Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/103/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, proti žalovanému: ER & P elektro, s.r.o., IČO: 36230201, M. R. Štefánika 30/4280, Sereď, zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36264750, Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, za účasti spoločnosti Union poisťovňa, a.s., IČO: 31322051, Bajkalská 29/A, Bratislava, o zaplatenie 435,- eur s prísl., o odvolaní spoločnosti Union poisťovňa, a.s., proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 08.12.2015 č.k. 26Cb/31/2014-68, takto

rozhodol:

Odvolací súd ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.3.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 435 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a náhradu trov konania.

2. Spoločnosť Union poisťovňa, a.s., IČO: 31322051, Bajkalská 29/A, Bratislava (ďalej len spoločnosť Union poisťovňa, a.s.), podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.8.2015 oznámila súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, keď právny záujem na výsledku sporu odôvodnila poistno - právnym vzťahom založeným poistnou zmluvou č. 1631833 o poistení všeobecnej zodpovednosti za škodu uzavretou so žalovaným.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.12.2015 č.k. 26Cb/31/2014-68 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 435 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 26 eur do 3 dní.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 813 ods. 1, § 420a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z návrhu a vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že osoby poverené žalovaným spôsobili dňa 30.7.2012 v AUPARK-u Žilina škodu tým spôsobom, že neopatrnosťou pri výškových prácach na stropných svietidlách došlo k pádu podložky z konštrukcie svetlíka na sklenený schod, ktorý popraskal. Uvedené konanie malo za následok, že došlo k znehodnoteniu schoda a bolo ho potrebné vymeniť, pričom škoda zodpovedala sume 600 eur. Na základe uvedeného žalobca uhradil na základe zmluvného poistenia poškodenému AUPAR Žilina sumu 435 eur (po odrátaní spoluúčasti 165 eur) dňa 10.1.2013. Voči žalovanému si uplatnil žalobca postih podľa ust. § 420 ods. 2 a § 813 Občianskeho zákonníka, avšak bezvýsledne. V priebehu konania žalobca ustálil právny dôvod uplatneného nároku podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, na podporu svojho

právneho názoru poukázal na odôvodnenie rozsudku KS v Trnave sp. zn. 24Co/451/2013, podľa ktorého za prevádzkovú činnosť možno považovať dokonca aj prenájom bytov a nebytových priestorov, keď mal za to, že pasívna legitimácia žalovaného je jednoznačne daná, nakoľko sama spoločnosť Union poisťovňa, a.s. uviedla, že ku škode došlo tak, že horolezeckým lanom bola zhodená skrutka (podložka), pričom bolo na žalovanom, akým spôsobom dielo vykoná. Namiesto horolezeckých lán si mohol zvoliť napr. lešenie a považoval za nespochybniteľné, že podľa § 420a Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť v súvislosti s prevádzkovou činnosťou k akémukoľvek poškodeniu okolitých predmetov. Skutočnosť, že žalovaný si na vykonanie diela zabezpečil horolezcov, ktorí boli zrejme najhospodárnejšou alternatívou, žalovaného ešte nezbavuje povinnosti nič nepoškodiť a ak sa v objekte poškodeného aj nachádzala nejaká zabudnutá skrutka, mohol ju tam zabudnúť len žalovaný, ktorý podľa vyjadrenia poškodeného ako jediný subjekt zabezpečoval práce okolo svietidiel a uvedená skrutka priamo súvisela so svietidlami. Judikát, na ktorý poukazoval žalovaný, na základe ktorého podľa názoru žalovaného bolo potrebné v konaní zistiť, do akej miery v danom prípade pri vykonaní diela žalovaného postupoval podľa pokynov poškodeného, žalobca považoval za irelevantný, nakoľko v každom prípade žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď mal za to, že vo veci nie je pasívne legitimovaný, nakoľko nebola preukázaná jeho zodpovednosť za škodu, pretože podložka nepatrila do pracovného vybavenia žalovaného a ani nebolo možné ju proti pádu zabezpečiť. S poukazom na predmet činnosti poškodeného podľa výpisu z obchodného registra (obstarávanie služieb spojené so správou bytového a nebytového fondu) mal za to, že poškodený si škodu zapríčinil sám, pričom v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Vzhľadom na predmet činnosti poškodeného, ku škode došlo tak, že poškodený v súvislosti so svojou prevádzkovou činnosťou zrejme zabudol podložku v objekte a to nezabezpečenú, ktorá nepatrila žalovanému a neslúžila ani na výkon horolezeckej činnosti, na základe čoho došlo ku vzniku škody. Spoločnosť Union poisťovňa, a.s. žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný ani podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobená škoda nemá pôvod v prevádzke žalovaného a ani nebola spôsobená vecou použitou pri tejto prevádzke. Skutočnosť, že škoda vznikla v určitej súvislosti s činnosťou žalovaného bez ďalšieho neznamená, že touto činnosťou bola skutočne spôsobená. Bezprostrednou príčinou škody bol bezdôvodný výskyt predmetu na konštrukcii nosníka, pričom pri posune horolezeckého lana došlo k zhodeniu tohto predmetu na schod zavadením lanom o predmet a návrh toto konanie vôbec neopisuje. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1641/2014. Zároveň žalovaný za škodu nezodpovedá ani podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil a to ani prevenčnú podľa ust. § 415 OZ, nakoľko dodržanie prevenčnej povinnosti možno vyžadovať len v miere rozumnej zodpovedajúcej konkrétnej okolnosti.

Súd prvej inštancie skonštatoval, že v ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, podľa ktorej každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, keď škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. V prípade právnickej osoby, najmä pri obchodných spoločnostiach, nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť, ktorá je zapísaná v obchodnom registri (pozri § 27 a zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri), alebo o inú prevádzkovú činnosť. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Keďže pri škodách spôsobených prevádzkovou činnosťou nie je dôležité, či bola prevádzková činnosť povolená, alebo nie, stačí dokázať, že určitou prevádzkovou činnosťou bola spôsobená škoda. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v odseku 3, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou. Prípady uvedené v písmenách a), b), c) treba považovať za taxatívny výpočet. Nemožno ich teda rozšíriť na ďalšie prípady, ktoré tu nie sú uvedené. Takéto rozšírenie nie je ani potrebné, a to vzhľadom na to, že písmená a) až c) postihujú širokú paletu škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou. Prípady škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou uvedené v písmenách a) a b) sa vzťahujú na akékoľvek škody. Prípady uvedené v písmene c) sa vzťahujú len na škody spôsobené na nehnuteľnostiach. V odseku 3 je upravený liberačný dôvod toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. V zmysle tohto ustanovenia sa nezodpovedá vtedy, keď škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, alebo vlastným konaním poškodeného (pozri k tomu § 441). Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa § 420a.

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že osoby poverené žalovaným spôsobili dňa 30.7.2012 v AUPARK-u Žilina škodu tým spôsobom, že neopatrnosťou pri výškových prácach na stropných svietidlách došlo k pádu podložky z konštrukcie svetlíka na sklenený schod, ktorý popraskal. Uvedené konanie malo za následok, že došlo k znehodnoteniu schoda a bolo ho potrebné vymeniť, pričom škoda zodpovedala sume 600,- eur. Na základe uvedeného žalobca uhradil na základe zmluvného poistenia poškodenému AUPARK Žilina sumu 435 eur (po odrátaní spoluúčasti 165 eur) dňa 10.1.2013. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu v predmetnej veci stotožnil s právnym názorom žalobcu, pričom rozhodujúcim pre určenie nositeľa povinnosti zo zodpovednosti za škodu je to, že k zhodeniu skrutky (svetlíka) došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (resp. osôb žalovaným zabezpečených za účelom vykonania diela, kde nie je vôbec rozhodujúce, či ku konkrétnemu spôsobu vykonania diela - horolezcami - sa žalovaný dopracoval sám alebo na základe prípadného pokynu poškodeného ako objednávateľa diela), pričom nie je nevyhnutné, aby skrutka, ktorá po jej zhodení lanom horolezca, patrila do technického a materiálneho vybavenia žalovaného pre výkon jeho prevádzkovej činnosti. Žalovaný pred vykonaním diela v rámci povinnosti predchádzania vzniku škôd mal sa uistiť, že priestor je upravený vhodne k vykonaniu plánovanej činnosti a v prípade, ak by tak nebolo, mal o úpravu priestoru požiadať objednávateľa, príp. prekážku výkonu činnosti odstrániť sám. Objektívnu zodpovednosť podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu prvej inštancie nutné vykladať v tzv. širšom význame, nakoľko v opačnom prípade by mohlo dôjsť k vzniku pomerne nevhodného a kontraproduktívneho precedensu v tom, že napr. zhotoviteľ diela bezohľadne poškodí pracovný priestor a okolie vykonávaného diela s tým, že zodpovednostný nárok si následne voči nemu nie je možné úspešne uplatniť, nakoľko objednávateľ dokonale nezabezpečil pracovný priestor a zároveň poškodená vec nespadá do vybavenia zhotoviteľa. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že by škodu mala spôsobiť neodvrátiteľná udalosť nemajúca pôvod v prevádzke alebo vlastné konanie poškodeného podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia. Poukázal síce na inak nekonkretizovaný judikát, ktorý mal jeho argumentáciu podporiť v tom, že z jeho obsahu mala vyplynúť povinnosť súdu zaoberať sa obsahom samotnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi poškodeným ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom diela a zistiť, do akej miery v súvislosti s konaním, ktoré škodu spôsobilo, žalovaný postupoval v zmysle pokynov objednávateľa, čím by dospel k záveru, že škodu si poškodený spôsobil sám. Podľa názoru súdu ide o nadbytočné dokazovanie, nakoľko aj v prípade, ak by bolo preukázané, že na použití daného postupu vykonania časti diela (horolezcami na lanách) sa zmluvné strany dohodli, žalovaný ako zhotoviteľa diela toto nezbavuje zodpovednosti za prípadnú škodu uvedenou prevádzkovou činnosťou spôsobenú. Vzhľadom na preukázanie existencie škody a jej výšky, ako aj na preukázanie jednoznačnej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného (prevádzková činnosť) a vznikom škody súd prvej inštancie nárok uplatnený návrhom ako plne dôvodný žalobcovi priznal. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel aj v časti úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.3.2014 do zaplatenia z dlžnej istiny, nakoľko škoda v sume 435 eur bola poškodenému žalobcom podľa priloženého výpisu z účtu uhradená 10.1.2013, kedy žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie regresu podľa ust. § 813 ods. 1 O Občianskeho zákonníka, pričom žalobca preukázateľne žalovaného na plnenie vyzval písomnou výzvou z 10.1.2013, na základe čoho má súd za preukázané, že ku dňu 20.3.2014 bol žalovaný s plnením dlhu preukázateľne v omeškaní. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde žalobca ako procesne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov voči žalovanému, pričom výška trov konania predstavuje sumu súdneho poplatku zaplateného za návrh, t.j. 26 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť Union poisťovňa, a.s. a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a uloží povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania odvolateľovi a žalovanému. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť' podľa § 420a Občianskeho zákonníka, že škoda bola spôsobená neopatrnosťou pri výškových prácach, a že k zhodeniu skrutky došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, pričom podľa záveru súdu nie je nevyhnutné, aby skrutka, ktorá bola zhodená lanom horolezca, patrila do technického a materiálneho vybavenia žalovaného pre výkon jeho prevádzkovej činnosti, nakoľko táto škoda nemá pôvod v prevádzke žalovaného a ani nebola spôsobená vecou použitou pri tejto prevádzke. Škoda, ktorá vznikla, teda nebola spôsobená vecou požitou pri prevádzke žalovaného, ale vecou, ktorá bola v objekte zabudnutá a jej výskyt nebolo možné v žiadnom prípade v objekte predpokladať. Odvolateľ uviedol, že o prevádzkovú činnosť by mohlo ísť vtedy, ak by žalovanému alebo inej žalovaným poverenej

osobe vypadla skrutka, podložka alebo iný predmet z ruky, poprípade by sa jednalo o padajúci predmet, ktorý žalovanému alebo inej poverenej osobe patrí, a je zároveň určený na vykonávanie prevádzkovej činnosti. V danom prípade sa jednalo o cudzí, zabudnutý predmet, ktorý sa bezdôvodne vyskytol na konštrukcii nosníka. Z uvedeného vyplýva, že škoda s určitosťou nevznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného, nakoľko škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej činnosti, kde vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody musí byt' sama činnosť, ktorá má pôvod v prevádzke alebo vec použitá pri tejto prevádzke, avšak iba vtedy, ak by škodlivý následok bol spôsobený práve povahou tejto činnosti alebo vecou použitou pri činnosti. Je nutné zdôrazniť, že samotná činnosť žalovaného, t.j. premiestňovanie svietidiel, totižto sama o sebe nespôsobuje pád zabudnutej podložky a s pádom ani nijako nesúvisí. Je otázne, na základe akých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby skrutka, ktorá po jej zhodení lanom horolezca spôsobila škodu, patrila do technického a materiálneho vybavenia žalovaného pre výkon jeho prevádzkovej činnosti. Totižto ak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol v rámci opisu § 420a Občianskeho zákonníka, že prípady uvedené v tomto paragrafe pod písmenami a), b) a c) treba považovať za taxatívny výpočet, pričom pod písmenom a) rozumieme škodu, ktorá je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, máme za to, že nie je naplnená skutková podstata § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Keďže súd prvej inštancie nezobral do úvahy rozhodnutie NS ČR 25Cdo/1641/2014, v tejto súvislosti poukázal na ďalšie rozhodnutie NS ČR 25Cdo 2429/2007, kde súd vyslovil názor, že nejde o zodpovednosť zhotoviteľa za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa ustanovení § 420a Občianskeho zákonníka, ak škoda nemá pôvod v povahe činnosti žalovaného alebo veciach pri tejto činnosti použitých. Ak teda súd prvej inštancie vyslovil názor, že nie je nevyhnutné, aby skrutka, ktorá po jej zhodení lanom horolezca spôsobila škodu, patrila do technického a materiálneho vybavenia žalovaného pre výkon jeho prevádzkovej činnosti, nemohol sa vysporiadať s otázkou, či sa jedná o vec použitú pri tejto činnosti. Ďalej poukázal na to, že hoci prevádzková činnosť je cieľavedomá činnosť, ktorá s predmetom podnikania priamo súvisí a v tejto súvislosti možno § 420a Občianskeho zákonníka chápať v širšom zmysle, nemožno tento pojem vykladať natoľko extenzívne, aby zahrňoval činnosti, ktoré sa v rámci prevádzkovej činnosti fakticky nevykonávajú. Odvolateľ má za to, že sa nejedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, nie je tu a v konaní ani nebola preukázaná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Samotná podmienka príčinnej súvislosti by bola splnená v prípade už zmieňovanom, ak by v súvislosti s vykonávaním prác žalovaného spadol predmet patriaci žalovanému a spôsobil by škodu. A rovnako keďže žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil opätovne uvádzame, že žalovaný nezodpovedá za škodu ani podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ namietal deň, od ktorého súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, keď žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že úrok z omeškania požaduje od 20.03.2014 a rovnako žalobca neuvádza, z čoho odvodzuje omeškanie žalovaného s plnením, na čo už poukázal aj v podaní zo dňa 11.08.2015.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s podaným odvolaním zo strany spoločnosti Union poisťovne a.s., a že sa pripája k právnemu názoru odvolateľa, ktorý uviedol v odvolaní. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že škoda bola spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitej pri tejto činnosti. Škoda bola spôsobená pádom podložky na sklenený stupienok schodiska. Uvedená podložka nebola náradím, ktorý by bol, resp. mal byť použitý pri výkone prác žalovaného a ani nepatrila do jeho výbavy. Žalovaný vykonával práce použitím horolezeckej techniky a všetko používané náradie ako aj vybavenie mal proti pádu zabezpečené. Vznik škody spôsobila zabudnutá podložka na konštrukcii. Podložku tam umiestnila tretia osoba, a preto o podložke žalovaného nemal a ani nemohol mať vedomosť. Má za to, že za škodu je zodpovedný ten, kto podložku na vyvýšenom mieste zanechal a nie naopak, žalovaný, ktorý postupoval v súlade s prevenčnou povinnosťou a všetko náradie ako aj vybavenie, ktoré využil pri svojej činnosti proti pádu zabezpečil. Za predpokladu neexistencie zabudnutej podložky na konštrukcii, o ktorej podložke vedomosť žalovaný nemal a jej prítomnosť ani nemohol predpokladať. Príčinou vzniku škody nebola samotná prevádzková činnosť žalovaného, ale existencia zabudnutej podložky na konštrukcii. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že on nemôže niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu. Ďalej poukázal na VPP spoločnosti Union poisťovňa, a.s., v zmysle ktorých má poistený povinnosť v konaní o náhrade škody, ktorú má poisťovateľ nahradiť, postupovať v súlade s pokynmi poisťovateľa, neuznať ani neusporiadať akýkoľvek nárok na náhradu škody bez predchádzajúceho súhlasu poisťovateľa. V predmetnom konaní o náhradu škody poistený plnil svoje povinnosti vyplývajúce z VPP vedľajšieho účastníka. Aj preto nárok žalobcu do dnešného dňa neuznal a ani neusporiadal žiadnym spôsobom. V

súvislosti s uvedeným poukazujeme na ustanovenie § 150 O.s.p., ktoré ustanovuje, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Žalovaný má za to, že v danom prípade existujú dôvody osobitného zreteľa na strane žalovaného.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu považuje za nedôvodné poukazovanie odvolateľa na tú skutočnosť, že sklenený schod bol rozbitý nezabezpečenou skrutkou spadnutou zo svetlíka, a že táto skrutka nepatrila osobám, ktoré vykonávali premiestňovanie svetlíkov pri výškových prácach t.j. takéto osoby údajne nezodpovedajú za pády predmetov, ktoré nepatria k ich výbave. Takýto výklad považuje za neprijateľný a úplne v rozpore so zákonným znením a v rozpore so skutkovými zisteniami. Za dôležité považuje aj medzi stranami nesporné zistenie ako k pádu nezabezpečenej skrutky došlo (bez ohľadu na to či ju tam nechal žalovaný alebo nie). Pád skrutky bol predsa spôsobený pracovníkom žalovaného tak, že pri posúvaní lana došlo k zachyteniu svetlíka a jeho rozpohybovaniu a nakloneniu. Je na mieste prijať názor, že takýto postup pracovníka nie je v poriadku a že pád skrutky zavinil minimálne podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Je predsa zrejmé, že lanom pri výškových prácach pracovník nemôže zachytiť žiadny iný predmet a ani spôsobiť jeho pád na zem. Nie je totiž možné zužovať svoju povinnosť na zabezpečenie vecí proti pádu pri výškových prácach len na vlastný materiál a náradie. Je prirodzenou povinnosťou pracovníkov vykonávajúcich výškové práce zabezpečiť, aby žiadny predmet nebol pri ich činnosti zhodený na zem bez ohľadu na to, či to bol ich materiál alebo nie. Je jednoznačne pochybením odporcu pokiaľ ním poverené osoby naklonili konštrukciu svetlíka pri jeho premiestňovaní bez toho, aby sa presvedčili či nezhodia iný predmet, ktorý bol uvoľnený alebo len na ňom položený. Navyše v zmysle vyjadrenia poškodeného (Aupark Žilina), aj keby náhodou zostalo niečo položené na svetlíkoch, mohol to tam nechať jedine žalovaný, ktorý vykonával aj predchádzajúce práce s osvetlením. Poškodený žiadne práce so svetlíkmi nevykonával, nakoľko vždy na to objednal žalovaného. Uvedenú obranu žalovaného považuje žalobca za irelevantnú, nakoľko v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka zodpovedá za vzniknutú škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou aj objektívne. Za prevádzkovú činnosť sa považuje akákoľvek činnosť, ktorá je vykonávaná určitým organizovaným a pravidelným spôsobom smerujúcim k splneniu stanoveného cieľa v súlade s predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Subjektom tejto zodpovednosti teda môže byť iba podnikateľ, pripadne osoba vykonávajúca alebo organizujúca pravidelne a obyčajne odplatne určitú činnosť prevádzkového charakteru bez príslušného oprávnenia k tejto činnosti. Činnosť žalovaného, pri ktorej došlo ku škode, je premetom jeho podnikania a je riadne zapísaná v predmete činnosti v Obchodnom registri (oprava a údržba elektrických zariadení). Navyše škoda bola spôsobená aj vecou použitou pri činností tak ako to má na mysli § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko skrutka bola zhodená lanom, pomocou ktorého sa práca realizovala. Zavedených dôvodov subjektívne zavinenie, aj keď je jednoznačné, nie je potrebné preukazovať. Pokiaľ ide o dátum, od ktorého si uplatňuje úrok z omeškania, poukázal na to, že si ho uplatnil od podania žalobného návrhu t.j. oveľa neskôr ako sa žalovaný reálne do omeškania dostal. O definitívnom zamietnutí plnenia žalobcu informovala Poisťovňa Union, a.s. listom zo dňa 13.05.2013 t.j. už v tomto čase bolo zrejmé, že žalovaný škodu spôsobenú ešte dňa 30.07.2012 odmieta uhradiť. Uplatnenie úroku z omeškania od 20.03.2014 je preto v súlade so zákonom, nakoľko žalobca si toto príslušenstvo uplatňuje od neskoršieho dátumu ako mu reálne prináležalo.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Právna úprava C.s.p. nepozná inštitút vedľajšieho účastníka v tom zmysle ako bol chápaný podľa O.s.p.. Vedľajší účastník sa automaticky nepretransformoval na intervenienta. Podľa § 81 C.s.p., intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Podľa § 82 ods. 1 C.s.p., intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Podľa § 82 ods. 2 C.s.p., vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

Podľa § 82 ods. 3 C.s.p., v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Podľa § 82 ods. 4 C.s.p., vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám. Podľa § 83 C.s.p., súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

Odvolací súd v tejto súvislosti však považuje za potrebné uviesť, že odvolanie bolo podané dňa 1.2.2016, teda za účinnosti O.s.p., keď spoločnosť Union poisťovňa, a.s. vystupovala ako vedľajší účastník konania na strane žalovaného, a preto dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Skutkový základ žaloby tvorí regresný nárok žalobcu proti žalovanému, ktorý vyplýva zo škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť neopatrnosťou osôb poverených žalovaným pri výškových prácach na stropných svietidlách dňa 30.7.2012 v AUPARK-u Žilina, pri ktorých malo dôjsť k pádu podložky na sklenený schod, ktorý popraskal.

Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku odvolateľa, že pre zistenie skutkového stavu bolo nutné sa najskôr zaoberať obsahom samotnej zmluvy uzavretej medzi objednávateľom, ktorým mala byť podľa tvrdení žalobcu spoločnosť AUPARK Žilina a žalovaným ako zhotoviteľom, nakoľko z vykonaného dokazovania nie je ani zrejmé, čo bolo predmetom údajne uzatvorenej zmluvy o dielo, aké konkrétne práce mal žalovaný na jej základe vykonať, čo je potrebné pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatnil v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka, keď žalovaný a odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie namietali, že žalobca v konaní nepreukázal, že škoda bola spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri tejto činnosti. Z obsahu návrhu na začatie konania ani z vyjadrení žalobcu v konaní však nie je zrejmé, o akú podložku išlo, kde konkrétne mala byť podložka, ktorou mala byť spôsobená škoda, umiestnená, keď taktiež absentuje aj opis mechanizmu vzniku škody, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku škody, ako to namietal žalovaný už v konaní, a preto odvolací súd dospel k záveru, že bez zistenia, ktorá konkrétna skutočnosť bola príčinou vzniku škody, ako došlo k vzniku škody, je predčasný záver súdu prvej inštancie o tom, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými a charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Podstatné je, či práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky. Pre posúdenie právnej otázky, aký právny predpis sa má aplikovať pri posudzovaní nároku na náhradu škody, je nutné najskôr zistiť, aká konkrétna skutočnosť bola príčinou vzniku škody.

Odvolací súd rovnako považuje za dôvodnú námietkou odvolateľa, že žalobca v žalobe ani v konaní vôbec neodôvodnil, prečo si uplatňuje úroky z omeškania v zmysle žalobného petitu, na čo odvolateľ upozorňoval už v priebehu konania, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za prekvapivé, nakoľko závery o dôvodnosti úrokov z omeškania tak ako boli priznané súdom prvej inštancie nevyplývali ani zo žaloby ani z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je prekvapivé.

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie musí spľňať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 1.7.2016 ust. § 220 C.s.p.), je nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

14. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

16. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

17. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, avšak považoval za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania skúmal aj dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup v zmysle § 150 C.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď ust. § 150 O.s.p. nebolo možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale išlo o ustanovenie, podľa ktorého bol súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude právne posúdenie zmluvy uzavretej medzi objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, na základe ktorej žalovaný vykonával práce v AUPARKU v Žiline, kde malo dôjsť dňa 30.7.2012 k vzniku škody, čo bolo predmetom tejto zmluvy, odstrániť nejasnosti ohľadom podložky, ktorou mala byť spôsobená škoda a mechanizmu vzniku škody, na ktoré poukázal odvolací súd v bode 11. tohto odôvodnenia, v prípade potreby doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody, vysporiadať sa so všetkými

námietkami vznesenými odvolateľom a žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní, pri rozhodovaní o trovách konania posúdiť, či v danom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 C.s.p., pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).