Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v spore žalobcu B. Q. - B. W., E. XX, J., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, so sídlom AK Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves proti žalovanému X. Š. - P. W., W.Ž., S. O. XX, H.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom Štefánikovo námestie 5, o vzájomnom návrhu na zaplatenie 5.956,72 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.956,72 Eur so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.12.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 443,42 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím vzájomným návrhom domáha úhrady sumy 5.956,72 Eur s prísl. Tento vzájomný návrh si uplatnil ako žalovaný v konaní pod sp. zn. 14Cb/32/2008 na pojednávaní dňa 15.12.2010 a následne listom doručeným súdu dňa 17.3.2011 spresnil na žalovanú sumu s odôvodnením, že na základe Zmluvy o pripojení a poskytovaní telekomunikačných služieb zo dňa 1.12.2004 a Dodatku č. 1 zo dňa 1.6.2005 mal povinnosť žalovanému za obdobie od decembra 2006 do decembra 2007 uhrádzať sumu 746,56 eur/ 22.491,- Sk s DPH mesačne, zaplatil však sumu 1.204,77 eur/36.295,- Sk, čiže za uvedené obdobie uhradil navyše sumu 5.956,72 Eur/179.452,14 Sk. Uznesením 14Cb/32/2008-241 zo dňa 25.6.2012 bol vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie.

2. V predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn 14Cb/32/2008 sa žalobca X. Š. - Dátové služby žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2008 domáhal zaplatenia od žalovaného B. Q.-VM Servis, sumy 2.409,55 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 1.12.2004 uzavrel Zmluvu o pripojení a poskytovaní telekomunikačných služieb prístupu do siete Internet č. 020LE2004DS a dodatky č. 1, 2, 3 k zmluve. Odplata za poskytované služby bola dohodnutá vo výške 497,90 eur/15 000,- Sk mesačne. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.6.2005 bola zmenená výška odplaty na sumu 627,36 eur/18 900,- Sk mesačne bez DPH. Dodatky č. 2 a č. 3, ktorými bola zmenená výška odplaty na 746,86 eur a následne na 1 012,41 eur bez DPH žalovaný nepodpísal. Žalovaný neuhradil za mesiace január a február poskytnuté služby vyfakturované dvoma faktúrami z dôvodu, že dochádzalo k neustálym problémom a výpadkom linky, ktoré žalobca neodstraňoval a preto dňa 27.11.2007 odstúpil od zmluvy s tým, že zmluva končí 8.1.2008. Jednalo sa o tieto faktúry účtované v zmysle dodatku č. 3 Zmluvy: fa č. 2008-117101 z 12.1.2008 s lehotou splatnosti 12.1.2008 na sumu 1.204,77 eur fa č. 2008-117102 z 4.2.2008 s lehotou splatnosti 12.2.2008 na sumu 1.204,77 eur

Žalobca nezobral do úvahy ústne odstúpenie od zmluvy a následne listom zo dňa 21.1.2008 zaslal žalovanému výpoveď zo zmluvy s tým, že výpovedná lehota končí 31.3.2008. Rozsudkom sp. zn. 14Cb/32/2008-201 zo dňa 10.8.2011 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.493,14 eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že platne bola dohodnutá cena podľa Dodatku č. 1 a k platnému ukončeniu zmluvy došlo písomnou výpoveďou. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Cob/227/2011-233 zo dňa 29.3.2012 potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves.

3. V tomto konaní o vzájomnej žalobe súd prvým rozsudkom 8Cb/2/2012-59 zo dňa 24.9.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.956,72 Eur s prísl. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom poukázal na to, že rozsudok nebol náležite odôvodnený, nevyplýva z neho z akého právneho dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Žiaden právny predpis žalovanému neukladá vrátiť to, čo od žalobcu prijal z úkonu neplatného pre nedostatok formy, akým boli dodatky č. 2 a 3. také ustanovenie nemá, podľa § 1 ods. 2 je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa žalovaného bezdôvodným obohatením podľa § 455 Občianskeho zákonníka je iba plnenie zo zmluvy, ktorá je neplatná z iného dôvodu ako pre nedostatok jej formy, a keďže žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu plnenia na základe zmluvy neplatnej pre nedostatok formy, tak sa nejedná o bezdôvodné obohatenie a prijatie takéhoto plnenia podľa žalovaného je podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka postavené na rovnakú úroveň ako prijatie plnenia z premlčaného dlhu, a teda žalobcovi nevzniklo právo na jeho vrátenie. Súd prvého stupňa v rozsudku nezohľadnil ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, poukázal na výpoveď žalobcu, keď tvrdil, že sa so žalovaným ústne dohodol na navýšení služby a zvýšení ceny, a preto aj zvýšenú cenu uhrádzal a podpísanie dodatkov č.2 č.3 nepovažoval za potrebné, čo konštatuje aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, avšak nijako sa v odôvodnení rozsudku s uvedenou námietkou žalovaného nevysporiadal. V ďalšom žalovaný uviedol, že súd sa nijako nevysporiadal ani s uplatnenou námietkou premlčania práva žalobcu, so vzneseným protinávrhom, resp. kompenzačnou námietkou, ktorú žalovaný uplatnil, ak by súd napriek vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie žalovanej sumy. Uvedená námietka vychádzala zo skutočnosti, že aj samotný žalobca potvrdil, že sa menila nielen cena, ale aj rozsah služby a poukázal na rýchlosť pripojenia podľa zmluvy a podľa dodatkov č.1, č.2 a č.3. Je teda zrejmé, že žalobca nielen uhrádzal zvýšenú cenu, ale aj od žalovaného prijímal službu vo väčšom rozsahu, teda v prenosovej rýchlosti. Namietal aj výrok o úroku z omeškania. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Cob/227/2013-87 zo dňa 15.4.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že uplatnený nárok súd právne posúdi, vysporiada sa s námietkou premlčania a kompenzačnou námietkou, ako uplatneným úrokom z omeškania a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

4. Žalobca a žalovaný ako prostriedky procesného útoku a obrany v obidvoch konaniach predložili Zmluvu o pripojení, dodatky k zmluve, faktúry, výpisy z účtu, boli vypočuté strany konania, svedkovia, bol vyhotovený znalecký posudok a bol pripojený spis 14Cb/32/2008.

5. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o pripojení a poskytovaní telekomunikačných služieb prístupu do siete internet č. 020LE2004DS dňa 1.12.2004 v zmysle § 43 z. č. 195/2000 Z.z., pritom v tom čase bol už platný zák. č. 610/2003 Z.z.. Podľa tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytovať žalovanému verejné telekomunikačné služby prístupu do siete internet za podmienok dohodnutých v zmluve o pripojení. Za poskytnuté služby bola v zmluve medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá odplata vo výške 497,90 Eur/15 000,- Sk mesačne a žalovaný bol povinný na príslušné obdobie vopred platiť žalobcovi. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 1.6.2005, podpísaným žalobcom i žalovaným bola výška odplaty zmenená na sumu 627,36 Eur/18.900,- Sk. Dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 1.1.2005 bola mesačná paušálna odplata zmenená žalobcom na sumu 746,86 Eur/22.500,- Sk a Dodatkom č.3 zo dňa 1.4.2006 zmenená na sumu 1 012,41 Eur /30.500,- Sk, obidva dodatky neboli podpísané žalovaným. Podľa čl. 7 Zmluvy, právne vzťahy zmluvných strán založené zmluvou a v zmluve bližšie neupravené sa mali riadiť zmluvnými dokumentmi, zákonom o telekomunikáciách a ostatnými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a bolo dohodnuté, že akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy je možné vykonať výlučne písomnými dodatkami zmluvy, podpísanými oboma zmluvnými stranami.

6. Vo veci bol ustanovený znalec Ing. P. Z.. Na otázku aké služby boli žalobcovi dodané zo strany žalovaného nad rámec Dodatku č. 1 a aký bol rozsah týchto služieb, znalec v znaleckom posudku č. 31/2015 zo dňa 6.10.2015 uviedol, že k rýchlosti, kvalite a rozsahu navyše sa nie je možné vyjadriť, keďže neexistujú akékoľvek informácie z IS. Hoci boli poskytnuté grafy a logy zo systému, tie nie je možné považovať za relevantný a dôveryhodný zdroj informácií. Taktiež neexistuje akákoľvek dokumentácia k použitej technológií ako zo strany žalobcu tak aj zo strany žalovaného. Z predloženej komunikácie je zrejmé, že výpadky - nekvalita uvádzaná žalobcom bola spôsobená jednak prírodnými vonkajšími vplyvmi a jednak nezvládnutím technológie. Ďalšie otázky a odpovede sú pre toto konanie a posúdenie návrhu na započítanie bezpredmetné ako aj to, aká bola obvyklá cena dodaných služieb v porovnaní s inými poskytovateľmi.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 147 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa musel v prvom rade vysporiadať s touto námietkou.

10. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

11. Podľa § 392 ods. 1, Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

12. Podľa § 394 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

13. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

14. Žalobca si svoj nárok uplatnil vzájomnou žalobou ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 15.12.2010 a svoj návrh upresnil listom zo dňa 17.3.2011. Toto podanie bolo v súlade v tom čase platnými ustanoveniami § 42 a § 43 OSP. Premlčacia doba je štyri roky a žalobca svoj návrh upresnil tak, že požaduje dlžnú sumu za štyri roky spätne, teda od decembra 2006 do decembra 2007, a teda uplatnený nárok za uvedené obdobie nie je premlčaný.

15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Účelom tejto právnej úpravy je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje povinnosť jeho vydania. V danom prípade ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, platila sa cena vyššia, ktorá nebola písomne dohodnutá.

18. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

19. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V prípade, že bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch, peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent výkonu, preto treba vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty výkonu, v čase jeho získania.

20. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

21. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

22. Podľa § 272 ods. 2 Obch. zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Strany konania sú podnikatelia a ich právny vzťah sa spravuje predovšetkým ustanoveniami Obchodného zákonníka. v § 266 až 268 zakotvuje len osobitnú úpravu niektorých ustanovení o právnych úkonoch, ktoré vzhľadom na právnu povahu obchodnoprávnych vzťahov je potrebné upraviť odlišne. Pri posudzovaní právnych úkonov je preto potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka.

25. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platná zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb a bolo dohodnutá cena služieb vo výške 497,90 Eur/15 000,- Sk mesačne a žalovaný bol povinný na príslušné obdobie cenu platiť vopred žalobcovi. Súčasťou zmluvy neboli všeobecné podmienky a tarifa. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 1.6.2005, podpísaným žalobcom i žalovaným bola výška odplaty zmenená na sumu 627,36 Eur/18.900,- Sk. Žalobca ďalšie dodatky č. 2 a 3 nepodpísal, a preto k dohode o zvýšení ceny nedošlo, nakoľko podľa čl. 7 zmluvy bolo dohodnuté, že akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy je možné vykonať výlučne písomnými dodatkami zmluvy, podpísanými oboma zmluvnými stranami. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný teda mohol od žalobcu požadovať za poskytnuté služby iba dohodnutú cenu, ak prijal vyššie plnenie bez právneho dôvodu, k zmene platnej zmluvy a dodatku nedošlo, došlo z jeho strany k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal výpismi z účtov, ktoré potvrdzujú tvrdenie žalobcu, že zaplatil žalobcovi naviac sumu za obdobie mesiacov december 2006 až december 2007 vo výške 5.956,72 Eur.

26. Žalovaný tiež poukázal na to, že zvýšené poplatky za poskytované služby žalobcovi v zmysle dodatku č. 2 a č. 3 k zmluve, boli medzi nimi ako obchodnými partnermi akceptované ako obchodné zvyklosti. Toto ale vyvracia žaloba podaná žalovaným v konaní pod sp. zn. 14Cb/32/2008, v ktorom ako žalobca požadoval uhradiť dve faktúry, nebral do úvahy žalobcom podané ústne odstúpenie

od zmluvy ale až písomné, ktoré mu dal sám listom zo dňa 21.1.2008. Čiže nerešpektoval ústne dohody. Rozsudkom sp. zn. 14Cb/32/2008-201 zo dňa 10.8.2011 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.493,14 Eur s prísl. za poskytnuté služby a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že platne bola písomne dohodnutá cena služieb podľa Dodatku č. 1 a k platnému ukončeniu zmluvy došlo až písomnou výpoveďou.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že za predpokladu, ak by súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie sumy 5.956,72 Eur a toto právo nie je premlčané, vzniesol protinávrh v rovnakej výške. Keďže tento vzájomný návrh neprekračuje sumu požadovanú žalobcom, je ho potrebné považovať za obranu resp. kompenzačnú námietku. Poukázal na to, že žalobca nielen platil nad rámec podpísaného dodatku č. 1 ale aj prijímal od žalovaného plnenia nad rámec dodatku č. 1, konkrétne plnenia v rozsahu dodatku č. 3. Nie je zrejmé ako žalovaný dospel k uvedenej sume, ktorú žiadal započítať. Aj znalec uviedol, že k rýchlosti, kvalite a rozsahu navyše sa nie je možné vyjadriť. Žalobca túto sumu riadne nevyčíslil, ani si ju u žalobcu neuplatnil. V zmysle cit. ustanovení § 358, 359 Obchodného zákonníka, započítať nemožno nesplatnú pohľadávku. Uvedená pohľadávka nie je spôsobila na započítanie a preto súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť.

28. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu vo výške 5.956,72 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

29. Žalobca žiadal priznať aj ročné úroky z omeškania vo výške 14,25 % z dlžnej sumy od 1.12.2006, kedy zaplatil uvedené sumu navyše, na poslednom pojednávaní spresnil že od 15.12.2010, kedy si nárok uplatnil na súde.

30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS bola v rozhodnom období 4,25%.

31. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania ročne vo výške 14,25 %.

32. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku. Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania. Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.

33. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Úspešnému žalovanému bola proti žalobcovi priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

36. Trovy štátu vznikli za vyhotovenie znaleckého posudku a vypočutie znalca na pojednávaní spolu vo výške 443,42 Eur, ktoré boli uhradené znalcovi z prostriedkov štátu. Žalovaný bol v konaní neúspešný, preto ho súd zaviazal uhradiť trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.