Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov pred sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú mal. V. B., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., so sídlom X., Q. XX, dieťa rodičov: matky I. B.H., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X., P. XX, a otca P. V., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L., K. XX/XX, t. č. bytom Z. L., na návrh rodičov o úpravu práv a povinností

rozhodol:

I. Zveruje mal. V. B., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. V. B., Z.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.12.2014, opakovane do budúcna.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 11.12.2014 do 31.10.2017 pre mal. V. B., Z.. XX.XX.XXXX vo výške 2.858,06 Eur, povoľuje súd otcovi splácať v 30,00 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

V. Súd upravuje stretávanie otca s mal. dieťaťom diferencovane tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. B., Z.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v mesiacoch november 2017, december 2017, január 2018 v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v C. F. X. Q., Z..H.. so sídlom A., O. XX za prítomnosti pracovníčok uvedeného centra s tým, že náklady s realizáciou styku je povinný uhrádzať otec maloletej.

VI. V prípade vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol, sú rodičia maloletej povinný minimálne 24 hodín pred realizáciu styku oznámiť tieto okolnosti, ktoré by bránili realizácii styku C. F. X. Q., Z..H.. A..

VII. Matka je povinná mal. dieťa riadne pripravené v určený čas odovzdať otcovi v sídle tejto neziskovej organizácie.

VIII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V.J. B., Z.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v mesiacoch február až apríl 2018 v sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod..

IX. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V.J. B., Z.. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v mesiacoch máj až júl 2018 od soboty od 10.00 hod. do nedele do 13.00 hod. s tým, že stretnutie sa bude realizovať v X..

X. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. B.Č., Z.. XX.XX.XXXXod augusta 2018 do budúcna každý kalendárny mesiac v rozsahu 8 dní počnúc treťou nedeľou kalendárneho týždňa v mesiaci od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele kalendárneho týždňa do 18.00 hod..

XI. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom počas zimných prázdnin od kalendárneho roka 2018 od 27.12.2018 od 9.00 hod. 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 31.12. do 18.00 hod..

XII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom od kalendárneho roka 2019 počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod. a každý nasledujúci nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod..

XIII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom počas letných prázdnin počnúc kalendárnym rokom 2019 každý rok od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod..

XIV. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bydliskom, kde je otec povinný dieťa po uplynutí doby vrátiť matke.

XV. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.

XVI. Matka sa zaväzuje zabezpečiť, aby maloletá V. bola dostupná na konverzáciu s otcom prostredníctvom web kamery a aplikácie Skype 1x každý týždeň v stredu o 18.00 hod..

XVII. Matka je povinná odovzdať v súvislosti s právom styku otca s maloletým dieťaťom počnúc augustom 2018 cestovný pas maloletého dieťaťa, pričom otec je povinný vrátiť na konci každého obdobia jeho styku uvedený cestovný pas matke.

XVIII. Matka je povinná informovať otca maloletej o podstatných veciach maloletej týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho predškolských, prípadne školských aktivitách, aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, mieste pobytu dieťaťa počas prázdnin a sviatkov, vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca písomne alebo prostredníctvom emailu.

XIV. Otec je povinný oznámiť písomne matke dieťaťa email do 7 dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

XX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

XXI. Obaja rodičia sú povinní každý vo výške 4,80 Eur zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov trovy konania štátu, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XXII. Tento rozsudku je predbežne vykonateľný doručením.

XXIII. Konanie v časti uloženia povinnosti matke vrátiť sa s dieťaťom do B., v časti zákazu styku dieťaťa so starými rodičmi, v časti náhrady cestovných nákladov otcovi maloletého dieťaťa súd zastavuje.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.12.2014 domáhala zverenia maloletej V. do jej osobnej starostlivosti, určenia, že majetok maloletého dieťaťa budú spravovať obaja rodičia. Zároveň navrhla zaviazať otca prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 500 Eur mesačne. Navrhla upraviť stretávanie otca s maloletou za prítomnosti matky každú párnu nedeľu v mesiaci od 15.30 hod. do 18.00 hod.. Návrh odôvodnila tým, že rodičia tvorili dlhšie obdobie harmonicky pár, no nikdy neuzatvorili manželstvo. Otcovstvo k maloletej V., ktorá pochádza zo vzťahu rodičov, bolo určené na základe súhlasného vyhlásenia rodičov. Pred narodením dieťaťa rodičia spoločne podnikali, na naliehanie otca dieťaťa matka dieťaťa ukončila podnikateľské aktivity v novembri 2011. O rok neskôr sa narodila maloletá V.. Vplyvom uvedených zmien nastali medzi rodičmi nezhody a názorové rozpory, otec o dieťa nejavil záujem, nezabezpečoval jej výchovu a starostlivosť o ňu. V januári 2014 otec dieťaťa agresívne zaútočil na matku dieťaťa, následne matka dieťaťa opustila spoločnú domácnosť, avšak na naliehanie a v záujme zachovania rodiny urobila matka všetky kroky k obnoveniu vzťahu a

vrátila sa do spoločnej domácnosti. Správanie otca sa však voči matke nezmenilo, vzhľadom na jeho agresivitu dňa 02.12.2014, kedy ju slovne a fyzicky napadal, stratila matka dôveru v obnovenie vzťahu a opustila spoločnú domácnosť. V čase návrhu maloletá navštevovala jasle. Matka uviedla, že dieťa nemá vytvorený pevný vzťah s otcom dieťaťa, nakoľko sa tento o jej potreby nezaujímal.

2.V priebehu celého konania rodičia dopĺňali a menili svoje návrhy na začatie konania.

3. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2015 (č. l. 78 ) matka prostredníctvom právnej zástupkyne doplnila návrh vo veci samej, a to tak, že oproti pôvodnému návrhu navrhla, aby súd rozhodol, že zastupovať a spravovať maloletej majetok bude matka maloletej.

4. Na pojednávaní dňa 29.09.2016 matka upravila návrh v časti výživného, kedy navrhovala určiť výživné vo výške 400 Eur mesačne od 06.01.2014.

5.Podaním doručeným súdu 19.10.2016 matka navrhla určiť výživné vo výške 400 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu opakovane do budúcna a zároveň upraviť stretávanie s dieťaťom každý nepárny týždeň v nedeľu od 15.30 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti starej matky D.. P. B..

6. Otec dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 22.12.2014 domáhal zverenia maloletej V. do jeho starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú V. a spravovať jej majetok budú obaja rodičia spoločne. Navrhol zaviazať matku prispievať na výživu maloletej V. sumou 100 Eur mesačne a zároveň navrhol upraviť stretávanie matky s maloletým dieťaťom. Návrh odôvodnil tým, že problémy vo vzťahu nastali po narodení maloletej V., ktoré sa začali prehlbovať v dôsledku odlišných povahových čŕt a konfliktov, ktoré vznikali, keď matka dieťaťa dostala afekty a amoky prejavujúce sa nepríčetnými výstupmi voči jeho osobe a voči dieťaťu.

7. Otec písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.08.2015 (v znení č. l. 111-114) zmenil návrh na začatie konanie, navrhol určiť, že maloletú V., ktorá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti, bude zastupovať a spravovať jej majetok otec maloletej.

8. Otec dieťaťa písomným podaním doručeným súdu 11.01.2016 v znení č. l. 200-204 doplnil svoj návrh na úpravu práv a povinností k maloletej V., a to tak, že navrhol, aby súd prikázal matke dieťaťa vrátiť sa s maloletou V. do B. do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku, navrhol zakázať vodenie maloletej V. B., Z.. XX.XX.XXXX do rodinného domu rodičov matky maloletej v X.. V prípade zverenia maloletej V. do starostlivosti matky navrhol, aby mu súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50 Eur mesačne a zároveň navrhol úpravu stretávania s dieťaťom. V uvedenom podaní namietal skutočnosť, že matke dieťaťa nedal súhlas na vysťahovanie sa z B. do X., čím sa podstatne sťažil výkon jeho rodičovských práv a zabránilo sa mu v kontakte s dieťaťom. Matka dieťaťa má v B. na F. Č. XX byt v osobnom vlastníctve. K rodičom sa vysťahovala s dieťaťom len z dôvodov, aby mu zabránila v stretávaní s maloletou V.. Zároveň žiadal návrat maloletej V. do B. z dôvodu bezpečia dieťaťa a bezpečia prostredia, v ktorom sa v súčasnosti v rodičovskom dome matky maloletá V. zdržuje. V rodičovskom dome matky maloletej býva aj otec matky maloletej, ktorý holduje alkoholu, je agresívny. Uviedol, že maloleté deti M. a B. B. sexuálne zneužíval, z uvedeného dôvodu bolo na neho podané trestné oznámenie, ktoré bolo zastavané z dôvodu premlčania. Uviedol, že má za to, ak bude upravené stretávanie s dcérou len na 2 hodiny a 30 minút každé dva týždne, dôjde k deformácii vzťahu rodič a dieťa a dôjde k odcudzeniu, matka dieťaťa sa snaží odtrhnúť dcéru od otca a nahovára jej, že je ujo, zlý ujo, za ktorým nemá ísť.

9. Otec v podaní doručenom súdu 16.08.2016 (č. l. 289-292) rozšíril návrh o cestovné vo výške 160 Eur, kedy sa dňa 31.07.2016 dostal na stretnutie do X., avšak bezúspešne. Písomným podaním doručeným súdu 22.08.2016 (č. l. 318-319) otec navrhol priznať úhradu cestovných nákladov v celkovej výške 1.840 Eur. Písomným podaním doručeným súdu 14.09.2016 (č. l. 347-348) otec dieťaťa rozšíril návrh na úhradu cestovných nákladov za deň 21.08.2016 o 80 Eur a zároveň navrhol, aby súd uložil matke povinnosť oznamovať včas informácie o zdravotnom stave dieťaťa ako aj povinnosť pri odovzdaní maloletej do starostlivosti otca, predložiť spolu s maloletou otcovi dieťaťa cestovný pas.

10. Okresný súd Bratislava II podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.01.2015, postúpil vec starostlivosti súdu o maloletú V., Okresnému súdu Prešov ako súdu miestne príslušnému na konanie. Tunajší súd vyslovil nesúhlas s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v

Prešove. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 16CoP/2/2015 - 94 zo dňa 19.03.2015 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci je nedôvodný.

11. Matka podala na Okresnom súde Bratislava II dňa 11.12.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zveril mal. V. do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca žiadala určiť výživné na mal. V. vo výške 500 Eur mesačne a žiadala upraviť styk otca s mal. V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. V. každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 15.30 hod. do 18.00 hod. len za prítomnosti matky. Otec podal na Okresný súd Bratislava II dňa 22.12.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril mal. V. do jeho osobnej starostlivosti, zo strany matky žiadal určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne, ktoré bude platiť vždy do 15-dňa v mesiaci k rukám otca a žiadal upraviť styk matky s mal. V. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. V. každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 24P/20/2015 zo dňa 05.02.2015 zveril maloletú V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. V. zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 50 Eur mesačne. Upravil predbežne styk otca s maloletou V. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou V. stretávať každú nepárnu nedeľu v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod.. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletej V. do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2015.

12. Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej tunajšiemu súdu 26.06.2015 o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch (č. l. 108) navrhol maloletú V. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu podľa jeho zárobkových možností a schopností.

13. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2015 (č. l. 139-140) sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd prikáže matke maloletej V. návrat maloletej spolu s matkou do B. a zdržanie sa v B. až do rozhodnutia vo veci samej. Tunajší súd uznesením č. k. 24P/20/2015 - 145 zo dňa 18.09.2015 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.08.2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2015. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovej lehote podal odvolanie otec maloletej. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 19CoP/31/2116 - 174 zo dňa 26.11.2015 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

14. Písomným podaním zo dňa 18.11.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2015 (č. l. 173a-173m) podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd dočasne zakázal styk otcovi s maloletou až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tunajší súd uznesením sp. zn. 24P/20/2015 (č. l. 178-180) zo dňa 16.12.2015 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2016.

15. Dňa 28.01.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky zo dňa 26.01.2016, ktorým sa domáhala zrušenia uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 24P/20/2015 zo dňa 05.02.2015 v časti úpravy styku otca s mal. V. B., Z.. XX.XX.XXXX a nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého je otec oprávnený sa s mal. V. B.H., Z.. XX.XX.XXXX stretávať každý nepárny víkend v nedeľu v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka svoj návrh odôvodnila najmä tým, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 08.12.2014 navrhovala úpravu styku s maloletou len za prítomnosti matky každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 15:30 hod. do 18:00 hod., čomu súd vyhovel len čiastočne kedy realizáciu styku nenariadil len v prítomnosti matky. V čase po nariadení predbežného opatrenia sa styk maloletej s otcom nerealizoval v jeho zmysle, nakoľko otec sa opakovane nedostavil v určený čas a na určené miesto a o styk s maloletou neprejavil záujem. Pokiaľ sa v stanovený čas na určené miesto dostavil, maloletá odmietala opustiť prítomnosť matky, napriek tomu, že ona jej vždy dohovárala, aby s otcom šla. Maloletá na tieto situácie reaguje vždy veľmi emotívne, čo je spojené s jej intenzívnym plačom. Od septembra 2015 sa zvykne aj pomočiť. Matka bola preto nútená privolať aj rýchlu záchrannú pomoc. Od tej doby navštevuje aj detskú psychologickú ambulanciu. Otec odmietavý postoj maloletej subjektívne vyhodnocuje ako bránenie matky v styku s maloletou, preto opakovane podáva trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Zmenilo sa tiež správanie maloletej v škôlke. Podľa matky na základe doteraz vykonaného dokatovania bolo preukázané, že maloletá je výrazne emočne viazaná na matku. Z uvedeného je zrejmé, že takáto úprava styku bez prítomnosti matky v zmysle predmetného uznesenia neplní svoj účel, keďže v konečnom dôsledku k faktickej realizácii styku nikdy nedôjde. Napriek snahy matky, maloletá odmieta otca a nechce opustiť matku. Z toho dôvodu

je opakovane vystavená stresu, čo je spojené s nezanedbateľnými psychosomatickými prejavmi, ktoré ohrozujú jej zdravý mentálny a fyzický vývoj. Matka je presvedčená, že tieto skutočnosti sú okrem iného opodstatnené útlym vekom maloletej, t. j. 3 roky a je preto nepochybne dôležité zabezpečiť pri realizácii styku prítomnosť a oporu základnej vzťahovej osoby - matky, keďže maloletá sa môže kedykoľvek dožadovať jej prítomnosti a pri absencii jej osoby môže dôjsť k emočnému dyskomfortu. Podľa matky nie je medzi maloletou a otcom vytvorená potrebná citová väzba a považuje ho skôr za cudzieho človeka, neoslovuje ho ani otec, ale krstným menom „P.“. Podľa matky je zrejmé, že takáto úprava styku nie je v záujme maloletej a aj napriek tomu, že ide o dočasnú úpravu, t. j. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, má za to, že do toho času môže mať súčasná úprava styku vo vzťahu k maloletej značné negatívne a neodstrániteľné následky. Vzhľadom na to je podľa nej prítomnosť matky pri realizácii styku nevyhnutná a plne odôvodnená, v opačnom prípade tak preukázateľne dochádza k prehlbovaniu negatívneho postoja maloletej k otcovi a zároveň jej hrozí bezprostredná ujma na jej ďalšom fyzickom a psychickom vývoji. Prílohu tohto podania tvorila kópia posudku vypracovaného na maloletú Q. F. V., spolu s kópiou záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby. Tunajší súd uznesením sp. zn. 24P/20/2015 zo dňa 23.02.2016 zamietol návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2016.

16. Voči uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5CoP/9/2016 - 242 zo dňa 31.03.2016 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

17. Matka písomným podaním doručeným súdu 22.05.2017 (č. l. 613) vzniesla námietku zaujatosti zákonnej sudkyne. Čo do námietky zaujatosti konajúcej sudkyne súd poukazuje na ust. § 53 ods. 3 CSP, teda, že sa táto námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti. Preto súd na túto námietku zaujatosti neprihliadol a v tomto prípade vec nadriadenému súdu nepredložil.

18. Matka písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2017 (č. l. 909 -910) vzniesla námietku zaujatosti na V. K. a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oddelenie SPODSK X.. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 305/2005 Z.z. v platnom znení o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu opatrovníka podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o rodine a to na základe rozhodnutia súdu. Týmto orgánom je v danom prípade úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (§ 73 ods. 2 písm. b/ bod 2 cit. zákona). Súd poznamenáva, že špecializovaný orgán štátnej správy, ktorý na základe rozhodnutia súdu bol ustanovený za kolízneho opatrovníka mal. V.Ó. podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, zastupuje maloleté dieťa v predmetnom konaní, podáva správy o prejednávanej veci a výsledku šetrenia výchovných pomerov na základe žiadosti procesného súdu. Správa kolízneho opatrovníka je jedným z dôkazných prostriedkov slúžiacim súdu na zistenie potrebného skutkového stavu, ako podkladu pred súdne rozhodnutie o uplatnenom nároku, pričom rodičia majú právo vyjadriť sa k správe vypracovanej ustanoveným kolíznym opatrovníkom vrátane jej objektívnosti. Súd k námietke zaujatosti matky dieťaťa voči kolíznej opatrovníčke zdôrazňuje, že súd má právomoc rozhodovať iba o vylúčení sudcov z dôvodu ich zaujatosti, prípadne zapisovateľa alebo iného pracovníka súdu alebo znalca a tlmočníka, ale nie o eventuálnej zaujatosti iných osôb alebo orgánov, v danom prípade špecializovaného orgánu štátnej správy, ktorý bol ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na základe rozhodnutia súdu len pre potreby tohto konania a ktorý bude maloleté dieťaťa v tomto konaní zastupovať. Pokiaľ kolízny opatrovník ustanovený v tejto veci podáva správy o výsledku šetrenia výchovných pomerov maloletého dieťaťa na základe žiadosti súdu, takáto správa je iba jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži súdu na zistenie potrebného skutkového stavu ako podkladu pre súdne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Otec a matka majú ako účastníci konania (rodičia dieťaťa) právo vyjadriť sa k všetkým navrhnutým a vykonaným dôkazom, teda aj k prípadným správam kolízneho opatrovníka; ich obsahu, vecnej správnosti, vrátane ich objektívnosti, pričom k namietaným skutočnostiam je súd povinný prihliadnuť. K uvedenému súd dodáva, že nezistil, že by kolízny opatrovník v tomto konaní neplnil svoje povinnosti v súlade so zákonom, resp. že by postupoval v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Úrad práce, sociálnych vecí X. je právnická osoba, ktorá je povinná objektívne a nestranne chrániť záujmy maloletého dieťaťa, pristupovať k veci profesionálne. Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu o takejto možnosti rozhodnúť. Je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na základe plnej moci alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V

prípade, že námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, a teda posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

19. Na pojednávaní dňa 08.06.2017 obaja rodičia navrhli zhodne zveriť maloletú V. do starostlivosti matky. Matka upravila návrh, aby stretávanie prebiehalo v prítomnosti pracovníčky ÚPSVaR alebo detskej psychologičky, ktorú navštevuje maloleté dieťa. 20. Dňa 29.11.2016 matka dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne P.. E. C. ospravedlnila neúčasť na pojednávaní a žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti matky od 28.11.2016, súdu predložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, zároveň oznámila, že nesúhlasí s prejednávaním veci v jej neprítomnosti. Tunajší súd odročil pojednávanie z 01.12.2016 na 21.02.2017. Dňa 20.02.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky prostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu P.. B. A., ktorým žiadala o odročenie pojednávania, ktoré súd nariadil na 21.02.2017 z dôvodu, že P.. B. A. bol rozhodnutím Centra právnej pomoci určený matke za advokáta na zastupovanie v právnej veci, plnomocenstvo k zastupovaniu mu bolo udelené 20.02.2017, vzhľadom na termín pojednávania dňa 21.02.2017 žiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Predchádzajúca právna zástupkyňa matky P.. E. C., splnomocnená na č. l. 208, písomným podaním doručeným súdu 16.02.2017 oznámila súdu ukončenie právneho zastúpenia matky. Rovnako otec dieťaťa žiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnil svoju neúčasť pre trvajúce zdravotné problémy, pričom uvedené doložil potvrdením od lekára písomným podaním doručeným súdu 16.02.2017 . Z uvedených dôvodov súd odročil pojednávanie na 11.05.2017. Následne matka písomným podaním doručeným súdu dňa 14.08.2017 žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 22.08.2017, nakoľko žiadala o pridelenie právneho zástupcu z dôvodu, že dlhodobo žije iba z rodičovskej dovolenky a nie je schopná platiť si právneho zástupcu. Zároveň predložila súdu oznámenie o zaevidovaní žiadosti Centrom právnej pomoci. Dňa 11.08.2017 oznámil právny zástupca P.. B. A. tunajšiemu súdu ukončenie právneho zastúpenia matky, zároveň predložil súdu rozhodnutie Centra právnej pomoci o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci matke. Následne matka písomným podaním doručeným súdu opätovne žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 28.09.2017. Tunajší súd odročil pojednávanie nariadené na 28.09.2017 na neurčito a nariadil pojednávanie na 31.10.2017. Matka opätovne písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu P.. B. A., ktoré bolo doručené súdu v deň pojednávania 31.10.2017, žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti matky, pričom matka trvá na osobnej účasti na pojednávaní. Právny zástupca matky P.. B. A. písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu v deň pojednávania 31.10.2017 oznámil súdu vypovedanie plnomocenstva. Matka písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu v deň pojednávania 31.10.2017 žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a zároveň žiadala, aby sa konanie viedlo v jej prítomnosti a žiadala doplniť dokazovanie svojimi návrhmi. Bolo preukázané, že matka dieťaťa svojím postojom dlhodobo marila aj súdne konania (na päť pojednávaní sa matka dieťaťa ospravedlnila, z toho 2 krát z dôvodu práceneschopnosti, ďalej z dôvodov potreby zastupovania právnym zástupcom, pričom v konaní opakovane vypovedala plnomocenstvá udelené právnym zástupcom, P.. B. A. dva krát, pričom každé ospravedlnenie doručovala súdu pár dní pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania, napr. dňa 31.10.2017). Súd má za to, že hoci matka vo svojich žiadostiach uvádzala dôvody inak spôsobilé viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je vždy súd povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený na procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodného predlžovania súdneho konania. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obdo19/2014). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zaujal stanovisko ku klasickému obštrukčnému dôvodu, ktorý sa bežne zneužíva ako dôvod na odročenie pojednávania. Aj v citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že ak bol účastník riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas, a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Takéto žiadosti o odročenie nemôže teda súd za žiadnych okolností akceptovať. To platí ešte viac pri zmene zástupcu, t.j. z pravidla jeden deň pred pojednávaním, niekto odvolá plnomocenstvo a udelí ho novému „neoboznámenému“ advokátovi, platí to aj pre odvolanie plnomocenstva krátko pred pojednávaním, s obštrukčnou výhovorkou strany, že nemá zástupcu, že nemá zástupcu a hľadá si nového. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci

advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípade v deň pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a ustanovením § 180 C.s.p. súd pojednával rozhodol dňa 31.10.2017 v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

22. Maloletá V. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov I. B., Z.. XX.XX.XXXX a P. V., Z.. XX.XX.XXXX. Do 03.12.2014 žili rodičia s maloletou V. v spoločnej domácnosti v B.. Dňa 03.12.2014 opustila matka dieťaťa s maloletou spoločnú domácnosť v B. a od 05.12.2014 žije s maloletou v X. v rodinnom dome u svojich rodičov D. B., Z.. XX.XX.XXXX a P. B., Z.. XX.XX.XXXX, otec maloletej žije v obci Z. L.. Maloletá V. je v celodennej starostlivosti svojej matky.

23. Z výpovede matky a z jej písomných vyjadrení vyplýva, že vzťah s otcom dieťaťa je od narodenia poznačený častými konfliktami, v dôsledku čoho matka s dieťaťom prvý krát v januári 2014 opustila spoločnú domácnosť, na prosby otca dieťaťa sa k nemu vrátila, avšak otec dieťaťa svoje správanie nezmenil. Po slovnom a fyzickom napadnutí matky dieťaťa a spôsobení jej pomliaždení v driekovokrížnej oblasti, dňa 02.12.2014 opustila s maloletou V. spoločnú domácnosť. Od októbra 2014, to je v čase po úraze dieťa, keď došlo k popáleniu maloletej nešťastným stiahnutím šálky kávy zo stola, po jej následnej hospitalizácii na špecializovanej klinike popálenín v Š., maloletá vyžaduje osobitnú opateru. Matka trvala na stretávaní otca s maloletou v jej prítomnosti z dôvodov, že otec sa o dieťa nestaral, nezaujímal, rovnako sa nepodieľal na starostlivosti o spoločnú domácnosť, s rodičmi otca dieťaťa má veľmi zlý vzťah, odmietla ich navštevovať. Uviedla, že v stretávaní s dcérou mu nebráni. Otec dieťaťa jej posiela výstražné, urážajúce, ponižujúce smsky, preto ho požiadala, aby ju nekontaktoval. Podľa jej názoru sa o maloletú zaujíma účelovo. Na jej výživu prispieva sumou 50 Eur mesačne, ktoré dlhodobo posielal do B.. Otec dieťaťa neodovzdal po odchode matky zo spoločnej domácnosti osobné veci matky a dieťaťa, čím spôsobil veľké náklady na nákup oblečenia, obuvi, hygienických potrieb a hračiek. Zadržiava jej osobné veci. Otec o maloletú nejavil záujem od 03.12.2015 do času, kedy prevzal predvolanie. Z uvedeného dôvodu ho dcéra nepozná. Tento stav si zapríčinil sám. V prípade stretnutia otca s dieťaťom, otec ústne uráža, napadá a ponižuje matku pred dieťaťom, dokonca sa vyhrážal, že ju zabije, pred očami dieťaťa, maloletá V. sa bojí, keď má mať stretnutie s otcom dieťaťa. Poukázala na vyjadrenie učiteľky zo škôlky, kde si všimli zmenu správania maloletej, z uvedeného dôvodu bola nútená matka psychicky stav riešiť v psychosociálnom centre u F.. F. O.. Do času, kým nebolo uznesením zo dňa 05.02.2015 nariadené predbežné opatrenie, maloletá V. netrpela žiadnymi častými ani vážnejšími ochoreniami. Od času, kedy sa má styk realizovať v zmysle rozhodnutia súdu, sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil, čo matka preukazovala lekárskymi správami. Tieto problémy sú zapríčinené nadmerným stresom maloletej, ako aj s tým spojeným pomočovaním. Matka má za to, že otcovi dieťaťa ide o nezmyselnú pomstu voči matke. V konaní bolo deklarované, že maloletá V.Ó. sa opakovane pomočila a pozvracala pri realizácii styku. Matka uviedla, že otec ju kontaktuje prostredníctvom sms správ a formálne sa dožaduje stretnutia, avšak v určený čas a na určené miesto v zmysle predbežného opatrenia sa na stretnutie nedostaví a neoznámi, že sa v X. nachádza. O tom, že sa otec nachádzal v X. sa matka dozvie vždy až, následne potom, ako je upovedomená o opakovanom podaní trestného oznámenia voči jej osobe. Matka prejavila ochotu v záujme riešenia situácie prispôsobiť denný režim svoj ako aj maloletej V. tak, aby sa styk realizoval počas pracovných dní v doobedňajších hodinách za prítomnosti kolízneho opatrovníka v jeho pracovnom čase. Matka súhlasila s úpravou stretávania za asistencie I. F. X. Q. s tým, že je ochotná zabezpečiť odovzdanie dieťaťa počas stretnutia V. s otcom.

24. V písomnom podaní doručenom súdu 26.10.2015 (č. l. 154) matka uviedla, že dňa 25.10.2015 opätovne prišiel otec za maloletou V., pričom keď videl, že s ním maloletá nechce ísť a bojí sa, naliehal na matku, aby mu ju odovzdala, nachystala. Následne matka poprosila dcéru, aby s otcom išla, pričom dieťa sa pomočilo zrejme od strachu a stresu, preto zavolala RZP. Uviedla, že na bráne rodinného domu, v ktorom žije s dieťaťom, je tabuľa s nápisom „súkromný pozemok, zákaz fotografovania, vyhotovovania zvukových nahrávok a obrazových záznamov“, pričom otec ustavične s mobilom nahráva rodinný dom a súkromný pozemok. Zároveň k uvedenému podaniu matka priložila fotografie a záznamov o zhodnotení zdravotného stavu F.. J. L.R..

25. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 21.12.2015 (č. l. 182) matka dieťaťa uviedla, že otca dieťaťa upovedomila o tom, že dieťa je liečené pre podozrenie na zápal močového mechúra, napriek tomu dostavil sa pred miesto bydliska matky a dožadoval sa stretnutia. Po zazvonení na bránu mu matka oznámila, že dieťa sa lieči, nemôže ísť von, o čom bol informovaný emailom a sms. O pätnásť minúť opätovne zazvonil už v prítomnosti policajtov, ktorých matka opätovne informovala, že dieťa sa lieči pre podozrenie na zápal. Otec dieťaťa začal matku aj pred privolanými príslušníkmi PZ urážať slovne. Celý incident videla maloletá V. za oknom rodinného domu. Uviedla, že otcovi dieťaťa nejde o maloletú, ale stretnutia využíva na vyvolávanie hádok, ponižovania a urážanie jej osoby pred maloletou aj pred privolanými príslušníkmi policajného zboru.

26. V písomnom podaní doručenom 11.01.2016 (č. l. 191-199) matka opísala priebeh stretnutia dňa 03.01.2016, kedy sa otec dostavil pre maloletú V., ktorá aj napriek prosbám matky odmietla stretnúť sa s otcom. Následne otec opätovne obviňoval matku neberúc do úvahy psychickú pohodu a názor dieťaťa, ktoré s ním nechcelo ísť a na stretnutí pätnásť minút plače a kričí. Uvedené stretnutie sa uskutočnil v prítomnosti brata matky D.. L. B., žiaden člen rodiny nemá záujem, aby bol prítomný počas stretávania otca s maloletou V.. Zároveň súdu predložila fotodokumentáciu zo stretnutia realizovaného dňa 03.01.2016 (č. l. 193-199).

27. V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu 28.01.2016 (v znení č. l. 213-215) matka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že v čase po nariadení predmetného predbežného opatrenia sa styk maloletej V. nerealizoval v zmysle rozhodnutia. Otec sa opakovane nedostavil v určený čas a na určené miesto a o stretnutie s maloletou neprejavil záujem. Pokiaľ sa otec v stanovený čas na určené miesto dostavil, maloletá V. odmietla opustiť prítomnosť matky napriek tomu, že jej ona vždy dohovárala, aby s otcom šla. Maloletá V. na tieto situácie reagovala a reaguje vždy emotívne, čo je spojené aj s jej intenzívnym plačom. Od septembra 2015 sa zvykne pomočiť. Matka bola nútená z uvedených dôvodov privolať rýchlu záchrannú pomoc, čo preukazuje aj záznam o zhodnotení zdravotného stavu zo dňa 25.10.2015. Od septembra 2015 maloletá V. navštevuje detskú psychologickú ambulanciu X.. F. O.. Otec tento odmietavý postoj maloletej V. subjektívne vyhodnocuje ako bránenie matky v styku s maloletou, a preto opakovane podáva trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 349 Trestného zákona. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru X. sú v tejto súvislosti vedené konania pod spisovou značkou ČVS: H.-V.-X., ČVS: H.-V.-X., ČVS: H.-V.-X.-XXXX, ČVS: XX/X-V.-X.-XXXX, ČSV: H.-V.-X.-XXXX, ČVS: H.-V.-X.-XXXX. V dôsledku uvedeného sa zmenilo správanie maloletej V. aj v škôlke, čo vyplýva z posudku Q.A. F. Š. V. V. X., ktorú maloletá navštevuje. Dieťa je výrazne emočne naviazané na matku, čo vyplýva aj zo správy o rodinných, bytových a sociálnych pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 24.06.2015. Je zrejmé teda, že úprava styku bez prítomnosti matky v zmysle predbežného opatrenia zo dňa 05.02.2015 neplní svoj účel, keďže v konečnom dôsledku k faktickej realizácii styku nikdy nedôjde. Napriek snahe matky maloletá odmieta otca a nechce opustiť matku. Z tohto dôvodu je opakovane vystavená stresu, čo je spojené s nezanedbateľnými psychosomatický prejavmi, ktoré ohrozujú jej zdravý mentálny a fyzický vývoj. Matka opakovane vypočúvaná pred orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom objasnenia vecí v súvislosti s týmito situáciami. Vzhľadom na správanie maloletej V. a jej útly vek je nepochybne dôležité zabezpečiť pri realizácii styku prítomnosť a oporu vzťahovej osoby matky, nakoľko maloletá V. sa kedykoľvek môže dožadovať jej prítomnosti. Maloletá V. nemá vytvorený pozitívny vzťah k otcovi a zároveň je na matku veľmi emočne naviazaná. Je síce pravdou, že do decembra 2014, aj keď prerušovane žila v spoločnej domácnosti s otcom, na druhej strane nemožno opomínať, že v tom čase mala maloletá V. len dva roky a osobnú starostlivosť o ňu zabezpečovala matka. Nie je preto ňou a otcom vytvorená potrebná citová väzba a považuje ho skôr za cudzieho človeka. Neoslovuje ho ani otec, ale krstným menom P.. Prítomnosť matky je pri realizácii styku nevyhnutná a plne odôvodnená.

28. Matka je od roku 2014 z dôvodu dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, zároveň je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti X. Q..J..H.., ktorá vznikla XX.XX.XXXX s predmetom podnikania obchodná činnosť a zároveň pre svojich rodičov vykonáva projekčnú činnosť. Príjem z podnikania predstavuje XXX Eur mesačne. Matka dosahovala príjem z prenájmu garsónky v sume XX Eur mesačne. Bola vlastníčkou bytu v B., ktorý predala. Okrem toho platí úver vo výške 200 Eur mesačne. Jej výdavky na stravu predstavujú 180 - 200 Eur mesačne.

29. V súvislosti so starostlivosťou o maloletú V. matka vyčíslila nasledujúce výdavky: od októbra XXXX do decembra XXXX navštevovala jasle B. v B., pričom mesačné náklady predstavovali 420 Eur. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX navštevovala Q. F. Š. V. s mesačnými výdavkami 199 Eur. Od septembra XXXX navštevuje štátnu materskú školu v X., náklady predstavujú 50 Eur mesačne na školské potreby, aktivity, ZRPŠ, hygienu 100 eur ročne. Strava doma 100 Eur, tanečná škola F. 15 Eur, tenis 50 Eur, poistné 32,01 Eur, sporenie 100 Eur, kozmetika 40 eur, lieky 120 Eur, cestovné náklady do škôlky 15 Eur, náklady v súvislosti s pravidelnými kontrolami v nemocnici 18 Eur, ošatenie 100 Eur, nepredvídateľné výdavky 40 Eur, náklady z bývania 150 Eur, ktorými matka prispieva na bývanie.

30. Z daňového priznania za rok 2015 spoločnosti X., Q..J..H.., ktorej spoločníkom a konateľom je matka, vyplývajú príjmy vo výške X.XXX,XX Eur, výdavky X.XXX,XX Eur, výsledok hospodárenia XXX,XX Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby matky dieťaťa za rok 2015 vyplývajú prímy vo výške X.XXX Eur, výdavky XXX,XX Eur, základ dane XXX,XX Eur.

31. Z výpovede otca dieťaťa a jeho písomných podaní v priebehu konania vyplýva, že s matkou dieťaťa majú vážne problémy vo vzťahu, ktoré sa začali po narodení maloletej V.. Matka dieťaťa dostávala afekty a amoky, ktoré sa prejavovali jej nepríčetnými prístupmi voči nemu a maloletej V.. Dňa 03.12.2014 matka vyvolala hádku, rozčúlila sa, vulgárne nadávala, rozbíjala nábytok v rodinnom dome, o čom bola spísaná zo strany otca dňa 04.12.2014 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Q. OO PZ Q. zápisnica o trestnom oznámení. Zo strany matky z uvedeného dôvodu nie je teda záruka, že sa bude vedieť riadne postarať o maloletú V.. Otec uviedol, že matka s dieťaťom sa odsťahovala k svojím rodičom pravdepodobne z dôvodu sťaženia styku s maloletou V.. Uviedol, že nepreberá výživné, nepreberá listy, v ktorých ju otec dieťaťa žiadal o stretávanie s maloletou, vypína telefón, na jeho písomný styk nereaguje, bezdôvodne a zámerne sa odsťahovala s dcérou do X., hoci v B. má riadne vybavený dvojizbový byt v osobnom vlastníctve a takýmto postupom sa snaží znemožniť a sťažiť jeho stretávanie s maloletou V.. Otec navrhol zveriť maloletú V. do jeho starostlivosti z dôvodu, že matka sa o dieťa nevie riadne starať, je neporiadna, nevie zabezpečiť náležitú hygienu pre zdravý vývoj maloletej. Uviedol, že vie poskytnúť náležitú starostlivosť a maloletú V., nakoľko je podnikateľ a v prípade zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti ukončí živnosť a ostane s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, má rodičov na dôchodku, ktorí bývajú spolu s ním v Z. L., ktorí budú nápomocní. Uviedol, že matka mu styk neumožňuje vôbec napriek tomu, že sa dostaví na stretnutie s maloletou V. z B.. Z uvedeného dôvodu podával trestné oznámenie pre marenie výkonu rozhodnutia. Dňa 21.06.2015 sa s matkou dohodol, že sa stretnú pred novým A. v X., kde sa matka nedostavila. Dňa 05.07.2015 sa dohodol s matkou, že sa stretnú pred starým A., kde jej donesie veci, pričom došlo k stretnutiu a otec jej vydával veci oproti podpisu. Matka dieťaťa mu vulgárne nadávala, hoci bola prítomná aj maloletá V.. Stretnutie s maloletou V. mu neumožnila. Dňa 19.07.2015 mu opätovne zabránila v stretnutí s maloletou, kedy sa otec dostavil pred jej bydlisko, matka si ho nevšímala, následne vybehla s krikom k plotu, že zavolá policajtov. Otec popieral tvrdenia matky o tom, že o dieťa sa nestaral, snažil sa venovať dieťaťu maximu času, s dcérou chodil von, venoval sa jej. Dňa 12.08.2015 mu matka opätovne neumožnila stretnutie s dieťaťom, zavolala príslušníkov polície, vulgárne mu nadávala, a to aj pred maloletou, viackrát sa prehnal z B. do X., pričom matka mu neumožnila styk s dcérou. Otec navrhoval stretávanie upraviť za prítomnosti subjektu G., H..I.., s čím matka nesúhlasila.

32. Otec uviedol, že výživné vo výške 400 Eur je neprimeraná suma, nakoľko pracuje v L. X. B. T..Q.. ako L. s čistým mesačným príjmom XXX Eur a navrhol zohľadniť skutočnosť, že dochádza za dieťaťom z B. do A., čo má vysoký vplyv na jeho výdavky. V roku 2015 ukončil podnikateľskú činnosť, nakoľko spoločnosť bola v strate. So spätným určením výživného od januára 2014 nesúhlasil. Uviedol, že nad rámec prispieva nepeňažnou formou zakúpením oblečenia, hračiek. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou otec nepredložil kompletné daňové priznanie za rok 2014, 2015 týkajúce sa obchodnej spoločnosti Q., Q..J..H.., predložil len niektoré strany daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2015 do 31.12.2015 a nekompletnú účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015. Na pojednávaní dňa 08.06.2017 otec uviedol, že podnikal a konal ako jediný spoločník spoločnosti Q., Q..J..H.., predmetom ktorej bol internetový predaj. Uvedená podnikateľská činnosť bola ukončená k 21.12.2016, kedy predal obchodný podiel, avšak nevie presne komu ho predal. Následne brigádoval na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom XX až XX Eur. Od 05.10.2015 pracoval v L. X. F. B. na dobu určitú.

33. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby Q., Q..J..H.. za rok 2015 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo výške - X.XXX Eur.

34. V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu (v znení č. l. 666-668) otec dieťaťa uviedol, že spoločnosť bola v strate. Z účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosti Q., Q..J..H.. vyplýva výsledok hospodárenia vo výške - X.XXX Eur, z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti Q., Q..J..H.. vyplýva základ dane vo výške - XX.XXX,XX Eur.

35. Zo zápisnice (č. l. 700) zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti Q., Q..J..H.. zo dňa 21.12.2016 vyplýva, že otec dieťaťa ako spoločník a konateľ uvedenej spoločnosti uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti Q., Q..J..H.., podľa ktorej 100 % podiel obchodného podielu spoločnosti v absolútnom vyjadrení X.XXX Eur predáva kupujúcemu spoločnosti J. Q..J..H.. v absolútnom vyjadrení X.XXX Eur. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu (č. l. 705-706) vyplýva, že otec dieťaťa ako prevádzajúci previedol obchodný podiel spoločnosti Q., Q..J..H.. na nadobúdateľa spoločnosť J. Q..J..H.. za cenu prevodu XXX Eur.

36. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa otca L. X. B. T..Q.. vyplýva jeho čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie od októbra do decembra 2015 vo výške XXX,XX Eur, za rok 2016 vo výške XXX,XX Eur, za obdobie od januára do mája 2017 vo výške XXX,XX Eur.

37. Z oznámenia zamestnávateľa otca L. X. B. T..Q.., ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2017 / č.l. 873/ vyplýva , že pracovný pomer dojednaný na dobu určitú do 30.09.2017 s otcom dieťaťa, bol ukončený dňom 30.09.2017.

38. Matka uviedla, že prehliadaním webových stránok Modrý koník zistila, že aj v súčasnosti otec predáva hračky a tovar pre deti pod nickom Q. na čierno. Otec potvrdil, že je to jeho nick, pričom veci predáva, aby mohol prispievať dieťaťu. Uviedla, že otec mal okrem príjmu zo závislej činnosti aj príjem z podnikateľskej činnosti, bol spoločníkom s konateľom spoločnosti Q., Q..J..H.., pričom uviedla, že tržby predmetnej obchodnej spoločnosti v roku 2015 vzrástli v porovnaní zo sumy XX.XXX Eur na sumu XX.XXX Eur. Rovnako cez internetové portály predáva hračky a iné potreby pre deti, z čoho má ďalší príjem. Matka sa domnieva, že jeho príjem predstavuje X.XXX Eur mesačne. Matka predložila súdu výpisy z internetových portálov, ktorými preukázala, že otec predáva hračky a iné potreby pre deti

39. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu 23.01.2015 (č. l. 70) vyplýva, že matka s dieťaťom žije u svojich rodičov, ktorí sú dôchodcami v osemizbovom poschodovom rodinnom dome. Zo správy vyplýva, že otec dieťaťa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X., pracovisko Q. nahlásil, že má obavy o svojou dcérou, pretože starí rodičia dieťaťa bili a týrali svoje deti a vnúčatá. Šetrením v domácnosti kolízny opatrník nezistil, že by starí rodičia dieťa bili a týrali.

40. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X., pracovisko Q. zo dňa 30.01.2015 (č. l. 73-74) vyplýva, že otec dieťaťa obýva päťizbový rodinný dom, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Maloleté dieťa má samostatnú izbu zariadenú pre jej potreby. Otec má vytvorené vhodné podmienky na pobyt maloletej v jeho domácnosti. Otec dieťaťa je konateľom spoločnosti Q., Q..J..H.. s priemerným mesačným zárobkom podľa jeho vyjadrenia vo výške X.XXX Eur mesačne. Otec dieťaťa uviedol, že komunikácia medzi ním a matkou dieťaťa je problémová. Snaží sa ju kontaktovať telefonicky, prostredníctvom mailu a tiež listov, avšak bezúspešne. Uviedol, že XX.XX.XXXX bola maloletá V. hospitalizovaná v nemocnici A. - Š. s ťažkými obareninami 2. a 3. stupňa spôsobenými na návšteve u starých rodičov. Matka dieťaťa býva často agresívna, má problémy so sebaovládaním. Otec sa niekoľkokrát dotazoval ako došlo k obareninám dieťaťa, na čo matka reagovala agresívne rozhadzovaním a rozbíjaním vecí v dome. Z uvedeného dôvodu otec privolal políciu. Po incidente matka opustila spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom do X..

41. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. doručenej súdu 16.06.2015 (č. l. 107) vyplýva, že otec dieťaťa je konateľom spoločnosti Q., Q..J..H.., ktorá sa v rámci podnikateľskej činnosti zaoberá kojeneckými potrebami. Otec dieťaťa vie zabezpečiť všetko potrebné a nevyhnutné, aby mohol plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť o maloletú V.. Čistý mesačný príjem vyčíslil vo výške X.XXX Eur. Podľa jeho vyjadrenia matka mu neposkytuje informácie ohľadne zdravotného stavu maloletej alebo škôlky. Súdom určené výživné vo výške 50 Eur si plní pravidelne. Uvedenú vyživovaciu povinnosť plní

aj nad rámec stanovenej sumy súdom, a to naturálnou formou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X., pracovisko Q. v závere správy konštatoval: „na základe opakovaného šetrenia má otec vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú.“

42. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu 26.06.2016 (č. l. 108) vyplýva, že dňa 18.06.2015 sa uskutočnil pohovor v kancelárií úradu s maloletou V., ktorá sa sústavne zdržiavala v prítomnosti matky, túlila sa k matke, matka sa s ňou pekne rozprávala a venovala sa dieťaťu.

43. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu 17.03.2016 (č. l. 247) vyplýva, že citové väzby maloletej nie sú emočne rovnocenné, maloletá preferuje matku, je silne fixovaná na matku, ktorá sa o ňu celodenne stará a v záťaži vyhľadáva primárne jej pomoc. Maloletá nie je na otca zvyknutá a nepozná ho. Počas stretnutí, na ktorých bola prítomná aj matka, bola maloletá bez stresu, neprejavovala strach z otca, pretože cítila ochranu zo strany matky. Styk otca s maloletou V. by mal prebiehať za prítomnosti matky tak, aby bol rešpektovaný vek a denný režim maloletého dieťaťa v dôsledku toho, že maloletá sa počas každého stretnutia pomočuje a má strach zo svojho otca z toho dôvodu, že otca nepozná.

44. Zo správy z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR X. doručenej súdu 03.11.2015 (č. l. 160-161) vyplýva, že rodičia maloletej boli pozvaní na spoločnú konzultáciu dňa 26.10.2015 na Referát poradenskopsychologických služieb v X.. Od 22.07.2015 referát poskytoval matke dieťaťa psychologické poradenstvo zamerané na zvládanie procesu ohľadne kontaktovania sa maloletej V. s otcom, keďže sa matka presťahovala z B. do X.. Podľa uvedenia matky dieťa odmieta stretávať sa s otcom, plače, pomočuje sa, čo je spojené s veľkým emocionálnym napätím medzi rodičmi, keďže aj v prítomnosti dcéry, podľa jej vyjadrenia a opisu situácie, nadávajú a urážajú sa vzájomne, dokonca bola neraz prizvaná aj polícia. Takáto situácia nepriaznivo vplýva na emocionálny vývoj a vývin maloletej a nepodporuje jej túžbu byť v prítomnosti otca. Otec dieťaťa na pozvanie nereagoval a referát nekontaktoval. Z uvedeného dôvodu bolo nemožné poskytnúť psychologické poradenstvo obom partnerom.

45. Z vyjadrenia o okolnostiach dochádzky maloletej V. do Detského centra B. (č. l. 168) vyplýva, že maloletá V. bola do centra prijatá koncom októbra na dennú dochádzku. V čase prijatia bolo maloletá V. zdravá, šlo o spokojne prospievajúce dieťa. Na celkovej vonkajšej podobe vzťahu matky a dcéry bolo zrejmé, že si jedna druhú užívajú. Vrelosť vzťahu medzi otcom a maloletou V. nie je možné posúdiť. Pracovníčka detského nezaznamenala väčšiu ako bežnú ujmu na zdraví dieťaťa. V neskoršom období videla na tele V. hojace sa popáleniny.

46. Z posudku Q. F. Š. V. v X. (č. l. 171) vyplýva, že maloletá V. navštevuje materskú škôlku od XX.XX.XXXX. Dieťa sa bezproblémovo zapájalo do spoločenských aktivít, činností, komunikovalo so všetkými deťmi a zamestnancami materskej škôlky. Zlom nastal 12.08.2015 po incidente zákonných zástupcov maloletej v šatni materskej škôlky, ktorého svedkom bola aj maloletá V. a učiteľka, ktorá mala v daný deň službu. Od uvedeného času je možné pozorovať zmeny v správaní dieťaťa, začala byť úzkostlivá, plačlivá, vzdorovitá stráni sa občas kolektívu a mlčky sedí, má príznaky žalúdočnej neurózy, niekedy sa povracia, čo do daného dňa pozorované nebolo. Niektoré dní má problém prejsť šatňou, kde sa odohral incident a práve tam sa drží až neprimerane silno. Učiteľky majú problém od matky odtrhnúť. Po príchode do triedy sa situácia zlepší, no napriek tomu je potrebné maloletú V. pritískať k sebe a neustále jej odpovedať na otázku, že maminka príde. Táto situácia sa nedeje vždy, ale iba v niektoré dni. Po konzultácii s matkou maloletej učiteľky vydedukovali, že tieto stavy sa opakujú v prvých dňoch týždňa, najčastejšie pondelky a utorky, keď prebehlo stretnutie maloletej s otcom. Niektoré dni sú problém s maloletou pri vychádzkach do okolia, pretože nechce opustiť priestory škôlky a opakuje, že nechce ísť preč. Je vzdorovitejšia, používa slová, ktoré nepoužívala.

47. V priebehu konania sa stretnutia otca s maloletou začalo realizovať prostredníctvom Občianskeho združenia G., H..I., pričom zo správ uvedeného občianskeho združenia vyplýva, že účelom bolo dosiahnutie dodržiavania dohody týkajúcej sa neosobnosti esemeskovej komunikácie otcovi maloletej, smerovania stretávania na neutrálnu pôdu a monitorovania stretnutia maloletej V. s otcom. Uvedená ciele nebolo možné naplniť vzhľadom na odmietnutie spolupráce matky. Napriek odmietavému postoju matky otec maloletej V. pokračoval v spolupráci so subjektom. Zo správy akreditovaného subjektu G., H..I.. zo dňa 07.06.2016 vyplýva, že bolo realizované stretnutie s maloletou V. za prítomnosti matky. Maloletá V. komunikovala, prejavovala živý záujem o okolie. Dňa 29.05.2016 sa zrealizoval asistovaný

styk, v prvých minútach po príchode otca maloletá V. zotrvávala pri matke, postupne sa odpútavala, otec zotrvával v komunikácii s dieťaťom, nedal sa odradiť prípadným neúspechom. Nakoniec sa maloletá od matky odpútala a prešla cez prah brány, kde na ňu čakal darček - bicykel. Postupne nasledovala otca k autu, kde mal pre dieťa pripravené ďalšie darčeky, kde pokračovali v rozhovore, prezerali si knihu, otec dcére pomáhal pri bicyklovaní. Maloletá V. spontánne a pozitívne reagovala na otcovu prítomnosť. Matka prejavovala vo verbálnom aj neverbálnom prejave značnú nervozitu, svojím postojom prejavovala nesúhlas s celou situáciou, nakoniec pred odchodom otca došlo aj k slovnému konfliktu, ktorého účastníčkou bola aj maloletá V.. Dňa 12.06.2016 bol realizovaný ďalší styk na detskom ihrisku v X. v areály technických služieb, kde prišla maloletá v doprovode matky, na otca reagovala spočiatku nevšímavo, avšak otec sa začal dcére venovať, od matky sa odpútala bez problémov, maloletá V.J. bola veselá, šťastná, smiala sa, otec sa jej venoval. Matka maloletej niekoľkokrát do kontaktu zasiahla, prejavovala nespokojnosť so spôsobom otcovej starostlivosti. Zhruba v polovici styku matka využila prítomnosť otca, začala s ním viesť rozhovor značne nahlas, emotívne za účasti svedkov, komunikovala s otcom esemeskovú komunikáciu. Otec dieťaťa navrhol stretnutie s maloletou v prítomnosti matky v B., s čím matka nesúhlasila. Uviedla, že záujem o vstupenky by mala, ale návštevu by realizovala sama bez otca. Matka prejavovala nespokojnosť s výškou výživného. Po desiatich minútach matka opustila ihrisko, odišla domov pre bicykel, ktorý maloletej pri predchádzajúcom styku doniesol otec, aby ho otcovi vrátila. Zo správy zo dňa 07.07.2016 (č. l. 353-354) vyplýva, že matke v rámci stretnutia v priestoroch akreditovaného subjektu dňa 23.06.2016 bola navrhnutá realizácia styku otca s maloletou bez jej prítomnosti, čo matka radikálne odmietla. Trvala na svojej prítomnosti, trvala na tom, že otec sa nedokáže o dcéru riadne postarať, nemá k nej vytvorený vzťah a dcéra ho nepozná. Dňa 26.06.2016 sa konalo stretnutie pred domom starých rodičov v čase od 15.30 hod. do 16.45 hod.. V prvej fáze maloletá V. prejavovala odpor, držala sa v blízkej vzdelanosti matky, ktorá ostala na dvore pred domom. Otec maloletú motivoval, trpezlivo sa jej prihováral a priniesol jej darčeky. Maloletá V. odmietala otca slovami „choď preč, choď preč“. Otec v komunikácii nepoľavoval, priniesol ďalšie darčeky z auta, maloletá V. sa k otcovi priblížila, začali ju zaujímať veci, ktoré jej priniesol, neprekročila však bránu. Chcela sa bicyklovať, matka jej pomáhala, ale na pozemku za bránou. Matka sa asi dva krát vzdialila za dom, maloletá V. ju hneď hľadala s plačom. Po druhom návrate spoza rodinného domu matka maloletej povedala, že musí ísť s otcom. Povedala jej to rázne a maloletá sa rozplakala ešte viac. Napätie sa stupňovalo a otec sa rozhodol vzhľadom k psychickému stavu dcéry stretnutie predčasne ukončiť, s dcérou sa rozlúčil a uistil ju o opätovnom stretnutí. Maloletá mu zamávala. Matka maloletej V. neposkytla počas prítomnosti otca svojej dcére žiadnu psychickú podporu. Matka má problém sa vyjadrovať pred maloletou o jej otcovi pozitívne, nevidí dôvod, prečo by to mala robiť, je teda dôvodné sa domnievať, že maloletú matka na styk riadne nedokáže pripraviť. Matka nevidí ani dôvod potrebnej základnej komunikácie s otcom. Maloletá V. nemá problém stráviť s otcom spoločný časť pokiaľ sa styk realizuje mimo domu starých rodičov, respektíve pred ich domom. Otec sa vie o dcéru náležite postarať, vie si ju získať, maloletá na otca vie reagovať pozitívne. Oproti matke je otec v oveľa ťažšej situácii, nakoľko svoju dcéru môže vidieť len päť hodín do mesiaca. Matka nepodporí dcéru v tom, aby maloletá V. s otcom odišla. Navyše obaja rodičia sa veľmi rýchlo vedia dostať do konfliktných situácii, ktorých svedkom je maloleté dieťa. Dňa 28.06.2016 na ÚPSVaR X. vyjadrila matka nesúhlas so spoluprácou s akreditovaným subjektom G..

48. Tunajší súd uznesením č. k. 24P/20/2015 - 209 zo dňa 22.01.2016 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.

49. Dňa 15.06.2016 (č. l. 258-274) bol tunajšiemu súdu doručený znalecký posudok číslo XX/XXXX vypracovaný znalkyňou F.. E. E. z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Znalkyňa v záveroch uviedla, že vzťah medzi matkou a maloletou je vytvorený, je pozitívny, matka predstavuje pre maloletú bazálnu väzbu. Dochádza jednak k citovej preferencii matky, ale aj hodnoteniu reality cez matkinu optiku. Dieťa sa stotožňuje s postojmi matky, pretože tieto sú jej jasne komunikované. Dieťa ich pozoruje priamo aj nepriamo, najmä v situáciách kontaktu s otcom vníma obrovskú mieru stresu, ktorú osoba otca prináša, snaží sa tomu logicky vyhýbať. Matka je svojou osobnostnou povahovou výbavou k maloletej priama, menej diplomatická, naliehavá, presadzujúca svoje názory na situáciu. Vedomo matka deklaruje ochotu do budúcnosti vzťah maloletej a otca podporovať, aktuálne je však pretrvávajúci rodičovský konflikt. Matka je vnútorne presvedčená, že otcovi nejde o maloletú, zo styku podľa nej uniká a viac sa vyžíva v konfliktoch medzi nimi, čo je podľa matky motívom celého otcovho snaženia. Citový vzťah medzi maloletou a otcom je aktuálne odcudzený, emocionálny plytký, nedosahuje rolovo blízkeho charakterov otec - dcéra. Dieťa o otca prejavovalo záujem, neodmietalo ho, čiže potencionálneho ho do budúcnosti sa kvalita vzťahu môže aj meniť. Vzťah

nie je autentický, negatívny, odmietavý. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vzťahu je to, že na samotných stretnutiach takmer vždy dochádza ku konfliktu medzi rodičmi, a to maloletej absolútne nepomáha, aby sa na stretnutie s otcom tešila a prejavovala zvedavosť a ochotu absolvovať stretnutie v podstate s citovou odcudzenou osobou. Konflikt medzi rodičmi sa preto javí hlavnou prekážkou v posune situácie. Otec sa snaží, je navonok motivovaný, za dcérou dochádza, v rámci odkomunikovaných konfliktov sa však zdá, že si rodičia robia schválnosti, kde sa obaja snažia zabezpečiť si kontrolu nad situáciou, otec tiež menej rozumie svojmu podielu zodpovednosti. Otec sa miestami menej zdržuje nevhodných komentárov, čo korešponduje aj s jeho emocionálnou stránkou prežívania reality. Vzhľadom k veku, citovej preferencii doporučila znalkyňa zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Kontakt s otcom doporučila upraviť formou párnych alebo nepárnych víkendov s postupným rozširovaním styku, napríklad spočiatku dve hodiny za prítomnosti matky alebo inej pre maloletú známej osoby, ktorá bude zárukou nekonfliktného priebehu styku s tým, že sa matka/známa osoba podľa reakcie maloletej vždy na polhodinu v rámci dvojhodinového intervalu pokúsi vzdialiť a nechať maloletú s otcom osamote. Styk sa môže rozširovať až na celodenný pobyt s otcom spočiatku mesiac dva bez nočného prespania. Podľa reakcie maloletej sa, samozrejme, dá perspektívne uvažovať aj o celovíkendovom pobyte s otcom, vrátane nočného prespania po prekonaní odcudzenia. Po bezproblémovom priebehu styku môže maloletá jedno stretnutie v mesiaci s otcom aj cestovať k jeho rodine na I. Slovensko, vtedy by bol vhodné upraviť stretávanie od piatku do nedele s tým, že otec dieťa odvezie aj privezie do bydliska matky. Znalkyňa uviedla, že vzťah medzi rodičmi je vážne rozvrátený, útočný, devalvujú. Rodičia od seba vzájomne vyžadujú striktné dodržiavanie dohôd, striehnu na detaily a minútu. Práve ich znížená flexibilita, ľudská vľúdnosť v obyčajnom vychádzaní si v ústrety spôsobuje konflikty, ktoré majú tendenciu okamžite sa hrotiť. Rodičom by zo strany súdu pomohlo striktne pomenovanie pravidiel intervalov. Maloletá vníma stretnutia negatívne. Nedá sa však vylúčiť kontaminačný vplyv okolia matky. Dieťa akoby odmietalo samotnú pozornosť a záujem zo strany otca, čo je proti detskej prirodzenosti, ktorá sa, napríklad, prejavila na znaleckom dokazovaní v normálnej exploračnej zvedavosti (on je zlý..., stále za mnou chodí..., iné však nekomunikuje). Maloletá je v útlom veku, nemá vytvorený kritický úsudok, navyše vzťah s otcom aj v minulosti nebol natoľko silne vybudovaný, aby si dieťa zachovávalo citovú väzbu napriek vzdialenosti a menšej frekvencie stykov. Jej hodnotenie reality, a teda aj stretávania sa s otcom, sa logicky opiera o pohľad matky. Dieťa bolo menej ochotné spolupracovať a komunikovať, preto nie je možné spoľahlivo diagnostikovať pamäťové stopy, negatívny postoj k otcovi nebol pozorovaný. To znamená, to, čo maloletá uviedla o otcovi, s najväčšou pravdepodobnosťou je v súlade s názormi matky, ktorú obťažujú aktivity otca. Obaja rodičia spolu vytvárajú konflikt, a táto atmosféra stresu maloletej sprostredkováva nepríjemnú skúsenosť. Na strane matky môže dochádzať k autokratického vyžadovaniu podmienok a na strane otca môže dochádzať k zveličovaniu a skresľovaniu faktov. Riešením by bolo prechodne striktne styk upraviť v prítomnosti neutrálnej osoby v neutrálnom priestore.

50. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k znaleckého posudku, ktoré bolo súdu doručené 02.08.2016 (č. l. 282) sa stotožnil so záverom znaleckého vyjadrenia.

51. Matka vo vyjadrení k znaleckému posudku, ktoré bolo súdu doručené 09.08.2016 (č. l. 285-286) uviedla, že súhlasí so záverom prijatým o doporučení zverenia maloletej V. do výlučnej osobnej starostlivosti matky, súhlasí s navrhovanou úpravou styku v zmysle záveru znaleckého posudku pokiaľ ide o rozsah styku dvoch hodín v dvojtýždňových intervaloch za prítomnosti osoby, ktorá je maloletej V. blízka. Matka uviedla, že do budúcna sa nebráni rozšíreniu a realizácie styku bez prítomnosti blízkej osoby s časovým odstupom dvoch - troch rokov v prípade, že styk bude realizovaný v pokojnej atmosfére, maloletá V. bude na otca reagovať pozitívne a otec bude za maloletou V. chodievať pravidelne v súlade s rozhodnutím súdu o úprave styku.

52. Otec vo vyjadrení k znaleckému posudku, ktoré bolo súdu doručené 16.08.2016 (č. l. 289-292) nesúhlasil so znalkyňou navrhovanou úpravou styku, nakoľko uviedol, že prítomnosťou matky dochádza k deformácií vzťahu rodič - otec a dieťa. Do spisu založil náklady, zoznam vecí, ktorými prispieval nad rámec výživného na starostlivosť o maloletú V., fotografie a potvrdenia o podaní trestného oznámenia ako dôkaz, že chcel realizovať styk s maloletou v zmysle rozhodnutia súdu.

53. Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2017 (č. l. 542-543) navrhla nariadiť neodkladné opatrenie vzhľadom na uplynutie doby viac ako dvoch kalendárnych rokov od predchádzajúceho predbežného opatrenia. Uviedla, že V. nemá vytvorený s otcom žiaden vzťah, je

vo veku Š. rokov, bývanie s otcom, ktoré skončilo pred viac ako dvoma rokmi, si nepamätá, bola s ním len v sporadickom kontakte na krátku chvíľu, ktorá bola sprevádzaná stresujúcou atmosférou. Otca vždy vnímala stresujúco, prítomnosť blízkej osoby jej dodávala pocit istoty, bezpečia. Negatívny dopad stretnutí musela matka opakovane riešiť návštevou V. u psychológa ako aj úpravou hodín jej prítomnosti v materskej škole. Matka navrhla vykonať dokazovanie v písomnom podaní doručenom súdu 10.02.2017 (v znení č. l. 547-548) vyžiadať od zamestnávateľa za sporné obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2017 presný rozpis, kedy bol otec maloletej práceneschopný a koľko dní bol na ošetrení lekára, aké výhody na cestovnom v rámci L. a iných prepravcov poskytujúcich prepravné služby má ich zamestnanec. Zároveň uviedla, že funkcia konateľa v obchodnej spoločnosti skončila 21.12.2016, zároveň otec previedol obchodný podiel na nového spoločníka J. C., Q..J..H... Uvedené konanie ako aj nezdokladovanie daňového priznania je účelové v snahe vyhnúť sa plateniu výživného. Uviedla, že predával tovar o XX.XXX Eur lacnejšie, ako ho nakúpil, tovar predal spoločnosti svojej matky alebo jeho súkromnej osoby a po skončení súdneho konania si tovar odkúpi za minimálnu cenu a bude tovar naďalej predávať so ziskom. Tvrdenie je podložené daňovými priznaniami, kde za rok 2014 a 2015 mal na konci zdaňovacieho obdobia rovnaký stav zásob.

54. Tunajší súd uznesením sp. zn. 24P/20/2015 zo dňa 07.03.2017 návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 9CoP/10/2017 - 606 zo dňa 11.05.2017 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 24P/20/2015 - 588 zo dňa 07.03.2017.

55. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

56. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.

57. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia mal. V. nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2014, matka s dieťaťom žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi v X., otec obýva päťizbový rodinný dom, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve v Z. L.. Rodičia neprejavili nádej na obnovenie spolužitia. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada predovšetkým na záujem mal. dieťaťa ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, na vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, nakoľko pre svoj normálny vývoj dieťa potrebuje trvalú prítomnosť dospelej osoby, najlepšie rodiča, ku ktorému si vytvára pekný a trvalý vzťah. Súd dbal na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, nakoľko pretrhnutie citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi vedie k narušeniu základnej životnej istoty dieťaťa, popudzovanie proti druhému rodičovi neskôr vedie k celému spektru porúch a vypestovaný syndróm zavrhnutého rodiča k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Súd prihliadal aj na širšie rodinné zázemie, ktoré je pre všestranný rozvoj dieťaťa a jeho pocit životnej istoty dôležité. Pokiaľ je možné dieťa by nemalo popretrhať zväzky s ďalšími dôležitými osobami a s prostredím, na ktoré si zvyklo. Otec uvádzal nedostatočnú starostlivosť zo strany matky. V konaní nebolo preukázané, že matka nie je kompetentná zabezpečovať starostlivosť o dieťa, nebola preukázaná nespôsobilosť matky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa. Ani sociálnym šetrením pomerov kolíznym opatrovníkom, ani signalizáciou lekárky nebola zistená nedostatočná starostlivosť matky.

58. Súd vychádzajúc z aktuálnych potrieb dieťaťa, na základe vyššie uvedených skutočností, závery znaleckého dokazovania a v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka a zhodnými návrhmi oboch rodičov v tejto časti, ktorí na pojednávaní dňa 08.06.2017 navrhli zhodne zveriť maloletú V. do starostlivosti matky, súd zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky. Súd rozhodol, že zastupovať mal.

V., spravovať jej majetok budú obaja rodičia, pretože nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť otec na tomto svojom práve obmedzený.

59. Pri úvahe súdu o rozhodovaní o výkone rodičovských práv - úpravy styku, súd má primárne na zreteli najlepší záujem dieťaťa, ktorý je imperatívom pre postup a rozhodovanie súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/104/> Zb.), ktorej je Slovenská republika zmluvnou stranou. Podľa článku 7 odsek 1 uvedeného Dohovoru, má dieťa právo na starostlivosť od svojich rodičov. Rodičom dieťaťa priznáva právna úprava práva a povinnosti - rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú príkladmo uvedené v ust. § 28 Zákona o rodine, medzi tieto rodičovské práva patrí aj právo participovať na výchove dieťaťa.

60. Bolo preukázané, že o mal. V. odkedy jej rodičia nevedú spoločnú domácnosť, osobne zabezpečovala starostlivosť matka, pričom sa snažila eliminovať vplyv otca na výchovu dcéry, nebola nápomocná v kontaktoch, za týmto účelom iniciovala celú radu lekárskych psychologických vyšetrení dcéry pre jej zdravotné potiaže a traumy, podľa jej názoru vyvolané či zapríčinené otcom. Takéto konanie devalvuje matkinu schopnosť zaistiť vývoj maloletej. Matka nie je schopná rešpektovať a zachovať rodinné väzby dcéry s otcom. Bolo preukázané, že dlhodobo bezdôvodne a nevhodne do ich vzťahu zasahovala. Otec naopak prejavoval lepšiu schopnosť rešpektovať odporučenie opatrovníka, psychológov a predovšetkým záujmy mal. V., väčšie empatie a vôľu rešpektovať rodinné väzby mal. V.. V konaní uviedol, že chce budovať svoj vzťah s dcérou v jej záujme a súd presvedčil, že jeho úmysly sú úprimné. Súd dospel k čiastočnému záveru, že matka výchovu a vývoj dcéry zaťažuje a plnohodnotnému vzťahu s otcom nepraje, čím koná proti záujmom svojho dcéry. Uvedené závery vyplývajú z vykonaného dokazovania, najmä zo správ akreditovaného subjektu G., H..I.. Matka svojím postojom úplne znemožňuje podiel otca na výchove maloletého dieťaťa. V záujme každého dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadaniu a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Otec dieťaťa sa prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov pokúšal o realizáciu styku. Matka dieťaťa si musí uvedomiť, že je potrebné udržiavať rodičovský vzťah dcéry s otcom a upevňovať ich vzájomné citové väzby, a to práve prostredníctvom realizácie ich vzájomného styku. Úlohou rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do výchovy, je to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Naopak úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk dieťaťa s druhým rodičom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Podľa názoru súdu, ani zdravotný stav maloletého dieťaťa nemôže byť prekážkou styku otca s dieťaťom, ktorý po prípadnom poučení lekárom určite by bol schopný sa o dieťa postarať.

61. Súd nemohol vylúčiť, prípadne zúžiť stretávanie otca s maloletou pre nekomunikáciu medzi rodičmi, nakoľko by to bolo pričítané k tiaži výhradne otca dieťaťa a súd by tak konal v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, čím by bol porušený článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, porušené právo otca na rodinný život chránené článkom 10 ods. 2 listiny a článok 8 EULP a rovnako jeho právo na starostlivosť a výchovu dieťaťa v zmysle článku 32 ods. 4 Listiny. Súd konštatuje, že absencia komunikácie medzi rodičmi, či zhoršená kvalita nemôže viesť k vylúčeniu stretávania sa otca s dieťaťom, resp. k stretávaniu sa len v prítomnosti matky, nakoľko by šlo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje len boj o dieťa, prípadne trýznenie druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Takouto úpravou by sa tak otvoril priestor pre zneužitie postavenia rodiča, ktorý doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o dieťa. Súd má za to, že aj samotná striktná úprava styku otca s dcérou, môže byť impulzom pre zlepšenie komunikácie a lepšiu spoluprácu rodičov. Súd apeluje na rodičov, aby svoje nezhody neriešili bojom o dieťa, či jeho prostredníctvom, ale aby hľadeli predovšetkým na jeho záujem a hľadali najvhodnejší spôsob, ako vytvoriť dieťaťu harmonické a láskyplné prostredie umožňujúce mu bez negatívnych vplyvov jeho záujem realizovať.

62. Súd posudzoval fyzické, emociálne, vzdelávacie ako aj ďalšie potreby v súčasnom okamihu a zároveň zvážil ďalší vývoj dieťaťa v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. S poukazom na postoj dieťaťa

od začiatku konania po súčasnosť, bolo preukázané, že v súčasnosti má mal. V. vytvorený vzťah iba k matke, pričom kontakt s otcom odkedy rodičia nevedú spoločnú domácnosť je nedostatočný. Znalkyňa F.. E. E. z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých v záveroch uviedla, že matka predstavuje pre maloletú bazálnu väzbu, dochádza jednak k citovej preferencii matky, ale aj hodnoteniu reality cez matkinu optiku, dieťa sa stotožňuje s postojmi matky, pozoruje ich priamo aj nepriamo, najmä v situáciách kontaktu s otcom vníma obrovskú mieru stresu, ktorú osoba otca prináša, snaží sa tomu logicky vyhýbať. Vedomo matka deklaruje ochotu do budúcnosti vzťah maloletej a otca podporovať, aktuálne je však pretrvávajúci rodičovský konflikt. Citový vzťah medzi maloletou a otcom je aktuálne odcudzený, emocionálny plytký. Dieťa o otca prejavovalo záujem, neodmietalo ho, čiže potencionálneho ho do budúcnosti sa kvalita vzťahu môže aj meniť. Vzťah nie je autentický, negatívny, odmietavý. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vzťahu je to, že na samotných stretnutiach takmer vždy dochádza ku konfliktu medzi rodičmi, a to maloletej absolútne nepomáha, aby sa na stretnutie s otcom tešila a prejavovala zvedavosť a ochotu absolvovať stretnutie v podstate s citovou odcudzenou osobou. Konflikt medzi rodičmi sa preto javí hlavnou prekážkou v posune situácie. Rodičom by zo strany súdu pomohlo striktne pomenovanie pravidiel intervalov. Maloletá vníma stretnutia negatívne. Nedá sa však vylúčiť kontaminačný vplyv okolia matky.

63. Zároveň súd dbal o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom tým, že upravil stretávanie otca s dieťaťom diferencovane každý nepárny týždeň v mesiacoch november 2017 až január 2018 v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v C. F. X. Q., Z..H.. so sídlom A., O. XX za prítomnosti pracovníčok uvedeného centra s tým, že náklady s realizáciou styku je povinný uhrádzať otec maloletej. V mesiacoch február až apríl 2018 každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod.. V mesiacoch máj až júl 2018 každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 13.00 hod. s tým, že stretnutie sa bude realizovať v X.. Pokiaľ ide o úpravu styku od augusta 2018 do budúcna každý kalendárny mesiac v rozsahu 8 dní, počnúc treťou nedeľou kalendárneho týždňa v mesiaci od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele kalendárneho týždňa do 18.00 hod, súd má za to, že pre dieťa je dôležitejší vzťah s otcom, ako pobyt v predškolskom zariadení. Napokon nie je bezvýznamné, že maloletá pre svoj harmonický vývoj svojej osobnosti, vo svojom veku potrebuje svojho otca, preto je v jej záujme, aby styk s otcom bol realizovaný. Práve úprava styku v upravenom rozsahu umožňuje otcovi spolupodieľať sa na výchove maloletej a k udržovaniu rodičovského vzťahu a upevňovaniu citovej väzby medzi nimi. Pre maloleté dieťa je dôležité aby sa väzba medzi ním a otcom obnovila čo najskôr a prehlbovala sa, keďže je otec vylúčený z možnosti každodenného výchovného vplyvu na dieťa. Zároveň matke uložil povinnosť odovzdať v súvislosti s právom styku otca s maloletým dieťaťom počnúc augustom 2018 cestovný pas maloletého dieťaťa, pričom bude otec povinný vrátiť na konci každého obdobia jeho styku uvedený cestovný pas matke. Rovnako neupravenie rozsahu styku počas prázdnin dieťaťa, nie je v záujme maloletej. Preto súd upravil stretávanie sa otca s mal. dieťaťom počas zimných prázdnin od kalendárneho roka 2018 od 27.12.2018 od 9.00 hod. 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 31.12. do 18.00 hod.. Počas veľkonočných sviatkov od kalendárneho roka 2019 každý nepárny rok od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19.00 hod. a každý nasledujúci nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod.. Počas letných prázdnin počnúc kalendárnym rokom 2019 každý rok od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., od 01.08. od 9.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., tak aby obaja rodičia trávili čas s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov.

64. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že najskôr bude potrebné, aby sa vzťahy medzi maloletou a otcom konsolidovali, k čomu je potrebné, aby aj sama matka v záujme maloletej prispievala k naplneniu realizácie styku tak, ako bol tento napokon určený. Iba striktné dodržiavanie styku v zmysle rozsudku zo strany otca, tak aj matky, je predpokladom urovnania vzťahov medzi rodičmi a ich mal. dieťaťom. Rešpektovanie rozhodnutia zo strany oboch rodičov bude prispievať k budovaniu citových väzieb maloletej k svojmu otcovi, čo v budúcnosti môže založiť potrebu styk s otcom prehlbovať. K tomu, aby dieťa zvládlo realizáciu styku s otcom, bez prítomnosti matky, bude potrebné, aby došlo u rodičov ku konsolidácii ich vzťahov, pretože napätie medzi nimi prenášané na maloletú môže výrazne ohroziť návyk dieťaťa na otca v negatívnom smere. Vzhľadom na to, že maloletá je silne viazaná na prítomnosť matky, súd upravil styk otca s maloletou tak, aby sa tento realizoval len v prítomnosti matky za účelom nastolenia pocitu istoty a pokoja maloletej v záujme stabilizácie psychického a emočného stavu tak, aby mohlo dôjsť následne aj k inej úprave styku. Súd apeluje na oboch rodičov, aby si vzájomné problémy (veci) neriešili

pred maloletou V., aby pred ňou sa zdržali hodnotiacich úsudkov na adresu druhého rodiča, navzájom si nedokazovali, kto je lepší rodič a ako rodičia sa rešpektovali, a snažili sa tak minimalizovať dopady ich neúspešného spolužitia na výchove a právach ich navždy spoločného dieťaťa tak, aby maloletá V. vyrastala bez stresov a s láskou oboch rodičov. Potrebné je však poukázať na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s mal. dieťaťom, upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

65.V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami, súd uložil matke zabezpečiť, aby maloletá V. bola dostupná na konverzáciu s otcom prostredníctvom web kamery a aplikácie Skype 1x každý týždeň v stredu o 18.00 hod..

66. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

67. Pokiaľ ide o stanovenú povinnosť matke informovať pravidelne otca, súd konštatuje, že aj rodič, ktorý dieťa nemá vo výchove, je oprávnený byť informovaný o dieťati. Keďže bolo preukázané, že otec dieťaťa nie je informovaný, súd rozhodol, že matka je povinná informovať otca maloletej o podstatných veciach maloletej týkajúcich sa maloletého dieťaťa, o zdravotnom stave dieťaťa, o jeho predškolských, prípadne školských aktivitách, aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, mieste pobytu dieťaťa počas prázdnin a sviatkov, vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca písomne alebo prostredníctvom emailu

68. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

69. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

70. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

71. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

72. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je základným kritériom hľadisko zásadne rovnakej životnej úrovne, čo je hľadisko, ktoré sa uplatňuje prednostne pred iným všeobecným hľadiskom, odôvodnenými potrebami a majetkovými pomermi povinného. Životnú úroveň možno vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných, to je hmotných i duchovných potrieb subjektu, zahrňuje v sebe predovšetkým úroveň výživy, obliekania, bývania, vzdelania a kultúry a je preto treba zohľadniť nielen faktickú príjmovú zárobkovú stránku, ale je nutné brať zreteľ aj k celkovej hodnote a rozsahu hnuteľného a nehnuteľného majetku rodiča.

73. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

74. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

75. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jednou zo základných vyživovacích povinností, ktorá je upravená v Zákone o rodine. Táto vyživovacia povinnosť trvá pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu dlhodobého zhoršenia zdravotného stavu dieťaťa, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Zároveň je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti X. Q..J..H.., s predmetom podnikania obchodná činnosť, pre svojich rodičov vykonáva projekčnú činnosť. Príjem z podnikania predstavuje XXX Eur mesačne. Matka dosahovala príjem z prenájmu garsónky v sume XX Eur mesačne. Z daňového priznania za rok 2015 spoločnosti X., Q..J..H.., vyplývajú príjmy vo výške X.XXX,XX Eur, výdavky X.XXX,XX Eur, výsledok hospodárenia XXX,XX Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby matky dieťaťa za rok 2015 vyplývajú prímy vo výške X.XXX Eur, výdavky XXX,XX Eur, základ dane XXX,XX Eur. Otec dieťaťa pracoval od októbra 2015 do 30.09.2017 na dobu určitú v L. X. B. T..Q.., s čistým priemerným mesačným zárobkom za obdobie od októbra do decembra 2015 vo výške XXX,XX Eur, za rok 2016 vo výške XXX,XX Eur, za obdobie od januára do mája 2017 vo výške XXX,XX Eur. V období od 16.10.2013 do 17.1.2017 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti Q., Q..J..H.., predmetom ktorej bol internetový predaj. Otec uviedol, že ukončil podnikateľskú činnosť, nakoľko spoločnosť bola v strate. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou otec nepredložil kompletné daňové priznanie za rok 2014, 2015 týkajúce sa obchodnej spoločnosti Q., Q..J..H.., predložil len niektoré strany daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 a od 01.01.2015 do 31.12.2015 a nekompletnú účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby Q., Q..J..H.. za rok 2015 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení vo výške - X.XXX Eur. V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu (v znení č. l. 666-668) otec dieťaťa uviedol, že spoločnosť bola v strate. Z účtovnej závierky za rok 2014 spoločnosti Q., Q..J..H.. vyplýva výsledok hospodárenia vo výške - X.XXX Eur, z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti Q., Q..J..H.. vyplýva základ dane vo výške - XX.XXX,XX Eur. Otec dieťaťa ako prevádzajúci previedol obchodný podiel spoločnosti Q., Q..J..H.. na nadobúdateľa spoločnosť J. Q..J..H.. za cenu prevodu XXX Eur. Bolo preukázané zhodnými výpoveďami rodičov, že otec dieťaťa aj v súčasnosti otec predáva hračky a tovar pre deti na webových stránkach. Otec potvrdil vo svojej výpovedi príjem z podnikateľskej činnosti vo výške X.XXX Eur mesačne . Uvedené skutočnosti boli preukázané výpismi z internetových portálov. Otec má stabilný príjem, ktorý priznal vo výške okolo X.XXX Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem z podnikania, pričom podnikateľskú činnosť ukončil účelovo, keďže ju naďalej vykonáva.

76. Súd konštatuje, že celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, otec sa podieľa na starostlivosti o mal. V. platením výživného vo výške 50 Eur mesačne, nad rámec prispieva nepeňažnou formou zakúpením oblečenia, hračiek.

77. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z nich. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 Eur mesačne je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca. Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že otec dieťaťa dochádza za dieťaťom z B. do A., čo má vysoký vplyv na jeho výdavky, z dôvodu, že matke dieťaťa nedal súhlas na

vysťahovanie sa z B. do X., čím sa podstatne sťažil výkon jeho rodičovských práv a zabránilo sa mu v kontakte s dieťaťom.

78. Určením výživného v sume 130 Eur vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 11.12.2014, t.j. dňom podania návrhu do 31.10.2017 pre mal. V. vo výške 2.858,06 Eur (pomerná časť mesiaca december 2014 vo výške 88,06 Eur + 130,- Eur za január 2015 + 11 x 80 za obdobie od februára 2015 do decembra 2015, t.j. 880 Eur + 12 x 80 Eur za rok 2016, t.j. 960 Eur + 10 x 80 Eur za obdobie od januára 2017 do októbra 2017, t.j. 800 Eur). Súd prihliadol na skutočnosť, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 24P/20/2015 zo dňa 05.02.2015 zaviazal otca predbežným opatrením prispievať na výživu maloletej V. sumou vo výške 50 Eur mesačne, od uvedeného času otec prispieva na výživu mal. V. sumou 50 Eur mesačne. Dlžné výživné za 1 mesiac za obdobie od februára 2015 do októbra 2017, predstavuje sumu 80 Eur, t.j. 130 Eur - 50 Eur. Dlžné výživné vo výške 2.858,06 Eur, ktoré súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 povolil otcovi splácať spolu bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 Eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

79. Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

80. Súd vyslovil, že rozsudok je vykonateľný doručením, nakoľko má za to, že otcovi dieťaťa by inak hrozilo nebezpečenstvo ujmy vzhľadom na dĺžku konania, vzhľadom na skutočnosť, že v období od začatia konania doposiaľ sa nemohol otec s dcérou pravidelne stretávať, pričom v súčasnosti nie sú vzťahy medzi otcom a dieťaťom stabilizované a je v záujme dieťaťa, aby uplatňoval otcovskú rolu pri výchove maloletej. Súd nemôže dopustiť, aby jedným z rozhodujúcich faktorov odcudzenia medzi dcérou a otcom mohla byť popri problematickom vzťahu rodičov aj dĺžka súdneho konania. Súd nemôže pripustiť, aby došlo k narušeniu vzájomných väzieb a rodinného vzťahu s ohľadom na význam konania vo veciach starostlivosti o maloletých, keď v dôsledku neprimerane dlhého konania môže dôjsť k fatálnym následkom k odcudzeniu, respektíve k zásadnému narušeniu rodinnej väzby.

81. Podľa § 29 ods. 1 navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Vzhľadom na dispozitívny úkon otca maloletej na pojednávaní dňa 31.10.2017, ktorým zobral späť návrh v časti uloženia povinnosti matke vrátiť sa s dieťaťom do B., v časti zákazu styku dieťaťa so starými rodičmi, v časti náhrady cestovných nákladov otcovi maloletého, súd konanie v zmysle citovaného ustanovenia zastavil. 82. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia.

83. Podľa ustanovenia § 49 ods. 3 súd zaviazal oboch rodičov dieťaťa zaplatiť náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania, každého vo výške 4,80 Eur na účet Okresného súdu Prešov, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku . Uvedené trovy vznikli v súvislosti s priznaním znalečného, za vypracovanie znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného znalkyňou F.. E. E. z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Tunajší súd uznesením č. k. 24P/20/2015 - 275 zo dňa 24.06.2016 priznal znalkyni odmenu vo výške 508,16 Eur z preddavkov zložených pod položkou registra 28/2016 v sume 250 Eur, pod položkou registra 32/2016 v sume 250 Eur a zvyšnú časť vo výške 8,16 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, sú obaja rodičia povinní znášať náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku, teda nahradiť trovy konania štátu v sume 8,16 eur. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že tento dôkaz bol vykonaný z dôvodu, že obaja rodičia síce deklarujú uznanie role a dôležitosti druhého rodiča v živote ich dieťaťa, nie sú však schopní navzájom spolupracovať v záujme ich maloletého dieťaťa, ich komunikácia je nekonštruktívna, sú voči sebe kritickí a napádajú sa rôznymi obvineniami, ktoré prezentovali aj na pojednávaní a vo svojich písomných vyjadreniach. Obaja by mali akceptovať vzťah dieťaťa a druhého rodiča a akceptovať dôležitosť roly druhého rodiča v živote dieťaťa. Vzájomné vzťahy rodičov ako bývalých partnerov nemôžu vplývať na vzťah druhého rodiča k dieťaťu a tento obmedzovať. Od začatia konania nenastal žiaden posun postoji rodičov a v ich komunikácii rodičov a v uvedomení si svojej rodičovskej zodpovednosti. Okrem vzájomnej nekonštruktívnej interakcie, rodičia

nedokážu konštruktívne komunikovať o potrebách dieťaťa, o výchove a starostlivosti bez obviňovania, osočovania.

84. V konaní otec navrhol vypočuť svedkov susedu P. V., U. A. a F. O. za účelom preukázania, že žili spolu s matkou dieťaťa v roku 2014 v spoločnej domácnosti a zároveň navrhol nariadiť psychiatrické vyšetrenie matky. Súd uvedené návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Rovnako matka navrhovala v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.10.2017 ďalšie vykonanie dokazovania. Súd nepristúpil k ďalšiemu vykonávaniu dokazovania, z dôvodov záujmu mal. V., aby sa čo najskôr upravili pomery vo výchove mal. dieťaťa. Podľa názoru súdu by ďalšie dokazovanie bolo nehospodárne a neúčelné aj vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania v priebehu konania / znalecký posudok, lekárske správy, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, vyjadrenia psychológa, atď./, na základe ktorého súd zistil všetky potrebné skutočnosti pre rozhodnutie. Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany matky, nakoľko ide o konanie týkajúce sa starostlivosti o dieťa, ktoré je nutné prejednať čo najrýchlejšie, nakoľko plynutie času môže mať nezvratné dôsledky na vzťah rodiča s dieťaťom, s ktorým po túto dobu dieťa žije. Matke dieťaťa bolo umožnené sa pred súdom vyjadriť, pričom na pojednávanie, ktoré súd nariadil dňa 31.10.2017, sa nedostavila. Súd musí o starostlivosti maloletých rozhodnúť čo najrýchlejšie, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu základných práv maloletého a jeho rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 . Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.).