Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Q. proti žalovanému I., o zaplatenie 4.708,73 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. septembra 2016, č.k. 7C/175/2015-121, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 07. septembra 2016, č.k. 7C/175/2015-121 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.708,73 Eur spolu so 7,31% úrokom z omeškania ročne od 15.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu a zmluvu o dodávke č. XXXXX/XX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému skvapalnený plyn a prenajímať zásobník s obsahom 2700 l a žalovaný sa zaviazal platiť za dodávky plynu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 15 rokov. Následne uzavreli strany sporu dodatok k zmluve Q. H.. Zmluvu a dodatok k nej súd prvej inštancie posúdil ako platný právny úkon. Zmluva je zároveň podľa § 52 a nasl. Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou. Žalovanému bol na základe zmluvy dodaný plynomer č. XXXXXXX-XXX-XX-X dňa 03.11.2010, ktorá skutočnosť vyplýva z preberacieho protokolu. Žalobca ako dodávateľ dodával žalovanému objednané množstvá skvapalneného plynu a tieto dodávky vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil. E-mailom zo dňa 27.06.2014 žalovaný oznámil žalobcovi stav plynomeru XXXXXX,XX, na základe čoho bola vystavená vyúčtovacia faktúra č. Q na množstvo 2033,32 m3 za cenu 5.708,73 Eur. Zo sumy faktúry žalovaný uhradil 1.000 Eur. Zostatok neuhradil. V konaní sa žalovaný bránil tým, že stav plynomeru nepredstavuje reálny odber, nakoľko v tomto období došlo k výmene plynomeru. Túto skutočnosť nemal súd prvej inštancie preukázanú, nakoľko ako vyplýva zo zákazkového listu č. XXXX zo dňa 15.08.2014 tohto dňa bola vykonaná kontrola predmetného plynomeru č. XXXXXXX a bol zistený stav XXXXX,XXX. Pri kontrole nebol prítomný žalovaný. Žalobca potvrdil, že bola vykonaná montáž telemetrie, ktorá však žiadnym spôsobom neovplyvňuje stav plynomeru. Ako vyplýva z odpočtového listu potvrdeného podpisom matky žalovaného p. Y. ďalší odpočet predmetného plynomeru bol vykonaný dňa 29.06.2015 so stavom 4640,03. Žalobca preukázal dodacími listami dodanie plynu v množstvách dňa 06.11.2010 - 2300 litrov, 04.02.2011 - 1700 litrov, 27.10.2011 - 2250,70 litrov, 10.02.2012 - 2152,90 litrov, 17.05.2012 - 1400,20 litrov, 11.01.2013 - 2100,50 litrov, 05.11.2013 - 2100 litrov, 19.03.2014 - 2200,20 litrov, spolu teda 1620,40 litra LPG plynu, čo predstavuje po prepočítaní 4.298,28 m3 . Tvrdenie žalovaného, že dodacie listy nie sú opatrené podpisom preberajúceho neobstojí, nakoľko všetky žalobcom predložené dodacie listy sú opatrené podpisom preberajúceho. Podľa vyjadrenia žalobcu žalobca účtoval žalovanému

iba cenu za reálne spotrebovaný plyn na základe stavu plynomeru, tieto dodávky žalobca vyúčtoval faktúrami č. XXXXXX na množstvo 3291,06 litra, č. XXXXXX na množstvo 1833,31 litra, č. Q na množstvo 120 m3 , čo je 452,40 litra, č. Q na množstvo 260,75 m3 , čo je 983,0275 litra, č. Q na množstvo 2033,32 m3 , čo je 7665,6164 litra, č. Q na množstvo 866,71 m3 , čo je 3267,4967 litra, t.j. spolu 17492,91 litra, čo vyplýva aj zo zisteného stavu plynomeru od 03.11.2010 do 29.06.2015 - 4640,03 m3 , čo je 17492,536 litra plynu. Súd upustil od znaleckého dokazovania o stave plynomeru v rozhodnom čase, nakoľko plynomer bol v čase ustanovenia znalca demontovaný a nachádzal sa u žalobcu a tak nemožno posúdiť, či bolo do meracieho zariadenia zasahované od doby jeho odmontovania. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané, že vyúčtovacou faktúrou č. Q bolo vyúčtované skutočné množstvo spotrebovaného skvapalneného plynu dodaného žalobcom k 27.06.2014 (stav plynomeru 03773,319 - ktorú skutočnosť žalovaný sám oznámil žalobcovi e-mailom zo dňa 27.06.2014, čo predstavuje 2033,32 m3 ). Faktúra bola vystavená celkovo na sumu nedoplatku 5.708,73 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 1.000 Eur. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom vo výške zostatku predmetnej faktúry 4.708,73 Eur je dôvodná čo do dôvodu aj výšky a priznal ju v plnom rozsahu. Súd tiež rozhodol o uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania vo výške 7,31 % ročne posúdil podľa čl. 7 bod 8 zmluvy ako dohodnutý úrok. Vzhľadom na skutočnosť, že úrok bol dohodnutý vo výške nepresahujúcej zákonom stanovenú maximálnu výšku úroku z omeškania v rozhodnom období (odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. Q súd uplatnený úrok vo výške 7,31% ročne od 15.07.2014 do zaplatenia priznal žalobcovi. Vec právne posúdil podľa § 488, § 51, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, 2 písm. c/ bod 1, 12 zákon č. 251/2012 Zb. o energetike.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pohľadávka nebola správne vyčíslená. Sporná suma je vyúčtovaním za obdobie roku 2013/2014, ktoré mu bolo doručené v mesiaci júl 2014 a toto v rámci reklamácie vrátil dňa 31.07.2014 doporučene. Nesúhlasil s vyúčtovaním, nakoľko v uvedenom vyúčtovaní boli vykázané odobranie plynu, ktoré nebolo počas uvedeného zúčtovacieho obdobia dodané. Je toho názoru, že všetky vyúčtovania predchádzajúcich období boli riadne. Sporné vyúčtovanie je v nepomere s predchádzajúcim obdobím, bolo ako žalobca uviedol, taktiež riadne, avšak dodávky plynu do plynového zásobníku za uvedené obdobie nezodpovedajú reálnemu dodanému stavu. Taktiež poukazuje na ďalšiu skutočnosť a to je fakt, že žalobca v januári 2016 demontoval plynomer z predmetného plynového zásobníka, čím nebolo možné vykonať znalecké skúmanie správnosti vykazovania odberov. Aj z uvedeného dôvodu mal súd pri rozhodovaní prihliadať už len na fakt a skutočnosť, že týmto bolo možné preskúmať skutočný stav spotrebovaného plynu. Nie je možné, aby si žalobca vyúčtoval ním uvádzaný vraj pomerne dodaný plyn, keď každé vyúčtovanie predkladal ako riadne a len posledné sporné. Taktiež namietal určenie úroku z omeškania a to výšku 7,31% s tým, že súd mal určiť zákonom stanovenú úrokovú mieru, nie nadhodnotenú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby bol „napadnutý rozsudok zrušený“.

3. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného aj na úhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že žalovaný argumentuje v odvolaní výlučne skutočnosťami, ktoré sú irelevantné. Jeho hlavný argument ohľadne „riadneho“, resp. „pomerného“ vyúčtovania nemá žiadny vecný súvis a ani nijak nespochybňuje povinnosť žalovaného uhradiť dodaný a spotrebovaný plyn. Rozhodujúce sú tieto skutočnosti: Žalobca vykonal v prospech žalovaného v období od 03.11.2010 (preukázaný deň namontovania plynomeru) do 27.06.2014 dodávky LPG plynu do prenajatého zásobníka. Spolu za uvedené obdobie dodal žalovanému do zásobníka 16 204,5 litra, čo je po prepočítaní na m3 (koeficient 1m3 = 3,77 litra) 4 298,28 m3 . Uvedené bolo nesporne preukázané na súde prvej inštancie. Žalovaný v období od 03.11.2010 do 27.06.2014 preukázateľne podľa odpočtu z plynomeru (ktorý vykonal a oznámil sám žalovaný žalobcovi) spotreboval 3 773,32 m3 LPG plynu, čo je 14 225,41 litra. Znamená to, že žalobca dodal žalovanému o niečo viac plynu, ako ten v uvedenom období spotreboval, čo bolo spôsobené zostatkom nespotrebovaného plynu v zásobníku a prirodzenými stratami. Podstatné však je, že žalobca účtoval žalovanému za uvedené obdobie od 03.11.2010 do 27.06.2014 iba za spotrebovaný plyn na základe stavu plynomeru, teda nie za celý dodaný plyn. Žalobca žalovanému za obdobie od 03.11.2010 do 27.06.2014 účtoval faktúrami za celkovú spotrebu 14 225,41 litra, resp. 3 773,32 m3, čo presne zodpovedá spotrebe žalovaného, odčítanej z plynomeru dňa 27.06.2014 a taktiež to zodpovedá množstvu plynu, ktoré bolo dodané do zásobníka žalovaného. Žalovaný v odvolaní ešte uvádza aj argument o odmontovaní plynomeru, ktorý je irelevantný z dvoch dôvodov: a/ procesný - ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý odvolateľ mohol

uplatniť aj pred súdom prvej inštancie, avšak tak neučinil, preto tento argument v odvolaní nemožno použiť, b/ hmotný - argument nemá žiaden vplyv na preukázané skutočnosti a je zrejmé, že pokiaľ žalobca dlhuje žalovanému a vedie sa voči nemu na Okresnom súde Považská Bystrica aj ďalšie konanie o zaplatenie ďalšieho vyúčtovania zaslaného začiatkom roka 2016, tak nebude ponechávať svoj majetok (ktorý mu slúži na podnikanie u iných zákazníkov) u žalovaného.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd súhlasí s argumentom žalobcu, že nemožnosť vykonania dokazovania znalcom v dôsledku odmontovania plynomeru žalobcom nemožno pričítať v neprospech žalobcu v odvolaní, pretože žalovaný mal uplatniť túto námietku ako prostriedok svojej procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný navrhol znalecké dokazovanie na správnosť plynomeru dňa 10.05.2016, kedy však bol plynomer už odmontovaný (podľa jeho tvrdenia v odvolaní k odmontovaniu došlo v decembri 2016). Napriek tomu, že súd prvej inštancie z tohto dôvodu, ktorý zistil neskôr z tvrdenia žalobcu, zrušil uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania osobitným rozhodnutím doručovaným žalovanému, žalovaný tento postup súdu prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nenamietal. Žalovaný sa po upustení od znaleckého dokazovania ani nezúčastňoval pojednávaní nariadených súdom prvej inštancie. Tento postup súdu prvej inštancie namietol až v odvolaní.

6. Za týchto okolností súd prvej inštancie mohol pri riešení námietky funkčnosti plynomeru vychádzať len z vybavenia reklamácie žalovaného zákazkovým listom č. XXXX J. J. G. G. zo dňa 15.08.2014, ktorým servisný technik verifikoval stav plynomeru a zásobníka. Žalovaný nebol prítomný tejto kontroly, no podľa zápisu na zákazkovom liste bol o výsledku kontroly telefonicky informovaný servisným technikom.

7. Pre rozhodnutie vo veci sa tak jediným rozhodujúcim dôkazom stalo porovnanie celkového množstva plynu dodaného žalobcom žalovanému v období trvania zmluvného vzťahu podľa dodacích listov - výtlačkov počítadla podpísaných žalovaným a množstva plynu spotrebovaného v danom období tak, ako bol zistený žalovaným, ktorý stav plynomeru oznamoval žalobcovi (viď e-mail z č.l. 33). Z porovnania dodaných a spotrebovaných množstiev plynu súd nezistil nesprávnosť účtovanej ceny za spotrebovaný plyn, ako tvrdil žalovaný v rámci svojej obrany, naopak výsledok porovnania (množstvo dodaného plynu zodpovedá množstvu spotrebovaného plynu spolu s prirodzenými stratami) preukazuje správnosť uplatňovanej výšky pohľadávky. 8. Odvolací súd k namietanému zistenému skutkovému stavu v napadnutom rozsudku uvádza, že súd prvej inštancie mohol vychádzať iba z dôkazov, ktoré mal dispozícii. Bolo vecou procesnej obrany žalovaného, aby preukázal iný skutkový stav a vykonal tak včas do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.

9. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o výške úroku z omeškania, keď vychádzajúc z § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, na otázku omeškania aplikoval § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.01.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol zo zmluvy o dodávke zo dňa 09.08.2005, t.j. pred 31.01.2013, preto sa použije § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.01.2013. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške nepresahujúcej hornú hranicu úrokov z omeškaniu ustanovenú Občianskym zákonníkom, súd prvej inštancie správne jeho žalobe v časti výšky úroku z omeškania (7,31%) vyhovel.

10. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

12. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .