Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoZm-24-2016.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoZm/24/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Fishing team s.r.o., so sídlom Trnava, V. Clementisa 3, IČO: 31 437 320, zastúpeného N.. U. H., advokátom so sídlom H., D. XX, proti žalovanému: Marián Masaryk, nar. XX.XX.XXXX, bytom Uhrovec, kpt. Nálepku 402/31, IČO: 40 519 481, štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.494,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. februára 2016, č. k. 36CbZm/56/2014-46, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení konania odôvodnil s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 O.s.p. Uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal na zaplatenie sumy 2.494,70 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz zo dňa 16.10.2014, č. k. 36Zm/22/2014-18, proti ktorému podal žalovaný námietky, v ktorých, okrem iného, poukazoval na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.08.2014, č. k. 37CbZm/44/2014-39. Zo spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 37CbZm/44/2014 zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.08.2014, č. k. 37CbZm/44/2014-39, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.10.2014, bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 2.494,70 Eur s príslušenstvom. Žalobou bolo uplatnené rovnaké právo ako v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/56/2014, na základe tej istej zmenky vystavenej na sumu 2.494,70 Eur. V konaniach vedených Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/56/2014 a 37CbZm/44/2014 sú totožní účastníci konania, pričom v konaní pod sp. zn. 37CbZm/44/2014 je žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a v konaní pod sp. zn. 36CbZm/56/2014, ako fyzická osoba podnikateľ. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie v zmysle § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p. konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, a to res iudicata podľa § 159 ods. 3 O.s.p., nakoľko o práve žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 2.494,70 Eur s príslušenstvom z titulu žalovanej vlastnej zmenky, bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.08.2014, č.k. 37CbZm/44/2014-39, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.10.2014. Skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pod sp. zn. 37CbZm/44/2014 označený ako fyzická osoba nepodnikateľ a v konaní pod sp. zn. 36CbZm/56/2014, ako fyzická osoba podnikateľ neznamená, že ide o rôzne osoby. Rozdiel je iba v označení účastníka konania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. tak, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania
2. Proti tomuto uzneseniu podal za platnosti a účinnosti O.s.p. v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37ZmCb/44/2014 a ktoré skončilo zamietnutím žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, mal súd z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že zmluva o vyplnení zmenky, ako aj samotná zmenka, od ktorej žalobca odvodzoval svoj uplatňovaný nárok boli vystavené fyzickou osobou podnikateľom, t. j. iným subjektom ako fyzickou osobou, označenou žalobcom ako žalovaným v podanej žalobe. Z predmetnej zmluvy súd nemal preukázané, že medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom došlo k uzatvoreniu akéhokoľvek dodatku k zmluve, na základe ktorého by vstúpil do práv fyzickej osoby podnikateľa žalovaného ako fyzická osoba. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. O nedostatok pasívnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Súd poukazuje na to, že v prípade fyzickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa, spojených reálne jednou osobou, dochádza ku situáciám, kedy do právnych vzťahov nevstupuje automaticky vždy fyzická osoba. Fyzická osoba je právnym nástupcom fyzickej osoby podnikateľa, avšak iba v prípade zániku oprávnenia na podnikanie, čo však nebol uvedený prípad, nakoľko z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra mal súd za preukázané, že žalovaný je aktívnym podnikateľom. Súd má za to, že popri sebe môžu v takomto prípade existovať samostatne dva subjekty práva, a to fyzická osoba a fyzická osoba podnikateľ. Tieto dva samostatné subjekty práva môžu vstupovať do rôznych právnych vzťahov a v nich vystupujú potom, a to buď ako fyzická osoba, alebo fyzická osoba podnikateľ. Totožný právny názor vyslovil Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/126/2013, v rozsudku zo dňa 08.04.2014. Žalobca uviedol, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke, za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu interpretácia a aplikácia čl. 1 ods. 1 ústavy je založená na koncepcii materiálneho právneho štátu, a nie formálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty, ako súčasť princípu právneho štátu spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi. Žalobca dôrazne upozornil na skutočnosť, že jeho nárok uplatnený v tomto súdnom konaní, súd ani raz riadne neprejednal aj napriek jeho zjavnej nespornosti. Žalobca sa oprávnene domnieva, že rozhodnutím súdu bol porušený čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, nakoľko mu bola odňatá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Žalobca nepožadoval nič iné ako to, aby bola jeho vec riadne prejednaná pred príslušným súdom v občianskom súdnom konaní, a aby nedošlo k porušeniu jeho práv a chránených slobôd. Spoliehal sa a naďalej sa spolieha na to, že sa súdy jeho žalobou budú zaoberať a dbať na to, aby nedošlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Napriek tomu a aj napriek skutočnosti, že žalovaný nárok žalobcu uznal (rozporoval iba jeho výšku), sa žalobca musí opätovne dožadovať ochrany svojich práv a chránených záujmov, a to iba z dôvodu, že sa riadil právnym názorom a usmernením súdu vyjadreným v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37CbZm/44/2014, a aj v konaní na tom istom súde pod sp. zn. 37Cb/126/2013. Nemôže ísť o res iudicata v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., pretože nebola splnená jedna zo zákonných predpokladov res iudicata, a to totožnosť subjektov, nakoľko sám súd vyslovil právny názor, že popri sebe môžu samostatne existovať dva subjekty práva, a to fyzická osoba a fyzická osoba podnikateľ. Tieto dva samostatné subjekty práva môžu vystupovať do rôznych právnych vzťahov a v nich vystupujú potom, a to buď ako fyzická osoba, alebo fyzická osoba podnikateľ. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný nárok
žalobcu čiastočne uznal. Na pojednávaní uskutočnenom na Okresnom súde Trenčín dňa 24.04.2015 vo vyššie uvedenej právnej veci žalovaný súhlasil so skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol vo svojich písomných, ako aj ústnych vyjadreniach. Žalovaný tvrdil, že zmenku, ktorá je predmetom tohto konania vlastnoručne podpísal a nárok žalobcu vzniknutý zo zmenky žiadnym spôsobom nepopiera. Žalovaný uznal žalovanú pohľadávku vo výške 1.000 Eur, ktorú je žalobcovi dlžný, čo potvrdil aj svojim podpisom. Sumu 1.000 Eur uznal, čo do výšky aj čo do právneho dôvodu. Žalovaný teda sám uznal nespornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobcu. Žalovaný nesúhlasí iba s výškou dlžnej sumy. Avšak, ako už uviedol aj súd, žalovaný vo svojich námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu výšku žalovanej sumy nerozporoval, a do dnešného dňa ani nepredložil dôkazy o čiastočných úhradách žalovanej sumy, ktoré by preukazovali inú výšku pohľadávky. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prinajmenšom rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku žalobcu žalovaným, nakoľko žalovaný vlastnú zmenku nijako nerozporoval a potvrdil, že ju vlastnoručne podpísal. Žalobca upozornil, že súd nepostupoval v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko mal v prípade rozhodnutia o zastavení konania rozhodnúť aj o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Namiesto toho súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa domnieva, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
4. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
5. Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
10. V predmetnom spore (vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/56/2014), sa žalobca žalobou zo dňa 04.09.2014 (doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.09.2014) domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zplatenie 2.494,70 Eur s príslušenstvom titulom vlastnej zmenky vystavenej žalovaným na sumu 2.494,70 Eur, so splatnosťou dňa 08.06.2012. Zmluvný vzťah žalobca odôvodnil tým, že dňa 06.04.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o použití zmenky.
11. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37CbZm/44/2014 žalobou doručenou Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 21.03.2014 (spor postúpený Okresnému súdu Trenčín) domáhal zaplatenia sumy 2.494,70 Eur s príslušenstvom titulom vyššie uvedenej vlastnej zmenky a zmluvy o použití zmenky zo dňa 06.04.2011. V uvedenom spore Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 26.08.2014, č.k. 37CbZm/44/2014-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2014 žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP (predtým § 103 O.s.p.) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len "procesné podmienky").
13. Podľa ust. § 161 ods. 2 a 3 CSP (predtým § 104 ods. 1 a 2 O.s.p.) ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa ust. § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.) ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, aj napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítaval možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako aj na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol účel občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (predtým § 103 O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 161 ods. 2 a 3 CSP (predtým § 104 ods. 1 a 2 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. 16. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými stranami sporu; 3. a o tej istej veci.
17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
18. V súvislosti s formálnou a materiálnou stránkou právoplatnosti súdneho rozhodnutia je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že o res iudicata nemôže ísť v prípade, pokiaľ vec nebola meritórne prejednávaná, čo sa stáva napríklad v situácii, kedy bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby, alebo aj v prípade určovacích žalôb, kedy súd zamietol návrh už z dôvodu, že nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe.
19. R 15/2005: „O prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 OSP nejde, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.“
20. Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje podľa § 80 písm. c/ O.s.p.) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. pre novú určovaciu žalobu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 26/2010)
21. Odvolací súd konštatuje, že pred podaním žaloby žalobcu v predmetnom spore, súd prvej inštancie o totožnom nároku žalobcu, uplatnenom žalobou a vyplývajúcom z toho istého zmluvného vzťahu (skutku), právoplatne rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 26.08.2014, č.k. 37CbZm/44/2014-39, ktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2014. Uvedeným rozsudkom však žalobu zamietol z procesných dôvodov, pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, teda bez meritórneho prejednania veci. Preto, v zmysle horeuvedenej už ustálenej judikatúry, nemožno konštatovať že toto rozhodnutie by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 CSP.
22. Pretože uznesenie súdu prvej inštancie nie je z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
23. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, vec prejedná a po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec a vo veci rozhodne.
24. Odvolací súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).