Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/174/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.M., trvale bytom A. J., Q. č. XXXX/XX, v zast. JUDr. Ján Nota, so sídlom Veličná č. 371, IČO: 50 150 464 proti žalovanému: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, v zast. JUDr. Tomáš Pukaj, so sídlom A. J., Ul. S. R. č. XXXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9C/37/2016-66 zo dňa 09. 02. 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobkyne zamietol. Žalobou podanou na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 17.06.2016 žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.000,- € a náhrady trov konania. Žalobkyňa odôvodnila svoj nárok tým, že v novembri 2015 rokovala so žalovaným o uzavretí zmluvy o predaji podniku. Mala totiž záujem prevádzkovať bar, ktorý v tom čase žalovaný prevádzkoval. V dôsledku týchto rokovaní dňa 01.12.2015 odovzdala žalovanému v hotovosti sumu 4.000,- € ako zálohu na úhradu kúpnej ceny za predaj podniku. O odovzdaní finančných prostriedkov spísali sporové strany stručný záznam (č.l. 6). Napokon však k uzavretiu zmluvy o predaji podniku nedošlo. Napriek tomu žalovaný prijaté finančné prostriedky žalobkyni doteraz nevrátil. Súd konštatoval, že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal existenciu a platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla zariadenie tohto baru, vrátane jeho zásob. Tvrdenie žalovaného o súbežnej špecifikácii predmetu kúpy pri podpise zmluvy je preukázané nielen ním predloženými prílohami, ale aj čestným vyhlásením svedka K. H. a výpoveďou svedkyne E. K.. Predložené prílohy kúpnej zmluvy síce nie sú žalobkyňou podpísané tak, ako bolo dohodnuté v zmluve (čl. I bod 1.2, čl. V bod 5.4 zmluvy), ale to nemôže byť dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, vzhľadom na existenciu ďalších dôkazov, ktoré preukazujú špecifikáciu predmetu kúpnej zmluvy voči žalobkyni bezprostredne pri podpise tejto zmluvy. V tejto súvislosti súd poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý opakovane deklaroval, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo "vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (príp. iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom súdneho konania. Táto má byť založená o.i. aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu súčasne platí, že aj v prípade istých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím

interpretačných pravidiel (§ 35 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák.). Ak totiž tieto nedostatky možno týmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak (nález sp. zn. I. ÚS 640/2014). Oproti tvrdeniam a dôkazom žalovaného žalobkyňa neponúkla žiadne dôkazy na preukázanie svojich vyjadrení spochybňujúcich platnosť kúpnej zmluvy. Ani ňou navrhnutá svedkyňa H. nijako nespochybnila tvrdenia žalovaného o súbežnej špecifikácii predmetu kúpy priamo namieste. Práve naopak, svedkyňa potvrdila, že k podpisu zmluvy došlo priamo v bare, kde v tom čase pracovala aj žalobkyňa. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu niet logického vysvetlenia, prečo by predmet kúpy nemal byť jasný už pri podpise zmluvy. Ak teda kúpna zmluva zo dňa 01.12.2015 je platná, existuje tu právny titul, na základe ktorého žalovaný od žalobkyne prijal sumu 4.000,- € a tento dôvod ani dodatočne (v čase rozhodovania súdu) neodpadol. Na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Súd preto zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd nezistil existenciu žiadneho z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania (§ 257 . Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, kde uviedla, že predložené prílohy nikdy pred začatím súdneho konania nevidela, neboli je predložené na podpis a podľa jej názoru boli vyhotovovane až pre potreby prebiehajúceho súdneho konanie. Zmluvné strany si sami v tomto zmluvnom dojednaní vymienili, že prílohy budú podpisovať obe zmluvné strany. Je zrejmé, že Príloha č. 2 pri podpise zmluvy neexistovala, mala sa dodatočne vyhotoviť, zrejme v ten istý deň poobede a podpísať žalobkyňou a žalovaným, aby došlo dodatočne k zhojeniu neplatnosti právneho úkonu. Prvostupňový súd, žiadnym spôsobom neodôvodnil v čom vidí v prejednávanej veci „prehnané formalistické požiadavky". Rozhodne nemôže prehnaný formalizmus spočívať v nutnosti ustáliť podstatnú náležitosť zmluvy ako predpokladu k platnosti právneho úkonu a skutočne nie v situácii, keď účastník súdneho konania popiera určitosť od počiatku. Obsahom príloh, ktoré v súdnom konaní predložil žalovaný je zoznam cca 136 položiek prevažne fliaš rôzneho druhu alkoholu a rôzneho objemu. S poukazom na túto skutočnosť, súd nemohol mať za preukázané výpoveďou svedkov určitosť toho, že žalobkyňa vedela, čo presne kupuje a o predmete kúpy sa mohla presvedčiť zrakom. Definovanie predmetu kúpy nie je a nemôže byť prehnanou formalistickou požiadavkou, ide o podstatnú náležitosť zmluvy a bez jej určitosti a platnosti nemôže vzniknúť platný právny úkon. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že kúpnu zmluvu podpísala v právnej nevedomosti, dôverujúc osobe žalovaného, že si kupuje bar a týmto titulom mu aj odovzdala v tomto súdnom konaní vymáhané peňažné prostriedky. Žalobkyňa produkovala v základnom konaní celý rad dôkazov podporených právnou argumentáciou, ktoré v plnej miere preukazujú úmysel zmluvných strán scudziť predmetný bar ako podnik. Kúpna zmluva je nepochybne simulovaný právny úkon. Predmet kúpy žalobkyňa nikdy neprevzala, nikdy jej nebol odovzdaní do dispozičnej sféry. Neexistuje žiadny význam prečo by žalobkyňa v pozícii brigádničky kupovala výlučne zariadenie baru vrátane jeho skladových zásob. Jednoducho napádaná kúpna zmluva nie je perfektným právnym úkonom, nesvedčí jej ani formálna a obsahová perfektnosť no hlavne obsahuje vnútorný rozpor so skutočnou vôľou subjektov, nakoľko trpí vadami prejavu vôle. Tento právny úkon nie je možné zhojiť ani ratihabíciou a ani konvalidáciou. Ak právny úkon trpí vadami vôle alebo trpí vadami prejavu vôle je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca vyskytol v dôkaznej núdzi, svoje zavádzajúce tvrdenia nemá čim podložiť, a všetky existujúce dôkazy sú v neprospech žalobcu. Žalobca „účelovo" ostal iba pri tvrdeniach a v konaní nepredložil jediný listinný dôkaz. Žalobca nepredložil a ani neprodukoval žiadny dôkaz o skutočnosti, že skutočnou vôľou zmluvných strán bolo scudzenie podniku v prospech žalobkyne, všetko ostalo v rovine iba tvrdení, dokonca ani samotná žalobkyňa nevypovedala pred súdom o týchto skutočnostiach. V odvolaní už žalobkyňa priznala podpísanie kúpnej zmluvy, avšak túto mala podpísať nevedomky a v neznalosti. Podľa žalovaného sa tak žalobkyňa prispôsobila skutočným a relevantným dôkazom predloženým stranou žalovaného. Žalobkyňa už síce priznala podpísanie kúpnej zmluvy, ale svoje konanie sa snaží ospravedlniť svojou nevedomosťou. Žalobkyňa v priebehu konania najprv tvrdila, že nebola uzavretá žiadna zmluva o predaji podniku, následne však tvrdila, že bola uzavretá zmluva, ale v nevedomosti a nakoniec priznala, že

síce bola uzavretá kúpna zmluva, ale v skutočnosti sa jedná o zmluvu o predaji podniku. Žalobkyňa sa nevedela ustáliť na jednom tvrdení. Tvrdenia sú chaotické, premenlivé a nesúrodé. Žalovaný opakovane tvrdí, že skutočná vôľa zmluvných strán spočívala v postupnom odpredaji baru, a to tak, že najskôr bude odpredané zariadenie, následne si mala žalobkyňa medzičasom vybaviť všetky potrebné povolenia, vybaviť živnosť, registráciu na daňovom úrade, na colnici, a pod. a nakoniec, keď bude mať žalobkyňa vybavené všetky povolenia a zahlásenú prevádzku, žalovaný by svoju prevádzku ukončil. Skutočnosť, že medzi stranami sporu nebola uzavretá zmluva o predaji podniku a bolo dohodnuté, že žalobkyňa si povybavuje uvedené povolenia a zatiaľ jej bude predané jedine vybavenie baru, žalovaný preukázal nie len svojou výpoveďou, ale aj svedeckou výpoveďou E. K. a čestným prehlásením K. H.. Žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdené skutočnosti žalovaného, alebo by aspoň potvrdil ním uvádzané skutočnosti. Žalovaný predložil súdu listinné dôkazy, ktoré boli podpísané žalobkyňou, a ktoré žalobkyňa vedome nepredložila súdu, lebo boli v rozpore s tým čo tvrdila. Listinné dôkazy boli dokonca podporené výpoveďou žalovaného a svedkov, čiže spolu tvorili ucelený celok, ktorý po logickej a právnej stránke preukazoval skutočnú vôľu účastníkov konania a tvoril ucelený celok v logicko- rozumovej línií. Na základe výpovede troch nezávislých ľudí, bolo nepochybne preukázané, že pred podpisom kúpnej zmluvy bola žalobkyňa riadne oboznámená s predmetom kúpnej zmluvy, tento predmet kúpnej zmluvy korešponduje s prílohami, na znak čoho žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva priamo odkazovala na prílohu č. 1 a prílohu č. 2, kde jedinou podmienkou stanovenou v kúpnej zmluve bolo, že príloha č. 2 musí byť podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Je potom otázne, či možno napriek absentujúcemu podpisu na prílohe č. 2, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, ustáliť záver, že kúpna zmluva ako celok je celá neplatná. Podľa žalovaného na základe podpísané kúpnej zmluvy došlo k platnému uzavretiu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré sa vyžadujú, t. j. špecifikovanie účastníkov zmluvy, ceny a predmetu, kde predmet zmluvy bol špecifikovaný v prílohách, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, čo svojim podpisom žalobkyňa potvrdila. Táto skutočnosť bola potvrdená aj ďalšími svedkami, ktorí boli účastní pri jej podpise. Žalobkyňa oproti tomu, žiadnym spôsobom nepreukázala, že jej súčasťou neboli, práve naopak, kúpnu zmluvu ani súdu nepredložila a zatajila ju pred súdom. Na základe uvedených skutočností, ako aj vykonaného dokazovanie je nepochybné, že medzi stranami sporu bola podpísaná kúpna zmluva, na základe ktorej bola odovzdaná záloha vo výške 4 000,-€ žalobkyňou žalovanému, pričom žalobkyňa sa nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami snaží zbaviť svojho záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.000,- eur z titulu, že žalovaný zadržiava peňažnú hotovosť bez právneho dôvodu. V priebehu konania bolo preukázané, že medzi stranami došlo dňa 01. 12. 2015 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej existenciu žalobkyňa na začiatku konania zamlčala. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bolo zariadenie baru a skladové zásoby tovaru, bližšie špecifikované v prílohe č. 1 a 2 zmluvy. Žalobkyňa sa na základe tejto zmluvy zaviazala žalovanému v súlade s čl. III uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- eur, ktorá suma je zároveň aj predmetom sporu a následne zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 7.000,- eur uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,- eur.

11. Žalobkyňa v konaní namietala neurčitosť a následne neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a to konkrétne vo vzťahu k predmetu kúpnej zmluvy. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že uvedený nedostatok zmluvy súd prvej inštancie odstránil s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, pričom jeho právny záver o tejto otázke, bol priamo v konaní podporený vykonaným dokazovaním, a to predložením príloh ku kúpnej zmluve, čestným vyhlásením svedka K. H. a výpoveďou svedkyne E. K., ktoré zároveň preukázali že k špecifikácii predmetu kúpnej zmluvy došlo priamo pri podpise tejto zmluvy, keď sa žalobkyňa oboznamovala zo stavom zariadenia a skladových zásob priamo v dotknutom bare. Na strane druhej žalobkyňa neprodukovala dôkazy spôsobilé zvrátiť dôkaznú situáciu vo svoj prospech a vo vzťahu k svojim tvrdeniam ohľadom predmetu kúpnej zmluvy a ani okolnostiam, za ktorých došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovaným neuniesla dôkazné bremeno. Keďže žalobkyňa naviac v priebehu konania niekoľkokrát menila a prispôsobovala svoju argumentáciu, keď najskôr tvrdila, že nebola uzavretá žiadna zmluva o predaji podniku, následne mala kúpnu zmluvu uzavrieť v nevedomosti a nakoniec priznala, že síce bola uzavretá kúpna zmluva, ale v skutočnosti sa jedná o zmluvu o predaji podniku, svoj nárok nedokázala oprieť o jednotné a najmä aj dôkazmi podložené tvrdenie, odvolací súd jej tvrdenia vyhodnotil ako tendenčné a zavádzajúce a spochybňujúce jej uplatnený nárok.

12. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430