Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Obec Lubina, Lubina 56, IČO: 00 311 731, zastúpený: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka, Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: BRANDAL, s.r.o., Pekárska 14, Trnava, IČO: 46 468 862, o zaplatenie 18.092,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2.3.2016 č.k. 23Cb/14/2015 - 169, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.01.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.092,79 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania a to v sume 10.016,84 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v sume 8.075,95 eur titulom náhrady škody. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako predávajúci uzatvoril dňa 13.03.2013 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod stavby- budovy pre školstvo so súp. č. XXX ležiacej na pozemku s par. č. 5648- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1422 m2 zapísanej na LV č. X Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom- katastrálny odbor, pre k.ú. J.. Navrhovateľ predal predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu v sume 1 euro, pričom predaj nehnuteľnosti bol schválený obecným zastupiteľstvom a to uznesením č. 17/2013 s tým, že sa jednalo o prípad hodný osobitého zreteľa z dôvodu, že odporca prestaví nehnuteľnosť s celkovým počtom 15 bytových jednotiek vrátane inžinierskych sietí a po zrealizovaní tohto projektu bude nehnuteľnosť spätne prevedená do vlastníctva žalobcu. Za účelom spätného odkúpenia nehnuteľnosti mal žalobca čerpať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, prostredníctvom ktorého mal pokryť náklady na jej odkúpenie. Aby žalobca mohol čerpať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, predmet predaja nesmel byť zaťažený ťarchami tretích osôb, preto obsahom zmluvy bola dohoda o tom, že sa zmluvné strany zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k vzniku alebo zriadeniu práv tretích osôb. V zmysle čl. 5 bodu 5.4 tejto zmluvy v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší akúkoľvek povinnosť z tejto zmluvy jej vyplývajúcu alebo v prípade, ak bude v dôsledku nepravdivého vyhlásenia, prehlásenia alebo inak pomenovaného ubezpečenia deklarovaného v tejto zmluve druhej zmluvnej strane spôsobená škoda, je zmluvnú strana, ktorá škodu spôsobila, povinná vzniknutú škodu v plnom rozsahu nahradiť. Túto podmienku zmluvy mal žalovaný porušiť tým, že uzatvoril zmluvy o zriadení záložného práva dňa 25.09.2014 v prospech obchodnej spoločnosti INFINACE CERDIT, s.r.o. na byty č. X,X,X,XX v bytovom dome so súp. č. XXX, v dôsledku čoho sa zhoršilo postavenie žalobcu nielen vo vzťahu k čerpaniu úveru

zo Štátneho fondu rozvoja bývania ale aj vo vzťahu k spätnému prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Uvedeným konaním žalovaného t.j. zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom a spätné neprevedenie nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa za cenu určenú v návrhu zmluvy o budúcej zmluve, malo dôjsť k vzniku škody na majetku žalobcu spočívajúcej v účtovnej hodnote nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, ktorá bola vo výške 8.075,95 eur. Zo strany žalovaného došlo k naplneniu všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre vznik škody, keď žalovaný preukázateľne porušil ustanovenie čl. 5 bodu 5.3 kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2013 predmetom ktorého bol záväzok zmluvných strán odo dňa podpísania zmluvy zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k vzniku alebo zriadeniu akýchkoľvek práv tretích osôb k nehnuteľnosti a to tým, že uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva v predmetnej nehnuteľnosti v prospech spoločnosti INFINANCE CREDIT, s.r.o. Medzi vzniknutou škodou na majetku žalobcu a porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej kúpnej zmluvy je príčinná súvislosť, v dôsledku ktorej došlo k tejto škode. Žalobcovi vznikol nárok aj na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.016,84 eur spočívajúceho v zaplatenej odplate za spotrebovanú elektrickú energiu v predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od 01.01.2014 do 19.08.2014, v zaplatenom nedoplatku za spotrebovanú elektrickú energiu a zaplatenej odplate za pripojenie meračov k jednotlivým bytom v predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia so žalovaným sa zhoršovala, žalobca ukončil s dodávateľom zmluvu o dodávke energie a následne dodávateľ vyúčtoval žalobcovi nedoplatok vo výške 3.705,30 eur, ktorý bol žalobcom uhradený. Žalobca tiež uhradil za žalovaného odplatu za pripojenie meračov do jednotlivých bytov v predmetnej nehnuteľnosti, pričom odplata za pripojenie za jeden merač k bytu bola vyčíslená na sumu 204,60 eur a žalobca uhradil prípojky do 14- tich bytových jednotiek.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.016,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.437,14 eur od 26.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.705,30 eur od 27.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 2.864,40 eur od 12.12.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 117,23 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 138,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v prvom výroku, ktorým vyhovel súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 10.016,84 s príslušenstvom dňom 23.04.2016.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 373 a nasl., § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená porušením článku 5 bod 5.3. kúpnej zmluvy. Z článku 5 bod 5.3 Kúpnej zmluvy síce vyplýva, že zmluvné strany sa zaviazali, že odo dňa podpisu sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť ku vzniku alebo zriadeniu akýchkoľvek práv tretích osôb k predmetnej nehnuteľnosti, avšak z článku 4 bod 4.2 predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany boli takýmto prejavom viazané len do právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom žalovaný do tohto času zmluvné povinnosti neporušil. Súd prvej inštancie tiež nemal preukázané, že by žalovaný porušil svoju povinnosť spätného prevodu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, do vlastníctva žalobcu, pričom predmetná kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o spätnom odkúpení nehnuteľnosti. Žalobca tiež nešpecifikoval, v čom by mala spočívať príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a škodou, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou.

4. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 10.016,84 eur s príslušenstvom vyhovel a návrh v časti 8.075,95 eur s príslušenstvom zamietol. Podľa výsledku konania bol hrubý úspech žalobcu 55,40 % (10.016,84/18.092,79 x 100) a hrubý úspech žalovaného 44,60 % a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 10,80 % a teda žalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. Súd vo veci čiastočne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 117,23 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 138,30 eur (10,8 % zo sumy 1.280,59 eur ) pozostávajúcich z nasledovných úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastupovania á270,54 eur, 2. písomné podanie na súd

- žaloba á 270,54 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 23.09.2015 á 270,54 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 02.12.2015 á 270,54 eur, náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2014 á 8,04 eur, náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2015 á 25,17 eur, náhrada preukázaných

cestovných výdavkov Nová Mesto n/V- Trnava a späť dňa 23.09.2015, spotreba PHM 0,061 l/km x vzdialenosť (103,2)km x cena PHM 1,249 eur/l spolu v sume 7,87 eur, základná náhrada za použitie motorového vozidla v km (103,2)x náhrada/km 0,183 eur v sume 18,89 eur, náhrada za stratu času (4 polhodiny) 55,92 eur, náhrada preukázaných cestovných výdavkov Nová Mesto n/V- Trnava a späť dňa 02.12.2015,spotreba PHM 0,061 l/km x vzdialenosť (103,2)km x cena PHM 1,229 eur/l spolu v sume 7,74 eur, zákl. náhrada za použitie motorového vozidla v km (103,2)x náhrada/km 0,183 eur v sume 18,89 eur, náhrada za stratu času (4 polhodiny) v sume 55,92 eur.

5. Proti tomuto rozsudku v časti druhého a tretieho výroku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nespochybniteľným úmyslom žalobcu bolo nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom pre k.ú. J., ktorú previedol na žalovaného za jedno euro po rekonštrukcii späť do vlastníctva žalobcu s použitím finančných prostriedkov zo ŠFRB. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že tieto skutočnosti boli schvaľované aj na obecných zastupiteľstvách žalobcu a pre účely čerpania finančných prostriedkov zo ŠFRB bolo nevyhnutné, aby predmetná nehnuteľnosť nebola zaťažená právami tretích osôb, t.j. v danom prípade záložnými právami. Úmyslom žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2013, na základe ktorej došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti, bolo zaviazať žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k zriadeniu práv tretích osôb k nehnuteľnosti, nielen do právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva ale aj po tomto rozhodnutí. Tento úmysel žalobcu nespochybniteľne vyplýva zo zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28.02.2013 vyplýva aj úmysel žalobcu uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za cenovo dohodnutých podmienok s tým, že žalobca bude čerpať za týmto účelom finančné prostriedky zo ŠFRB. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti - nezriadiť akékoľvek práva tretích osôb k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko úmyslom žalobcu a v zásade aj žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2013 bolo prevedenie predmetnej nehnuteľnosti späť do vlastníctva žalobcu a žalovaný musel mať vedomosť o tom, že nemôže zaťažiť túto nehnuteľnosť. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na danú vec aplikoval ustanovenie § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, keď bolo potrebné aplikovať ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalobca má za to, že došlo k naplneniu všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre vznik škody. Žalovaný preukázateľne porušil právnu povinnosť spočívajúcu v zdržaní sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k zriadeniu práv tretích osôb k predmetnej nehnuteľnosti. O porušení jeho právnej povinnosti svedčia predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva záväzok a úmysel oboch účastníkov zmluvy nezaťažovať nehnuteľnosť. Škoda, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil spočíva v účtovnej hodnote nehnuteľnosti pred jej prevodom na žalovaného. Žalobca je toho názoru, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcu spočíva v tom, že žalobca by nepreviedol na žalovaného predmetnú nehnuteľnosť za jedno euro, ak by vedel, alebo mohol mať vedomosť o tom, že žalovaný nedodrží dohodnuté podmienky a zaťaží nehnuteľnosť, čím znemožní spätné odkúpenie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu a teda škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu o účtovnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.

1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu voči rozsudku v odvolaním napadnutej časti nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Predmetom prieskum odvolacieho sú bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 8.075,95 eur titulom náhrady škody a ktorým rozhodol o trovách konania.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, že žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka a to porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami, len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody aplikoval ust. § 373 Obchodného zákonníka, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy vznikol relatívny obchodný záväzkový vzťah v zmysle

ust. § 261 ods.2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca ako subjekt verejného práva a zároveň ako predávajúci na základe predmetnej kúpnej zmluvy previedol do vlastníctva žalovaného ako podnikateľa a zároveň ako kupujúceho nehnuteľnosti a to budovu pre školstvo, vzdelávanie a výskum s pozemkom, ako je to špecifikované v článku 1 bod 1.1. predmetnej kúpnej zmluvy, z čoho vyplýva, že na strane žalobcu sa to týka zabezpečovania verejných potrieb, keď za verejnú potrebu sa považuje potreba týkajúca sa všetkých obyvateľov, ako i potreba, na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem, pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej či sociálnej, keď hospodárenie s majetkom obce sa považuje za vykonávanie podnikateľskej činnosti a na druhej strane ako kupujúci vystupoval žalovaný ako podnikateľ, ktorý sa v tomto záväzku realizoval v oblasti svojej podnikateľskej činnosti. Kúpna zmluva, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, nie je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku ale je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, keď v danom prípade ju uzatvorili subjekty, ktorých právne vzťahy sa obligatórne spravujú Obchodným zákonníkom ako je uvedené vyššie. Podľa platnej právnej úpravy, sa takýto zmluvný vzťah bude riadiť oboma kódexmi a to aj Občianskym zákonníkom aj Obchodným zákonníkom, pretože v zmysle ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, „zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Právna teória označuje takéto zmluvy ako neobchodné zmluvy s kombinovaným záväzkovým režimom a typickým prípadom takýchto zmlúv je napríklad kúpna zmluva, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti, ako je tomu aj v danom prípade, keď zmluva sa spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve a ostatné vzťahy zmluvných strán, ktoré napĺňajú podmienky tzv. relatívnych obchodov, ktoré sa týkajú náhrady škody, premlčania, zmluvnej pokuty sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. v ust. § 373 - § 386 upravuje škodu len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených v § 261 a § 262 Obchodného zákonníka. Oprávnenej osobe vzniká nárok na náhradu škody, ak sa preukáže porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany, že vznikla určitá škoda a zároveň existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

14. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola aj správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa názoru odvolateľa súd mal žalobcovi ako čiastočne úspešnému v konaní priznať náhradu trov konania v rozsahu 55,40% t.j. náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 601,37 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 709,45 eur a nie len v rozsahu 10,80 %. Pri aplikácii ust. § 142 ods.2 O.s.p. vo všeobecnosti platí, že ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov rozdelí pomerne. V pomere rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru víťazstva účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Preto je potrebné vypočítať rozdiel pomerných úspechov a až vo veľkosti výsledku priznať iba jednému, teda úspešnejšiemu účastníkovi trovy konania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si predmetnou žalobou uplatňoval sumu 18.092,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.437,14 eur od 26.08.2014 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.705,30 eur od 27.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 2.864,40 eur od 12.12.2013 do zaplatenia a súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 10.016,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.437,14 eur od 26.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.705,30 eur od 27.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 2.864,40 eur od 12.12.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k vzáeru, že súd prvej inštancie správne vypočítal pomer úspechu k neúspechu žalobcu v percentuálnom vyjadrení 55,40% a pomer úspechu žalovaného k jeho neúspechu 44,60%, teda žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 10,80% (55,40% - 44,60%) z uplatnených trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 117,23 eur ( 10,80% zo sumy 1.085,50 eur) a z uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 138,30 eur ( 10,80% zo sumy 1.280,59 eur). Vzhľadom na uvedené odôvodnenie spôsobu výpočtu náhrady trov konania pri aplikácii ust. § 142 ods. 2 O.s.p., odvolací súd považoval odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnosti výpočtu percentuálneho vyjadrenia úspechu žalobcu za nedôvodnú.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

17. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. tak, že nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške 0 eur.

18. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).