Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Pc-4-2022.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa: V.. I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. ulica XXX/XX, Y., právne zastúpený: Mgr. Pavol Dudík, advokát, so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, proti dcére navrhovateľa : U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XX. októbra XXXX/X, U., t.č. bytom: K. M.R. D. XXX/XX, U., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa V.. I. S., nar. XX.XX.XXXX k dcére U. S., nar. XX.XX.XXXX naposledy určovanú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/408/2012-247- zo dňa 11.06.2014, a to s účinnosťou od 01.03.2022.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.02.2022 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k dcére od 01.03.2022, vzhľadom na skutočnosť, že dcéra už pracuje a je schopná sa sama živiť. Uviedol, že dcéra v školskom roku 2020/2021 ukončila štúdium na Obchodnej akadémii Milana Hodžu v U.. Následne nastúpila v akademickom roku 2021/2022 na Business Academy Z. v meste G. v S.. V januári 2022 však navrhovateľovi oznámila, že v štúdiu na univerzite v S. nebude pokračovať a nebude pokračovať v štúdiu ani na žiadnej vysokej škole. Vyživovaciu povinnosť žiadal zrušiť od 01.03.2022, teda odo dňa, kedy bolo zrejmé, že dcéra nenastúpila na druhý semester štúdia na univerzite v S..
2. Dcéra navrhovateľa sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí a skutočnosti uvedené v návrhu sú pravdivé. Po ukončení prvého semestra už v S. na univerzite do ďalšieho semestra nenastúpila a v štúdiu nepokračuje ani na Slovensku. Od 15.03.2022 nastúpila do trvalého pracovného pomeru.
3. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca navrhovateľa. Nedostavila sa dcéra navrhovateľa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk dňa 25.04.2022. Po doručení predvolania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila (vo vyjadrení k návrhu však vopred žiadala, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti). Súd preto pojednával v neprítomnosti dcéry navrhovateľa. Navrhovateľ v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu s tým, že sa od podania návrhu nič nezmenilo, dcéra je riadne zamestnaná
4. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/408/2012-247 zo dňa 11.06.2014 právoplatného dňa 01.08.2014 súd zistil, že týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k vtedy ešte maloletej dcére na sumu 260,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2012. Ide o poslednú úpravu výživného otca k dcére.
6. Z obsahu spisu a zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa v roku 2021 ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou na Obchodnej akadémii v U.. V nasledujúcom akademickom roku 2021/2022 nastúpila na vysokoškolské štúdium na univerzitu v meste G. v S., kde však absolvovala len prvý semester. Do ďalšieho semestra nenastúpila a v štúdiu nepokračuje ani na žiadnej inej vysokej škole. Z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.03.2022 medzi dcérou navrhovateľa ako zamestnancom a spol. Marelli Global Business Services Europe s.r.o., IČO: 52 634 353 ako zamestnávateľom mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa je zamestnaná v pracovnom pomere na dobu neurčitú na pozícii junior účtovník s dňom nástupu zamestnanca do práce dňom 15.03.2022, s miestom výkonu práce v U..
7. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ale na potencionalitu dosahovania príjmu, t. j. keď dieťa nadobudne také schopnosti, že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
9. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla, spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu si vhodného zamestnania. Pokiaľ ide o dcéru navrhovateľa, ktorá ukončením stredoškolského štúdia v roku 2021 a zanechaním začatého vysokoškolského štúdia v januári 2022 prejavila vôľu viac nepokračovať v príprave na budúce povolanie, ktorá je plne pracovne spôsobilá a bez zdravotných kontraindikácii, niet dôvodu konštatovať, že by nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dcéra navrhovateľa sa po ukončení štúdia ďalej už nepripravuje na budúce povolanie na ďalšom stupni štúdia, o ktoré štúdium nemá záujem. Zamestnala sa v marci 2022 v pracovnom pomere na dobu neurčitú, pričom je zamestnaná aj v čase rozhodnutia súdu, čo tiež svedčí o tom, že je schopná si svojou vlastnou prácou zabezpečovať sama svoju obživu, v čom jej nebránia žiadne výnimočné okolnosti, ako je zhoršený zdravotný stav a pod. Podstatné je pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti len to, či je objektívne schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Táto podmienka u dcéry navrhovateľa je naplnená v celom rozsahu, nakoľko ukončila prípravu na budúce povolanie zložením maturitnej skúšky, v ďalšom štúdiu aktuálne nepokračuje ani pokračovať nemieni, nemá žiadne zdravotné postihnutie či ochorenie, ktoré by jej bránilo nájsť si zodpovedajúce zamestnanie. Dcéra navrhovateľa s návrhom súhlasila, čím tiež potvrdila, že nie je viac výživou odkázaná na prispievanie od neho. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení tak súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k dcére. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a konštatujúc splnenie podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti návrhu vyhovel. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť s
účinnosťou od 01.03.2022 tak, ako bolo navrhované, pričom k ukončeniu prípravy na budúce povolanie dcéry došlo už v skoršom období (ukončenie prvého semestra a rozhodnutie nepokračovať v ďalšom semestri bolo oznámené už v januári 2022). Súd návrh prekročiť nemohol. Ku dňu 01.03.2022 sa dcéra už na budúce povolanie nepripravovala a už v tom čase mala schopnosť sa sama živiť. K zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je pritom treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od času, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu ako dôvodnému vyhovel. 10. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.