Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/43/2017

Zmenené rozhodnutím 39P/11/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. L., U.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matky- C. L., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX, zast.: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec a otca - E. L., U.. XX.XX.XXXX, R. G., G.. A.. Š. XXX/XXB, zast.: Mgr. Iveta Gavačová, advokátka, SNP 148, Stará Turá, o návrhu matky o úpravu styku, zrušenie výchovného oparenia, zmena priezviska a iné, t a k t o rozhodol: I. Matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E., U.. XX.XX.XXXX prvý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., otec maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. III. Miesto výkonu nariadeného výchovného opatrenia podľa výroku III. rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12P/24/2016 - 130 zo dňa 24.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/43/2017 - 218 zo dňa 31.10.2017 sa mení na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany. IV. Súd udeľuje súhlas matke C. L., U.. XX.XX.XXXX na zmenu priezviska maloletého E. L., U.. XX.XX.XXXX z ,,L.“ na ,,L.“. V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12P/24/2016 - 130 zo dňa 24.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/43/2017 - 218 zo dňa 31.10.2017 v časti zastupovania a správy majetku, úpravy styku, výchovného opatrenia a súhlasu so zmenou priezviska. VI. Otec je povinný zaplatiť trovy konania štátu vo výške 255,48 Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 39P/11/2018 - 76 zo dňa 15.01.2019 vo výroku II. a III."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom U., št. občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného Mgr. J. X., advokátkou so sídlom v B. C., B. XXX, za účasti K. a za účasti starej matky maloletého Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/X, V., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. februára 2017, č. k. 12P/24/2016-130, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a o jej návrhu na zmenu priezviska. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého určil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 50,- Eur s účinnosťou od 19.04.2016 do 23.01.2017 a sumou 100,- Eur s účinnosťou od 24.01.2017, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 19.04.2016 do 28.02.2017 vo výške 346,13 Eur, ktorého zaplatenie uložil v mesačných splátkach vo výške 15,- Eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Ohľadom styku otca s maloletým prijal súd prvej inštancie rozhodnutie, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B., 1-krát do mesiaca, v prvý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec v sprievode starej matky Q. K. si prevezme maloletého B. ako aj ho odovzdá v sprievode starej matky Q. K. v bydlisku matky. Stretnutie otca s maloletým B. bude realizované za prítomnosti starej matky Q. K.. Ak by si otec nemohol dieťa prevziať, resp. odovzdať, prevezme ho stará matka Q. K. a dieťa odovzdá matke. Ďalšími samostatnými výrokmi súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenia o dočasnom zverení maloletého matke a určení výživného zo strany otca, ako aj neodkladné opatrenie o dočasnom nariadení dohľadu nad výchovou maloletého. Výrokom VII. nariadil výchovné opatrenie obom rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v súčinnosti s ÚPSVaR NMnV. Napokon zastavil konanie v časti o návrhu starej matky, o zverení maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, výrokom IX. zamietol návrh matky na zmenu priezviska maloletého a posledným výrokom X. rozhodol o trovách konania a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 4 Zákona o rodine, § 25 Zákona o rodine, § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, § 65 a § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloletého B. do osobnej starostlivosti vychádzal súd prvej inštancie najmä z potrieb maloletého B., ktorý je v súčasnosti vo

výlučnej starostlivosti matky, ako aj z pomerov na strane otca, s ktorým maloletý B. je v občasnom kontakte, avšak otca neodmieta, má ho rád a samotná matka opakovane v konaní uviedla, že nebráni stretávaniu sa syna s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec nie je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého sa súd prvej inštancie zameral na preverenie schopností na strane matky a domácnosti, v ktorej žijú spolu s maloletým B.. Na začiatku konania bolo správanie matky nevyspytateľné, čo viedlo aj k nariadeniu dohľadu. Postupne matka upravovala svoj spôsob správania k maloletému. Prihlásila maloletého do materskej škôlky a matka sa prisťahovala do domácnosti svojho otca. Vykonanými návštevami bolo zistené, že domácnosť je prispôsobená potrebám maloletého. Matka sa vo svojom správaní mierne upokojila, čo potvrdil aj jej otec a aj psychológ na pojednávaní a súdu predložila negatívny toxikologický test. Na základe zistených skutočností v priebehu konania bolo preukázané, že matka sa dokáže riadne postarať o maloletého syna a neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o syna po materiálnej stránke, preto súd prvej inštancie zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matky.

3. Vyživovacia povinnosť bola súdom prvej inštancie určená s ohľadom na skutočnosť, že otec ukončil liečebný proces, zamestnal sa s dňom nástupu 23.01.2017 s predpokladaným príjmom vo výške 450-500,- Eur, ako aj s poukazom na skutočnosť, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur, avšak ako sa aj sama vyjadrila, je schopná prispieť do rodinného rozpočtu a presne súdu neuviedla, ako využíva čas, keď maloletý je v škôlke, a preto súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- Eur s účinnosťou od 19.04.2016 do 23.01.2017 (do doby kedy sa riadne zamestnal) a sumou 100,- Eur s účinnosťou od 24.01.2017. Zároveň súd prvej inštancie vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od za obdobie od 19.04.2016 do 28.02.2017 vo výške 346,13 Eur a uložil jeho plnenie v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne

4. Stretávanie otca s maloletým prihliadol súd prvej inštancie na vek dieťaťa a na vzťah dieťaťa k otcovi, ktoré nemá vytvorený rovnocenný citový vzťah k obom rodičom. K danej situácii došlo tým, že otec opakovane podstupoval liečenia, ako aj z okolností, ktoré majú pôvod vo vzájomnom vzťahu rodín a v spôsobe komunikácie matky s maloletým B.. Určený rozsah styku umožní podľa súdu prvej inštancie otcovi pravidelne sa stretávať s maloletým, tráviť s ním čas, podieľať sa na jeho výchove a hlavne začať si vytvárať vzájomný vzťah medzi ním a synom. Z dôvodu, že otec je po ukončení liečenia, bude stretávanie prebiehať za prítomnosti starej matky, ktorá vyjadrila súhlas s tým, aby bola nápomocná pri budovaní vzťahu a zabezpečení starostlivosti o maloletého.

5. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) nariadil súd prvej inštancie výchovné opatrenie, ktoré má viesť rodičov k tomu, aby sa naučili komunikovať so svojim dieťaťom spôsobom zodpovedajúcim jeho veku, komunikovať medzi sebou ako rodičia dieťaťa a k tomu, aby sa naučili riešiť vzájomné problémy a neriešili ich spôsobom vťahovania dieťaťa do problémov a používania ho ako filtra, či nárazníkovej zóny medzi dvoma rodinami. 6. K dôvodom rozhodnutia o zamietnutí zmeny priezviska súd prvej inštancie uviedol, že priezvisko dieťaťa a jeho zmena je dôležitou vecou pri výkone rodičovských práv a povinností a zmena priezviska je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv dieťaťa. V prípade, že ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode na výkone ich rodičovských práv a povinností. Súd dá súhlas jednému z rodičov namiesto rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, len za podmienky, že rodič, ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska si neplní k dieťaťu svoje rodičovské povinnosti a je zrejmé z jeho chovania, že po citovej stránke k dieťaťu nič necíti. Tak je tomu napríklad vtedy, ak jeden z rodičov nejaví o dieťa záujem, neplní si pravidelne vyživovaciu povinnosť a s dieťaťom nekomunikuje. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, pretože nezistil relevantný dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zmene priezviska dieťaťa. Maloletý priezvisko "K." používa, reaguje naň a dôvody, pre ktoré matka zmenu priezviska navrhuje, sú skôr na jej strane, keďže ako sama uviedla, obťažuje ju a je jej nepríjemné, keď ju oslovujú priezviskom "K.". Z uvedeného dôvodu návrh súd prvej inštancie na zmenu priezviska maloletého zamietol, pretože zmena priezviska podľa názoru súdu nie je v záujme maloletého. I keď si otec riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, prejavoval záujem o maloletého a spôsob stretávania bol v priebehu konania ovplyvnený skutočnosťou, že otec maloletého podstupoval liečenie. Maloletý má k biologickému otcovi vytvorený primeraný citový vzťah, ako aj starým rodičom, pričom jeho vzťah a intenzita sú ovplyvnené nevyriešenými vzťahmi medzi rodinami rodičov maloletého a postojom matky maloletého k starej matke Q. K.. Neplnenie výživného

riadne a včas je nepochybne spojené s neplním povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Samo o sebe však nemôže, ako jeden zo závažných dôvodov, podľa názoru súdu prvej inštancie, viesť k udeleniu súhlasu matke podať žiadosť za otca o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania.

8. Proti rozhodnutiu podala odvolanie matka, ktorá s napadnutým rozhodnutím nesúhlasila, pretože vec prejednávajúca sudkyňa je skôr exekučnou sudkyňou ako sudkyňou pre rodinné veci. Matka poukázala na nedostatok objektivity konania daný v spojitosti s osobou starého otca, ktorý je súdny exekútor. Matka namietala procesné pochybenia v podobe nedostatku poučenia o možnosti ex offo právneho zastúpenia, neprihliadania na pozíciu slabšej strany, nedostatok priestoru na vyjadrenie sa na pojednávaní. Žiadala zrušiť spojenie vecí a každú prejednať samostatne.

9. Ohľadom zverenia namietala matka zastupovanie maloletého zo strany otca, ktoré považovala za nesprávne rozhodnutie z dôvodu nespôsobilosti otca na takéto úkony pre existenciu liečených závislostí na jeho strane.

10. V otázke výživného žiadala matka určiť výživné v rovnakých výškach ako v napadnutom rozhodnutí avšak už od opustenia spoločnej domácnosti v 2/2014 (na rozdiel od napadnutého rozhodnutia s počiatkom od podania návrhu - 19.4.2016). V tejto súvislosti poukázala na nariadenie neodkladného opatrenia v 7/16 a podanie trestného oznámenia v 8/16 pre neplnenie vyživovacej povinnosti, ako aj na skutočnosť, že otec si riadne neplnil a ani neplní vyživovaciu povinnosť. Matka namietala aj nesprávne zistené majetkové pomery otca, najmä s poukazom na pomery jeho rodičov. Vzhľadom na túto zmenu žiadala tomu zodpovedajúcim spôsobom zmeniť rozhodnutie o nedoplatku.

11. Stretávanie otca s maloletým žiadala matka zmeniť a toto založiť na vzájomnej dohode rodičov. Za možný považovala aj styk starej matky s maloletým. Namietala schopnosť otca postarať sa o maloletého, čo potvrdili aj jeho rodičia.

12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhradnej osobnej starostlivosti žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh starej matky zamietnuť, pretože pre náhradnú starostlivosť nebol daný dôvod, čo matka v odvolaní podrobne odôvodňovala, a mala zato, že tento návrh bol zo strany starej matky podaný účelovo proti matke.

13. Napokon matka žiadala zmeniť rozhodnutie o neudelení súhlasu k zmene priezviska a tento udeliť tak, aby maloletý mohol mať priezvisko zmenené na priezvisko matky. Za dôvod pre zmenu priezviska považovala matka nezáujem otca o maloletého. Dokonca ani otca neoslovuje „otec“ ale B.. V situácii keď má dieťa odlišné priezvisko ako matka, ktorej je zverené, môže podľa nej dochádzať v sociálnej interakcii dieťaťa k nepríjemným situáciám, kedy je dieťa v školskom či inom kolektíve nútené odpovedať na nepríjemné otázky týkajúce sa danej skutočnosti. V tejto súvislosti matka opätovne poukázala na neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Namietala nedostatočné zistenie stanoviska maloletého k tejto otázke. Za významné považovala matka aj to, že vzhľadom na priezvisko maloletého, je toto priezvisko používané aj vo vzťahu k nej, dokonca sa tak stalo v konaní zo strany kolízneho opatrovníka. Zhodu priezviska maloletého so svojim priezviskom považovala matka za potrebnú aj pre úplné vytvorenie rodiny s maloletým. Zmenou priezviska maloletého mieni matka maloletému vytvoriť podmienky pre normálny vývoj osobnosti a zamedziť posmechu vo vzťahu k nemu.

14. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

15. Kolízny opatrovník žiadal vo vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie vychádza z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu. Osobitne považoval kolízny opatrovník za správne rozhodnutie o zastupovaní maloletého oboma rodičmi, pretože na strane otca nie je napriek jeho opakovanému liečeniu závislosti daný dôvod, pre ktorý by zastupovať maloletého nemohol. Otec nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a je riadne zamestnaný. Ohľadom styku maloletého s otcom poukázal kolízny opatrovník na súhlas matky so stretávaním sa otca s maloletým ako aj na skutočnosť, že prípadné zlyhanie otca v abstinencii je poistené prítomnosťou starej matky pri

stretávaní, ktorá súčasne umožňuje rozvíjať väzby maloletého k nej. Kolízny opatrovník nepovažoval za daný dôvod k zmene priezviska vzhľadom na existujúce väzby s otcom. Poukázal na to, že ani učiteľka v MŠ nezaznamenala problémy maloletého spojené s jeho priezviskom. Súčasným priezviskom sa maloletý i predstavuje. Potrebu zmeny priezviska vníma kolízny opatrovník skôr na strane matky, ktorej súčasný stav vadí. Za potrebné považoval kolízny opatrovník nariadené poradenstvo, pretože dieťa je vťahované do problémov medzi rodičmi.

16. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 59 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

17. Matka vo svojom odvolaní uplatnila viacero odvolacích dôvodov, tak po stránke procesnej ako aj vecnej. Namietala, že vec prejednávajúca sudkyňa je sudkyňou pre veci exekučné a nie rodinné. Z rozvrhu práce súdu prvej inštancie je však jednoznačne zrejmé, že vec prejednávajúca sudkyňa je aj sudkyňou pre opatrovanskú agendu, teda pre rodinné veci. Predmetná vec jej bola pridelená plne v súlade s rozvrhom práce súdu prvej inštancie, preto nie je matkou uvedený nedostatok v obsadení súdu daný.

18. Rovnako nedôvodná je námietka, súvisiaca s postavením starého otca maloletého ako súdneho exekútora, ktorú možno podľa obsahu uvedeného matkou v odvolaní považovať za námietku zaujatosti sudcu. Sudca je vo veci zaujatý, a teda vylúčený z rozhodovania, pokiaľ jeho pomer k účastníkom, ich zástupcom, či k veci neumožňuje, aby vo veci rozhodol objektívne a nestranne. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť však len vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Nepostačuje teda akýkoľvek pomer k veci, účastníkom, či zástupcom, ale pomer takej intenzity, ktorá už nestranné rozhodnutie neumožňuje, alebo sa objektívne javí, že nestranné rozhodnutie neumožňuje. Samotná skutočnosť uvádzaná matkou o postavení starého otca maloletého ako súdneho exekútora má nanajvýš za následok, že starý otec je so súdom prejednávajúcim vec v pracovnom kontakte. To však samo o sebe neznamená vzťah s vec prejednávajúcou sudkyňou presahujúci rámec bežnej pracovnej agendy, akým by bol napríklad vzťah priateľský, či rodinný. Preto matkou uvádzaný dôvod zaujatosti nie je uplatnený opodstatnene, iný dôvod zaujatosti zo spisu nevyplýva, a tak je potrebné konštatovať, že vec prejednávajúca sudkyňa nekonala vo veci ako zaujatá. Ani tento matkou vytýkaný nedostatok rozhodnutia daný nebol.

19. Z hľadiska procesného matka ďalej namietala postup súdu pri výsluchu maloletého, ktorý súd vykonal bez prítomnosti rodičov v materskej škole navštevovanej maloletým. Vzhľadom na vek maloletého nebolo podľa matky možné tento výsluch vykonať bez prítomnosti rodiča , a tým, že sa tak stalo bol tento úkon urobený v rozpore s právami dieťaťa. Výsluch maloletého dieťaťa súdom je vždy náročný úkon a je potrebné pri ňom postupovať zvlášť citlivo. Spravidla nie je vhodná prítomnosť ďalších osôb a výsluch dieťaťa súdom, pokiaľ je vykonávaný na pojednávaní, predstavuje zväčša dôvod pre vylúčenie verejnosti v zmysle príslušných procesných ustanovení. Nevyhnutným pre dosiahnutie účelu výsluchu maloletého dieťaťa je spravidla i jeho uskutočnenie bez prítomnosti rodičov, pretože dieťa má tendenciu prispôsobovať svoju výpoveď očakávaniam rodičov. Neprítomnosť matky pri výsluchu maloletého súdom preto nebola pochybením súdu prvej inštancie. 20. Pochybením súdu nebolo ani nepoučenie o možnosti získania bezplatnej právnej pomoci, keďže sa jedná o mimosporové konanie, v ktorom má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu. Súčasne v takomto konaní neprichádza do úvahy postavenie slabšej strany sporu, ktorého sa dovoláva matka. Zo spisu nevyplýva ani nedostatok priestoru na vyjadrenie sa matky na pojednávaní, keď všetky podstatné skutočnosti, na ktoré poukazuje aj v odvolaní uplatnila aj pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka námietky spojenia vecí a požiadavky každú prejednať samostatne, v tomto smere sa jedná o spôsob vedenia konania, ktorý je vecou súdu a mal by byť vedený kritériom hospodárnosti a efektívnosti konania, čo v danom prípade práve spojenie vecí zabezpečilo.

21. Ohľadom zverenia namietala matka zastupovanie maloletého zo strany otca, ktoré považovala za nesprávne rozhodnutie z dôvodu nespôsobilosti otca na takéto úkony pre existenciu liečených závislostí na jeho strane. Ako správne podotkol aj kolízny opatrovník, spôsobilosť otca na právne úkony nie je žiadnym spôsobom obmedzená. Nie sú dané ani žiadne iné dôvody podľa § 28 Zákona o rodine, pre

ktoré by boli akýmkoľvek spôsobom obmedzené rodičovské práva otca, a preto nie je daný dôvod, aby nemohol zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v rovnakom rozsahu ako matka.

22. V otázke výživného, kde matka namietala nesprávne určenie začiatku vyživovacej povinnosti nenachádza odvolací súd dôvod hodný osobitného zreteľa vyžadovaný ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine preto, aby mohlo byť právo na výživné priznané aj za obdobie pred podaním návrhu. Odvolací súd nenachádza prekážku, pre ktorú by matka objektívne nemohla žiadať výživné na maloletého už od opustenia spoločnej domácnosti v 2/2014. Okolnosti, na ktoré matka poukazuje spočívajúce v nariadení neodkladného opatrenia v 7/16 a podaní trestného oznámenia v 8/16 pre neplnenie vyživovacej povinnosti spadajú časovo do obdobia po podaní návrhu, preto nemajú na posúdenie priznania výživného za predchádzajúce obdobie vplyv. Rovnako na posúdenie obdobia, od ktorého je právo na výživné priznané nemá vplyv ani samotná skutočnosť, že by si otec riadne neplnil a ani neplní vyživovaciu povinnosť ako ani pomery rodičov otca. Tieto okolnosti sú skôr významné z hľadiska posúdenia výšky výživného, ktorú matka nenamietala a nesprávnosť jej určenia nenachádza ani odvolací súd.

23. Čo sa týka stretávania otca s maloletým, je zrejmé, že matka proti nemu principiálne výhrady nemá, keď jeho rozsah žiada ponechať na dohode rodičov. Preto je neopodstatnená námietka neschopnosti otca postarať sa o maloletého. Ponechať stretávania sa otca s maloletým na dohode rodičov je však v danom prípade nedostatočné pre zásadné nezhody medzi rodičmi a komplikovaný spôsob ich komunikácie. Súdom prvej inštancie prijatá úprava styku s maloletým bola preto správna.

24. Neopodstatnené je aj odvolanie voči rozhodnutiu o náhradnej osobnej starostlivosti, pretože zastavením konania tento predmet konania úplne odpadol a nie je dôvod o ňom rozhodovať vecným rozhodnutím o zamietnutí tohto návrhu, tak ako to požaduje matka. Účinky zastavujúceho i zamietavého rozhodnutia sú napokon z pohľadu matky totožné.

25. Odvolací súd nenachádza dôvod ani pre zmenu rozhodnutia v časti o zamietnutí návrhu na zmenu priezviska. V prvom rade je potrebné uviesť, že o priezvisku maloletého sa rodičia dohodli pri jeho narodení. Nie je účelom právnej úpravy o zmene priezviska maloletého dieťaťa, aby sa priezvisko menilo podľa aktuálnych preferencií ktoréhokoľvek rodiča. Naopak, zmena je možná iba výnimočne, a to v zásade najmä v prípade vážneho nezáujmu rodiča o dieťa. V danom prípade však nebolo preukázané, že by takýto nezáujem zo strany otca bol daný. Významný je aj vzťah jeho rodičov, najmä starej matky k maloletému. Neopodstatnené sú námietky matky o komplikáciách maloletého daných jeho priezviskom odlišným od matky. Celospoločenským zvyšovaním pomeru detí narodených mimo manželstva sa odlišnosť priezviska dieťaťa a jedného z rodičov stáva natoľko frekventovanou, že tento stav nepôsobí nijako výnimočne a neopodstatnené sú tak všetky námietky matky vychádzajúce z akejsi abnormality tohto javu s dôsledkami pre postavenie maloletého v kolektíve detí, či v rodinnej interakcii s matkou.

26. Neopodstatnené sú napokon námietky matky k nariadeniu dohľadu, o ktorom bolo rozhodnuté neodkladným opatrením v priebehu konania, pretože toto rozhodnutie bolo napadnutým rozhodnutím zrušené a nie je preto dôvod zaoberať sa viac správnosťou nariadenia dohľadu. Čo sa týka výchovného opatrenia nariadeného napadnutým rozhodnutím, i keď ho matka nenamieta, možno konštatovať jeho správnosť.

27. Vzhľadom na všetko uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .