Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/194/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobkyne: V. E., N.. XX.XX.XXXX, M. R. Č.. XXX, XXX XX M. R., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 593,01 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v č a s t i o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 € od 22.11.2014 do 23.11.2014 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 593,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 € od 24.11.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2014 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 593,01 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa tiež domáhala náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že dňa 26.05.2011 so žalovaným uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 400,00 €. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 392,00 €, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach. Ročný úrok predstavoval 98 %. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na povahu a obsahu zmluvy, je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa na základe neplatnej dohody o odplate uhradila na účet žalovaného sumu 993,01 €, tzn. o 593,01 € viac, ako mal žalovaný nárok a v takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný do podania žaloby napriek výzve žalobkyne bezdôvodné obohatenie nevydal.

2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 12C/194/2014-15 zo dňa 04.01.2017 súd žalovanému uložil povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 593,01 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Dňa 10.02.2017 žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva a v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany v zmysle § 262 ods.1 Obchodného zákonníka dohodli, že sa všetky ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Spornú zmluvou o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Výška úrokov nie je podstatou náležitosťou zmluvy o úvere. Ide o fakultatívny prvok, ktorý si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje žalobca. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Žalovaný bol toho názoru, že v danom prípade zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Akýkoľvek nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej premlčacej lehote. Požadovaný nárok žalobkyne sa stal v celom rozsahu premlčaný v objektívnej i v subjektívnej premlčacej lehote dňa 26.05.2014. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tunajší súd uznesením 12C/194/2014-24 zo dňa 21.03.2017 platobný rozkaz zrušil, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.05.2017 poukázala na to, že rozhodujúci okamih pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je okamih, kedy sa oprávnený reálne dozvedel, že zmluva na základe, ktorej bolo plnenie plnené je neplatná Mala za to, že si svoje právo voči žalovanému uplatnila dvoj ročnej subjektívne lehote. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou na strane žalovaného nebolo žalovaným ani súdom nijako preukázaný. Ani žalovaný však svoje tvrdenia o tom, že nárok žalobkyne premlčaný nepreukázal aj napriek dôkaznej povinnosti žiadnymi predloženými dôkazmi, pričom nepreukázala ani to, kedy sa žalobkyňa reálne, skutočne dozvedela, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. K bezdôvodnému obohateniu došlo splátkou, ktorou sa preplatila istina úveru. Táto splátka bola uhradená dňa 16.12.2011 vo výške 903,01 € a od tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota. Nakoľko k podaniu návrhu došlo dňa 18.11.2014 očividne neuplynuli 3 roky. K tvrdeniu žalovaného, že predmetný zmluvný vzťah je nutné podriadiť výlučne ustanovením Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že zmluvné strany konali v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere preukázateľne v postavení dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle definície obsiahnutej v § 52 Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy jasne vyplýva, že obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žalobkyňa trvala na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Súdne pojednávanie sa dňa 31.10.2017 konalo v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť písomne podaním zo dňa 23.10.2017 ospravedlnil. Právny zástupca žalovanej sa na súdnom pojednávaní sa pridržiaval písomných vyjadrení podaných v tejto veci. Žiadal vydať bezdôvodné obohatenie v sume 593,01 € s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania z dôvodu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, ktoré takáto zmluva má mať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Hlavne teda namietal absenciu RPMN, úrokovej sadzby úveru, termínu konečnej splatnosti. Čo sa týka spotrebiteľského charakteru trval na tom, že predmetné zmluva aj keď je zaškrtnutý účel poskytnutia tohto úveru - povolanie, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by tento úver mal byť poskytnutý za účelom ako deklaruje. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že predmetný úver si brala na drevo do domácnosti. Úver bol uzavretý v N. A. v pobočke žalovaného s tým, že zamestnanci žalovaného vypisovali celú zmluvu, ona ju nevypisovala. Nevie prečo je tam zaškrtnuté účel poskytnutia úveru na výkon povolania, pretože v čase, keď si brala úver mala už sedemdesiat rokov a bola na starobnom dôchodku, vtedy už nepracovala. Teda tento údaj je nepravdivý. Pokiaľ ide o to, kedy sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, tak uviedla, že v lete v r. 2014 jej dcéra poradila, že by mohla riešiť otázku bezdôvodného obohatenia ku ktorej došlo v prípade tohto úveru. Potom ako jej to dcéra poradila navštívila právneho zástupcu, ktorý je vlastne aj jej právnym zástupcom v tomto konaní a udelila mu splnomocnenie na zastupovanie. Právny zástupca žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu bola žalovanému doručená až 21.11.2014 a obsahovala termín plnenia do 21.11.2014 upravil žalobu v tej časti, že úrok z omeškania si uplatňuje až odo dňa podania žaloby a to odo dňa 24.11.2014.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 24.11.2014, Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 21.11.2014, Plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.09.2014, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, výpisom splátok a pokút k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, výpisom žalobkyne z registra obyvateľov, odporom žalovaného zo dňa 08.02.2017, vyjadrením žalobkyne zo dňa 03.05.2017, a podaním žalovaného zo dňa 23.10.2017, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 26.05.2011 žalobkyňa, ako dlžník, uzatvorila so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol veriteľ oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 400,00 € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792,00 € v 12 mesačných splátkach po 66,00 € počnúc dňom 05.07.2011. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania. Prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Z výpisu splátok a pokút k zmluve č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa žalovanému dňa 16.12.2011 uhradila sumu 993,01 €.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Keďže žalobca ešte na súdnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 € od 22.11.2014 do 23.11.2014 späť, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 zastavil.

9. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 609500412 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho statusu žalobcu a účelu poskytnutého úveru. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.01.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný pri ich uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba spotrebiteľ. V zmluve o úvere je síce zaškrtnuté políčko, v zmysle ktorého boli žalobkyni finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania, ale ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý

úver s výkonom povolania žalobkyne, ktorá v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy mala 70 rokov a bola na starobnom dôchodku. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje takéto označenie účelu použitia finančných prostriedkov žalobkyňou, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľskú úver. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovaného, ako veriteľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, ani to, že žalobkyňa ako nepodnikateľ brala úver na výkon svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačenej zmluvy, takýmto dôkazom nie je. Keďže žalovaný svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a dostatočne nepreukázal, že žalobkyni, ako dlžníkovi, boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon povolania, súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v danej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalovaného má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské právne normy. Podľa obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Žalovaným nepreukázané dojednanie o voľbe režimu Obchodného zákonníka, ktoré by malo byť zakotvené vo VPPÚ, ktoré žalovaný súdu nepredložil, by bolo pre rozpor s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a predstavovalo by neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko režim Obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa nevýhodnejší a takéto zmluvné dojednanie by predstavovalo odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Ďalej sa súd zaoberal žalovaným podanou námietkou premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Počiatok subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je plnenie poskytované na jeho základe bezdôvodným obohatením a od toho momentu plynie aj objektívna premlčacia lehota. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa vedomosť o tom že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá získal až v lete roku 2014 a teda k uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby, t.j. k 24.11.2014, vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom nedošlo. Pokiaľ ide o uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, k jej uplynutiu pri bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere vo vzťahu k plneniu žalobkyne zo dňa 16.12.2011 nedošlo. Na základe uvedených skutočností súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom a lebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou, ako spotrebiteľom, a žalovaným, ako veriteľom, bola dňa 26.05.2011 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Splnenie zmluvného záväzku žalovaného z tejto zmluvy a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 400,00 € žalobkyni nebolo v tomto konaní sporné a vyplýva z potvrdenia o prevzatí peňažnej hotovosti, ktoré sa podpísané žalobcom nachádza na jednej listine ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi účastníkmi dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočíva len v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku za jej poskytnutie. Ak si zmluvné strany takýto záväzok dojednali, tak je toto zmluvné dojednanie absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

16. Po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) druh spotrebiteľského úveru, písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, písm. k) termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 2 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v časti dohodnutého poplatku a konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobkyni na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX poskytnutý, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech vo výške 593,01 € (993,01 € - 400,00 €) získaný ako bezdôvodné obohatenie, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Žalovaný sa ako dlžník žalobkyne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila odo dňa podania žaloby, t.j. od 24.11.2014 do zaplatenia. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 24.11.2014 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 8,05 % ročne zo sumy 593,01 od 24.11.2014 do zaplatenia.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech čo sa týka žalovanej istiny, neúspešná bola len v časti jej uplatneného príslušenstva, v ktorej súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).