Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/63/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci exekúcie oprávnenej: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 310575 951, proti povinnému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, R. V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 704,94 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, so sídlom Exekútorského úradu Q. T. XX, A., pod sp.zn. Ex2109/06, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/726/2006-42 zo dňa 16. mája 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu odvolaním v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 3Er/726/2006-42 zo dňa 16. mája 2017 zastavil exekúciu v časti vymáhania 34,75 eur a 20 % úrokom z omeškania zo sumy 704,94 eur od 05.04.2006 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že v zostávajúcej časti sa v exekúcii pokračuje. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci ide o vymáhaný nárok zo zmenky, v ktorom okrem istiny úveru sú zahrnuté aj 20 % úroky účtované po vyhlásení splatnosti úveru. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy a je splatný so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, keď doba splatnosti úroku sa zhoduje s dobou splatnosti úveru a úroky oprávnenému prislúchajú iba do splatnosti dlhu. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky. Preto oprávnený si mohol návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatniť zmenkovú sumu 20.190,13,- Sk - dlžná istina 19.426,57,- Sk (v odvolaní je nesprávne uvedené 19.426,57 eur), úroky do mimoriadnej splatnosti 723,10,- Sk a nezaplatené sankčné poplatky 4.046,- Sk. Pokiaľ si oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie úrok z omeškania, tento exekučným titulom nebol priznaný. Exekučný titul mu priznával zmluvný úrok, ktorý mu ale po splatnosti úveru neplatí. Preto zastavil exekúciu v časti o zaplatenie 34,75 eur (uplatnený 2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu v časti vymáhania 34,75 eur a 20 % úrokov z omeškania zo sumy 704,94 eur od 05.04.2006 do zaplatenia podala oprávnená odvolanie. V odvolaní uviedla, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje v tejto časti napadnuté uznesenie za nesprávne, odôvodňuje odvolanie tým, že takéto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolateľ má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 502 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úrok je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov. Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tomto zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Pri úverovej zmluve ide o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru, je podporná, má dispozitívny charakter, a preto je samozrejme, že rozhodujúce je, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. V napadnutej veci exekučný titul priznáva oprávnenému okrem iného aj úrok na zaplatenie úroku 20 % ročne zo sumy 21.237,01,- Sk od 05.04.2006 do zaplatenia. V prípade, že tento úrok je v návrhu na vykonanie exekúcie označený ako úrok z omeškania, ide o chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na uplatnený nárok, keďže úrok 20 % ročne exekučným titulom priznaným a v zmysle vyššie uvedeného má oprávnený za to, že má nárok na tento úrok aj po splatnosti dlhu. Preto s poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V časti nenapadnutej odvolaním ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2, 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznení správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol vo svojom odvolaní odvolateľ, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, keď výstižne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Je v ňom uvedený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísaný priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citácia právnych predpisov aplikovaných na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie prijaté právne závery aj zodpovedajúcim spôsobom vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odvolateľ v podanom odvolaní polemizuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, s ktorou polemikou odvolací súd nesúhlasí, a preto nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, ktoré nezodpovedajú príslušným, v rozhodnutí uvedeným zákonným ustanoveniam a ktoré si odvolateľ mylne vysvetľuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je zrozumiteľné, jasné a vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň odvolací súd poukazuje.

7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenie aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že v predmetnej veci je vymáhaný nárok zo zmenky, v ktorom sú okrem istiny

úveru a príslušenstva vzniknutého do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zahrnuté aj 20 % úroky účtované po vyhlásení splatnosti úveru, ktoré predstavujú „sankčnú províziu“ podľa bodu 7.2.2 Úverovej zmluvy a do zmenky boli vyplnené ako „úroková sadzba“. Samotný odvolateľ uvádza, že zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej sumy, s čím súhlasí aj odvolací súd, pričom je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s istinou. Doba splatnosti zmluvného úroku sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Ako poukázal aj súd prvej inštancie odvolávajúci sa na , tento rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny úveru, to znamená buď jednorazovo alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov však musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Na základe uvedeného zmluvné úroky prislúchali oprávnenej len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, keď dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a teda nie je ani dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili, iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Správne preto uviedol súd prvej inštancie, a s tým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, že oprávnená si tak mohla návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu uplatniť zmenkovú sumu vo výške 20.190,13,- Sk (pozostávajúcu z dlžnej sumy ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 19.426,57,- Sk, nezaplatených úrokov ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru 723,10,- Sk a nezaplatených sankčných poplatkov 40,46,- Sk). Preto pokiaľ si oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila úroky z omeškania, takýto nárok jej nebol exekučným titulom priznaný. Exekučný titul jej priznal zmluvný úrok, ktorý jej však v zmysle vyššie uvedeného už po splatnosti úveru nepatrí. Preto správne súd prvej inštancie exekúciu zastavil v časti o vymožení 34,75 eur (uplatnený nárok 704,94 eur - 670,19 eur) a úroku z omeškania vo výške 20 % zo sumy 704,94 eur od 05.04.2006 do zaplatenia, keď v zostávajúcej časti súd prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii.

8. Keďže v napadnutom rozhodnutí odvolací súd pochybenie nezistil, nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa a napadnuté uznesenie potvrdil v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430