Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/85/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. XX, t.č. N. XX, u p. X.I. Y., XXX XX K., proti žalovanému: Z. G.O.J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N.Í. XX, XXX XX I. N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 10C/18/2017-57 zo dňa 23.08.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vydať neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 500 metrov žalovanému k osobe žalobkyne, ako aj k jej maloletým deťom, a to mal. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. N. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. N. XX. Súd prvej inštancie poukázal na dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na listinné dôkazy predložené žalobkyňou týkajúce sa preukázania neprípustného správania sa žalovaného, citoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len a uviedol, že podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie vyžadujúcej si neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Neodkladné opatrenie podľa návrhu žalobkyne v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) slúži na ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Pre rozhodnutie súdu je významný stupeň vyvinutého fyzického, či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z predložených dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Absentuje základný predpoklad, a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického, či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal žalovaný dopúšťať voči žalobkyni a ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Žalobkyňa a žalovaný boli druh a družka, avšak dňa 05.07.2014 sa žalobkyňa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od toho času žije v nájmoch, ktoré menila už 4 krát. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného pripojila aj potvrdenie OO PZ Veľký Šariš zo dňa 07.07.2014 o podaní oznámenia, že žalovaný neustále fyzicky napáda a psychicky

týra žalobkyňu a jej deti, ako aj oznámenie o odstúpení zápisnice o predmetnom trestnom oznámení žalobkyne z dôvodu vecnej príslušnosti o OO PZ Prešov zo dňa 09.07.2014. Z obsahu spisu je zrejmé, že OO PZ - odbor kriminálnej polície Prešov začal dňa 24.07.2014 voči žalovanému trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, avšak dňa 10.10.2014 bola uznesením OO PZ - odbor kriminálnej polície Prešov predmetná trestná vec postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu Prešov. Na základe dopytu súdu zo dňa 18.08.2017 bolo zistené, že uvedené priestupkové konanie bolo právoplatne skončené dňa 29.12.2014 zastavením. Súd prvej inštancie preto zdôraznil, že uvedení dôkazy sú z obdobia spred 3 rokov, a teda nemôžu svedčiť o potrebe naliehavej úprave pomerov, ktorá je predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Nič nemení na tom ani potvrdenie OO PZ Prešov - Sever zo dňa 09.02.2017 o prijatí oznámenia žalobkyne o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo strany žalovaného. Z uvedeného oznámenia totiž nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti preukazujúce zakázané fyzické, či psychické správanie sa žalovaného, ktorým by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne. Z predložených dôkazov nevyplýva ani skutočnosť, že by v dôsledku údajného nevhodného správania sa žalovaného mala mať žalobkyňa zdravotné problémy. Z lekárskej správy internej pohotovostnej služby Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 10.05.2016 vyplýva, že žalobkyňa mala mať ťažkosti s dýchaním a bodavú bolesť v pravej strany hrudníka, pričom nie je preukázaná súvislosť medzi týmito jej zdravotnými ťažkosťami a správaním sa žalovaného. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo povinnosťou žalobkyne osvedčiť, že jej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť konaním žalovaného bezprostredne ohrozená. V danom prípade žalobkyňa svoje tvrdenia dostatočným spôsobom neosvedčila. Doposiaľ z vykonaného dokazovania len vyplynulo, že medzi stranami sú dlhodobo narušené vzťahy, ktoré vyústili do hádok, pri ktorých boli opakovane použité vulgárne výrazy, avšak v konaní nebolo preukázané psychické a fyzické násilie požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie má žalobkyňa možnosť podať nový návrh. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli v súvislosti s návrhom žalobkyne, a preto mu ich náhradu nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa. Žiadala návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Poukázala na to, že žalovaný ju sústavne fyzicky napáda, verbálne atakuje na verejnosti, nadáva jej, pričom bezprostredne pácha na jej osobe psychické aj fyzické násilie s čím spoločnosť súhlasí ako so vzorcom správania, keďže súd prvej inštancie chráni záujmy žalovaného a jeho správanie pokladá za spoločensky štandardné a prijateľné. Žalovaný je vždy pod vplyvom alkoholu, čo znižuje jeho súdnosť a príčetnosť, a preto má obavy, že kým ju žalovaný nepripraví o život, nebudú kompetentné inštitúcie konať. Navrhla návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Podľa § 329 ods. 1 veta druhá CSP, ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 331 ods. 1 druhá veta CSP, ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadne odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

5. V rámci odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 1 veta druhá doručil odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o nenariadení neodkladného opatrenia, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa k veci vyjadrovať nebude, lebo na Okresnom súde v Prešove je v predmetnej veci vytýčený termín pojednávania 08.11.2017. Na žalobkyňu

bolo podané na OO PZ Veľký Šariš pod sp. zn. DU 354/2017 trestné oznámenie za atakovanie, ohováranie a osočovanie jeho osoby a spoločenskú ujmu a podávaní nepravdivých klamstiev. Uviedol, že doposiaľ nemal voči žalobkyni záujem nijako zakročovať, ale vzhľadom na jej správanie a postoj už prekročili všetky spoločenské aspekty, a preto voči nej podal trestné oznámenie, aby už orgány jej zakázali sa takto voči jeho osobe správať a nepravdivo ho obviňovať, spoločensky osočovať a ohovárať. Podotkol, že žalobkyňa podáva na jeho osobu trestné oznámenia z pomsty za to, že mal. S. G. s ňou nechce bývať a neuznáva ju už ako matku. So žalobkyňou sa stretáva len na verejných priestranstvách, kde sú svedkovia, nakoľko je schopná seba poškodzovania a spôsobiť si ujmu na zdraví, a tak ho obviniť z ublíženia na zdraví a týrania.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého uznesenia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci nevyhnutný na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil dôvodnosť podaného návrhu, ako aj tvrdené skutočnosti žalobkyňou v podanom návrhu, ako aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z predložených listinných dôkazov, na základe čoho dospel k záveru, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie neboli splnené, lebo žalobkyňa hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. Na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia k odvolaniu dodáva, že žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležite neosvedčila najvýznamnejšie skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na stanovisko žalovaného predložené v odvolacom konaní, ktorý poprel tvrdenia žalobkyne s tým, že on sám na ochranu svojej osoby podal trestné oznámenie na žalobkyňu. V danom prípade súd prvej inštancie správne postupoval ak v odôvodnení poukázal aj na skutočnosť, že predložené listinné dôkazy z roku 2014 týkajúce sa spáchania priestupku žalovaným, ktoré priestupkové konanie skončilo zastavením konania dňa 29.12.2014 časovo nesúvisí s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Jeho dôvodnosť nebola nepreukázaná ani vo vzťahu k maloletým deťom, vo vzťahu, ku ktorým navrhovala taktiež uloženie povinnosti zákazu priblíženia sa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zo spisu vyplýva, že o návrhu matky maloletých detí ohľadne zákazu priblíženia sa otca k maloletým deťom je vedené konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24P/167/2017.

8. K námietke žalobkyne týkajúcej sa vyjadrenia, že súd podporuje nevhodné správanie sa žalovaného voči nej, odvolací súd uvádza, že takýto postoj žalobkyne nie je správny. V konaní o nariadenie neodkaleného opatrenia bolo povinnosťou žalobkyne osvedčiť ňou tvrdené najvýznamnejšie skutočnosti, z ktorých by súd prvej inštancie mohol vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na jeho nariadenie. Bez splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné návrhu žalobkyne vyhovieť.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, lebo mu trovy odvolacieho konania nevznikli i napriek tomu, že v konaní bol úspešný (§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.