Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-208-2017.pdf
PDF · 161.59 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/208/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcov 1) R. T.W., W.. X.X.XXXX, R., Ú. XXX, 2) Y. H. C.. T.W. W.. XX.XX.XXXX, J., M. XXXX/X, 3) R. T., W.. X.X.XXXX, R., C.Č. XXX/X, 4) R. T. W.. X.X.XXXX, Y. W. Q. XXX, 5) U. T. W.. XX.X.XXXX, J., A. XXXX/X, zastúpených JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným X) Y. U., W.. X.X.XXXX, F., T. XXX/ X, 2) E. V., W.. X.X.XXXX, R., Ú. XXX, 3) V. X., W.. X.X.XXXX, F., M. XXXX/X/A, zastúpených JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, Košice, Dominikánske námestie 13, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku 10C/5/2008-440 z 23.3.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí tretím rozsudkom rozhodol, I. určuje, že žalobca R. T. je podielovým spoluvlastníkom v 5/10 - inách časti novovytvorenej parcely registra CKN číslo 1037 vo výmere 384 m2 a to dielu II. s výmerou 27 m2 kat. úz. R., pričlenenej z pôvodnej parc. mpč. 2120 zapísanej vo vl. XXX kat. územia R. k parcele mpč. 2121 zapísanej vo U. XXX k.ú. R. podľa geometrického plánu č. 22/1999 z 24.6.1999 a v 5/10 - inách táto časť novovytvorenej parcely registra CKN č. 1037 vo výmere 384 m2 diel II s výmerou 27 m2 pričlenených z parcely mpč. 2120 k parc. mpč. 2121 / parc. zapísané vo vložkách XXX E. XXX/ V.. Ú. R. v zmysle geometrického plánu č. 22/1999 z 24.6.1999 patrí do dedičského konania po nebohej Y. T., ktorá zomrela XX.X.XXXX, že II. žalobcom v 1. až. 5. rade priznáva voči žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v celom rozsahu, že III. žalované v 1. až 3. rade sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť na účet tunajšieho súdu doplatok na súdnom poplatku z návrhu 82,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, že IV. žalované v 1. až 3. rade sú povinné uhradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu - doplatok na preddavku na použitie motorového vozidla - vo výške 2,98 eura na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 17.1.2008 domáhali a ako ju skutkovo a právne odôvodnili a ako sa vyjadrili žalované k žalobe. Konštatoval, že na návrh žalobcov o pripustení zmeny na strane žalovaných uznesením 10C/5/2008-40 z 28.5.2008 túto zmenu pripustil. Poukázal na to ako rozhodol prvým rozsudkom 10C/5/2008 - 183 z 29.6.2010, proti ktorému podali žalované odvolanie, že Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/228/2010-232 z 13.2.2012 zrušil rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uviedol, aké povinnosti mu boli v zrušujúcom uznesení uložené. Uviedol, že v priebehu konania zomrela E. U. C.. V. XX.X.XXXX a, že z uznesenia Okresného súdu Bratislava I 3D/308/2013 zo 7.1.2014 mal preukázané, že konanie bolo zastavené a bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty - zostatok na bankovom účte vo výške 27,74 eur, že ako dedičia prichádzali do úvahy deti poručiteľky - žalované
1-3 a syn R. U., ktorý bol vypočutý ako svedok. Pasívne legitimované v spore sú žalované 1 až 3. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa Y. T. XX.X.XXXX A. (osvedčenie o dedičstve 8D/69/2012). Na jej miesto do konania vstúpili jej dedičia na strane žalobcov a žiadali z toho dôvodu zmenu petitu, preto uznesením 10C/5/2008-282 z 30.11.2012 zmenu pripustil. Ďalšiu zmenu petitu žiadali vzhľadom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a odôvodnenie, že sporná je iba časť parcely o výmere 27 m2, preto uznesením 10C/5/2008-287 z 9.1.2013 túto zmenu pripustil. Uviedol, ako rozhodol v poradí druhým rozsudkom 10C/5/2008-363 z 3.7.2014, v ktorom určil, že žalobca R. T. je podielovým spoluvlastníkom v 5/10 - inách časti novovytvorenej parcely registra CKN číslo 1037 vo výmere 384 m2 a to dielu II. s výmerou 27 m2 kat. úz. R., pričlenenej z pôvodnej parc. mpč. 2120 zapísanej vo vl. XXX V.. Ú. R. k parcele mpč. 2121 zapísanej vo vložke XXX V..Ú.. R. podľa geometrického plánu č. 22/1999 zo 24.6.1999 a v 5/10 - inách táto časť novovytvorenej parcely registra CKN č. 1037 vo výmere 384 m2 diel II s výmerou 27 m2 pričlenených z parcely mpč. 2120 k parc. mpč. 2121 / parc. zapísané vo vložkách XXX E. XXX/ V.. Ú. R. v zmysle geometrického plánu č. 22/1999 z 24.6.1999 patrí do dedičského konania po nebohej Y. T., ktorá zomrela XX.X.XXXX, že proti rozsudku podali žalované odvolanie, že Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/775/2014-394 z 15.3.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, uviedol z akého dôvodu a, že pre úplnosť dodal, že súd vo vzťahu k R.. U. (bratovi žalovaných) správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy a teda nepatrila do dedičstva po neb. E. U. (omylom uvedené Y. U.). Žalované žiadali okrem opätovného vypočutia žalobcov a svedkyne, ktorí boli vypočutí 3.5.2013, vykonať znalecké dokazovanie z odboru geodézie, či pri výmaze parcely 2120 na základe GP 53/2004 z 8.9.2004 geodetom Ľ.. T., bola aj parcela o výmere 27 m2 predmetom darovania. Opätovne poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom konštatoval, že prvostupňový súd správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy a preto návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Žalobcov a svedkyňu opätovne vypočul okrem U. T., toho už žalované na záver opätovne nežiadali vypočuť a žiadali aby súd nebral do úvahy jeho predchádzajúcu výpoveď. Uviedol, čo zistil vykonaným dokazovaním (uviedol akým a čo z jednotlivých dôkazov vyplynulo) a citujúc znenie § 111 ods.1, § 115, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1,2 zák. č. 141/1950 Zb., § 130 ods.1, § 132 ods.1, § 134 ods.1,3, § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia odkúpili nehnuteľnosť parc. č. 2120 o výmere 396 m2 za cenu 792,- Sk. Z uznesenia č.d. 71/60 je zrejmé, že 30.4.1959 došlo k výmene pozemkov žalobcov parcely č. 2120 o výmere 396 m2 a pozemkov právnych predchodcov žalovaných parcely č. 2121 o výmere 357 m2 (teraz č.1037), na základe držby a kúpno-zámennej zmluvy. Aj keď sa zmluva nenašla, táto zmluva bola podkladom pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetom sporu bola iba časť parcely s výmerou 27 m2. Žalované tvrdili, že z rozprávania mami vedia, že za väčšiu výmeru pozemku zaplatila, poukazovali na sumu 792,- Sk uvedenú v uznesení, preukázať túto skutočnosť nevedeli. Túto skutočnosť žalobcovia popreli a uviedli, že došlo k posunutiu hranice pri výmene pozemkov. V tom čase bola cena pozemku 2,- Sk za m2, preto ak mali právny predchodcovia žalovaných zaplatiť za rozdiel 39 m2 bola by to suma 78,- Sk a nie 792,- Sk, čiže žalované nepreukázali, že bola doplatená cena za prevyšujúcu časť vymeneného pozemku, keďže navyše nevedeli ani výšku kúpnej ceny. Z predloženého stavebného povolenia žalovaných z 27.5.1959 mal preukázané, že rodinný dom žalovaných sa staval už na vymenenej parcele č. 2120. V tom čase otec žalovaných postavil plot. Keďže súd nemal preukázané, že skutočne k posunutiu plota došlo, je zrejmé, že už pri výmene pozemkov došlo k posunutiu hranice a na tejto posunutej hranici bol postavený pôvodný plot. Tomu nasvedčuje aj ďalšia skutočnosť, že matka žalovaných dala v roku 1970 postaviť nový plot pred domom s betónovým základom, jediný zo svedkov Štefan Kočík, ktorý tvrdil, že plot za domom bol posunutý, tak tento uviedol, že tento plot pred domom staval on a táto časť plotu posunutá nebola, a že pozemok za domom užíval žalobca od výmeny, tvrdenie žalovaných po vyhlásení druhého rozsudku, že aj táto časť plota bola posunutá na pokyn žalobcu 1, nebola tým preukázaná. Tento plot pred domom je v jednej rovine s dreveným plotom za domom, čo bolo zistené pri obhliadke. Drevený plot za domom bol opravovaný v rokoch 1975 a tento opravoval žalobca na požiadanie matky žalovaných, a ak by skutočne mali tak zlé vzťahy, nežiadala by ho opravovať plot a najmä ak by vedela, že nariadil predtým posunúť plot pred domom. Zo snímky z mapy evidencie nehnuteľností, ktorá je z roku 1968, čiže v čase keď žil otec žalovaných a ešte pred opravou plota je zrejmé, že hranica pozemku v tom čase bola v jednej rovine, tak ako to súd zistil pri obhliadke. Aj z rozhodnutia D 1101/69, ktorým sa prejednávalo dedičstvo po nebohom R. U.- otcovi žalovaných vyplýva, že parcela č. 2120 bola už v tom čase neidentická - teda pozemnoknižný stav nezodpovedal stavu evidenčnému, z čoho je zrejmé, že už v roku 1969 výmera, resp. hranice tejto parcely neboli identické so skutočnosťou, čo potvrdzuje, že už v tom čase bola táto parcela užívaná tak, ako sa dohodli pri zámene nehnuteľností. Ak by došlo k posunutiu plota ako to tvrdia žalované, nemohla by ísť hranica pozemku v jednej rovine s plotom
pred domom. Kanalizácia a vodovodné potrubie za domom bolo robené až v roku 1986, ale ani v tomto období nie je preukázané, že došlo k sporom ohľadne posunutiu plota. Žalobcovia si v roku 1999 dali vyhotoviť geometrický plán a 20.1.2004 dali návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele č.1037 o výmere 384 m2. Správa katastra Gelnica najprv žalobcom potvrdila nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalované návrh na preskúmanie rozhodnutia. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach, Správa katastra Gelnica návrh zamietla. Žalované tvrdili, že ich matka vždy spomínala, že došlo k posunutiu plota, ale túto skutočnosť žalobcom nikdy nevytýkala. Čiže je zrejmé, že k žiadnym nezhodám ohľadne hranice pozemku nedošlo. Svedkami, okrem jedného, nebolo potvrdené, že pri oprave plota došlo k jeho posunutiu a predložené fotografie tiež nie sú dostatočným dôkazom toho, že došlo k jeho posunu, pretože z rôznych uhlov pohľadu sa môžu zdať vzdialenosti rôzne. Tiež vyjadrenia svedkov týkajúce sa vzdialenosti plota od domu a drevárne je rozdielne, pretože rozdielne vnímajú vzdialenosti deti a rozdielne dospelí. Dokonca aj brat žalovaných potvrdil, že k posunutiu plota nedošlo. Súd mal ďalej preukázané, že aj keď Katastrálny úrad v Košiciach správa katastra Gelnica listom z 28.5.2013 oznámil, že pozemok parc. č. 2120 s výmerou 27 m2 nebol predmetom darovacej zmluvy, toto tvrdenie súd tiež nezobral do úvahy a ani nie je ním viazaný, pretože toto tvrdenie vyvracia rozhodnutie X75/2010 z 21.10.2010 kde je konštatované, že podľa geometrického plánu parcela registra E č. 2120 je celá obsiahnutá v parcele registra C č. 1036/3, 1036/2 a 1035, preto neobstojí opätovné tvrdenie žalovaných, že nie sú pasívne legitimované v spore. Aj odvolací súd v druhom zrušujúcom uznesení konštatoval, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy. Týmto názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd v zmysle § 391 CSP viazaný. Ďalej opätovne poukázal na to, že čo sa týka predloženého rukou písaného dokladu žalobcom, tak ide o poznámky žalobcu, ktoré súd nebral do úvahy, doklad nie je podpísaný ani datovaný, nie sú tam uvedení právny predchodcovia žalovaných a nebral ho do úvahy ani v predchádzajúcich rozhodnutiach, tiež pri rozhodnutí neboli zobraté do úvahy tvrdenia žalobcu týkajúce sa kolíkov, ktoré ukazoval na obhliadke na mieste samom, pretože je zrejmé, že farba a kolíky by toľko rokov bez poškodenia nevydržali. V konaní nebolo preukázané, že došlo posunutiu plota okolo roku 1975, preto súd dátum 30.4.1959, čo je zrejmé z uznesenia č.d. 71/60, kedy došlo k výmene pozemkov a postaveniu plota otcom žalovaných, považuje za začiatok plynutia vydržacej doby, od tejto doby žalobcovia dobromyseľne, nepretržite, nikým nerušení pozemok užívali ako svoj vlastný a 1.1.1992 splnili všetky podmienky vydržania v zmysle cit. ustanovení zákona. Túto skutočnosť nezmenili ani vyjadrenia svedkov, ani ich opätovné vyjadrenia. Súd na základe uvedeného žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Citoval znenie § 255 ods.1,2, § 262 ods.1,2 CSP a úspešným žalobcom bola proti žalovaným priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd zaviazal žalované, ktoré v konaní nemali úspech uhradiť doplatok na súdnom poplatku z návrhu 82,90 eur. Žalobcovia uhradili súdny poplatok z návrhu 16,60 eur podľa z.č. 71/1992 Z.z. položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov platných v čase podania návrhu, súdny poplatok však mal byť uhradený podľa položky 1 písm. b) vo výške 99,50 eur, na rozdiel uvedených súm preto zaviazal žalované v 1. až 3. rade. Trovy štátu vznikli za použitie motorového vozidla pri ohliadke nehnuteľnosti vo výške 22,98 eur, žalované zložili preddavok vo výške 20,- eur, zostáva uhradiť sumu 2,98 eur. Žalované boli v konaní neúspešné, preto boli zaviazané spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu v uvedenej výške. 3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalované v celom jeho rozsahu. Odvolanie opreli o § 365 písm. f/ CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; § 365 písm. h/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri posudzovaní oprávnenosti a dobromyseľnosti držby dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 1. Súd neprihliadal na námietky žalovaných v 1.-3 rade, ktorými poukazovali na nesprávnosť záveru tohto súdu, vyjadrený už v rozsudku z 3.7.2014, čo do sporných 27 m2 pozemku, ako mali prejsť na žalobcov. Doposiaľ v konaní žalobcovia napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na nich nepreukázali, že medzi právnymi predchodcami žalovaných a žalobcom v 1. rade a jeho nebohou manželkou nedošlo k uzavretiu kúpno - zámennej zmluvy tak, ako je to uvedené jednak v uznesení ľudového súdu v Gelnici z roku 1960 ale aj v pôvodnom pozemnoknižnom zápise v PK vl. XXX V.. Ú.. R., a to pod B3. Teda, pokiaľ nie je preukázaný opak platí to, čo je uvedené v týchto verejných listinách, aj keď mali mať iba deklaratórny charakter. Nakoniec v samotnej žalobe zo 17.1.2008, a to na prvej strane to uviedli aj samotní žalobcovia. Žalobcovia doposiaľ nepredložili žiadny dôkaz o tom, že rozhodnutie Ľudového súdu o povolení zápisu do Pk, či samotný zápis do Pk napadli a domáhali sa nápravy nesprávneho zápisu, či sa dožadovali výmazu pozemnoknižného zápisu. V zmysle znenia uznesenia Ľudového súdu v Gelnici, ktorého kópia podľa rozpisu, komu bude doručované, bola doručená žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke teda, ak podľa terajších ich tvrdení nikdy nepodpísali kúpno - zámennú zmluvu ale iba zámennú zmluvu, či neuzavreli žiadnu zmluvu, ktorú doposiaľ nepredložili, mali sa domáhať nápravy podaním sťažnosti v zmysle poučenia na tomto uznesení, čo doposiaľ nepreukázali,
že tak urobili, alebo sa mali domáhať výmazu tohto zápisu v pozemkovej knihe bez ohľadu na to, či tento zápis mal konštitutívny alebo deklaratórny účinok. Žalobca v 1. rade doložil ako dôkaz do súdneho spisu Kúpnu zmluvu s Y. R., od ktorej nadobudol parcelu 2120 v roku 1956. Uvedená listina, ako aj skutočnosť, že žalobca v 1. rade s manželkou boli zmluvnou stranou dosvedčuje, že mali vedomosť a aj osobnú skúsenosť o tom, čo znamená kúpopredaj a čo je zámena pozemku. Je zjavné, že uvedenú zmluvu spisovala osoba práva znalá, ktorá im uvedenú skutočnosť musela aj vysvetliť. V tom čase teda v čase spisovania kúpnozámennej zmluvy potrebovali žalobcovia zameniť pozemky, aby si zabezpečili bezproblémový prístup k svojmu domu, lebo ako je v bode 3 tejto zmluvy uvedené parcelu 2020 kupovali od predávajúcej, lebo ju užívali ako jediný možný vchod na parcelu 2123, kde mali postavený rodinný domček. Preto, ak spisovali inú zmluvu s právnymi predchodcami žalovaných ako v skutočnosti mali, boli už v tejto činnosti zbehlí, preto bolo možne od nich očakávať, že budú uvedenú skutočnosť namietať, čo nikdy neurobili. Vzhľadom na uvedené majú za to, že tak uznesenie Ľudového súdu v Gelnici č.d. 71/60, ako aj zápis v PK vl. XXX zachytáva pravdivé skutočnosti. Naviac je potrebné brať v zreteľ, že tak uznesenie, ako aj zápis do PK vykonávali osoby práva znalé a zbehlé v tejto problematike, preto ak by zmluva nebola perfektná, jednak by ONV nevydalo schválenie zmluvy a súd by nevydal uznesenie, ani súhlas k zápisu zmien v Pk. Práve uvedené spôsobuje, že aj keby bolo došlo k inému označeniu pozemku v prírode ako na hranici, a že žalobcovia tento pozemok užívali, nikdy nemohlo ísť o dobromyseľnú držbu ale iba o detenciu, teda ani nemohlo dôjsť k vydržaniu tak, ako to ustálil súd prvej inštancie v napádanom rozsudku. „Žalobkyne“ v 1.-3. rade majú za to, že preto nie je možné ani použiť § 145 ods.2 Stredného Občianskeho zákonníka, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba bola oprávnená. Uvedené, teda skutočnosť, že nešlo o oprávnenú dobromyseľnú držbu ale len o detenciu potvrdzuje aj zmenené stanovisko Komisie ROEP, kde svedok R. H., ako člen tejto komisie uviedol, že žalobcovia síce tento pozemok užívali ale nie ako vlastný, čo potvrdil svojím podpisom na tejto zápisnici. Teda išlo o vec v okolí žalobcov známu. Súd prvej inštancie pri tom, čo zistil z dokazovania akosi opomenul toto uviesť. Oprávnenú držbu SOZ, o ktorý sa súd prvej inštancie opiera, upravoval v § 145 ods.1, kde uvádzal, že oprávneným držiteľom je ten, kto s prihliadnutím na všetky okolnosti je dobromyseľný. V zmysle § 115 SOZ oprávnená držba bola podmienkou vydržania. Kým u žalobcov mal konajúci súd za hodnoverné neustále sa meniace výpovede žalovaného v 1. rade (napr. v žalobe že bola uzavretá kúpno-zámenná zmluva, neskôr že žiadna písomná zmluva o zámene pozemku uzavretá nebola) i nepriame svedectvá svedkov žalovaných vrátane brata žalovaných v 1.-3 rade o umiestnení plota pri jeho oprave, na druhej strane nepovažoval za hodnoverné výpovede žalovaných v 1.-3. rade, ktoré mali informáciu od svojej matky E. U. nie z čias, kedy už bola chorá ale dávno pred tým a rovnako aj svedectvo svedka Š. V., ktorí uviedli, že od E. U., teda priamej účastníčky úkonu z roku 1959 vedia, že sa so žalobcom a jeho manželkou ešte vtedy vyporiadali a za časť parcely, ktorá výmerou presahovala vymieňaný pozemok zaplatili. Uvedené súd prvej inštancie takto vyhodnotil napriek tomu, že nenapadnutie tak zápisu uznesenia ĽS v Gelnici, ako aj zápisu v Pk ale aj nečinnosť žalobcov do smrti R. U. tieto tvrdenia osvedčovali. U svedka R. U., ktorého výpoveď súd popisuje v bode 26 odôvodnenia napádaného rozsudku už len to, že napriek tomu, že nebol prítomný pri oprave plotu, lebo bol na výkone ZVS a uviedol „keď sa vrátil z vojny, bol to ten istý plot, opravovali sa len niektoré laty" nasvedčuje tomu, že sa nezaujímal o problematiku, nakoľko sám žalobca uviedol, že sa menil celý plot. Nový plot bol nižší ako pôvodný plot. Potvrdil však tvrdenie žalovaných, že za domom kosil trávu, teda tak, ako žalované v 1.-3. rade to považoval za vlastné. Čo sa týka výpovede Š. V. nikde v jeho výpovedi zachytenej v zápisnici z pojednávania nie je uvedené súdom zvýraznené slovo na pôvodnom mieste. S uvedenými námietkami žalovaných v 1.-3. rade sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani v odôvodnení napádaného rozsudku. 2. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s poznámkou geodeta T. uvedenou v GP 33/2004 z 8.9.2004, a to „časť právnych vzťahov k parcelám 339 a 2120 je vedená na LV XXX a časť v pozemnoknižnej vložke XXX" tento GP bol overený aj správou katastra. V bode 16 odôvodnenia uviedol, že darovacou zmluvou previedla ich matka E. U. na žalovanú v 1. rade Y. U. a žalovanú v 2. rade E. V.. Uviedol, že právna predchodkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcely 1035 o výmere 480 m2 parcely 1036/1 o výmere 514 m2, parcely 1036/2 o výmere 190 m2 parcely 1036/3 o výmere 112 m2 a opakovane uvádza parcelu 1036/3 o výmere 105 m2, pričom súčet plôch takto súdom vykázaných parciel je 1401 m2, čo je viac ako mali pôvodné pozemnoknižné parcely 2120, 339 a 338, ktoré sú predmetom spracovania GP a z ktorých boli darované parcely vytvárané. Podľa záveru súdu prvej inštancie všetky ním uvedené parcely boli predmetom darovacej zmluvy. Podľa súdom spomínaného a žalovanými 1.-3. rade predloženého GP geodeta T. 33/2004 z 8.9.2004 je predmetom darovania parc. 1035 o výmere 480 m2, parcely 1036/1 o výmere 514 m2, parcely 1036/2 o výmere 190 m2 parcely 1036/3 o výmere 112 m2, súčet ktorých predstavuje rozlohu 1296 m2 a nie 1331 m2, ktorú mali pôvodné Pk parcely a ktoré takto boli aj predmetom darovania. Nikde v GP geodeta T. 33/2004 z 8.9.2004 nie je vedená parcela
1036/3 o výmere 105 m2. 3. Predmetom dedenia po R. U. nebola iba parcela 1020 ale aj parcela 339 kat. úz. R. a podľa identifikácie parciel z č.l. 8 pripojeného dedičského spisu po R. U. obe uvedené parcely nie sú identické. Teda nieje správny záver súdu prvej inštancie, že iba parcela 2120, ktorej časť o výmere 27 m2 je predmetom sporu je neidentická, čo podľa súdu prvej inštancie dosvedčuje, že už po uzavretí kúpno- zámennej zmluvy bol sporný plot postavený na mieste, na ktorom stojí dnes. V bode 17 odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza, že z mapového listu 371- 992/z 1968 z č.l. 281 súdneho spisu mal za preukázané, že hranica pozemku bola v tom čase v jednej rovine tak, ako to súd zistil pri ohliadke. K uvedenému je nutné uviesť, že predmetom sporu nebola „rovina hranice" ale vzdialenosť hranice pozemku od domu, ktorá nasvedčuje tomu, že hranica je posunutá smerom k domu. Pri tomto závere sa konajúci súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovaných uvedenom v odvolaní voči jeho zrušenému rozsudku z 3.7.2014, že uvedená mapa je v mierke 1:2000 na čo mal I. súd prihliadať, a tak by zistil, že tam zakreslená hranica je vedená vo väčšej vzdialenosti od domu, ako je terajšia hranica C KN 1037, čo videl aj súd pri ohliadke na mieste samom, a teda že je pravdivé ich tvrdenie, že k posunutiu tak predného, ako aj zadného plota došlo po smrti ich otca R.W. U.. V závere bodu nie je uvedené, že za domom nie je iba prípojka plynu a vody ale je tam uložená aj kanalizácia, čo bolo v priebehu konania zrejmé aj z výpovede žalovaného v prvom rade, aj brata žalovaných ale aj Š. V.. V bode 18 odôvodnenia opätovne súd prvej inštancie „opomenul" uviesť, čo žalované v 1.-3 rade vytýkali už v odvolaní proti rozsudku z 3.7.2014, že k listu obce R. zo 16.12.2008 si sám súd vyžiadal aj doplnenie informácie, a teda že je tu ešte podanie obce Jaklovce z 19.1.2009, ktorým obec uvádza, že žalobca v 1. rade platil daň za parcelu 2121, a že parcelu 2120 obec nemá v evidencii. Ide o podanie na čl. 85 súdneho spisu. Rovnako pri tomto nebral do úvahy, že na novovytvorenú parcelu reg. C KN 1037 je založený hluchý list vlastníctva, preto podľa neho nebolo možné platiť daň z nehnuteľnosti. Záver z uvedeného je jednoznačný, že žalobcovia platili daň, len za to čo vlastnili - parcela reg. E KN 2121, lebo doposiaľ je parcela reg. C KN 1037 je evidovaná iba na katastrálnej mape a doposiaľ nie je k danej parcele založený list vlastníctva, je tu iba tzv. hluchý list vlastníctva. Rovnako sa súd prvej inštancie nevyporiadal s ich opakovanou námietkou, že ak je pravdivé zistenie súdu, že parcela 2120 bola celá predmetom darovania E. U. dcéram Y. U. E. E. V., a teda celá je zahrnutá v darovaných parcelách 1035; 1036/1; 1036/2 a 1036/3, potom petit žaloby je nesprávny, lebo sa týka určenia vlastníctva k zaniknutej parcele. Nie je pravdou, že žalovaná v druhom rade prišla žiadať o dovolenie umiestniť za domom odpad, ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 23. odôvodnenia napádaného rozsudku. V priebehu konania táto viackrát uviedla, že išlo o oznámenie a oni tam robili ako na svojom a nie na cudzom. Nie je pravdou, že až v čase po druhom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie poukazovali žalované na skutočnosť, že aj predný plot bol posunutý. Uvedený záver súdu prvej inštancie vyvracia skutočnosť, že oni dávno pred tým práve z uvedeného dôvodu predložili do súdneho spisu dobové fotografie domu, jedna na dolnej polovici listu so starým dreveným plotom a jedna, na hornej polovici toho istého listu s novým plotom, ktorými preukazovali, že aj predný plot, ktorý je v súčasnosti na betónovom múriku bol posunutý, čo je zrejmé z vzdialenosti prvého stĺpika od domu. 9. To, čo mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov (už neuvedené ktorých) sú na LV č. XXXX (nevedno ktorého katastrálneho územia) zapísaní ako spoluvlastníci parc. č. 2121 s výmerou 357 m2, ktorá tiež tvorí parcelu č. 1037 je zmätočné a nepreukazujúce naliehavý právny záujem. Ak to má byť LV XXXX kat. úz. R., potom na tomto LV sú vedené parcely registra „C" 745/2 a 1070/6 a vlastníkom týchto parciel v celosti je T. R. a manželka Y., C.. T.. Parcela reg. „E" KN 2121 kat. úz. R. je vedená na LV XXXX kat. úz. R. a ak sú žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka vedení ako spoluvlastníci, to ešte nepreukazuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k časti parcely 2010 (taká nebola vôbec predmetom sporu, lebo predmetom celého sporu mala byť časť parcely 2120 -bod 27 odôvodnenia). Pred tým súd prvej inštancie uviedol, že „celá parcela registra E č. 2120 je obsiahnutá v parcele registra C č. 1036/3, 1036/2 a 1035. Ak sú žalobcovia vlastníkmi parcely „E" KN 2121 kat. úz. R., potom majú riešenú vstupnú cestu k ich domu po vlastnom, lebo táto parcela má dostatočnú výmeru nie len čo do rozlohy ale aj šírky pre tento účel. Naopak, žalované by nemali vôbec prístup k svojim vedeniam plynu, vody, odpadu ale aj komínu, ku ktorému je prístup zo zadnej časti domu. A: Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkami žalovaných v 1.-3. rade, ktoré uviedli v odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku, čím sa mal v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia KS v Košiciach 5 Co/775/2014 z 15.3.2016 zaoberať, ako aj vzhľadom na zmätočnosť viacerých bodov odôvodnenia napádaného rozsudku, nepreukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby podľa SOZ ale aj nerušenosti držby podľa § 135a zák. 131/82 Zb., ktorým bola vykonaná novelizácia Občianskeho zákonníka 40/64 Zb, ktorého znenie citovali. B: Vzhľadom na poukazy žalovaných, že žalobcovia nemali spornú nehnuteľnosť v nepretržitej držbe počas obdobia, kedy malo dôjsť k vydržaniu, lebo v časti spornej parcely bola táto uložením kanalizácie, vodovodu prerušená, s čim sa súd prvej inštancie
rovnako nevyporiadal. Pri rozhodovaní vo veci ak boli k dispozícii iba nepriame svedectvá v časti kde sa súd prvej inštancie zaoberal stavebným povolením, nezaoberal ustanoveniami vtedy platného stavebného zákona, vyhlášky 144/1959 U.I., ktorou sa vykonával vtedy platný stavebný zákona a ďalšie vykonávacie predpisy k vtedy platnému stavebnému zákonu pre zistenie minimálneho odstupu stavby domu od hranice susedného pozemku, čím by mohol objektivizovať údaje z fotografií založených v súdnom spise a tiež informácie o umiestení stavby od hranice susedného pozemku. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na znenie § 390 CSP žalované navrhujú, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a to tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení a žalobu zamietne v celom rozsahu. Zároveň im prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4.K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí k bodu 1/ uviedli, že ešte vo svojom vyjadrení, ktoré súdu zaslali 14.3.2017, t.j. pred vynesením tohto rozsudku z 23.3.2017 sa vyjadrovali k odvolaniu, dôvodom a námietkam žalovaných, ktoré uvádzali v odvolaní podanom proti rozsudku, ktorý bol vydaný ešte 3.7.2014 a poukázali v ňom na skutočnosť, že v zmysle § 382 zák. č. 141/1950 Zb. bolo potrebné ustanovenia o kúpnej zmluve použiť aj na zmluvu, ktorou si strany vymieňali vec za vec - teda zámennú zmluvu - a to tak, že každá zo strán sa považovala pri veci, ktorú výmenou dávala za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou prijímala za stranu kupujúcu. Z týchto dôvodov samotná existencia predmetnej zmluvy by skutočnosti, ktoré tvrdia žalované nepreukázala vzhľadom „k tomu“, že každá zámenná zmluva sa označovala ako kúpno-zámenná v zmysle vyššie uvedeného. Nemôžu súhlasiť ani s názorom, že preukázať existenciu predmetnej zmluvy bolo v tomto konaní dôkazným bremenom ich žalobcov, pretože ako dôkaz na túto zmluvu poukazujú práve žalované a na nej zakladajú všetky svoje námietky, preto ak by ich námietky mala táto zmluva potvrdiť, mali ju súdu predložiť, čo doposiaľ nevykonali. Okrem toho z uznesenia č.d. 71/60 Ľudového súdu v Gelnici zo 4.2.1960, o ktoré svoje tvrdenia žalované neustále opierajú vyplýva, že o prevedených zápisoch na základe tohto uznesenia boli upovedomení: 1/MNV v R., 2/ Okresné meračské stredisko Krompachy, 3/R. E. Y. T. R.I., 4/ R. U., R., 5/ R. U., Y. s originálnou zmluvou, 6/ E. U. C.. V., Y. avšak iba pri mene R. U. je uvedené, že sa mu spolu s uznesením doručuje aj originálna zmluva, pričom E. U. E. R. U. boli rodičmi žalovaných 1/ až 3/. Je teda nespor- né, že ak takáto kúpno-zámenná zmluva existovala, jej originál bol doručovaný iba rodičom žalovaných a nikomu inému a preto s touto zmluvou môžu disponovať iba ony. Žalované takýto dôkaz nepredložili a nevedia, na základe čoho potom tvrdia, že túto zmluvu mala spisovať osoba práva znalá. Iba to zdôvodňujú v odvolaní tým, že oni, si údajne potrebovali zameniť pozemky preto, aby si zabezpečili bezproblémový prístup k svojmu domu, že od predávajúcej p. R. kupovali parcelu mpč. 2120 /a nie parcelu 2020, tak ako uvádzajú žalované v odvolaní/, zapísanú vo vložke číslo 314 kat. územia R., pretože ju už dávno používali ako jediný možný vchod na ich parcelu číslo 2123, kde majú postavený rodinný dom. Žalované však, resp. ich právni predchodcovia boli vlastníkmi parcely mpč. 2121 a mpč. 339, zapísaných vo vložke číslo XXX kat. územia R.. Tieto parcely sa však nenachádzali jedna pri druhej, pretože ich oddeľovala parcela 2120 zapísaná vo vložke číslo XXX kat. úz. R., ktorá bola ich vlastníctvom. Ani na jednej z parciel, ktorých boli vlastníkmi, si nemohli postaviť rodinný dom a preto nevyhnutne potrebovali výmenu parcely mpč. 2121 za parcelu mpč. 2021 a oni im v tom preto vyšli v ústrety iba kvôli tomu, aby oni dostali stavebné povolenie a mohli si tak na parcelách 2120 a 339 postaviť rodinný dom. Z týchto dôvodov preto žiadnymi dôkazmi preukázané tvrdenia žalovaných považujú za nepravdivé. K skutočnostiam uvedeným v odvolaní pod bodom 2/, uviedli, že k námietkam uvádzaným v tomto bode odvolania sa nebudú vyjadrovať z tých dôvodov, že už Krajský súd v Košiciach uznesením z l5.3.2016 vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy a nepatrila do dedičstva po neb. E.. U. r. V. - matky žalovaných 1/ - 3/. K skutočnostiam uvedeným v odvolaní pod bodom 3/ uviedli, že v odvolaní nesprávne žalované uvádzajú, že predmetom dedenia po neb. R. U. - ich otcovi - nebola „iba" parcela 1020, pretože v skutočnosti takáto parcela nebola vo vlastníctve nebohého a preto nemohla byť ani predmetom dedenia. Z dedičského konania číslo D 1101/69 je nesporné, že predmetom dedenia po nebohom boli parcely mpč. 339, a 2120 zapísané vo U. XXX V., územia R. v jednej polovici a tieto parcely boli n e - i d e n t i c k é, je preto evidentné, že parcela mpč. 2120 už v tom čase bola neidentická, t.j. že skutočný stav parcely nezodpovedal stavu pozemnoknižnému, čo len potvrdzuje, že už ku dňu smrti ich právneho predchodcu bola táto parcela užívaná tak, ako sa dohodli pri zámene nehnuteľnosti. Tým je vyvrátené aj tvrdenie žalovaných, že sa niekedy v roku 1970 mal plot presúvať na iné miesto, pretože už v roku, keď zomrel otec žalovaných, boli hranice parcely 2120 neidentické, teda pozemnoknižný stav nezodpovedal stavu skutočnému. To, že aj ďalšia parcela mpč. 339 zapísaná v tej istej vložke bola tiež neidentická, nie je pre toto konanie dôležité, pretože táto parcela nie je predmetom konania. K bodu 4/ odvolania uviedli, že považujú za správne konštatovanie súdu, že z mapového listu 371 - 992/1968 je zrejmé, že hranica medzi parcelami pôvodne mpč. 2021 a 2121 v súčasnosti medzi
parcelami 1037 a 1036/2/3,1035 vedie priamočiaro a je určená plotom na pevnom betónovom múriku, ktorý plot mimochodom dali postaviť žalované, resp. ich matka na mieste pôvodného plotu a to až dlhšie po smrti ich otca a pokračuje potom v jednej rovine plot, o ktorom žalované tvrdia, že bol posunutý, takže hranica medzi vyššie uvedenými parcelami je priamočiara od jej začiatku až po koniec. Aj z uvedeného je zrejmé, že k žiadnemu posunu v niektorej časti predmetného plota nemohlo dôjsť. Tieto skutočnosti súd zistil priamo na tvári miesta pri ohliadke a v tom je zbytočné poukazovať na mierku predmetnej mapy, pretože postavením predného betónového múrika s plotom, ktorý je v jednej rovine s plotom o „posunutí" ktorého tvrdia žalované aj samotné žalované rešpektovali hranicu, ktorá bola určená na základe dohody medzi nimi a predchodcami žalovaných. K bodu 5/ odvolania uviedli, že je nesporné, že on, žalobca v 1/ rade, aj s neb. manželkou platil daň z nehnuteľností z parcely číslo 1037 vo výmere 384 m2 vo výške 37,63 Sk tak, ako to vyplýva z potvrdenia I. R. zo 16.12.2008, ktoré je pripojené v spise. Je len pocho- piteľné, že obec Jaklovce nemohla uviesť, že platil daň aj za časť výmery parcely mpč. 2120, pretože výmera 27 m2 z parcely mpč. 2120 už bola v tom čase na základe geometrického plánu číslo 22/1999, vyhotoveného geodetom Š. J., súčasťou parcely číslo 1037 a táto už mala výmeru 384 m2, pretože bola do nej započítaná výmera 27 m2. Predmetné dôkazy sú pripojené v spise. K bodu 6/ odvolania opätovne poukázali na stanovisko KS Košice, uvedené v zrušujúcom uznesení z 15.3.2016. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené pod bodom 9/ odvolania, v predmetnom rozsudku nenašli nič z toho, čo v prvom ods. tohto bodu žalované v odvolaní píšu. Nikde v rozsudku súd neuvádza „LV číslo XXXX" E. to ani v tejto, ani v inej forme a preto sa k týmto ich tvrdeniam vôbec nemôžu vyjadriť, keďže nevedia, čo žalované vlastne súdu vytýkajú ako zmätočnosť a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu a v tejto súvislosti tvrdia niečo o úplne iných parcelách a vlastníkoch. Námietky týkajúce sa toho, že súd sa v rozsudku nevyporiadal s námietkami žalovaných, ktoré uviedli v odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku, nemôžu súhlasiť, pretože k týmto ich námietkam uvedeným v predchádzajúcom odvolaní sa aj oni osobitným podaním zo 14.3.2017 vyjadrili a to vo vzťahu ku každej jednej námietke. Po celý čas, odkedy on, žalobca v 1/ rade, s právnymi predchodcami žalovaných uzavrel dohodu, na základe ktorej medzi nehnuteľnosťami došlo k určeniu hranice tým, že v zmysle dohody otec žalovaných hranicu určil postavením plota, čo nepretržite, až do času, kým nepodali túto žalobu tak žalovaní, ako aj my rešpektovali, nehnuteľnosti sa takto užívali bez akýchkoľvek nezhôd a každý z nás, t.j. ja, žalobca v 1/ rade s nebohou manželkou a rovnako tak aj právni predchodcovia žalovaných, túto dohodu rešpektovali. Tieto skutočnosti nakoniec v priebehu konania dosvedčili všetci svedkovia, ktorých v konaní navrhli vypočuť. Trvajú na vyjadrení zo 14.3.2017, v ktorom sa vyjadrili ku všetkým námietkam, dôvodom, ktoré žalované uvádzali v predchádzajúcom odvolaní, pretože v podstate rovnaké námietky a dôvody uvádzajú aj v odvolaní podanom na OS Spišská Nová Ves 19.4.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhli, aby Krajský súd v Košiciach v zmysle § 387 CSP rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a priznal nám trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 10.Nesprávnosti skutkových zistení žalovaní namietali pri posudzovaní oprávnenosti a dobromyseľnosti držby, lebo žalobcovia nepreukázali, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnozámennej zmluvy tak, ako je to uvedené v uznesení Ľudového súdu v Gelnici v roku 1960 a v zápise PK vl. XXX kat. úz. R.. Ako žalobcovia, tak aj žalovaní zhodne a aj správne tvrdia, že ide o verejné listiny a pokiaľ nie je preukázaný opak, platí čo je na nich uvedené. Súd zaujal vo svojom rozhodnutí k namietanému jednoznačné stanovisko v bode 39. a mal za to, že žalované nepreukázali, žeby kupovali od žalobcov nejaký pozemok, za ktorý by zaplatili kúpnu cenu. Uvedené súd aj logicky odôvodnil, že v tom čase sa predával m2 pozemku za 2 Sk, preto by kúpna cena za 39 m2 by bola 78 Sk. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že suma, ktorá je uvedená v uznesení Ľudového súdu v Gelnici č.d. 71/60 (č. l. 12) predstavuje hodnotu zamieňaných pozemkov. Podporne odvolací súd poukazuje na uznesenie Ľudového súdu v Gelnici č.d. nečitateľné z 23.7.1956 (č. l. 15), kde pri povolení zápisu do pozemkovej knihy na základe kúpnej zmluvy sa zapisovala kúpna cena. 11.Podľa § 382 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len SOZ) ustanovenia o kúpnej smluve treba primerane použiť aj na smluvu, ktorou si strany vymeňujú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje pri veci, ktorú výmenou dáva, za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou prijíma, za stranu kupujúcu. 12.Rovnaké zásady ako pri nadobudnutí nehnuteľnosti kúpnou zmluvou platia aj pre zmluvu, ktorou účastníci vzájomne zamenili svoje nehnuteľnosti. Už podľa bývalého uhorského práva platili na Slovensku pre zámennú zmluvu obdobné pravidlá ako pre kúpnu zmluvu, pravda, s tým, že účastníci si vzájomne poskytujú veci. Aj neskôr podľa § 382 SOZ bolo treba ustanovenia o kúpnej zmluve primerane použiť aj na zmluvu, ktorou si strany vymieňali vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa pri veci, ktorú výmenou dávala, považovala za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou prijímala, za stranu kupujúcu. 13.Preto aj pri zámennej zmluve bol na Slovensku prechod vlastníctva na jej základe viazaný na účinnosť za platnosti zák. č. SOZ okrem písomnej formy aj na súhlas ONV podľa § 1 ods.1 zák. č. 65/1951 Zb., ak bol potrebný. 14.Zámenná zmluva je zmluva, ktorej obsah tvoria vlastne dve kúpne zmluvy o prevode nehnuteľnosti spojené do jedného kontraktu. Zámennou zmluvou sa dá nadobudnúť vlastnícke právo ku každému typu nehnuteľností, teda domu, bytu aj pozemku. Pri zámennej zmluve na pozemok si zmluvné strany vymieňajú pozemok za pozemok, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne pozemku, ktorý výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne pozemku, ktorý výmenou prijíma, za kupujúcu stranu. 15.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov v 2.,3.,a 4. rade boli pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 2120 o výmere 396 m2 vo vložke č. XXX, ktorú kúpili za kúpnu cenu 792,- Sk (2,-/m2) od Y. R. (č. l. 9,11,15) 16.Právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. a 3. rade boli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti p.č. 2121 k.ú. R. o výmere 357 m2. 17.Keďže ani jedna zo sporných strán nepredložila kúpno-zámennú zmluvu súd správne vychádzal z Uznesenia č.d. 71/60 Ľudového súdu v Gelnici zo 4.2.1960 (č. l. 12), na základe ktorého došlo vo vložke č. 830 k odpísaniu parc. č. 2120 a zapísaniu do vl. č. XXX k.ú. R. pre vlastníkov R. E. E. U. a vo vložke č. 315 bola odpísaná parcela č. 2121 zapísaná do vl. č. XXX k.ú. R. pre vlastníkov Y.C. E. R. T. - pre žalobcov. V tejto súvislosti je potrebné opakovane zdôrazniť, že hodnota prevodu bola 792,- Sk. 18.Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ak žalovaní previedli na žalobcov pozemok o výmere 357 m2, ktorého cena bola 714,- Sk, tak žalobcovia tiež mohli na nich previesť pozemok v takejto výmere a
cene. Ak žalovaní tvrdia, že nadobudli vlastníctvo k pozemku o výmere 397 m2, ktorého cena bola 792,- Sk, tak buď mali rozdiel na cene doplatiť (78,- Sk), čo ale ničím nepreukázali alebo poskytnúť náhradu vo forme pozemku. Preto výpoveď žalobcu v 1. rade, že žalovaní ho žiadali vymeniť parcelu okolo roku 1960, jeho parcela však bola o 39 m2 väčšia a preto k nej pridali 80 cm je pravdivá a aj logická. 19.Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. 20.Podľa § 116 ods.1 zák. č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná doba desaťročná. 21.Podľa § 145 ods.1,2 zák. č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená. 22.V tejto súvislosti je nutné poukázať na stanovisko žalobcu v 1. rade z 10.3.2017 (č. l. 426 - 428), v ktorom tvrdí, že spolu s manželkou jednoznačne boli presvedčení o tom, že tá časť nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, im vlastnícky patrí, pretože uzavreli s právnymi predchodcami žalovaných dohodu a táto bola rešpektovaná tým, že na nimi dohodnutej hranici pozemkov postavil ich otec plot, čím urobil zadosť dohode, ktorú uzavreli. Od tohto času oprávnene a dobromyseľne túto dohodu rešpektovali, nehnuteľnosti sa užívali tak, ako to bolo medzi nimi a právnymi predchodcami žalovaných dohodnuté, prakticky až do roku 2004, keď ju žalované začali popierať. 23.Rovnako je nedôvodné tvrdenie žalovaných, že dobromyseľnosť a neprerušenosť držby bola prerušená uložením kanalizácie. V konaní nebolo preukázané, že posunutiu plota došlo okolo roku 1975, preto súd dátum 30.4.1959, čo je zrejmé z uznesenia č.d. 71/60, kedy došlo k výmene pozemkov a postaveniu plota otcom žalovaných, považuje za začiatok plynutia vydržacej doby a od tejto doby žalobcovia dobromyseľne, nepretržite, nikým nerušení pozemok užívali ako svoj vlastný a 1.1.1992 splnili všetky podmienky vydržania v zmysle cit. ustanovení zákona. 24.O pravdivosti uvedeného a o existencii dohody, na ktorú sa žalobca odvoláva svedčia aj výpovede svedkov, ktorí sa vyjadrovali k okolnostiam stavby nového plotu R. F. (Č.. N.. XXX), Y. A. (Č.. N.. XXX) R. Y. (Č.. N.. XXX), R. T. (Č.. N.. XXX), ktorí posunutie plota nepotvrdili, ale aj svedkovia I. Y., V. F. E. R. H., ktorí sa nevedeli vyjadriť k zámene pozemkov a k posunutiu plota. 25.K námietke žalovaných, že súd nepovažoval za hodnoverné výpovede ako žalovaných v 1. - 3. rade a ani svedectvo Š. V., že za vymieňaný pozemok zaplatili, čo vedeli od priamej účastníčky E. U. je nutné uviesť, že ide len o sprostredkovanú informáciu, pričom ani žalované, ani označený svedok neboli osobne prítomní pri tom, kedy mali byť žalobcom resp. právnym predchodcom zaplatené peniaze na pozemok. 26.Žalované uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 27.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 28.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 29.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že do platnosti Stredného občianskeho zákona číslo 141/1950, boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou zák. č. 141/1950 Zb. však tento význam pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111 ods.1 sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe
už teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva. Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne negatívne právne následky. 30.Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 Zb. nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch bolo možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval občiansky zákonník (rodinné domy do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2). 31. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 32.Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 33.Podľa § 134 ods.1,3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 34.Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods.1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods.2) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskočí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. 35.Novelou z r. 1991 došlo k opusteniu komplikovanej koncepcie nadobúdania vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním cez zriadenie osobného užívania pozemkov a ustanovenie § 134 zakotvilo klasické vydržanie platné doteraz, kde tak isto je vydržacia doba 10 rokov, ako bola ustanovená v občianskom strednom zákone. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. 36.V zmysle cit. zákonných ustanovení, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. K základným predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby pri nehnuteľnostiach je najmenej 10 rokov. Či držiteľ je v dobrej viere, nestačí jeho subjektívne hľadisko (osobné presvedčenie), ale musí preukázať aj objektívne skutočnosti, ktoré žalobcovia preukázali a žalovaní to rešpektovali a uznávali až do roku 2004, teda zjavne už po uplynutí vydržacej doby. 37.K ostatným námietkam žalovaných možno doplniť nasledovné, že samotné oznámenie žalovaných o uložení kanalizácie svedčí o tom, že si boli vedomí toho, že sporný pozemok im vlastnícky nepatrí. Inak nemali žiaden dôvod, či pýtať súhlas alebo oznamovať uvedený úkon. K ostatným námietkam žalovaných súd zaujal stanovisko v odôvodnení rozhodnutia, s čím sa odvolací súd stotožňuje. 38.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41.Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevzniklo právo na náhradu trov konania a žalobcovia v svojom vyjadrení uvádzajú len tie skutočnosti, ktoré tvrdili pred súdom prvej inštancie, preto im náhrada nebola priznaná. 42.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.