Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-396-2016.pdf
PDF · 108.18 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/396/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: L. J., nar. XX. Y. XXXX, bytom U. XXX/XX, P., o vymoženie 808,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera (so sídlom Exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava), o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 28. mája 2014 č. k. 7Er/3627/2008-33, EX 164/2006 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku IV. o d m i e t a a vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom (so sídlom Exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava) pod sp. zn. EX 164/2006 za neprípustnú a zastavil ju, výrokom II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a napokon výrokom IV. návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 44 ods. 7 a ods. 8, § 196, § 199, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 240 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016, čiže Exekučného poriadku), § 53 ods. 1 až ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 O. z. ( zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 ZoRK (zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 135 ods. 1, § 146 ods. 1, § 251 ods. 4 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016). Vecne mal (súd prvej inštancie) za to, že v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah na podklade Zmluvy o úvere č. 4251010 zo dňa 17. januára 2006 (ďalej len „zmluva“) medzi oprávnenou a povinným. Súčasťou listín, predstavujúcich podklad pre vykonanie exekúcie v danom prípade boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a v nich inkorporované rozhodcovská doložka v bode 17 podstatou ktorej bolo praktické nanútenie záujmu dodávateľky riešiť spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, výklad alebo platnosť v rozhodcovskom konaní, ak sa spotrebiteľ v konaní vystupoval na strane žalovaného. Takto sformulovaná doložka v rozhodcovskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca možnosť obrátiť sa so svojimi nárokmi pred všeobecným súdom. Navyše, je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná súčasne so zmluvou o úvere, čím dodávateľka vyvolala u spotrebiteľa stav časovej tiesne a ten následne nemal inú možnosť, len zmluvu vrátane všetkých listín podpísať, alebo ako celok tiež odmietnuť. Prvoinštančný súd klasifikoval takto dojednanú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorej použitie odôvodňuje zamietnutie žiadosti ktoréhokoľvek súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy (doložky), resp. akékoľvek plnenie
priznané na jej základe je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom a výkon exekúcie na jeho podklade je tak neprípustný. O návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že návrhu nevyhovel, pričom poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. apríla 2011, nakoľko jednoznačne a nepochybne existuje dôvod na jeho vylúčenie ako súdneho exekútora.
2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom splnomocnenkyne včas odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ vo svojom podaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, teda že prvoinštančný súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Tvrdí, že exekučný súd v danej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti tým, že v rámci materiálneho prieskumu sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V odvolaní tiež uvádza, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávnenej nesprávnym postupom exekučného súdu došlo k pozbaveniu účastníka jeho základného práva, a to práva na spravodlivé prejednanie veci. Súdu prvej inštancie vytkol tiež neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
3. Vyjadrenie povinného k odvolaniu nebolo podané.
4. Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril podaním z 20.12.2016, ktorým oznámil, že nepovažuje za potrebné sa k odvolaniu vyjadrovať.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p. a § 37 ods.1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p, akt. § 355 ods. 2 a § 44 ods. 2 E.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.. a súčasne odvolanie proti výroku IV. odmietnuť, nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprocesný kódex, t.j. Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
7. Podľa § 9a ods. 1 a 3 E.p. v znení do 31. marca 2017 (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá E.p. ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávnenej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné :
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Er/3627/2008 je vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 808,60 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
11. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinná obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná.
12. Už súdom prvej inštancie správne použité ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd už viackrát v minulosti poukázal na to, že práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne nesplnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže povolenie exekúcie bolo možným len za cenu porušenia práva. Udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi oň žiadajúcemu je možné len v tom prípade, že exekučný súd nezistí rozpor so zákonom u žiadnej z listín, ktoré predstavujú podklad pre vykonanie exekúcie. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia postačuje zistenie vyššie uvedeného nesúladu čo i len u jednej z predložených listín, pričom nie je nerozhodujúce, či ide o žiadosť, návrh alebo titul.
13. Stále preto treba trvať i na ďalšom už v minulosti ustálenom výklade tunajšieho súdu a síce, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Prijatie opačného názoru by malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom, ak by neboli oprávnené skúmať či už vôbec alebo len formálne, alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť donucované najskôr k udeľovaniu poverení, a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky v každom prípade a až následne byť oprávnené uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto výklade ale odporuje logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú alebo nie sú už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť - z ktorého dôvodu napokon alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie reprezentovaná možnosťou zastavenia exekúcie z tu diskutovaného dôvodu je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným nástrojom len tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v procese udeľovania poverenia došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec stať nemalo.
14. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy OZ citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 01.01.2008 neobsahoval a v zmysle § 879j OZ vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 01.01.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších
predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil s použitím § 53 ods. 1 OZ za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.
15. Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
16. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Toto citované ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje iba na predmet plnenia, alebo na cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 OZ demonštratívne vymenúva niektoré neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V ods. 4 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá možnosť konkrétne znamená (uzn. NS SR sp. zn. 6MCdo9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice).
18. Článok 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.
19. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
20. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.
21. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa §53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.
22. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3MCdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne.
23. Logickým dôsledkom (prihliadnuc na vyššie uvedenú argumentáciu prvoinštančného súdu ako aj odvolacieho súdu) je preto záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci i na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
24. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie proti výroku I., II. a III. ako vecne správne potvrdil, keď vecne správnym bolo i odvolacími dôvodmi nenamietané rozhodnutie o trovách konania.
25. Pokiaľ ide o odvolanie oprávnenej proti výroku IV. napadnutého uznesenia, ktorým súd nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd dodáva:
26. V zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
27. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákona pripúšťa.
28. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
29. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
30. Odvolací súd posudzoval prípustnosť podania odvolania podľa právnych noriem účinných v čase podania odvolania oprávnenou, teda ku dňu 11.08.2014, čo znamená, že odvolací súd sa musel riadiť pri posudzovaní možnosti podať odvolanie Občianskym súdnym poriadkom v spojení s Exekučným poriadkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu však už vzhľadom na zásady procesného práva musí byť
rozhodnuté podľa aktuálne účinnej právnej úpravy, teda podľa Civilného sporového poriadku v spojení s Exekučným poriadkom.
31. Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. resp. CSP normou lex specialis, čo znamená, že na exekučné konanie vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia tohto predpisu. Exekučný poriadok je procesným predpisom, ktorý sa systematicky zaraďuje do občianskeho procesného práva, úprava v O.s.p. má však iba podporné a komplementárne využitie (podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia prechádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak, resp. § 9a Exekučného poriadku).
32. Na rozdiel od procesnoprávnej úpravy možnosti podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zakotvenej v O.s.p., podľa ktorej odvolanie sa nepripúšťa iba proti rozhodnutiam v prípadoch výslovne v O.s.p. stanoveným, Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok sú koncipované tak, že naopak taxatívne vypočítavajú prípady, resp. stanovujú výslovne proti ktorým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. V prejednávanej veci ide o prvoinštančné rozhodnutie exekučného súdu - uznesenie o zmene súdneho exekútora podľa ust. 44 ods. 10, 11 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu v zmysle tohto zákona (t.j. Exekučného poriadku) v spojení v čase podania odvolania účinným Občianskym súdnym poriadkom odvolanie nie je prípustné.
33. Odvolací súd preto odvolanie oprávnenej proti výroku IV. podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
34. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak * sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, * ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, * strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, * v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, * rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo * súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, * pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, * ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo * je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak * napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, * napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, * je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je * dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, * dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, * dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).