Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-121-2016.pdf
PDF · 121.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom : Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: T. XX, XXX XX N., o zaplatenie 458,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 338,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,25% ročne zo sumy 33,82 eur od 20.02.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 33,82 eur od 20.02.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.02.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.03.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.04.2014 do zaplatenia,
- 5,25% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.05.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.06.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.07.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročne zo sumy 33,82 eur od 21.08.2014 do zaplatenia,
- 5,05% ročne zo sumy 33,81 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,88%.
odôvodnenie:
1.Pôvodný žalobca sa žalobou zo dňa 09.12.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 458,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 20.02.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 05.09.2013 zmluvu o pôžičke č. 20504875, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková pôžička vo výške 540,96 eur na nákup spotrebného tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 12 mesačných splátkach po 46,39 eur. Žalovaný uhradil len sumu 45,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.12.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2014 úver zosplatnil. Dlžná suma pozostáva z : istina 497,85 eur + náklady na vymáhanie 5,4 eur - úhrady 45,- eur.
3. Uznesením č.k. 13Csp/121/2016-41 zo dňa 13.07.2017 súd, z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania, pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu spol. Consumer Finance Holding a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil ako žalobca spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 31.10.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 06.10.2017.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že zmluvou pôžičke č. 20504875 zo dňa 05.09.2013 uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom - spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému pôžičku - spotrebiteľský úver vo výške 405,83,- eur (rubrika pôžička - finančné plnenie), ktorý mal žalovaný splatiť v 12 mesačných splátkach po 46,39 eur vrátane poistného. Celková suma pôžičky bola dohodnutá na sumu 540,96 eur, resp. 556,68 eur s poistením, celkové náklady spotrebiteľa tak predstavovali sumu 135,13 eur. Zmluva obsahovala údaje o ročnej úrokovej sadzbe 74,02 %, RPMN 74,02 % a priemernej hodnote RPMN 49,13 %. Termín konečnej splatnosti bol určený ako september 2014. Ďalej boli k zmluve predložené Všeobecné obchodné podmienky.
10. Žalovaný bol listom zo dňa 25.12.2013 vyzvaný zo strany pôvodného žalobcu na úhradu dlžných splátok, ktoré činili v tom čase sumu 148,45 eur. Žalovaný bol súčasne upozornený, že ak splátky nebudú uhradené, pristúpi veriteľ k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Následne vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo súdu predložené. Výzva na úhradu bola žalovanému doručená podľa doručenky dňa 09.01.2014.
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom žalobca v zmysle prílohy k zmluve nadobudol pohľadávku voči žalovanému uplatňovanú v tomto konaní ku dňu 17.03.2017, v dôsledku čoho súd aj uznesením zo dňa 13.07.2017 pripustil zmenu žalobcu, ktorý sa v dôsledku postúpenia pohľadávky stal novým veriteľom.
12. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Pôvodný žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy uzavretej dňa 05.09.2013 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
14. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.
15. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
16. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (46,36 eur s poistením / 45,08 eur bez poistenia) a počte splátok (12). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti
boli obsiahnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch.
17. Okrem toho v súvislosti s náležitosťou uvedenou pod písm. k/ súd uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca spotrebiteľský úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.
18. V súvislosti s tým, že nie je uvedený termín splatnosti splátok, teda keďže nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť splátok, potom nebola dostatočne určito vymedzená ani náležitosť podľa písm. f/ zákona, a síce konečná splatnosť. V zmluve sa uvádza že termín konečnej splatnosti je 09/2014, teda pripadá na september 2014, avšak v ktorý deň v tento mesiac sa stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky, len údaj o mesiaci a roku jej splatnosti tak podľa súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito.
19. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom už len absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok. Vzhľadom na uvedené, je možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad, a preto v časti uplatnených úrokov a poplatkov súd žalobu zamietol. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 405,83 eur, z čoho uhradil sumu 45,- eur, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (suma 60,14 eur bola úhrada akontácie, a nie úhrada na splátky úveru, preto úhradu akontácie súd neprihliadal). Neuhradený zostatok istiny úveru predstavuje sumu 360,83 eur (čerpanie úveru - úhrady). V každej jednotlivej splátke predstavuje čistá istina bez úrokov a poplatkov sumu 33,82 eur, resp. 33,81 eur, čo súd vypočítal ako 405,83 eur (vyčerpaná istina) / 12 (počet splátok). Pre úplnosť súd dodáva, že posledná splátka vzhľadom na zaokrúhľovanie musela byť v sume o jeden cent nižšej ako zvyšné splátky, v opačnom prípade, keby aj posledná splátka mala byť v sume 33,82 eur, v súčte by istina úveru predstavovala sumu 405,84 eur a nie 405,83 eur, preto súd musel na túto skutočnosť zobrať zreteľ a potrebný počet splátok vo výške istiny adekvátne znížiť. Nezaplatená ostala suma 360,83 eur, čo je 10 celých splátok a ďalej ostala 1 čiastočne nezaplatená splátka (360,83/33,82). Rozdelením na jednotlivé mesiace, ostali nezaplatené nasledovné splátky:
- čiastočne splátka splatná v zmysle bodu 6.2 VOP v 20.deň v mesiaci 11/2013 ( časť splátky v sume 22,64 eur).
- celé splátky splatné v zmysle bodu 6.2 VOP v 20.deň v mesiaci : za mesiace 12/2013 až 09/2014, tj. 33,82 eur x 9 mesiacov a 33,81 eur 1 mesiac, čo je 338,19 eur,
Spolu: 22,64 eur + 338,19 eur je 360,83 eur - čo sa rovná neuhradenej istine úveru. Z tejto je však možné priznať iba tú časť dlžnej úverovej istiny, ktorá nebola premlčaná.
20. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok žalovaného vyplývajúci z uvedenej zmluvy je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy konal ako dodávateľ. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto dôvodu súd skúmal prioritne existenciu prípadného premlčania pohľadávky žalobcu a uplatnenej z tejto zmluvy. Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma spotrebiteľský úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah, preto súd použil ustanovenia občianskeho práva upravujúce premlčanie. Pri spotrebiteľských zmluvách má totiž vždy z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník.
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 24. Žalobcovi je možné priznať totiž len nepremlčané splátky. Nezaplatenými splátkami, ako už bolo uvedené, sú: čiastočne splátka splatná v zmysle bodu 6.2 VOP v 20.deň v mesiaci 11/2013 - časť splátky v sume 22,64 eur a celé splátky splatné v zmysle bodu 6.2 VOP v 20.deň v mesiaci : za mesiace 12/2013 až 09/2014, tj. 33,82 eur x 9 mesiacov a 33,81 eur 1 mesiac. Žaloba bola podaná dňa 12.12.2016, premlčané sú teda všetky splátky splatné spätne 3 roky pred podaním žaloby, teda všetky splátky splatné do 12.12.2013. Premlčaná je tak jedna splátka, resp. jej nesplatený zvyšok, a to splátka splatná v mesiaci november 2013 (20.11.2013), a teda premlčaná je suma 22,64 eur. Z dôvodu, že žalovaný nárok bol v časti o zaplatenie sumy 22,64 eur premlčaný, súd v tejto časti žalobu zamietol aj spolu s príslušným úrokom z omeškania na premlčanú istinu sa viažucim. Zvyšné splátky splatné od 20.12.2013 do 20.09.2014 premlčané neboli, pričom v konaní nebolo preukázané, že by ich žalovaný uhradil čo i len čiastočne. V súčte tieto splátky predstavujú sumu 338,19 eur ( 9 x 33,82 eur + 1 x 33,81 eur), a keďže k ich úhrade nedošlo, súd žalobe v tejto časti ako dôvodnej vyhovel.Vo zvyšku sumy istiny, ktorá bola premlčaná a v časti pripadajúcej na úroky a poplatky, (keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), súd žalobu zamietol. Z obsahu žaloby vyplýva, že súčasťou dohodnutých mesačných splátok malo byť aj poistné. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku na poistné zahrnuté v mesačných splátkach žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vo formulárovej zmluve je síce dojednané poistenie „základný súbor poistenia“, avšak poistenie predstavuje vedľajšiu službu, ktorú sa veriteľ zaviazal zabezpečiť uzatvorením poistnej zmluvy s poisťovateľom. Takúto skutočnosť (uzatvorenie poistnej zmluvy) však žalobca v konaní nepreukázal, a preto súd žalobu aj v časti poistenia zahrnutého v splátkach zamietol. Súčasťou žalovanej sumy mali byť aj bližšie nešpecifikované náklady na vymáhanie vo výške 5,40 eur, pričom aj v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Žalobca vôbec túto položku bližšie špecifikoval, nie je zrejmé, čo všetko si v rámci nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vyúčtoval, nepreukázal, čo všetko táto položka obsahuje. V konaní nebolo preukázané, že žalobca by bol vykonal akékoľvek úkony, v súvislosti s ktorými by mu boli vznikli vyššie uvedené náklady, ktoré naviac ani neboli riadne špecifikované.
25. Súd pri určovaní splatnosti splátok vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal, že by bol vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca doručil súdu iba výzvu na úhradu dlžných splátok zo dňa
25.12.2013, ktorou vyzval žalovaného na uhradenie dlžných splátok a súčasne ho upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, tak, ako mu to ukladá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal však, že by následne vyhotovoval a doručoval žalovanému oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (podľa tvrdení v žalobe malo ísť o list zo dňa 19.02.2014), keďže žiadne predčasné zosplatnenie úveru obsahom súdneho spisu nie je. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že sa stali splátky úveru mimoriadne predčasne splatné, súd posudzoval splatnosť vyššie uvedených dlžných splátok v zmysle ich splatnosti podľa zmluvy tak, ako je uvedené v odseku 19. Uvedené teda má vplyv na posúdenie plynutia premlčacej doby vo vzťahu k splátkam (preto súd aj konštatoval premlčanie jednej najstaršej neuhradenej splátky) a aj na priznanie úrokov z omeškania, ktoré nie je možné žalobcovi priznať odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ako boli uplatnené), ale vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej dlžnej splátky, ktorú súd ustálil s poukazom na bod 6.2 VOP na 20.deň v mesiaci.
26. Súd preto priznal všetkých 10 dlžných splátok s úrokom z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci (tj. od 21.dňa v mesiaci), s výnimkou splátok splatných dňa 20.12.2013 a 20.01.2014, pri ktorých úroky z omeškania súd priznal až od 20.02.2014, keďže od tohto dňa (neskoršieho než je prvý deň omeškania s úhradou uvedených dvoch splátok) si žalobca uplatnil úroky z omeškania v žalobe, pričom žalobný petit nemožno prekročiť a nemožno úroky z omeškania priznať odo dňa skoršieho, než boli žalobcom uplatnené. V čase vyhlásenia rozsudku všetky splátky už boli splatné. Výšku úrokov z omeškania súd určil s poukazom na § 3 nariadenia 87/1995 Z.z. ako základnú rokovú sadzbu ECB k 1.dňu omeškania zvýšenú o 5%, pričom sadzba úrokov z omeškania sa v období od novembra 2013 do septembra 2014 menila (s účinnosťou od 13.11.2013 bola 0,25 % ročne, s účinnosťou od 11.06.2014 sa zmenila na 0,15 % ročne, s účinnosťou od 10.09.2014 sa zmenila na 0,05% ročne). Vzhľadom na to súd musel tiež prihliadnuť na tieto zmeny úrokových sadzieb, a preto priznal úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných v rozhodnom období vo výške 5,25 %, 5,15% a 5,05% ročne, s reflektovaním zmien základnej úrokovej sadzby ECB. Z nepriznanej dlžnej sumy žalobu v časti úrokov z omeškania súd zamietol.
27. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 458,25 eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorý bol vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku na 88,98 eur, spolu: 547,23 eur. Úspech žalobcu predstavuje priznanie istiny 338,19 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých priznaných splátok vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 60,95 eur ( 6,56 eur + 6,56 eur + 6,56 eur + 6,42 eur + 6,27 eur +6,12 eur + 5,86 eur + 5,72 eur + 5,57 eur + 5,31 eur), v súčte jeho úspech činí 399,14 eur, a teda úspech žalobcu predstavuje 72,94 %. Za neúspech žalobcu možno považovať tú časť, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalovaný tak bol úspešný vo zvyšku, ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje 27,06 %. Úspešnejším v konaní bol žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) predstavuje 45,88 %, a preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,88 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.