Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-185-2017.pdf
PDF · 71.12 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/185/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného K. proti povinnému B., o vymoženie 1.313,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske voči výroku I. a II., č.k. 4Er/65/2008-15 zo dňa 09. mája 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného voči výroku I. a II. o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. súdnej exekútorke A.. T. E. priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie a výrokom III. nepriznal oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 238 ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 9a ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 a ods. 2, § 256 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa oprávnený návrhom z 25.11.2004, doručeným súdnej exekútorke 30.11.2004, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 1.313,45 Eur, na podklade rozhodnutia vydaného NUP, Okresným úradom práce Partizánske dňa 05.02.2003 pod č. XXX/XXXX-EOS/XXPP. Súdna exekútorka doručila 05.12.2016 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z pripojeného záznamu z obchodného vestníka súd prvej inštancie zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5 K 2/04-76 z 15.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.12.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného zamietnutý pre nedostatok majetku. Následne bol povinný z obchodného registra vymazaný dňom 28.01.2006 v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že povinný bol z obchodného registra vymazaný v súlade s ustanovením § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, t. j. z dôvodu, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného bol zamietnutý pre nedostatok majetku, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.08.2005. Súdnej exekútorke priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.08.2005), pričom uviedol, že o výške tejto náhrady bude rozhodovať po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario (s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení), keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia nebolo možné v neprospech žiadneho z týchto účastníkov konania zohľadniť skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
2. Proti uzneseniu vo výroku I. o zastavení exekúcie a výroku II., ktorým súdnej exekútorke súd prvej inštancie priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného exekúcia v danom prípade mala byť vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný
výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Mal za to, že následne mala byť exekúcia s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavená. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 19CoE 6/2011-21 zo dňa 14.02.2012. Uviedol, že ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Dodal, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a s dostatočným časovým odstupom pred výmazom povinného z obchodného registra, a preto namietal priznanie náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke a uloženie tejto povinnosti oprávnenému. V závere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008.Vzhľadom na uvedené preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil.
3. Súdna exekútorka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a ako také ho navrhovala potvrdiť.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP.
5. Z obsahu odvolania povinného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie a vo výroku II. o priznaní nároku trov exekúcie súdnej exekútorke voči oprávnenému, preto odvolací súd preskúmaval tieto odvolaním napadnuté časti uznesenia a výrok III. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania voči oprávnenému a povinnému tak zostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku I. o zastavení exekúcie odmietol.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie súdnej exekútorky, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.
15. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku, tak ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.
17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).