Sk/ od 19.02.1998 do zaplatenia, zo sumy 72,13 € /2173,-Sk/ od 19.03.1998 do zaplatenia, zo sumy 79,43 € /2393,-Sk/ od 19.04.1998 do zaplatenia, zo sumy 297,65 € /8967,-Sk/ od 17.05.1998 do zaplatenia a náhrady hotových výdavkov vo výške 3,32 € /100,-Sk/. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej dal 30.1.1998 výpoveď z dôvodu zrušenia závodu v Ilave v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 65/1965 Zb. Týmto dňom žalovaný zároveň zakázal vstup na pracovisko s tým, že počas výpovednej lehoty, t. j. do 30.4.1998 vrátane bude každý v prípade príchodu do závodu vyhodený ako neoprávnená osoba. Žalovaný zároveň prisľúbil, že všetky záväzky voči nej sa bude snažiť splniť včas a v stanovenej výške, čo však neurobil. Žalovaný jej nevyplatil mzdu za mesiac január 1998 vo výške 89,92 €, za mesiac február 1998 vo výške 72,13 €, za mesiac marec 1998 vo výške 79,43 € a mzdu za mesiac apríl 1998 vrátane odstupného vo výške 297,65 €. Žalovaný si svoje povinnosti nesplnil v riadnom termíne a ani po tom, čo mu zaslala pokus o zmier. Na tento žalovaný reagoval listom z 29.9.1998, v ktorom uznal svoj záväzok. Žalovaný však opäť len sľúbil splnenie záväzkov, ale bez konkrétnej a záväznej lehoty na uspokojenie jej oprávneného nároku.

2. K žalobe sa vyjadrila JUDr. Mária Ďurajdová, správkyňa konkurznej podstaty žalovaného dňa 25.11.1999. Uviedla, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/195/1998-288 zo dňa 19.10.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Pohľadávka žalobkyne bola konkurznou prihláškou riadne prihlásená do konkurzného konania. Na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa

uskutočnilo dňa 25.3.1999 bola správcom konkurznej podstaty nepopretá vo výške 18.329,80 Sk (608,44 €) ako pohľadávka druhej triedy. Správkyňa poprela zvyšnú časť pohľadávky vo výške 407,20 Sk (13,52 €), nakoľko si zamestnankyňa uplatnila úrok z omeškania za neuhradené mzdy a odstupné vo výške 23 %/. Správkyňa ďalej poukázala na to, že ide pohľadávku druhej triedy, a preto ju nie je možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania, ale až na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.

3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6K/195/1998-2205 zo dňa 14.6.2016 zrušil konkurz vyhlásený uznesením č. k. 6K/195/1998-288 zo dňa 19.10.1998 po splnení rozvrhového uznesenia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 16.6.2016 pod č. 116/2016.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ktorého sa zúčastnila ani žalobkyňa, ani žalovaný. Obom stranám sporu bolo predvolanie doručené riadne a včas. Žalobkyňa sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, netrvala na odročení pojednávania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Za tejto situácie súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 31.10.2017 v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, výpovede zo dňa 30.1.1998, špecifikácie dlhu, výplatných lístkov, listu žalovaného zo dňa 29.9.1998, zmeny žaloby, pracovnej zmluvy, vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty úpadcu a zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1996. Žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovnoprávny vzťah výpoveďou zo dňa 30.01.1998 podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce z dôvodu zrušenia časti organizácie a nadbytočnosti žalobkyne. Pracovnoprávny vzťah sa skončil uplynutím výpovednej doby dňom 30.4.1998. Žalovaný vyhotovil a vydal žalobkyni za mesiace január až apríl 1998 aj výplatné lístky, avšak mzdu jej za tieto mesiace neuhradil. Podľa výplatnej pásky za január 1998 mala byť žalobkyni vyplatená mzda v sume 89,92 € /2709,-Sk/ do 19.2.1998. Podľa výplatnej pásky za február 1998 mala byť žalobkyni vyplatená mzda v sume 72,13 € /2173,-Sk/ do 19.3.1998. Podľa výplatnej pásky za marec 1998 mala byť žalobkyni vyplatená mzda v sume 79,43 € /2393,-Sk/ do 19.4.1998. Podľa výplatnej pásky za apríl 1998 mala byť žalobkyni vyplatená mzda vrátane odstupného v sume 297,65 € /8967,-Sk/ do 17.5.1998. Žalovaný žalobkyni mzdu za tieto mesiace a odstupné doteraz nezaplatil.

6. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/195/1998-288 zo dňa 19.10.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - žalovaného. Vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu súdneho konania. Účinky spojené s vyhlásením konkurzu pominuli až zverejnením uznesenia č. k. 6K/195/1998-2205 zo dňa 14.6.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil konkurz na majetok žalovaného po splnení rozvrhového uznesenia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku 16.6.2016 pod č. 116/2016.

7. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 65/1965 Zb. (ďalej len „“) odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou.

8. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

9. Podľa § 112 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávatelia poskytujú zamestnancom mzdu podľa kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv. Pokiaľ poskytovanie mzdy neupravujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, poskytujú zamestnávatelia zamestnancom mzdu podľa mzdových predpisov a v ich rámci podľa podnikových kolektívnych zmlúv, prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv.

10. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. V podnikovej kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možno tiež dohodnúť, že sa niektoré zložky mzdy s výnimkou zaručenej mzdy vyplatia v neskoršom výplatnom termíne, najneskôr však v dobe troch mesiacov po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytujú. Mzda a náhrada mzdy sa vypláca vo výplatných termínoch určených

podľa zásad ustanovených vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky vydanou po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí.

11. Podľa § 1 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru / účinného od 01.01.1993 do 31.3.2002/ tento zákon sa vzťahuje na pracovníkov organizácií, u ktorých dochádza pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a/ - c/ Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov a na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 195/1991 Zb. uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné ako jednorázový príspevok vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych predpisov naposledy pred skončením pracovného pomeru.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.“) v platnom znení ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným a žalobkyňou bol pracovnoprávny vzťah, ktorý žalovaný ukončil výpoveďou zo dňa 30.01.1998 podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Výpovedná doba uplynula dňa 30.4.1998. Žalovaný nezaplatil žalobkyni mzdu za mesiac január, marec a apríl 1998. Žalovaný žalobkyni vyhotovil a vydal výplatné lístky za tieto mesiace, ale mzdu žalobkyni nezaplatil. Žalovaný žalobkyni nezaplatil ani odstupné. Vzhľadom na to, že žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, nezaplatil jej mzdu za mesiace január až apríl 1998 a ani odstupné, na ktoré vznikol žalobkyni nárok podľa § 1 a § 3 ods. 1 zákona č. 195/1991 Zb., súd považoval nárok žalobkyne za preukázaný. Žalobkyňa preukázala svoj nárok aj čo do výšky, pretože sa podanou žalobou domáhala zaplatenia mzdy vo výške, ktorá vyplýva z výplatných lístkov vyhotovených a vydaných žalovaným. Súd považoval nárok žalobkyne preukázaný čo do výšky aj na základe listu žalovaného z 29.9.1998, z ktorého vyplýva, že žalovaný si je vedomý svojej povinnosti voči žalobkyni vyplývajúcej zo Zákonníka práce a zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru. Súd preto považoval nárok žalobkyne za preukázaný čo do základu a výšky a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdu a odstupné v celkovej výške 539,14 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

17. Keďže žalovaný sa nevyplatením mzdy a odstupného v riadnych výplatných termínoch dostal do omeškania, súd zaviazal žalovaného aj povinnosťou zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 17,60 % ročne zo sumy 89,92 € od 19.2.1998 do zaplatenia, zo sumy 72,13 € od 19.3.1998 do zaplatenia, zo sumy 79,43 € od 19.4.1998 do zaplatenia, zo sumy 297,65 € od 17.5.1998 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008.

18. Súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala úroku z omeškania prevyšujúceho priznaný zákonný úrok z omeškania vo výške 17,60 % ročne, pretože podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 bolo možné priznať úrok z omeškania maximálne vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo predstavuje priznanú výšku úroku 17,60 % ročne. Súd nepriznal žalobkyni

ani sumu 3,32 € /100,-Sk/, ktorú podľa vyjadrenia žalobkyne vynaložila na poštovné a v tejto časti taktiež žalobu zamietol. Žalobkyňa pokiaľ ide o zaplatenie tejto sumy neuniesla dôkazné bremeno, keďže nedoložila žiaden listinný dôkaz preukazujúci vynaloženie týchto výdavkov a ich výšku.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalobkyňa mala v danej veci úspech len čiastočný, priznal jej súd nárok na náhradu trov konania zodpovedajúcu jej úspechu vo veci. Súd vychádzal z toho, že žalovanú sumu predstavovala suma 542,46 € s príslušenstvom, z ktorej súd priznal žalobkyni sumu 539,14 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobkyne percentuálne vyjadrený vo výške 99,39 %. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v spore úspech len čiastočný, potom čistý úspech žalobkyne predstavuje rozdiel medzi jej úspechom vo veci (99,39 %) a neúspechom vo veci (0,61 %), a teda čistý úspech žalobkyne predstavuje 98,78 % (= 99,39 % - 0,61 %) celkovo uplatňovaného nároku. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.