Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/185/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného K. proti povinnému B., o vymoženie 1.313,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske voči výroku I. a II., č.k. 4Er/65/2008-15 zo dňa 09. mája 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného voči výroku I. a II. o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. súdnej exekútorke A.. T. E. priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie a výrokom III. nepriznal oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 238 ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 9a ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 a ods. 2, § 256 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa oprávnený návrhom z 25.11.2004, doručeným súdnej exekútorke 30.11.2004, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 1.313,45 Eur, na podklade rozhodnutia vydaného NUP, Okresným úradom práce Partizánske dňa 05.02.2003 pod č. XXX/XXXX-EOS/XXPP. Súdna exekútorka doručila 05.12.2016 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z pripojeného záznamu z obchodného vestníka súd prvej inštancie zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5 K 2/04-76 z 15.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.12.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného zamietnutý pre nedostatok majetku. Následne bol povinný z obchodného registra vymazaný dňom 28.01.2006 v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že povinný bol z obchodného registra vymazaný v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, t. j. z dôvodu, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného bol zamietnutý pre nedostatok majetku, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.08.2005. Súdnej exekútorke priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.08.2005), pričom uviedol, že o výške tejto náhrady bude rozhodovať po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 a contrario (s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení), keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia nebolo možné v neprospech žiadneho z týchto účastníkov konania zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.

2. Proti uzneseniu vo výroku I. o zastavení exekúcie a výroku II., ktorým súdnej exekútorke súd prvej inštancie priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného exekúcia v danom prípade mala byť vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný

výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Mal za to, že následne mala byť exekúcia s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavená. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 19CoE 6/2011-21 zo dňa 14.02.2012. Uviedol, že ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Dodal, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a s dostatočným časovým odstupom pred výmazom povinného z obchodného registra, a preto namietal priznanie náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke a uloženie tejto povinnosti oprávnenému. V závere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008.Vzhľadom na uvedené preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil.

3. Súdna exekútorka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a ako také ho navrhovala potvrdiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP.

5. Z obsahu odvolania povinného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie a vo výroku II. o priznaní nároku trov exekúcie súdnej exekútorke voči oprávnenému, preto odvolací súd preskúmaval tieto odvolaním napadnuté časti uznesenia a výrok III. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania voči oprávnenému a povinnému tak zostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku I. o zastavení exekúcie odmietol.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie súdnej exekútorky, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.

15. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku, tak ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.

17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .