Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/152/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným : 1. G. C., O.. X.X.XXXX, V. X. P., Č.. R. XXX, 2. U. C., O.. XX.X.XXXX, V. X. P., Č.. R. XXX, o 1.886,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/100/2016-60 zo dňa 7. novembra 2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.800,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 16.2.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky má to za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.). Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88 %, ktorú budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade. Vyslovil, že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.922,76 € titulom nezaplatenej istiny úveru, úroku vo výške 59,59 €, ktorý vznikol z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia úveru, úroku z omeškania vo výške 1,05 €, ktorý nárok vznikol z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia úveru, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.922,76 € od 19.2.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 59,59 € od 19.2.2016 do zaplatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 6. mája 2015 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 € a tento mali žalovaní splatiť v mesačných splátkach po 29,81 € počnúc 15. májom 2015 v rozsahu 108 splátok s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 15.4.2024. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 60 € a poistenie bolo dohodnuté „Súbor A“. Výška RPMN bola určená 13,24 % vychádzajúc z výšky anuitnej splátky, počtu splátok a výšky poplatku za poskytnutie úveru. Priemerná RPMN ku dňu uzavretia tejto zmluvy bola uvedená 16,16 % a celková čiastka úveru, ktorú mali žalovaní zaplatiť, bola určená sumou 3.279,48 €. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5 % ročne. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti, preto listom zo dňa 18.2.2016 žalobca

oznámil žalovaným, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, čím vznikla žalovaným povinnosť uhradiť celý dlh v tom čase vo výške 2.073,40 € s príslušenstvom, najneskôr do 28.2.2016. Žalobca doklad o doručení tohto listu žalovaným nepredložil. Z pripojených Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s., písaných minimalizovaným písmom, súd zistil, že tieto sú bez podpisu účastníkov záväzkového vzťahu v závere a sú účinné od 1.3.2015. Z prehľadu splácania úveru do jeho predčasného zosplatnenia vzal za preukázané, že žalovaní na uvedený úver zaplatili sumu 199,92 €.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 52,53 a 54 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §§ 4,9,11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj podľa ust. §§ 1 a 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 6.5.2015 je spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a táto sa preto neriadi režimom Obchodného zákonníka a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Skúmal preto, či táto zmluva obsahuje náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

5. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, keďže je nesprávne v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa. RPMN v uzavretej zmluve bola uvedená vo výške 13,24 % a po prepočte RPMN súdom za použitia kalkulačky pre spotrebiteľský úver bolo zistené, pokiaľ súd vychádzal z poskytnutej sumy 2.000 € pri pravidelnej splátke 29,81 € mesačne, pri počte splátok 108, jednorázovom poplatku za poskytnutie úveru 60 €, že RPMN predstavuje 13,06 %, a nie 13,24 %, ako bolo uvedené v zmluve. Výška RPMN bola uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a preto vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť iba istinu úveru. Z celkového úveru 2.000 € žalovaní zaplatili sumu 199,92 €, preto rozdiel vo výške 1.800,08 € súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi.

6. Žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.2.2016 do zaplatenia v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. V súvislosti s určením prvého dňa omeškania vychádzal zo záveru, že k zosplatneniu úveru došlo dňom 15.2.2016, a teda prvým dňom omeškania bol deň 16.2.2016.

7. V prevyšujúcej časti istiny, ako aj úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.

8. Súd v prípade vykonaného prepočtu započítal do plnenia na úver zo strany žalovaných aj plnenie, ktoré zaplatili žalovaní ako poistné vo výške 2,92 €, a to z toho dôvodu, že poistné, tak ako bolo zahrnuté do úverovej zmluvy, nie je možné považovať za dojednanie poistenia s poukazom na ust. § 788 Obč. zák. a § 792a ods. 1,2 Obč. zák. Uzavrel, že v prípade poistenia neboli žalovaným poskytnuté informácie v zmysle uvedených zákonných ustanovení, pretože v zmluve v časti 1.2 Základné podmienky bol uvedený súbor poistenia: Súbor A a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 € mesačne. Žalovaní boli o poistení informovaní len ústne v tom zmysle, že by sa malo jednať o poistenie pre prípad smrti a nevedeli, čo v sebe zahŕňa uvedený súbor poistenia. Nebola im teda poskytnutá žiadna relevantná informácia o ďalších skutočnostiach vyplývajúcich zo zmluvy aj o poistení, ktoré bolo síce súčasťou zmluvy, avšak jediným znakom toho, že malo byť poistenie uzavreté, bolo vyznačenie uvedených údajov do zmluvy. Dojednané poistenie súd považoval za neplatné, pretože prejav osoby, ktorá hodlá uzavrieť poistenie, musí byť jednoznačný a riadne vyjadrený. Žalobca počas konania nepredložil žiadnu poistnú zmluvu uzavretú so žalovanými.

9. Vzhľadom na zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to tak, že povolil žalovaným splácať sumu priznanú rozsudkom spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50 €, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zistil, že žalovaný v 1. rade poberá nemocenské dávky mesačne vo výške 293,80 € (vzhľadom na vážne zdravotné problémy) a príjem žalovanej v 2. rade predstavuje 490 € mesačne. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi len rodinného domu v katastrálnom území Plešivec, bez záhrady, v ktorom bývajú a náklady na elektrinu predstavujú mesačne 145 € a náklady na kúrenie na tuhé palivo predstavujú 300 € v zimnom období. Zistil tiež zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom žalovaného v 1. rade, kedy mesačne na lieky potrebuje okolo 35 € a na prepravu na vyšetrenia 30 až 40 €. Okrem toho žalovaní uhrádzajú ďalšie záväzky v Poštovej banke vo výške 15 € mesačne, v Prima banke

vo výške 50 € a 40 € mesačne, pričom zostatok na ich účte vo VÚB banke je len minimálny. Žalovaní predloženými listinnými dôkazmi preukázali náklady spojené s úhradou vodného vo výške 18,04 € mesačne, dokladom SIPO náklady vo výške 152,05 € za úhradu elektriny, RTVS a TV Digi. Pripojili tiež doklad o úhrade liečebných nákladov v kúpeľoch, kde len náklady na ubytovanie predstavovali počas doby liečebnej starostlivosti 35 €.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 94 % a žalovaní v rozsahu 6 %, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu 88 % (94 % mínus 6 %) s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením).

11. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ a navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaným určí lehotu na plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasil so záverom súdu, že v úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o RPMN. Vytýkal súdu, že toto svoje tvrdenie nepodložil konkrétnym výpočtom podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú odkazuje § 19 ods. 1. Súdne rozhodnutie v tejto časti teda nemožno považovať za dostatočne odôvodnené. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že nepreukázal uzavretie poistnej zmluvy. Žalovaní si vybrali v úverovej zmluve súbor poistenia A, ktorého výška v zmysle Sadzobníka poplatkov predstavuje 2,45 % výšky mesačnej splátky. Pokiaľ súd považoval návrh v tejto časti za neúplný, t.j. nárok na poistné považoval za nepreukázaný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP. Ak súd rozhodol o neurčitom návrhu, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čím sa dopustil vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Nakoniec nesúhlasil ani s povolením splácania priznanej sumy v splátkach, keďže súd síce uvádza nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaných, avšak nie je zrejmé, akým spôsobom ich pomery osvedčil a že by išlo o odôvodnený prípad pre takéto rozhodnutie.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súhlasia s rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o povolenie splácanie dlhu v splátkach, keďže nemajú finančné prostriedky na zaplatenie dlhu v hotovosti.

13. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní.

14. Žalovaní v 1. a 2. rade právo na dupliku nevyužili.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. októbra 2017 o 12.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. októbra 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.

18. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

23. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.6.2015, t.j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) a po zistení, že výška RPMN nie je správne uvedená, a to v neprospech spotrebiteľa (13,24 % namiesto 13,06 %), dospel k správnemu záveru, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaným vznikla povinnosť zaplatiť iba istinu úveru bez zmluvných úrokov a poplatkov, t.j. v celkovej výške 2.000 € a keďže doposiaľ uhradili sumu 199,92 €, správne zaviazal žalovaných ešte na zaplatenie istiny vo výške rozdielu 1.800,08 € (2.000 € - 199,92 €).

25. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

27. K námietke žalobcu, že súd určenie výšky RPMN (13,06 % ) nedoložil konkrétnym výpočtom odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka je nedôvodná, keďže z odôvodnenia rozsudku spôsob výpočtu RPMN súdom je zrejmý (ods. 32 odôvodnenia rozsudku). Súd prepočítal RPMN za použitia kalkulačky pre spotrebiteľský úver (prístupná napr. na stránke https://ekonomika.sme.sk/kalkulačky/spotrebiteľský- úver-rpmn), pričom vychádzal z poskytnutej sumy 2.000 € pri splátke 29,81 € mesačne, z počtu splátok 108 a jednorazového poplatku za poskytnutie úveru 60 €. Vychádzal teda pri výpočte zo všetkých predpokladov (parametrov) uvedených v uzavretej zmluve v tabuľke v časti „Výška RPMN“. Ako vyplýva z tejto tabuľky v úverovej zmluve, výška RPMN bola určená sumou 13,24 %, a to vychádzajúc z nasledujúcich parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru. Výška anuitnej splátky je pritom v úverovej zmluve uvedená sumou 29,81 €, počet splátok 108 a výška poplatku za poskytnutie úveru 60 €, teda ide o totožné údaje, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie.

28. Žalobca v odvolaní tvrdenú nesprávnosť výpočtu RPMN nevyvrátil iným výpočtom s odkazom na prílohu č. 2 zákona 129/2010 Z.z., t.j. sám nerealizoval výpočet RPMN podľa vyššie uvedenej prílohy ako dôkaz správnosti ním vypočítanej RPMN v zmluve o úvere (13,24 %), teda svoje tvrdenia o ním správne určenej výške žiadnym spôsobom nepreukázal.

29. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, spočívajúcemu v tom, že súd nevyzval žalobcu na odstránenie vád žalobného návrhu, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd uvádza, že rovnako táto odvolacia námietka je nedôvodná. Nenáležité je tvrdenie žalobcu, že súd ho mal vyzvať na doplnenie návrhu v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP, ak považoval návrh za neúplný, t.j. nárok na poistné považoval za nepreukázaný.

30. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/,ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis.

31. Podľa ust. § 129 ods. 1 ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

32. Podľa ust. § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

33. Podľa ust. § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

34. Podľa ust. § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny použiť.

35. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 . Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 .

36. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je úzko späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 , uvedené však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 tak, ako to namietal odvolateľ, pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa § 129 ods. 1 vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu žaloby a navyše súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.

37. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanom spore nešlo o neúplný návrh, t.j. návrh, ktorý nemá všetky náležitosti ( § 127 a § 132 , kedy by vznikla súdu povinnosť v zmysle ust. § 129 ods. 1 vyzývať na jeho doplnenie alebo opravu.

38. Žaloba mala všetky formálne náležitosti a na jej základe preto súd mohol konať a aj konal.

39. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal predloženými dôkazmi svoje tvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

40. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP, kedy už v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy.

41. Možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z označených a predložených dôkazov a v prípade, že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy.

42. Ust. § 185 ods. 2 poslednej vety výslovne uvádza, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“.

43. Ak teda sporová strana neoznačí dôkazy spôsobilé preukázať svoje tvrdenia, má to za následok neunesenie dôkazného bremena, a v prípade žalobcu to má za následok zamietnutie žaloby.

44. O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy, nepreukázal teda svoj nárok na úhradu poistného, čo nemožno zamieňať „s neúplnosťou“ návrhu.

45. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak úhradu titulom poistného započítal na úhradu úveru.

46. Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobcu, že povolením splátok súd postupoval v rozpore s ust. § 232 ods. 3 CSP, lebo nešlo o odôvodnený prípad pre určenie dlhšej lehoty a súd neuviedol, akým spôsobom osvedčil pomery žalovaných.

47. Súd v rozsudku (ods. 6 odôvodnenia) opísal osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných, ako ich zistil z ich výsluchu a z nimi predložených listinných dôkazov a tieto boli základom pri rozhodovaní o povolení splátok žalovaným vzhľadom na zistenú nepriaznivú sociálnu situáciu.

48. Súd svoje úvahy, vedúce k povoleniu splátok, podrobne uviedol (ods. 49 odôvodnenia) a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že sociálne pomery žalovaných odôvodňujú určenie dlhšej lehoty na plnenie vo forme povolenia splátok v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. Určenie dlhšej lehoty je totiž možné aj formou povolenia splátok, kedy lehota na plnenie sa predlžuje na dobu, po ktorú je povolené splácať plnenie v splátkach.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o tom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, správny a vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.800,08 € a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

50. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak priznal úrok z omeškania iba z istiny z úveru a v prevyšujúcej časti správne žalobu o zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

52. Vecne správne rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny aj v tomto výroku.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

54. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania im však preukázateľne nevznikli, žalobca pre neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .