Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-147-2016.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/147/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu T. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. č.XX, XXX XX B. C., občan SR, pr. zastúpený JUDr. Roman Frnčo, so sídlom Uralská 11, Košice, proti žalovanej M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX B. C., občianka SR, zast. JUDr. Jánom Kušnírom, bytom Kojatice 26, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/115/2014-216 zo dňa 26.04.2016, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „I. Súd zriaďuje vecné bremeno - právo cesty v prospech žalobcu spočívajúce v práve prechodu pešo a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere X XXX mX vedenej na Y. úrade B. C., odbor katastra na LV č. XXXX pre obec B. C., kat. územie B. C. tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne geodeta V. B., vyhotoveného dňa X.X.XXXX, autorizačne overeného 2.9.2014, úradne overeného 10.9.2014, číslo plánu: XX/XXXX v prospech vlastníka nehnuteľností, a to vedených na Okresnom úrade v B. C., katastrálny odbor, pre obec B. C., kat. územie B. C., LV č. XXXX parcely C-KN XXXX/X orná pôda o výmer XXX m2, parcely C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX. II. Žalovaná je povinná trpieť a umožniť vlastníkovi pozemkov - žalobcovi vedených na Okresnom úrade v B. C., katastrálny odbor, pre obec B. C., kat. územie B. C., LV č. XXXX parcely C-KN XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcely C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere X XXX mX vedenej na Okresnom úrade B. C. , odbor katastra na LV č. XXXX pre obec B. C., kat. územie B. C. tak, ako je to znázornené v geometrickom pláne geodeta V. B., vyhotoveného dňa 2.9.2014, autorizačne overeného 2.9.2014, úradné overeného 10.9.2014, číslo plánu: XX/XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. III. Geometrický plán V. B. č. XX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 350 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca nemá prístup s autom k svojej garáži, ktorá sa nachádza v rodinnom dome žalobcu. Žalobca má okolo domu vo vlastníctve pozemok v šírke 2 metrov, čo mu neumožňuje prejsť s vozidlom do garáže. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zriadenia vecného bremena v rozsahu, v akom bola prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu využívaná jeho právnymi
predchodcami od postavenia rodinného domu viac ako 20 rokov. Keďže žalobca ako vlastník stavby
- rodinného domu nie je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý by mal prístup autom do svoje garáže a tento prístup nemožno zabezpečiť inak, súd jeho návrhu zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka rodinného spočívajúce v práve cesty vyhovel. Rozsah tohto vecného bremena určil podľa geometrického plánu V. M. č. XX/XXXX zo dňa 02.09.2014, ktorého vyplýva, že ide o riešenie v podstate čo najmenej obmedzujúce vlastníka priľahlého pozemku, teda žalovanú. Pri určení odplaty za využívanie vecného bremena súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií znalých pomerov v danej oblasti. Rozpätie jednorazovej odplaty, t.j. odplaty na neobmedzený čas, odhadli na 270,- eur až 340,- eur. Vychádzajúc z týchto odhadov súd prvej inštancie určil jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena v sume 350,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že geometrický plán, na ktorý odkazuje súd prvej inštancie, bol vyhotovený bez účasti žalovanej, ktorá je vlastníčkou parcely C-KN XXXX/X a zameranie bolo uskutočnené len za prítomnosti geodeta a P. T., brata nebohého otca žalobcu. Žalovaná to považuje za neoprávnený zásah do jej vlastníckych práv, a preto ho považuje za neplatný. So žalobcom rokovala o možnosti uzavrieť mimosúdnu dohodu s tým, že by žalobca od žalovanej odkúpil časť pozemku podľa nového geometrického plánu v takej rozlohe, aby bolo možné žalobcovi vojsť do garáže. Najskôr žalobca s uzavretím mimosúdnej dohody súhlasil, v dôsledku čoho bol vypracovaný nový geometrický plán , ktorý geodet vypracoval pod č. XX/XXXX zo dňa 21.05.2015. Dňa 09.09.2015 zaslal žalobca stanovisko k ponuke žalovanej, v ktorom jej oznámil, že je ochotný zaplatiť za 1 m2 len 15,- eur (žalovaná požadovala za 1 m2 40,- eur) vzhľadom na jeho finančné možnosti a s prihliadnutím, že sa jedná o ornú pôdu. V priebehu konania žalobca zmenil právneho zástupca v dôsledku čoho bolo pojednávanie odročené až na 05.04.2016 a po pojednávaní dňa 26.04.2016 bol vynesený rozsudok, proti ktorému smeruje odvolanie žalovanej. Žalovaná ďalej namieta, že súd prvej inštancie nepoužil ako základ rozhodnutia neskoršie vyhotovený geometrický plán, ktorým bola vytýčená prístupová cesta a tiež skutočnosť, že nerešpektoval prejavenú vôľu žalobcu, ktorý predtým súhlasil s kúpou uvedenej časti pozemku. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie. 4. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Poukázala na skutočnosť, že je irelevantné, že geometrický plán bol vyhotovený bez účasti žalovanej. Žalobca je povinný v zmysle ust. § 120 OSP označiť dôkazy preukazujúce, že ním navrhované zriadenie vecného bremena je nutné a potrebné. K tomu musí jasne vyšpecifikovať petit žaloby, a to vrátane priloženia geometrického plánu. Je logické, že žalovaná ako účastníčka konania, ktorá s týmto nesúhlasí, nemá záujem byť súčinná pri navrhovaných dôkazoch zo strán žalobcu, a preto jej účasť pri takomto úkone nie je nevyhnutná. Žalobcovi nie je ani zrejmé, ako by účasť žalovanej pri vyhotovení geometrického plánu mala byť prospešná, a teda, čím by sa takýto geometrický plán líšil. Práve neustále meniaci sa postoj žalovanej viedol k tomu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo. Žalovaná ešte na pojednávaní dňa 19.03.2015 navrhovala sumu 3,- eur za m2 a až neskôr začala navrhovať sumu 30 eur za m2 pozemku, teda desaťnásobne vyššiu. Žalovaná v odvolaní nenamieta, že žalobca nemá prístup k svojej nehnuteľnosti a odvoláva na ďalší geometrický plán, ktorého účelom však bolo oddelenie pozemkov ako to napokon aj samotná žalovaná uvádza a nie zriadenie vecného bremena. Aj samotný súd konštatoval, že obhliadkou na mieste zistil, že žalobca nemá prístup ku garáži nachádzajúcej sa v jeho rodinnom dome bez toho, aby nezasiahol do vlastníctva žalovanej. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 5. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd pre zmenu aplikoval v zmysle princípu okamžitej procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ). 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 9. Z podstatných odvolacích argumentov odvolateľa bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. 12. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 13. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, uplatnených v čase podania odvolania nie sú naplnené. 14. Odvolací súd má za preukázané, že žalobca je vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele KN C č.XXXX a jeho vlastnícke právo je vedené na LV č. XXXX, katastrálne územie B. C.. 15. Žalovaná je vlastníčkou parcely KN-C XXXX/X o výmere XXXX m2, jej vlastníctvo je vedené na LV č. XXXX, katastrálne územie B. C.. 16. Žalovaná odpredala parcelu KN C XXXX a XXXX/X, ktoré boli odčlenené z parcely KN C XXXX/ X v roku 2007 žalobcovi, avšak bez toho, aby došlo k prevodu prístupovej cesty do garáže, ktorá sa nachádza v rodinnom dome žalobcu. 17. Súd prvej inštancie vykonal dňa 27.11.2011 o 10:00 hod. obhliadku na mieste samom a zistil, že žalobca nemá prístup ku garáži nachádzajúcej sa v jeho rodinnom dome bez toho, aby nezasiahol do vlastníctva žalovanej. 18. Odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že prístupová cesta, ako ju navrhoval žalobca, bola ako prístup do garáže využívaná najmenej od roku 1974, (kedy bolo otcovi žalobcu vydané užívacie povolenie) približne do roku 1997, (kedy medzi právnymi predchodcami strán sporu začali spory o vlastníctvo pozemkov), teda viac ako 20 rokov. Súd prvej inštancie správne ustálil, že prístup cez parcelu XXXX/X vzhľadom na terén a šírku tohto pozemku motorovým vozidlom nie je možný. 19. Z obsahu spisu je zrejmé, že strany sporu sa snažili uzavrieť mimosúdnu dohodu, k čomu však do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie nedošlo. Žalobca aj žalovaný spočiatku súhlasili s mimosúdnou pokonávkou, za účelom ktorej dal žalobca dokonca vypracovať nový geometrický plán, ktorý mal byť podkladom pre odkúpenie časti pozemku v takej rozlohe, aby mal žalobca s motorovým vozidlom prístup ku garáži, nachádzajúcej sa v jeho rodinnom dom bez toho, aby zasiahol do vlastníctva žalovanej. Spornou však bola cena, za ktorú by žalovaná bola ochotná odpredať časť pozemku žalobcovi. Žalovaná najskôr priamo na pojednávaní uviedla, že za 1 m2 bude požadovať odplatu vo výške 3,- eur, no neskôr svoje stanovisko zmenila výšku odplaty za 1m2 zvýšila až na sumu 30,- eur, čo je desaťnásobok pôvodne požadovanej sumy. Je pritom irelevantné, či odplata, ktorú žalovaná požadovala
za odpredanie časti svojho pozemku je primeraná alebo nie. Žalobca ako disponent žaloby a iniciátor sporu rozhoduje o tom, či pristúpi na mimosúdnu dohodu a zoberie žalobu v celom rozsahu späť alebo bude aj naďalej trvať na podanej žalobe a bude požadovať, aby konajúci súd o predmetnej veci meritórne rozhodol. Je pravdou, že základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu (čl. 7 ods. 2 CSP), no za žiadnych okolností ich k tomu nemôže nútiť. 20. Odvolacie námietky vo vzťahu k zmene právneho zástupcu žalobcu posúdil odvolací súd ako neopodstatnené. V tomto ohľade je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že strana sporu si môže ľubovoľne meniť advokáta tak, aby ho zastupoval advokát, ktorému najviac dôveruje. Aj samotný Civilný sporový poriadok umožňuje strane sporu odvolať splnomocnenie, či zástupcovi vypovedať splnomocnenie (§ 92 ods. 3 CSP). 21. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z geometrického plánu č. XX/ XXXX, vyhotoveného V. M. dňa 02.09.2014. S tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie mal správne použiť ako základ rozhodnutia neskoršie vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 21.05.2015 nemožno súhlasiť. Geometrický plán č. XX/XXXX bol vyhotovený za účelom oddelenia pozemkov pre ich odkúpenie žalobcom od žalovanej ako súčasť mimosúdnej pokonávky a nie na zriadenie vecného bremena. 22. Nakoľko žalovaná v odvolaní nenamietala výšku jednorazovej odplaty, ktorú súd prvej inštancie ustálil na sumu 350,- eur, odvolací súd sa ňou bližšie nezaoberal. 23. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Uznesenie nie je ani nepreskúmateľné a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovanej, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 25. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).