Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/64/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobkyne A. S. K.. XX.XX. XXXX, O. X. XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému V. D. W. W..Y..R.. W. W. V. XX, XXX XX O., H.: XXXXXXXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom B. I. XXX/XX, XXX XX Ž., W..G.. Y.- V.- XXXX/XX - A..

II. O d k l a d á vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn. Y.-V.- XXXX/XX - A. U. I. U. P. V. Y. B. B. Ž. V. D. W., W..Y..R.., W. W. V. XX, XXX XX O. V. Ž.U. A. S. K.. XX.XX. XXXX o zaplatenie 2.812,49 Eur s prísl. a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej všeobecným súdom.

III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina (ďalej len súd“) sp.zn. Y.-V.-XXXX/XX-A. U. priznal jej právo na náhradu všetkých trov tohto konania vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku majúceho sa vydať. Žalobu odôvodnila tým, že v predmetnom v predmetnom konaní došlo k viacerým závažným pochybeniam, ktoré mohli (a aj mali) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a ktoré v konečnom dôsledku odôvodňujú aj podanie tejto žaloby. Účastníci konania neuzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa právnych predpisov SR. Navyše ona ani nebola upovedomená až do dnešného dňa o ustanovení rozhodcu a o jeho osobe. Čakala, že sa po podaní žalobnej odpovede sa jej meno rozhodcu oznámi, žiaľ, nedočkala sa toho, miesto oznámenia jej prišiel rozhodcovský rozsudok, Pripomína, že oznámenie jeho osoby je oblitgatórnou záležitosťou rozhodcovského súdu a tvrdí, že mala byť upovedomená o ustanovení rozhodcu, čo sa nestalo. Rovnako tvrdí, že v danom prípade bolo rozhodnuté o spore, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Naviac tvrdí, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami vyššie citovaného zákona, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti namieta, že z § 17 citovaného zákona vyplýva zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorá bola zásadným spôsobom porušená, keďže rozhodcovský súd prihliadal len na tvrdenie žalobkyne, nie však aj na jej a s jej obranou sa nijako nevyrovnal okrem toho, že mechanicky odcitoval vyjadrenie žalobkyne k jej žalobnej odpovedi. Rozhodne namieta postup súdu,

keď rok vo veci nekonal (žalobnú odpoveď podala v novembri 2013, ku ktorej sa žalovaný mal možnosť vyjadriť, ona však nebola upovedomená o tomto jej podaní) a následne napadnutým rozhodcovským rozsudkom datovaným 18.11. 2014 súd rozhodol o veci samej v súlade s petitom. Žiada sa ale k veci dodať, že týmto postupom súd ju pripravil o možnosť, aby mohla dokladovať platby, ktoré vykonala pre žalobkyňu od podania žalobnej odpovede do rozhodnutia súdu; rada by pritom prízvukovala, že tieto platby by jej prepadli, keďže v prípadnom exekučnom konaní by už nemohla docieliť, aby tieto platby (t.j. platby konané ešte pred vydaním exekučného titulu) mohli byť zohľadnené. Považuje to nielen za krajne nespravodlivé, ale aj za v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho namieta, že súd nesprávne posúdil vec aj ohľadne porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. O porušení zásady rovnosti účastníkov konania nepochybne svedčí aj skutočnosť, že sa súd nijako nevysporiadal s tým, že sčasti bola v konaní úspešná, a to napr. čo do námietky, že určitú časť svojho záväzku splatila a žalobkyňa v tejto časti zobrala späť svoju žalobu. Myslí si, že súd sa s tým mal vysporiadať prinajmenšom pri rozhodovaní o trovách konania, čo sa ale nestalo a ani sa neodôvodnilo, prečo to tak nebolo. Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09. 2012 došlo zo strany žalobkyne k poskytnutiu jej finančných prostriedkov vo výške 1.500,- Eur, pričom žalobkyňa si na základe podanej žaloby uplatňuje sumu vo výške 2.812,49 Eur s prísl. V tomto prípade niet pochýb o tom, že na daný právny vzťah vzniknutého medzi účastníkmi konania sa vzťahujú ustanovenia okrem iného aj zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ako zákona lex generalis), keďže ho uzavierala ako fyzická osoba - nepodnikateľ za účelom zariadenia si domácnosti (skutočnosť, ktorá je uvedená v samotnej zmluve o revolvingovom úvere), teda súd mal nielen formálne konštatovať túto skutočnosť, ale sa mal aj riadiť ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa aj v materiálnom slova zmysle. Predmetná zmluva ustanovuje RPMN za poskytnutý úver vo výške 70,08% a ročnú úrokovú sadzbu v úveru vo výške 70,01% a zaväzuje ju ako dlžníka k vráteniu celkovej sumy vo výške 3.375,54 Eur (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru). Vzhľadom k uvedenému t.j. pomerom medzi poskytnutou čiastkou a sumou, ktorú musí uhradiť žalobkyni jednoznačne vyplýva hrubý nepomer medzi poskytnutou čiastkou a čiastkou, ktorú musí splatiť. Zo strany žalobkyne sa jedná o taký nepomer, ktorý minimálne hraničí i s trestným činom úžery o tom ani nehovoriac, že predmetné dojednania sú jednak v rozpore z ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ako aj so samotnými dobrými mravmi, ktorých obchádzanie robí právny úkon absolútne neplatným. preto zmluva o revolvingovom úvere, ktorá takýmto spôsobom odporuje zákonu a dobrým mravom by mal rozhodcovský súd (ako aj všeobecné súdu) skúmať po materiálnej a formálnej stránke, tak aby došlo k objektívnemu zabezpečeniu práv garantovaných Ústavou SR a zákonmi účastníkom konania. Má za to, že predmetná zmluva z vyššie uvedených dôvodov trpí takými nedostatkami resp. obsahuje viacero neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho túto absolútne neplatnosť danej zmluvy má súd skúmať z úradnej povinnosti, bez toho aby ju na to ktorýkoľvek z účastníkov konania musel upozorňovať. Žiaľ z napadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu nijakým spôsobom nevyplýva skutočnosť, že by došlo z jeho strany k preskúmaniu samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo však už i na zaužívanú prax súdov v obdobných spotrebiteľských úveroch berú ako samozrejmosť tobôž ako povinnosť (zásada ochrany spotrebiteľa - slabšej strany právneho vzťahu uzavretého medzi dodávateľom a spotrebiteľom). Taktiež mu nedá nepoukázať na postup rozhodcu rozhodujúceho predmetnú právnu vec. Rozhodcovský súd v rozhodnutí nevykonal nijaké právne posúdenie, ktoré by rešpektovalo zákon a normy na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukazuje na rozhodovaciu prax súdov týkajúcej sa neprimerane vysokých úrokov a RPMN v zmysle, ktorej úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá predstavuje 70,08% a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké - úžernícke úroky (úroky v bankách pri porovnateľných úveroch predstavovali 15 - 20 % ročne ). Rozhodne nesúhlasí s názorom súdu, že v posudzovanej veci je potrebné rozlišovať medzi úvermi poskytovanými bankovými či nebankovými subjektmi. Pokiaľ sa žalovaná podujala v rámci svojho predmetu činnosti poskytovať ako nebankový subjekt úvery, vedome si vzala na seba (aj) také povinnosti, ktoré musia mať rovnaké účinky na každý subjekt poskytujúci úver a v žiadnom prípade nemôže akékoľvek riziko svojho podnikania preniesť na spotrebiteľa. V zmysle § 53/6 zák.č. 40/1964 Zb. vyplýva, že „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti“. V súvislosti s citovaným ustanovením je

zrejmé, že odplata nemá v obdobných prípadoch podstatne prevyšovať požadovanú na finančnom trhu, pričom za poskytnutie sumy 1.500,- Eur je povinná splatiť viac ako dvojnásobok tejto sumy (t.j. 3.375,54 Eur), čo v jej prípade pochopiteľne sa prieči obsahu § 53/6 zák.č. 40/1964 Zb. Je síce pravdou, že maximálnu výšku úrokov ako aj RPMN neustanovuje žiadny právny predpis avšak to neznamená, že by výška úrokov a RPMN závisela len na dohode účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere a nepodliehali by žiadnemu obmedzeniu: Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov a RPMN ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru a RPMN v čase jej zjednania obvyklou, najmä s prihliadnutím na úrokové sadzby uplatňované bankami za poskytnuté úvery. Úroková miera v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pri úveroch poskytovaných bankami predstavovala v priemere 15% ročne. Úrok žalovanej podstatnou mierou presahoval priemernú úrokovú sadzbu, temer o viac ako 5 násobok, z dôvodu ktorého považuje konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, ktoré podľa § 39 Občianskeho zákonníka je postihnuté absolútnou neplatnosťou. Má zato, že veľká časť ustanovení v posudzovanej úverovej zmluve je v rozpore s pravidlami dobrých mravov, v dôsledku čoho je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nesplatná. Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať ex offo bez toho, aby sa jej ktokoľvek a kedykoľvek musel dovolávať. Napriek tomu, že Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majúce objektívnu povahu, dajú sa na základe objektivizovaných kritérií určiť. Preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné o tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Niektoré ustanovenia zmluvy o úvere svedčia jednoznačne nielen o tom, že tento právny úkon je svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a teda je absolútne neplatný; to je totiž len jedna rovina rozporu s dobrými mravmi podľa Občianskeho zákonníka, naviac a ešte umocnenejšie sú v zmluve obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte rozsiahlejšia než rovina samotného uzavretia zmluvy, lebo práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel. Ide v pravom slova zmysle o zneužitie práva zo strany toho nebankového subjektu. práve prostredníctvom § 3 ods. 1 (i keď to výslovne takto v zákone označené nie je) sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. Na základe toho má za to, že zmluva o úvere je na základe vyššie uvedeného absolútne neplatná.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.06. 2015 uviedol, že § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodcovského rozsudku účastníkovi konania, ktorý podáva takúto žalobu. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 18.12. 2014. Žaloba na súd bola podaná dňa 22.01. 2015 tak ako vyplýva z doručeného rovnopisu žaloby a podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava II. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná oneskorene t.j. po uplynutí 30 - dňovej zákonnej lehoty. Keďže táto lehota je prekluzívna zaniklo právo žalobkyne žiadať zrušenie rozhodcovského súdu. Žalobkyňa uvádza, že : ...“súd ma pripravil o možnosť, aby som mohla zdokladovať platby, ktoré som vykonala pre žalobkyňu (tu žalovaný)“ . Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobnej odpovedi žalobkyne zobral žalobný návrh v časti späť, v zmysle zaplatených úhrad zo strany žalobkyne. Pričom žalobkyňa zaplatila od podania návrhu do podania vyjadrenia k žalobe sumu 188,50 Eur a v tejto časti zobral návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku späť. V čase poskytnutia úveru bola priemerná RPMN, pri ktorej sa obdobné úvery poskytujú vo výške 46,35 % a nie ako uviedol žalovaný vo výške 15 - 20%. Údaj 15 - 20% sa týka iba bankového sektora, pričom finančný trh v zmysle uvedeného je oveľa širší pojem ako bankový sektor ktorý je jeho súčasťou. Žalobkyňa uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, a súčasne ani nevyužila právo na odstúpenie od nej. V tejto prejednávanej veci žalobkyňa nemusela na uzavretie vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote od nej odstúpiť. Je nesporné, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Z podstaty definície neprijateľnej podmienky (či už vymedzenej v zákone v § 53 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len ObčZ, alebo z ustálenej súdnej praxe ohľadne tohto pojmu) nemôže byť uzavretá rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie alebo

nie práve rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej samotné zaradenie do komplexu zmluvných vzťahov s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedeného dôvodu. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že mali byť ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa. Posúdenie súladu uplatňovaných zmluvných sankcií so zákonom a teda skutočnosť, že sa predmetný rozhodcovský súd uvedeným aj zaoberal pritom vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Rovnako z odôvodnenia a obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal príslušnými predpismi na ochranu spotrebiteľa a to zákonom č. 129/2010 Z.z. ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 6 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení dňa 19.09. 2016 uviedla, že v danom prípade sa mala aplikovať 60 dňová lehota na podanie žaloby, ktorá aj bola zachovaná. Čo sa týka „obvyklej odplaty“, je potrebné uviesť, že suma úveru bola 1.500,- Eur a požadovali po nej zaplatiť celkovú sumu 3.375,54 Eur (úver ; úroky po celú dobu čerpania úveru), čo je viac, než dvojnásobok uvedenej sumy. Je toho názoru, že treba vnímať predovšetkým výslednú sumu požadovanú po nej a nie rozoberať výšku a priemernosť jednotlivých percent pod rôznymi „legendami“. Ak sa to prepočíta, zistíme, že celková odplata mala byť istina ; 125,036% príslušenstva. uvedená suma nemôže mať oporu v žiadnom právnom predpise. Nazdáva sa, že sa jedná dokonca o úžeru. tiež sa nestotožňuje s bagatelizovaním kategórie dobrých mravov.... Ďalej tvrdí, že v žalobnej odpovedi nenamietala osobu rozhodcu, avšak ona takto učiniť ani nemohla, lebo vo výzve jej doručenej nebola uvedená osoba rozhodcu, teda v čase podania žalobnej odpovede osoba rozhodcu ani nebola známa. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na oznámenie pravidiel v Obchodnom vestníku musí uviesť, že od žiadneho spotrebiteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby sledoval takého oznámenia. Požiadavka oboznámenia spotrebiteľa s pravidlami rozhodcovského konania môže byť splnená výlučne ich oznámením spotrebiteľovi ako strane sporu. V tomto smere nepostačuje ani písomné predloženie uvedených pravidiel tesne pred podpisom, v čo je rozhodovacia prax všeobecných súdov v konaniach o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vzácne jednotná. Žalovaný namieta aj relevanciu konania z dôvodu, že prebieha vo veci exekučné konanie na základe rozhodnutia vydané v konaní pod č. 4C/64/2015. V tejto súvislosti by rada oznámila súdu, že uvedené konanie je už právoplatne skončené. V uvedenej veci Okresný súd v Rožňave uznesením 6Er/92/2015

- 14 zo dňa 12.03. 2015 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Citované uznesenie síce oprávnená napadla odvolaním, avšak Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací o podanom odvolaní rozhodol tak, že ho potvrdil v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.06. 2017 naďalej trval na tom, že žalobkyňa si do dnešného dňa nesplnila ani len svoj elementárny záväzok voči žalovanému, ktorý je vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, bez prihliadnutia na úroky a iné príslušenstvo pohľadávky. Zastáva názor, že zrušením rozhodcovského rozsudku by došlo k závažnej nerovnováhe vo vzájomných právach a povinnostiach strán a žalobkyňa by tak nemohla byť efektívne donútená ani k splateniu nespochybniteľnej časti poskytnutého úveru.

5. Žalobkyňa naďalej trvala na tom, že sa nazdáva, že tvrdenia týkajúce sa plnenia či neplnenia jej zmluvného záväzku nemajú relevanciu z hľadiska konečného posúdenia veci, pretože nesúvisia s predmetom konania. predmet konania je totiž vymedzený podanou žalobou, najmä jej petitom, ktorý smeruje k zrušeniu Rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/1, 010 01 Žilina sp.zn. Y.-V.-XXXX/XX-A.. Otázka splnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu , ktorý vznikol medzi stranami tohto súdneho sporu, môžu byť predmetom samotného súdneho konania, nie však konania, v rámci ktorého sa rieši súlad citovaného rozsudku so zákonom a internými predpismi samotného rozhodcovského súdu. V žiadnom prípade nemôže súhlasiť s názorom, že by zrušením rozhodcovského rozsudku, teda pozitívnym rozhodnutím o podanej žalobe by malo dôjsť k nejakej nerovnováhe vo vzájomných právach a povinnostiach strán, tobôž nie k závažnej. V konečnom dôsledku ani žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré si myslí, že by tomu tak malo byť. Takouto skutočnosťou totiž nemôže byť púhe tvrdenie o nemožnosti efektívneho donútenia jej osoby k splateniu „nespochybniteľnej časti poskytnutého úveru“, slovami žalovaného. Je k tomu nutné dodať, že celú túto situáciu zavinil žalovaný a nie ona, nie ona si vymyslela,

aby sa prípadné nezrovnalosti riešili prostredníctvom rozhodcovského súdu, nie ona iniciovala začatie konania na uvedenom súde a nie na súde všeobecnom.

6. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina (ďalej len súd“) sp.zn. RK-PC-2589/13-EK a priznal jej právo na náhradu všetkých trov tohto konania vo výške, ktorá bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku majúceho sa vydať a to z dôvodu, že podľa § 40 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a/ účastník rozhodcovského konania 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, sú zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

7. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa § 151 ods. 1/ CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

9. Podľa § 151 ods. 2/ CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania, alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX G.o dňa 18.09. 2012 poskytol žalovaný žalobkyni 1.500,- Eur, pričom si voči žalobkyni uplatňoval sumu vo výške 2.812,49 Eur. Táto zmluva v časti ustanovenia RPMN spôsobuje hrubý nepomer medzi poskytnutou čiastkou a čiastkou, ktorú žalobkyňa musí splatiť. Dojednaná ročná úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je dojednanie neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

11. To, že bola medzi stranami sporu uzavretá predmetná zmluva, že bola uzavretá rozhodcovská zmluva a bol vydaný rozhodcovský rozsudok v konaní sporné nie je.

12. Súd je toho názoru ako aj žalobkyňa, že žaloba bola podaná včas, pretože z § 73 ods. 3/ zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že predmetná rozhodcovská zmluva sa má spravovať zákonom č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ale v prechodných ustanoveniach úpravám účinným od 01.01. 2015 v § 54b ods. 1/ uvedeného zákona je uvedené, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01.01. 2015. To znamená, že aj v tomto prípade sa má aplikovať 60 dňová lehota na podanie žaloby, ktorá bola zachovaná.

13. Súd skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedených dôvodov žalobkyňou je dôvodná.

14. Súd ďalej z úradnej povinnosti skúmal, či sú dané aj iné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1/ zák.č. 335/2014 Z.z. Zistil, že čo sa týka písm. j/ rozhodcovský rozsudok

zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je daný, pretože zaväzuje žalobkyňu na zaplatenie úrokov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

15. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený pod písm. l/ - rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - aj tento dôvod je daný, pretože rozhodcovský súd nesprávne právny posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov a zmluvnej pokuty. V zmysle súdnej praxe, dojednanie o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 70,01 Eur je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je neplatné ( § 39 Občianskeho zákonníka).

16. Súd teda nie je toho názoru ako žalovaný, že posúdenie náležitostí zmluvy v časti úroku a sankcií zo strany rozhodcovského súdu boli zachované a že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal príslušnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, ako aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

17. Zrušením rozhodcovského rozsudku nedôjde k závažnej nerovnováhe vo vzájomných právach a povinnostiach strán. Na tom nemení nič tá skutočnosť, že žalobkyňa doteraz nezaplatila žalovanému ani nesporný záväzok z predmetnej sumy.

18. Tvrdenia o dôvodnosti žaloby uvedenej žalobkyňou v žalobe a vo vyjadreniach súd zo strany žalovaného nepovažoval za popreté a preto rozhodol tak, že žaloba je dôvodná.

19. Súd vyhovel žalobe aj v časti vyslovenia odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej všeobecným súdom z dôvodov, ktoré vyplynuli súdu z konania.

20. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, pretože mala vo veci plný úspech.

21. Podľa § 262 ods. 2/ CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).