Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9P-3-2017.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/3/2017
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C.U. D., T.. XX.XX.XXXX, H. D. I., T.. I. XXX/XX dieťa rodičov: matka - Y. D., T.. XX.XX.XXXX H. XXX XX D. I., T. O. XXXX/XX, a otec - Y. D., T.. XX.XX.XXXX H. XXX XX D. I., T. O. XXXX/XX, na návrh navrhovateľov: X/Peter Y., T.. XX.XX.XXXX Z. X/Mária Y., T.. XX.XX.XXXX, B. H. XXX XX D. I., T.. I. XXX/XX, zast.: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01 Dunajská Streda, za účasti Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede o zverenie malol. do predosvojiteľskej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia ako budúci osvojitelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 5.01.2017 podali na tunajší súd návrh na zverenie maloletého C. D., T.. XX.XX.XXXX do predosvojiteľskej starostlivosti podľa § 151 a násl. CMP s odôvodnením, že v roku 2014 navrhovateľka- ako budúca osvojiteľka dohodla so svojou sestrou Y. D., že jej sestra vynosí dieťa ako náhradná matka v prospech navrhovateľov- budúcich osvojiteľov. Za týmto cieľom oslovili zdravotnícke zariadenia a podstúpili zákrok pri ktorom bolo oplodnené vajíčko jej sestry so spermiou jeho manžela s tým, že dieťa vynosila jej sestra ako surogačná matka. Ďalej navrhovateľka uviedla, že zákrok bol úspešný 29.10.2016 sa v nemocnici Dunajská Streda narodil malol. C. D.. Poukázala na ust. § 82 ods. 1 a násl. zákona o rodine, že v rodnom liste malol. C. D. ej evidovaná matka jej sestra Y. D., ktorá dieťa porodila a ako otec malol dieťaťa figuruje resp. je uvedený manžel Y. D. Y. D.. Navrhovateľka ďalej poukázala, že Y. D. Z. Y. D. dňa 07.12.2016 úradne prehlásili, že udeľujú súhlas k nezrušiteľnému osvojeniu malol. C. D. v ich prospech. Vzhľadom na uvedené tvrdia, že spĺňajú podmienky na začatie konania o zverenia malol. dieťaťa do ich predosvojiteľskej starostlivosti za tým účelom okrem súhlasu rodičov maloletého predložili rodný list maloletého, sobášny list navrhovateľov, výpis z registra trestov, potvrdenie o zdravotnom stave malol. ako aj navrhovateľov ako budúcich osvojiteľov.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa obsahom pripojených listinných dôkazov a to rodným listom malol. dieťaťa, sobášnym listom navrhovateľov, súhlasom rodičov k nezrušiteľnému osvojeniu z 7.12.2016, výpisom LV Č.. XXXX pre kat. územie D. I., potvrdeniami o majetkových, sociálnych a zárobkových pomeroch navrhovateľov a ustálil nasledovný skutkový stav veci.
3. Podľa ust. § 151 CMP konanie sa začína len na návrh budúceho osvojiteľa.
4. Podľa ust. § 152 účastníkmi konania o zverení malol. do predosvjiteľskej starostlivosti sú tí, ktorí by nimi boli v konaní o osvojení ( § 144 CMP).
5. Podľa ust. § 153 ods. 1,2 CMP o zverení malol. do predosvosjtieľskej starostlivosti súd rozhoduje uznesením. Vo výroku uznesenia súd vymedzí rozsah práv a povinnosti budúceho osvojiteľa k maloletému.
6. Podľa ust. § 82 Zákona o rodine ods. 1 matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťaťa porodila. ods. 2 dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s ods. 1 sú neplatné.
7. Podľa ust. § 83 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, materstvo určí na základe skutoční zistených o pôrode dieťaťa súd. Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, alebo otec dieťaťa, alebo ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem.
8. Podľa ust. § 97 ods. 1,2 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na základe návrhu osvojiteľa.
9. Podľa ust. § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže sta len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná o zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienky sa nevťahuje na ust. § 100 ods. 3.
10. Podľa ust. § 99 ods. 1,2 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť priemeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len malol. dieťa ak je osvojenie v jeho záujme.
11. Podľa ust. § 103 ods. 1 Zákona o rodine pred rozhodnutím súdu o osvojenie musí byť maloleté dieťa najmenej po dubu 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojtieľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
12. Podľa ust. § 106 ods. 1,2,3 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, aká je medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom z jedného rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované. Ak je to v záujme osvojenca osvojtielia mu môžu sprostredkovávať informácie o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, s ktorými disponujú, ak osobitný predpis to neustanovuje inak.
13. V danom prípade súd rieši zaujímavú vec, ktorá žiaľ nie je upravená Zákonom o rodine teda známa právna zásada „ MATER SEMPER CERTA EST, PATER INCERTUS „ súvisiac sa faktom, že tehotenstvo a pôrod, na rozdiel od otcovstva, sú ťažko zatajiteľné, vizuálne zrejmé, s pravidla spojené s potrebou zdravotnej starostlivosti, spôsobovala, že samotná právna úprava materstva sa nepovažoval za potrebnú, keďže neboli pravdepodobné ( hoci ani vylúčené) právne spory týkajúce sa tejto otázky. Nové možnosti lekárskych vied v danom prípade v oblasti metód asistovanej reprodukcie, cieľom ktorých je pomôcť párom ( osobám) majúcim problémy so získaním potomstva prirodzenou cestou, ktorých percentuálny podiel nie je zanedbateľný, a tým vyvolané sporené otázky, viedli k právnej úprave otázky materstva. Stručnejšia úprava obsahujúca definíciu matky a konanie o určenie materstva v porovnaní s § 13 upravujúcimi status otca dieťaťa naznačuje, že stále je predpoklad, že výskyt sporných prípadov materstva nebude častý. V prípadoch homológnej ( spermiami manžela) alebo heterológnej ( spermiami anonymneného darcu) inseminácie ženy, keď po umelom oplodnení jej vajíčka dieťa aj vynosí, je hypotéza právnej vety ods. 1 nespochybniteľná. V takýchto prípadoch sa ani neuzavierajú zmluvy, aké predvída úprava obsiahnutá v ods. 2. Obdobne to bude aj v prípadoch ak je genetický materiál dodaný inou ženou a žena, ktorej bol upravený genetický materiál transferovaný, dieťa vynosí a porodí. Spornejším prípadom, na ktorý v podstate úprava reagovala, je situácia keď žena nie je spôsobilá vynosiť dieťa. Medicína ponúka riešenie aj v týchto prípadoch a realizuje sa prostredníctvom tzv. prenájmou maternice alebo surogačného materstva. Genetický materiál pochádza od jednej ženy resp. od manželského páru , ktorý uzavrie zmluvou s inou ženou, ktorej je kultivovaný materiál implantovaný a ktorá dieťa donosí a porodí. Zatiaľ čo lekárska veda vychádza v ústrety potrebám takýchto párov, právny
poriadok odôvodnením, že sleduje zvýšenie právnej istoty a predchádzaní obchodovaním deťmi sa prikláňa k riešeniu v zmysle ktorého výlučnou relevantnou skutočnosťou určujúcou materstvo je pôrod, nepôvodstvo genetického materiálu. Uvedený spôsob vynosenia dieťaťa je pre príslušné partnerské páry s pravidla jediným východiskom, ako dieťa získať ( okrem adopcie). Predmetná definícia ( nejde o domnienku, keďže matkou „ je“ žena, ktorá dieťa porodila, nie „ považuje sa“) sa bude ďalej vzťahovať na všetky prípady pochybností v otázke materstva, ktoré predpokladá § 83 Zákona o rodine. Teda právna veta uvedená v ods. 1 tohto § 83 Zákona o rodine má jednoznačné znenie a ako väčšina ustanovení rodinného práva má kogentný charakter.
14. Podľa ust. § 110 platí subsidiárna pôsobnosť Obč. zákonník vrátene jeho všeobecných ustanovení a neplatností právnych úkonov.
15. Čo sa týka otázky splnenia zákonných podmienok v zmysle § 98 Zákona o rodine teda osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá okrem už hore vymenovaných musí byť aj zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu ( § 33 ods. 9 Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele a o znenie a doplnenie niektorých zákonov). Tak ako sa už vyjadril kolízny opatrovník vo správe zo šetrenia ako aj zo šetrenia výchovného prostredia ako aj obsahu návrhu na zverenie maloletého C. D. do predosvojiteľskej starostlivosti ( čl. 49 v spise), ktorý taktiež poukázal, že nie je splnená zákonná podmienka zo strany navrhovateľov čo do zápisu v zozname žiadateľov o osvojenie maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.