Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-213-2017.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/213/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: M - GUM a. s. - v likvidácii, Streženická cesta 45, 020 01 Púchov, IČO: 00 152 820, proti povinnému: F. M., nar. XX. XX. XXXX, S. XXX, C., o vymoženie sumy 35,85 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/1517/2000 a u súdnej exekútorky JUDr. Ing. Anny Martišíkovej, Samoty 1061, Púchov pod sp. zn. EX 1954/00, o odvolaní súdnej exekútorky zo dňa 02. 06. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 05. 2017 č. k. 4Er/1517/2000-13, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora zo dňa 02. 06. 2017 proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok) a súdnej exekútorke nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 prvá a druhá veta, § 200 ods. 5, § 203, § 235 ods. 2, § 243j a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a ustanovení § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany č. k. Ro 2375/97-8 zo dňa 22. 07. 1997.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu z Obchodného registra oprávneného bolo zistené, že oprávnený bol po ukončení likvidácie dňa 01. 04. 2010 z Obchodného registra vymazaný.
5. Skonštatoval, že práva a povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom oprávneného nezanikajú (§ 37 ods. 3, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 64 Civilného sporového poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu. Ak však oprávnený zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, v prospech ktorého by sa mala exekúcia vykonávať. Oprávnený v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať v prospech oprávneného, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani v prospech jeho právneho nástupcu, pretože práva a povinnosti oprávneného na právneho nástupcu neprešli. Súd prvej inštancie vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 61 a § 64 Civilného sporového poriadku.
6. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila (zastavenie exekúcie z dôvodu zániku oprávneného nemožno považovať za zastavenie jeho zavinením).
7. O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1, 196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 243j Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie tak rozhodol preto, že z exekučného spisu súdnej exekútorky zistil, že táto vo veci nepostupovala v súlade s Exekučným poriadkom, pretože vo veci nekonala a súčasne ani vec nepredložila súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie, aj keď oprávnený ešte v roku 2010 zanikol. Z exekučného spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie spolu s výzvou na vyhlásenie o majetku bolo povinnému doručené dňa 05. 12. 2001, ďalej súdna exekútorka dňa 10. 10. 2000 požiadala o poskytnutie súčinnosti Sociálnu poisťovňu, pobočku Topoľčany, dňa 25. 01. 2001 vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z titulu výplaty dlhopisov adresovaný Fondu národného majetku SR Bratislava (doklad o jeho doručení sa v spise nenachádza), dňa 07. 12. 2001 oznámila povinnému súhlas s mesačnými splátkami, dňa 28. 03. 2002 požiadala o poskytnutie súčinnosti Okresný úrad práce Topoľčany a potom až dňa 24. 10. 2008 požiadala o poskytnutie súčinnosti Sociálnu poisťovňu, pobočku Topoľčany, ORPZ - Okresný dopravný inšpektorát Topoľčany a Daňový úrad Topoľčany. Vykonanie iných úkonov exekučnej činnosti z exekučného spisu nevyplýva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené skutočnosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súdnej exekútorke nepatrí náhrada trov exekúcie a preto rozhodol, že súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
8. Záverom predmetného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie, o výške náhrady trov konania a náhrady trov exekúcie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodované nebude.
9. Proti III. výroku (súdna exekútorka nemá nárok na náhradu trov exekúcie) predmetného uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolala súdna exekútorka.
10. Uviedla, že jej súd nepriznal trovy exekúcie s poukazom na ust. § 243j Exekučného poriadku účinného do 01. 04. 2017 s tým, že nepostupovala v súlade s Exekučným poriadkom a súčasne nepredložila vec súdu. Poznamenala, že sa s týmto tvrdením súdu nestotožňuje, nakoľko tvrdenie, že nepostupovala v súlade s Exekučným poriadkom je nepreskúmateľné, pretože súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie Exekučného poriadku porušila. V exekučnom konaní nebol zistený majetok povinného, z ktorého by bolo možné vymôcť vymáhanú pohľadávku. Súdny exekútor bol povinný predložiť vec súdu, ak nadobudol pochybnosti, či tu nie sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 4 až do 01. 06. 2010, dovtedy takéto ustanovenie Exekučný poriadok neobsahoval. Uviedla ďalej, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 08. 2009 postúpil pôvodný oprávnený M-GUM a.s., T. Vansovej 1054/45, Púchov predmetnú pohľadávku postupníkovi JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s.r.o., Krížna 336/02, Považská Bystrica, ktorý však napriek jej niekoľkým výzvam návrh na zmenu účastníka exekučného konania nepodal. Následne bol oprávnený vymazaný dňa 01. 04. 2010 z Obchodného registra SR. Dňa 08. 03. 2017 bol spis predložený súdu podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku za účelom zastavenie exekučného konania, preto ani tvrdenie, že exekútor nepredložil vec súdu v znení účinnom do 31. 03. 2017 nie je pravdivé. Súd si tento návrh na zastavenie exekúcie prevzal dňa 10. 03. 2017. Vzhľadom na uvedené mohol súd aj bez návrhu exekučné konanie po výmaze oprávneného zastaviť.
11. Súdna exekútorka požiadala, aby jej súd trovy exekúcie priznal tak, ako si ich vyčíslila v špecifikácii zo dňa 08. 03. 2017 vo výške 47,84 eur a na ich úhradu zaviazal povinného.
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 18. 05. 2017 č. k. 4Er/1517/2000-13 odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky zo dňa 02. 06. 2017 je potrebné podľa § 386 ods. c/ odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10. 07. 2000, kedy bol súdnej exekútorke oprávneného doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 06. 2000, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. Ro 2375/97-8 zo dňa 22. 07. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 08. 1997. Podaním zo dňa 20. 06. 2000 (doručeným dňa 10. 07. 2000) požiadala súdna exekútorka príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 14. 07. 2000 poveril súd prvej inštancie súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 24. 02. 2017 súd prvej inštancie vyzval súdnu exekútorku, aby v určenej lehote súdu oznámila, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie. Na uvedenú výzvu reagovala súdna exekútorka v podaní zo dňa 08. 03. 2017 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 03. 2017). Následne sudca súdu prvej inštancie vydal dňa 18. 05. 2017 napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok), rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok) a súdnej exekútorke nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie (III. výrok). Odvolanie súdnej exekútorky spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 28. 08. 2017 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie pripojil doklad, ktorý by preukazoval deň odoslania podaného odvolania súdnou exekútorkou. Následne súd prvej inštancie opätovne predložil odvolanie súdnej exekútorky spolu o súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre, pričom pripojil aj požadovaný doklad.
14. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči predmetnému uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (III. výrok napadnutého uznesenia) odvolanie nie je prípustné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že súdny exekútor vo svojom odvolaní zo dňa 02. 06. 2017 vyslovenie uviedol, že odvolanie podáva voči výroku III. o nepriznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
17. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
18. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
19. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.