Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-72-2022.pdf
PDF · 75.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti odsúdenému A. L., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 01.12.2021, č. k. 1Nt/9/2021-19, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.05.2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 01.12.2021, č. k. 1Nt/9/2021-19 rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh na povolenie obnovy konania, podaný v prospech odsúdeného A. L., nar. XX.XX.XXXX v H., t. č. v ÚVTOS Bratislava, smerujúci voči rozsudku Okresného súdu v Galante sp. zn. 27T 64/2019, zo dňa 07.04.2021, právoplatný 07.04.2021, pre prečin ohrozenie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v konaní o povolenie obnovy neboli zo strany odsúdeného A. L. predložené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V prípade rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/149/2010 zo dňa 09.12.2010, právoplatný dňa 12.01.2011, sa nejedná o skutočnosť skôr neznámu. O tomto rozhodnutí mal odsúdený poznatky i v čase trestného konania vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/64/2019. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia aj z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/149/2010 zo dňa 09.12.2010 nebol odsúdenému obmedzený styk s jeho maloletou dcérou a nebol mu nijakým spôsobom pozastavený či obmedzený výkon rodičovských práv, pričom nebol týchto práv ani pozbavený. Z uvedeného vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti mali obaja rodičia, bez ohľadu na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj bez ohľadu na to, či niektorý z rodičov s maloletou žil v spoločnej domácnosti. Okresný súd preto vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, žiadosť o obnovu konania zamietol z toho dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Vágó (č. l. 17 spisu), ktorú odôvodnil písomne sám (č. l. 22-24 spisu) a taktiež aj prostredníctvom obhajcu (č. l. 29-30 spisu).
V podanej sťažnosti ktorú podal odsúdený sám uvádza, že je toho názoru, že za skutok, pre ktorý bol odsúdený, nie je zodpovedný z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/149/2010 zo dňa 09.12.2010 bola jeho maloletá dcéra L. L. zverená do osobnej starostlivosti matky L. L., ktorá ju mala zastupovať a spravovať jej majetok, pričom otcovi A. L. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej L. L. sumou 25,38 eur mesačne a styk otca A. L. a maloletej L. L. ponechal neobmedzený. Odsúdený ďalej uvádza, že Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 01.12.2021 sp. zn. 1Nt/9/2021 zamietol návrh na obnovu konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, čo považuje za nespravodlivé a nezákonné, nakoľko tým okresný súd spochybnil rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/149/2010 zo dňa 09.12.2010. Taktiež navrhuje, aby krajský súd predvolal a vypočul matku maloletej L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., z toho dôvodu, že tá môže potvrdiť skutočnosť, že od zadržania odsúdeného nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň navrhuje predvolanie a vypočutie sudkyne Okresného súdu Galanta JUDr. G. H., ktorej rozhodnutie sudca okresného súdu spochybnil.
V sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu odsúdený uviedol, že sú toho názoru, že počas konania Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/64/2019 odsúdený nemal k dispozícii rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/149/2010, a preto tento dôkaz nemohol byť použitý. Poukazuje na skutočnosť, že predmetným rozsudkom bola maloletá L. L. zverená do osobnej starostlivosti matky L. L., ktorá ju mala zastupovať a spravovať jej majetok, pričom odsúdenému bola uložená vyživovacia povinnosť. Ďalej zdôrazňuje, že v čase údajného spáchania skutku (v období od 03.09.2018 do 05.02.2019) odsúdený nežil v spoločnej domácnosti s maloletou L. L. a jej matkou L. L.. Tiež dodáva, že aj napriek skutočnosti, že bol jeho styk s maloletou dcérou L. L. upravený neobmedzene, matka maloletej neumožňovala styk maloletej s jej otcom poukazujúc na jeho kriminálnu minulosť. O skutočnosti, že maloletá L. L. nerealizuje školskú dochádzku, sa odsúdený dozvedel až v rámci jeho odsúdenia, preto túto skutočnosť nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd dospel k správnym právnym záverom.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)
Sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste.
Krajský súd dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku v predmetnej trestnej veci neboli splnené. Na základe uvedeného považuje sťažnostný súd za potrebné v prvom rade uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné
zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp. V praxi to znamená, že na základe ustanovenia § 394 Trestného poriadku nie je v konaní o povolenie obnovy konania daná možnosť preskúmavať procesný postup súdu v pôvodnom konaní ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia.
Krajský súd zároveň konštatuje, že v predmetnej trestnej veci už bol vypočutý svedok, ktorého navrhol vypočuť odsúdený, pričom svedok L. L., nar. XX.XX.XXXX, potvrdil tvrdenia, ktoré udáva odsúdený, avšak súd z tohto dôkazu nezistil nič, čoby nasvedčovalo tomu, že sa skutok nestal tak, ako bol uvedený v obžalobe. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, ktorú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj okresný súd, a to, že zo strany odsúdeného neboli predložené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v rozpore s účelom trestu. Z tohto hľadiska teda odsúdený ako dôvod pre obnovu konania použil argumentáciu, s ktorou sa už v predošlom rozhodnutí okresný súd vysporiadal a nešlo o žiadne nové skutočnosti.
Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Krajský súd sa preto so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.
Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým také dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu na obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli, alebo neboli známe súdu (3 Tost 2/2010).
V intenciách už uvedeného krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sťažnostného súdu, ale ani súdu prvého stupňa neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil len na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.