Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-48-2017.pdf
PDF · 86.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému P. X., nar. XX. Y. XXXX, XXX XX T., J. T. XXX, o zaplatenie 2.738,73 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/355/2015-55 zo dňa 15. 11. 2006, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/355/2015-55 zo dňa 15. 11. 2016 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.738,73 EUR s príslušenstvom, zamietol. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom dlhu zo zmluvy o kreditnej platobnej karte. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so P., a.s. X. Zmluvu o kreditnej karte, ktorú zmluvu súd považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. Súd mal preukázané, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/ a k/ zák. č. 258/2001 Z. z., a to ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a priemernú RPMN. Z dôvodu, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, súd považoval poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd ustálil, že pôvodný žalobca mal nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o úhradu žalovaného. Súd mal za preukázané, a to z výpisu z karty, že žalovaný čerpal spolu sumu 2.097,64 EUR a uhradil spolu sumu 2.207,92 EUR. Poslednou úhradou zo dňa 23. 06. 2017 zanikol dlh žalovaného splnením pôvodnému žalobcovi. V čase postúpenia pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá zmluva bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom P., a.s. a žalobcom dňa 27. 11. 2015 (pričom súd uznesením č. k. 10C/355/2015-43 zo dňa 11. 01. 2016 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava), tak pôvodný žalobca už nemal pohľadávku voči žalovanému spôsobilú na postúpenie žalobcovi. Žalobcovi nepatrí ani úrok z omeškania, požadovaný od 16. 09. 2015 do zaplatenia, lebo k tomuto dátumu už žalovaný vykonal všetky čiastkové úhrady úveru. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému ako úspešnej strane sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu s tým, že o výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti o zaplatenie 321,20 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že žalobca sa síce nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru, ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Poukázal na špecifikáciu uplatneného nároku zo dňa 04. 11. 2016, z ktorej je zrejmé, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v sume 2.529,13 EUR a uhradil sumu 2.207,93 EUR. Predmetné úhrady, ako i čerpanie finančných prostriedkov vyplýva z predloženej platobnej histórie s prehľadom vykonaných transakcií od 05. 12. 2008 do 30. 11. 2015. Z tejto platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný v zúčtovacom období od 15. 12. 2008 do 31. 12. 2008 čerpal sumu 431,49 EUR a nič neuhradil. Následne v zúčtovacom období od 01. 01. 2009 do 30. 11. 2015 bolo čerpanie v sume 2.097,64 EUR a úhrady v sume 2.207,92 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný za celé obdobie trvania zmluvy čerpal 2.529,13 EUR, avšak uhradil len sumu 2.207,93 EUR, teda neuhradil sumu 321,20 EUR, ktorá čiastka mala byť žalobcovi po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov priznaná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že prizná žalobcom požadovanú sumu, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, keď žalobca odvolaním napadol zamietnutie žaloby v rozsahu istiny 321,20 EUR s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP preskúmal odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok, pričom v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi.
7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že strany sporu boli na pojednávanie konané pred súdom prvej inštancie riadne a včas predvolané, poučené o procesných právach a povinnostiach strán sporu, a to aj v zmysle ust. § 149, § 153 a § 154 CSP, žalovaný aj v zmysle ust. § 292 CSP. Na pojednávaní bol prítomný splnomocnený zástupca právneho zástupcu žalobcu, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. 11. 2016 odvolací súd mal nepochybne preukázané, že súd vykonal oboznámenie písomných dokladov, a to Zmluvy o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty P. a.s. a výpis z účtu klienta, po poučení právny zástupca žalobcu ďalšie dokazovanie nenavrhol. Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne dôvody pre doplnenie dokazovania, preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP. Z týchto dôvodov pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.
8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v náležitom rozsahu zistil skutkový stav s prihliadnutím na použité prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu, ktoré sú obsahom spisu. Dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom dôkazy vykonal v súlade s ust. § 188 ods. 1 CSP. Vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Je z neho tiež zrejmé, na základe akých úvah vykonal právne posúdenie s prihliadnutím na zistený skutkový stav. Odvolací súd poukazuje, že žalobca nenamietal záver súdu, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľského úveru, pričom s prihliadnutím na absenciu zákonných ustanovení v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V odvolaní namietal nesprávne matematické vyčíslenie výšky čerpaného úveru s poukazom na to, že žalobca vykonal špecifikáciu uplatneného nároku dňa 04. 11. 2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v sume 2.529,13 EUR a uhradil sumu 2.207,39 EUR tvrdiac v podanom odvolaní, že predmetné úhrady, ako i čerpanie finančných prostriedkov vyplýva z predloženej platobnej histórie s prehľadom vykonaných transakcií od 05. 12. 2008 do 30. 11. 2015. Oboznámením sa s obsahom spisu však odvolací súd zistil, že takýto doklad, a to platobnú históriu s prehľadom vykonaných transakcií za obdobie od 05. 08. 2008 do 30. 11. 2015 žalobca súdu prvej inštancie nepredložil, pričom rovnako obsahom spisu nie je ani podanie zo dňa 04. 11. 2016, o ktorom tvrdí žalobca, že toto podanie by malo obsahovať špecifikáciu uplatneného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 25. 11. 2016 bol prítomný splnomocnený zástupca právneho zástupcu žalobcu, pričom z obsahu zápisnice z pojednávania nepochybne vyplýva, že bolo vykonané dokazovanie, a to listín - Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty P. a.s. a výpis z účtu klienta. Súd preskúmaním obsahu spisu mal preukázané, že spis obsahuje zmluvu označenú ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty M. (v spise na č.l. 6 a 7) a výpis z pôžičkovej karty M. ku dňu 10. 09. 2015 za zúčtovacie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 08. 2015, z ktorých dôkazov súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe žalobcu aj vychádzal. Spis neobsahuje výpis z účtu - platobnú históriu s prehľadom vykonaných transakcií za obdobie 05. 12. 2008 do 30. 11. 2015 tak, ako to v odvolaní tvrdí žalobca, pričom takýto dôkaz súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 15. 11. 2016 vykonaný nebol (keďže nie je obsahom spisu), pričom po poučení právny zástupca žalobcu ďalšie dokazovanie nenavrhol. Odvolací súd teda uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal listinnými dôkazmi, že by žalovaný čerpal finančné prostriedky za celé obdobie trvania zmluvy vo výške 2.529,13 EUR, z ktorých uhradil sumu 2.207,93 EUR, a teda že by žalovaný neuhradil sumu 321,20 EUR. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na zvolené prostriedky procesného útoku žalobcu a predložené dôkazy správne zistil skutkový stav a vykonal na základe zisteného skutkového stavu aj správne právne posúdenie. Vzhľadom na už hore uvedené preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné. Po preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní bol síce v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, avšak odvolací súd mal preukázané, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd žalovanému ani nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).