Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-50-2017.pdf
PDF · 96.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, L. L., proti povinnému - otcovi K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, L. L., v konaní zastúpenom JUDr. Monikou Ludikovou, advokátkou, so sídlom J. Kozáčeka 11, Zvolen, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Pc/13/2016-110 zo dňa 07. 04. 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči oprávnenej C. L. zo sumy 100,00 Eur na sumu 115,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, počnúc mesiacom december 2016 (prvý výrok). Zročné výživné za obdobie od mesiaca december 2016 do mesiaca marec 2017 na oprávnenú vo výške 60,00 Eur súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v 5,00 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol (tretí výrok) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka bola v čase poslednej úpravy výživného maloletá a navštevovala strednú školu. Okrem bežných výdavkov spojených s platením školného, ošatením a stravou, neboli na maloletú žiadne zvýšené výdavky. Bola zdravá. Matka bola zamestnaná s príjmom do 450,00 Eur mesačne, povinný poberal invalidný dôchodok vo výške 240,00 Eur a bol aj zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom 270,00 Eur. V súčasnej dobe je navrhovateľka vysokoškolskou študentkou, býva na internáte. Okrem cestovného hradí aj náklady spojené so zabezpečením študijnej literatúry, povinnú účasť na exkurziách a sústredeniach organizovaných školou ako aj náklady na ubytovanie. Tiež má zvýšené výdavky na ošatenie a obuv, čo je primerané veku. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej V., túto vyživovaciu povinnosť mal aj v čase poslednej úpravy. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá len invalidný dôchodok vo výške 253,10 Eur. Matka je zamestnaná s čistým priemerným mesačným zárobkom 85,84 Eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oproti poslednej úprave výživného teda došlo k zvýšeným výdavkom na strane navrhovateľky (oprávnenej) a k zníženiu príjmu povinného (otca). K zníženiu príjmu došlo aj u matky navrhovateľky. Na strane povinného však (síce bez ďalšieho príjmu zamestnania; len príjem z invalidného dôchodku)
došlo k zmene pomerov z dôvodu, že disponoval finančnými prostriedkami vo výške 17 000,00 Eur, ktoré mu plynuli z vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, pričom časť tohto príjmu už minul. Povinný tvrdil, že sa síce snaží zamestnať, avšak pre jeho zlý zdravotný stav sa mu to nedarí, nie je úspešný pri pohovoroch. Podarilo sa mu v minulosti zamestnať, najmenej trikrát. Raz skončil pracovný pomer dohodou a naposledy bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Súd prvej inštancie nespochybnil, že v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu si povinný ťažšie hľadá pre neho vhodné zamestnanie, avšak raz bol ukončený pracovný pomer dobrovoľne (aj z jeho strany) a druhýkrát v skúšobnej dobe, pričom z dokumentov o ukončení prac. pomeru ani v jednom prípade nevyplýva, že dôvodom bol jeho zdravotný stav.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie tiež preukázané, že povinný fakticky investuje časť svojho príjmu do voľno časových aktivít, čo mu súd prvej inštancie nevytýkal, na druhej strane by mal myslieť aj na dcéru, aby aj táto mohla fungovať na podobnej, ak nie lepšej životnej úrovni. Povinný sa podľa lekárskej správny môže prepravovať len individuálnou prepravou, pričom túto hradí z vlastných prostriedkov. Na osobnú prepravu pritom používa vozidlá vo vlastníctve svojej matky. Súd prvej inštancie nespochybnil postihnutie povinného, avšak na druhej strane sa ani úplne nestotožnil s tým, že by daná telesná disfunkcia bola natoľko závažná, že by to povinnému úplne bránilo v nájdení si primeranej práce, napríklad aj s poukazom na to, že sám šoféruje bežné motorové vozidlá, požičané od matky, ktoré nie sú špeciálne upravené a prispôsobené pre hendikepované osoby. Samozrejme nikto nemôže nikoho nútiť, aby pracoval alebo si hľadal prácu, avšak pri osobách, ktoré sú viazané povinnosťou platiť výživné je potreba nájsť si prácu naviac umocnená potrebami vyživovaného dieťaťa, teda je tu vytvorený určitý zákonný aj spoločenský tlak na to, aby rodičia, ktorí majú takúto povinnosť pristupovali k hľadaniu si práce serióznejšie a výdatnejšie než ľudia, ktorí takúto povinnosť nemajú. Povinný tiež požiadal o kompenzáciu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ale napriek zamietnutiu jeho žiadosti sa voči rozhodnutiu neodvolal, takže súd prvej inštancie ani nemal možnosť nejako komentovať toto odmietnutie, keďže povinný nevyužil opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu. Otázna je potom, ale snaha povinného využívať predmetné dávky a príspevky, ktoré by mu vyplácal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, keď sa uspokojil s prvým zamietajúcim rozhodnutím. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že u matky navrhovateľky došlo k výraznému zníženiu mesačného príjmu. Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a aj jeden z rodičov nie je schopný v rovnakej miere ako druhý rodič prispievať na výživu dieťaťa, musí potom tento rodič prispievať na výživné vo väčšej miere.
4. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že u oprávnenej nastala výrazná zmena pomerov (vysokoškolské štúdium, ubytovanie na internáte, cestovné, výdavky spojené so štúdiom), vyhovel čiastočne jej návrhu na zvýšenie výživného a uložil povinnému otcovi, aby jej prispieval výživným vo výške 115,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, počnúc mesiacom december 2016. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie čiastočne vyhovel navrhovateľke a zvýšil výživné o 15 Eur mesačne, pričom výživné nezvýšil nijako významne, že by to malo mať nejaký zásadný negatívny vplyv na úroveň života povinného. Súd prvej inštancie v celom rozsahu návrhu navrhovateľky nevyhovel, a preto ho v prevyšujúcej časti zamietol. Konštatoval, že navrhovateľka sa ako dospelá aj sama musí snažiť pričiniť o to, aby v rámci svojich schopností a možností dokázala uhrádzať niektoré svoje výdavky aj sama. Počiatok zvýšenia výživného súd prvej inštancie určil od mesiaca december 2016. Povinnému - otcovi vzniklo zročné výživné vo výške 60,00 Eur, ktoré mu súd prvej inštancie povolil splácať v primeraných mesačných splátkach vo výške po 5 Eur. Pri určovaní výšky splátok súd prvej inštancie zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho výšku ako aj možnosti a schopnosti povinného - otca. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/230/2013 - 77 zo dňa 18. 10. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/77/2013 - 91 zo dňa 08. 04. 2014 vo výroku o výžive navrhovateľky. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne. V odvolaní otec poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že na strane oprávnenej došlo k zvýšeným výdavkom, pričom vôbec neprihliadol na jeho finančnú situáciu. Otec ďalej uviedol, že oproti pôvodnému rozhodnutiu, ktorým bolo určené výživné na oprávnenú vo výške 100 Eur mesačne, zostal invalidným dôchodcom s mesačným príjmom (invalidným dôchodkom) vo výške 253 Eur a stratil zamestnanie. Súd prvej inštancie
na strane 5 rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec investuje časť svojho príjmu do voľno časových aktivít. Otcovi nie je zrejmé, o aké aktivity sa jedná, pretože zo svojho príjmu zaplatí výživné na dve dcéry vo výške 200 Eur, zaplatí matke 100 Eur za nájom a na voľno časové aktivitu mu nezostanú žiadne peniaze. Nebyť finančných úspor, nemal by na dôstojný život. Súd prvej inštancie sa tiež nestotožnil s tým, že by jeho daná telesná disfunkcia bola natoľko závažná, že by mu to úplne bránilo v nájdení si primeranej práce. Otec tvrdí, že predložil niekoľko lekárskych správ, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, z ktorých vyplýva, aký je jeho zdravotný stav. Na záver otec predložil listinné dôkazy, z ktorých podľa neho vyplýva, že navrhovateľka netrpí nedostatkom peňazí a má dôvodné podozrenie, že skreslila svoju finančnú situáciu.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že pokiaľ povinný tvrdí, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na jeho finančnú situáciu, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde keďže v odseku 15. odvolaním napadnutom rozsudku, súd prvej inštancie podrobne rozoberá nadštandardnú finančnú situáciu povinného, keď povinný stále disponuje dostatkom finančných prostriedkov na bankovom účte kde si tvorí úspory, čo okrem iného opätovne priznáva aj v predmetnom odvolaní. Okrem iného je stálym prevádzkovateľom dvoch motorových vozidiel, s ktorými tak ako aj vo svojom rozsudku uvádza súd prvej inštancie, absolvuje množstvo výletov po SR so svojou priateľkou. Navrhovateľka ďalej uvádza, že pokiaľ by bol človek v obdobnej finančnej situácii, ako sa to snaží opakovane tvrdiť povinný, na podobné aktivity by mu nezostával nielen žiadny čas, ale ani finančné prostriedky a už vôbec nie individuálne cestovanie motorovými vozidlami. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že tieto aktivity mal okresný súd na mysli pri popise voľno časových aktivít. Pokiaľ povinný ďalej tvrdil, že jeho zdravotný stav mu úplne bráni v nájdení si zamestnania, navrhovateľka má za to, že sa len jedná o ďalšie lživé tvrdenie. Pokiaľ by takéto tvrdenie bolo pravdivé, povinný by predsa nebol schopný vykonávať prácu v spoločnosti TONER service s.r.o. a to po obdobie dvoch rokov. Pracovný pomer v chránenej dielni ALFA H.. H. H., ktorý bol ukončený v skúšobnej dobe nebol ukončený z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, keďže sa jedná o spoločnosť ktorá práve zamestnáva zamestnancov s podobným postihnutím ktoré možno badať u povinného a berie na nich náležitý zreteľ. Naopak tento pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na strane zamestnávateľa z dôvodu, že povinný krátko po vzniku pracovného pomeru bezdôvodne nenastúpil na výkon zamestnania. Navrhovateľka má za to, že povinný do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal svoje nepravdivé tvrdenia o tom, ako sa snaží nájsť si zamestnanie a ako je zamestnávateľmi odmietaný z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhovateľka podotkla, že jeho ako tvrdí závažná telesná disfunkcia mu nebráni bezproblémovo viesť motorové vozidlá. Z uvedeného možno usudzovať, že pokiaľ povinný chce, vie so svojou telesnou disfunkciou vykonávať celú radu náročných činností. V konečnom dôsledku je povinný invalidným dôchodcom v pomere len 50 %, čo mu nebráni vykonávať rôzne zamestnania. Pokiaľ povinný v odvolacej časti konania predkladá listinné fotografické dôkazy ktoré majú preukázať, že navrhovateľka netrpí nedostatkom finančných prostriedkov, navrhovateľka má za to, že je to výsledkom skutočnosti, že na vysokej škole neštudoval a teda nemá ani najmenšiu vedomosť o nákladoch na takéto štúdium, keďže sa ani v jej prípade nikdy o takéto záležitosti nezaujímal. Z fotografií predložených povinným podľa nej nevyplýva žiadna ním tvrdená skutočnosť. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že predložená fotodokumentácia je okrem iného z obdobia keď povinný ešte žil v domácnosti s jej matkou, o čom by mal mať vedomosť. Navrhovateľka má ďalej za to, že je minimálne zarážajúce, že v odvolaní spísanom advokátkou sú v tejto časti konania predkladané neurčité a všeobecné dôkazné prostriedky, ktoré povinný mohol predložiť bez akejkoľvek prekážky a bez svojho zavinenia už pre súdom prvej inštancie podľa § 366 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Keďže tieto dôkazné prostriedky pred súdom prvej inštancie povinný ani len nenavrhol, odvolací súd podľa § 384 ods. 2 CSP ich v žiadnom prípade nemôže v rámci doplnenia dokazovania vykonať. Navrhovateľka má za to, že právo povinného predložiť a navrhnúť vykonanie uvedených dôkazných prostriedkov pre povinného zaniklo vykonaním procesného úkonu súdu prvej inštancie podľa § 182 CSP. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
11. Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného podľa zákonného ust. § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 prvá veta a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie aplikoval správne aj ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ktoré upravujú v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a aké kritériá je potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť (ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, výdavky rodičov a ich charakter).
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na uvedené určenie (zvýšenie) výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby - navrhovateľky. Je nesporné, že v tomto prípade oprávnené potreby navrhovateľky od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2013 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, nárast nákladov na jej výživu a na uspokojenie jej osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s jej vekom a školským zaradením, keď navštevuje VŠ mimo bydliska. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že čiastočne osobnú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje len jej matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje aj naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci jej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade navrhovateľky. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku, školského zaradenia, jej fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jej kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávnenej sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávnenej a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby oprávnenej, u oprávnenej sú určeným výživným pokryté jej potreby v nevyhnutnej miere. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom súd zohľadňuje celkové majetkové pomery povinného, t.j. vrátane úspor a možnosti a schopnosti povinného. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Odvolateľ uviedol, že prišiel o prácu niekedy v máji 2016, nepredložil dôkazy v konaní z akých konkrétnych dôvodov bol s ním ukončený pracovný pomer, jeho príjmom je invalidný dôchodok, bola mu z titulu vysporiadania BSM vyplatená suma vo výške 17 000,00 Eur, ktorá sa premieta do zistených majetkových pomerov otca navrhovateľky a je nutné ju pri zistení schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť zohľadniť. Matka navrhovateľky má mesačný zárobok 85,84 Eur, pričom v čase pôvodného rozhodnutia dosahovala príjem okolo 450 Eur mesačne. Na záver odvolací súd dodáva, že nespochybňuje, že v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu si povinný ťažšie hľadá vhodné zamestnanie, avšak ako to uviedol aj súd prvej inštancie raz bol ukončený pracovný pomer dobrovoľne (aj z jeho strany) a druhýkrát v skúšobnej dobe, pričom z dokumentov o ukončení pracovného pomeru ani v jednom prípade nevyplýva, že dôvodom je jeho zdravotný stav.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné aspekty, keď o návrhu navrhovateľky rozhodol tak, že tento návrh akceptoval len čiastočne a s účinnosťou od mesiaca december 2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke zo sumy 100,00 Eur mesačne nad sumu 115,00 Eur mesačne. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných potrieb navrhovateľky a zároveň zohľadňuje aktuálnu majetkové pomery a sociálnu situáciu otca.
14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení s § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).