Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/367/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: B. P., O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C.. T. M., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XX, V., K. L.. G. R.C., AK F. F. Š. X, V. a otec - C.. Y. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. XX, V., Z. Č. V. - K. V., K.P. L.. U. H., AK F. F. Š. O.. X, V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého B. P., O.. XX.XX.XXX3 do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého B. P., O.. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2017.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. P., O.. XX.XX.XXXX:

- každý párny kalendárny týždeň od stredy od 16,00 hod do piatka do 08,00 hod, kedy si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky maloletého a odovzdá ho v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje.,

- v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 15,00 hod do nedele do 18,00 hod, kedy si otec maloletého prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdá ho v mieste bydliska matky maloletého,

- každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 09,00 hod do 15.07. do 18,00 hod a od 01.08. od 09,00 hod do 15.08. do 18,00 hod.,

- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 16,00 hod do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod,

- každý párny kalendárny rok počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov od 23.12. od 09,00 hod do 30.12 do 18,00 hod a v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 18,00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod.,

s tým, že odovzdávanie a preberanie maloletého v čase prázdnin a sviatkov prebehne v mieste bydliska maloletého.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom dňa 16.10.2015 sa matka maloletého B. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne a zároveň bude upravený jeho styk s maloletým v zmysle jej návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého ukončili svoje spolužitie v septembri 2015, od ktorého obdobia je maloletý B. v osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je s ním v pravidelnom a častom kontakte. Rodičia však neboli schopní dospieť k dohode výkonu ich rodičovských práv a povinností, otec maloletého trvá na striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka z dôvodu príliš nízkeho veku maloletého nesúhlasí. Maloletý trávi u otca pravidelne každý druhý víkend od piatku do pondelka do rána a občas u otca prespí i počas bežného týždňa a taktiež ak otec prejaví záujem o stretnutie so synom v domácnosti matky, táto mu to umožní. S prespávaním maloletého u otca nemá matka problém, avšak na maloletom je badať, že predĺžené víkendy znamenajú pre neho príliš dlhú dobu bez prítomnosti matky, čo sa prejavuje na jeho správaní, reakciách a následne i na aklimatizácii po návrate domov. Otec taktiež nevie pochopiť, že maloletý mu nebude k dispozícii nepretržite v čase, kedy si on sám zmyslí. Ak prejaví záujem o stretnutie so synom a matka s ním má už naplánovaný iný program, otec začne okamžite na matku útočiť, že mu bráni v kontakte so synom, a to napriek tomu, že mu matka umožní stretnúť sa so synom v inom čase, napr. nasledujúci deň. Napriek častému a pravidelnému kontaktu otca s maloletým, vznikajú medzi rodičmi z dôvodu správania sa a prístupu otca konflikty, týkajúce sa starostlivosti o maloletého, z ktorého dôvodu je matka nútená domáhať sa tejto úpravy súdnou cestou. Otec taktiež opakovane demonštroval pred matkou, že ak nebude súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého, požiada o jeho zverenie do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a neustále trvá na tom, aby bol s maloletým presne 50% času. Potvrdila, že maloletý má s otcom vytvorený láskyplný vzťah, bola však presvedčená, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre maloletého B. vhodnou formou starostlivosti. Taktiež uviedla, že otec maloletého od ukončenia spolužitia rodičov neprispieva na výživu maloletého, a to napriek opakovaným žiadostiam matky. Otec uvedené odôvodňoval v tom čase tým, že rodičovský príspevok, ktorý matka poberá, musí na výživu syna postačovať, pričom náklady na výživu a výchovu maloletého, ktoré matka uvádzala, považuje otec za neopodstatnené a odmietal sa na nich podieľať. Podrobne sa vyjadrila k svojim príjmovým a majetkovým pomerom a taktiež pomerom otca maloletého s tým, že v tom čase ani jeden z nich nemal inú vyživovaciu povinnosť.

3. Otec maloletého B. sa podaním, doručeným súdu dňa 01.12.2015 vyjadril k návrhu matky, s ktorým nesúhlasil. Nestotožnil sa s tvrdeniami matky maloletého v návrhu uvedenými, podrobne sa vyjadril k výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému po ukončení vzťahu s matkou maloletého a poukázal na to, že tvrdenia matky o výkone osobnej starostlivosti o maloletého sa nezakladajú na pravde, keďže od ich rozchodu sa maloletý nachádza v striedavej osobnej starostlivosti v režime 2:2:3 dni, d ktorým modelom starostlivosti matka maloletého spočiatku súhlasila. Následne však akúkoľvek diskusiu o tomto modeli starostlivosti o maloletého odmietala a snažila sa obmedzovať čas, ktorý otec s maloletým trávi. Je pravdou, že otec nesúhlasil s tým, aby bol maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, keďže by sa jednalo o obmedzenie vzťahu otca s maloletým, keďže otec má záujem naďalej sa aktívne podieľať na starostlivosti a výchove maloletého tak, ako tomu bolo do rozchodu s matkou maloletého, čo podrobnejšie popísal vo svojich podaniach. Uviedol konkrétne situácie, týkajúce sa výkonu starostlivosti o maloletého a jeho styku s maloletým a poukázal na to, že s matkou maloletého je čoraz ťažšie sa dohodnúť. V čase, kedy je maloletý v starostlivosti otca je spokojný, šťastný a nevyžaduje prítomnosť matky, po pobyte u matky sa však často správa neprimerane. V rámci svojich podaní poukázal na to, že konflikty medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloletého majú tendenciu sa vyhrocovať, vyjadril sa k plneniu výživného voči maloletému a poprel tvrdenia matky, že na výživu maloletého neprispieva, keďže od počiatku participuje na nákladoch spojených so starostlivosťou o maloletého a niektoré náklady hradí výlučne sám. Maloletému tiež zabezpečuje ošatenie, obuv, krúžky, voľnočasové aktivity a pod., k čomu sa taktiež počas konania podrobne vyjadril. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch, so samostatnou úpravou počas sviatkov a prázdnin.

4. Matka maloletého odmietla tvrdenia otca o realizovaní striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a odkázala na svoje tvrdenia ohľadom realizácie styku otca s maloletým tak, ako ich uviedla vo svojom návrhu zo dňa 16.10.2015. S otcom maloletého sa snažila opakovane dohodnúť a v záujme urovnania veci bola ochotná pristúpiť aj na širší styk otca s maloletým. Podrobne sa vyjadrila k jednotlivým tvrdeniam otca, ktoré uviedol v podaní doručenom súdu dňa 01.12.2015 a poukázala okrem iného na tú skutočnosť, že otec maloletého ju neprimerane obťažuje volaním, posielaním SMS správ a taktiež ju sleduje, čo je zrejmé z mnohých situácií, ktoré demonštratívne uviedla vo svojich písomných podaniach. Taktiež poukázala na to, že otec ju dostatočným spôsobom neinformuje o maloletom, nedvíha jej telefón v čase styku s maloletým, neinformuje ju napr. o tom, že s maloletým navštívil lekárku, kde sa s maloletým nachádza a pod. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti považovala za účelový, s cieľom vyhnúť sa platbe výživného a sporovala tvrdenia otca ohľadom prispievania na výživu maloletého, keď do rozhodnutia súdu o predbežnom prispievaní na výživu maloletého otec neprispieval ani na zabezpečenie základných potrieb maloletého a ani sa neinformoval na to, čo maloletý potrebuje a aké sú náklady na jeho výchovu a starostlivosť. Rovnako ako otec sa podrobnejšie vyjadrila k priebehu ich spolužitia ako aj k dôvodom rozpadu ich vzťahu, pričom uviedla, že v ich vzťahu bolo prítomné násilie a psychický nátlak zo strany otca voči matke, pričom v noci z 06.09.na 07.09.2015 ho polícia vykázala z bytu matky po tom, ako sa na matke opäť dopustil násilia. Aj následné správanie sa otca voči matke ukázalo, že medzi nimi nie je možná akákoľvek normálna komunikácia. Taktiež poukázala na to, že v priebehu konania sa zhoršil vzťah maloletého k otcovi, čo bezpochyby súvisí s konaním otca v čase, kedy sa realizuje jeho styk s maloletým a kedy mu otec hovorí veci, ktoré následne u maloletého vyvolávajú zmätok, plačlivosť a rozrušenosť a z čoho je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého B., ktorý potrebuje stabilné výchovné prostredie. Svojim podaním, doručeným súdu dňa 07.01.2016 navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu a zároveň aby bol upravený jeho styk s maloletým v zmysle tohto návrhu. Poukázala na to, že ju otec maloletého stále sleduje, jeho správanie voči nej sa nezmenilo a preberanie a odovzdávanie maloletého naďalej prebieha v konfliktnej atmosfére a rovnako dochádza medzi rodičmi ku konfliktom pri výkone ich rodičovských práv a povinností, resp. pri realizácii styku otca s maloletým, ktorý otec nerealizuje v súlade s ich vzájomnými dohodami. Tiež poukázala na to, že faktický výkon osobnej starostlivosti o maloletého neprebiehal tak, ako to otec maloletého demonštruje prostredníctvom tabuliek a grafov založených v súdnom spise, keďže aj v dňoch, kedy mal byť „papierovo“ syn u otca, bol v starostlivosti matky (napr. utorky, kedy mal maloletý krúžok a na ktorý ho v tom čase vodila matka a zostávala s ním až do večera). Opätovne sa vyjadrovala ku konkrétnym situáciám, ktoré sa medzi rodičmi odohrali a poukazovala na prístup otca a jeho správanie sa k matke a k jej partnerovi, s ktorým matka žije a opakovane sa vyjadrovala k rôznym situáciám, ktoré sa odohrali medzi ňou a otcom maloletého v priebehu konania. Vo svojom podaní zo dňa 30.01.2017 (č. l. 180) sa taktiež vyjadrovala k uzneseniu súdu zo dňa 09.01.2017, č. k. 38P/356/2016 - 46, ktorým súd dočasne upravil styk otca s maloletým, kde okrem iného uviedla, že otec sa snaží grafmi a tabuľkami deklarovať, že s maloletým trávi takmer rovnako dlhý čas ako matka, aby mohol pred súdom prezentovať údajnú striedavú osobnú starostlivosť a účelovo vyťahuje časové úseky tak, aby sedeli s jeho tvrdenia, ktoré sa však nezakladajú na pravde. Následne však neustále navštevuje ÚPSVaR v Bratislave a tvrdí tam, že mu matka zabraňuje v kontakte so synom, čo si odporuje. Namietala aj ostatné skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, pričom sa vyjadrila k obsahom všetkých úradných záznamov, ktoré jej boli doručené ako príloha návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaním zo dňa 18.10.2017 matka opätovne špecifikovala svoj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. a založila do súdneho spisu trestný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 6T/83/2017, ktorým bol otec maloletého uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Taktiež uviedla, že po tom, čo boli ako rodičia zaradení do programu neziskovej organizácie D., O.. D.. sa zlepšila situácia ohľadom odovzdávania a preberania maloletého. Otec sa však naďalej dopúšťa útokov voči matke a maloletému rozpráva nevhodné veci.

5. Otec maloletého v priebehu konania trval na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, z jeho pohľadu sa maloletý v období od 09/2015 do 12/2015 nachádzal v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, kedy matka krivo obvinila otca z ublíženia na zdraví jej a syna a od ktorého obdobia pretrvávajú medzi rodičmi konflikty ohľadom starostlivosti o maloletého. Namietal skutočnosti uvádzané matkou v jej podaniach a stanoviskách, tieto boli z jeho pohľadu vykonštruované a nezakladali sa na pravde.

Poukázal na to, že rodičia sa na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého po rozpade ich vzťahu dohodli a táto sa medzi rodičmi z pohľadu otca i uskutočňovala. Ohradil sa voči tvrdeniam matky, že je to on, kto nie je schopný komunikácie a robí problémy, keďže to nie je pravdou. Tak ako matka, aj on sa podrobne vyjadroval ku konkrétnym situáciám, ktoré sa v priebehu konania medzi rodičmi odohrali a naopak poukazoval na prístup matky a jej správanie sa k otcovi, pričom poprel tvrdenia matky o tom, že by ju zámerne sledoval alebo obťažoval tak, ako sa to snažila predostrieť nielen tomuto súdu, ale aj v trestnom konaní, ktoré prebiehalo zároveň s týmto konaním. Pripustil, že s matkou majú problém v komunikácii. Vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 31.05.2017 sa opätovne podrobne vyjadril ku všetkým aspektom spolužitia rodičov maloletého, k jeho ukončeniu, ako aj k následnej starostlivosti o maloletého B., vrátane finančného a materiálneho zabezpečenia jeho potrieb a záujmov, kde dôrazne odmietal tvrdenia matky, že sa nepodieľa na nákladoch na zabezpečenie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého, keďže tieto sa nezakladajú na pravde, čo je možné preukázať. Poukázal na to, že v priebehu konania ukončil štátnozamestnanecký pomer na U. I. F., a to na žiadosť zamestnávateľa v súvislosti s trestnými oznámeniami, ktoré podávala na jeho osobu matka maloletého a kedy otec často vypadával z práce. Následne došlo dňa 12.12.2016 k jeho zatknutiu a zamestnávateľ sa rozhodol ukončiť s ním pracovný pomer. K vydanému trestného rozkazu uviedol, že voči nemu podal odpor a teda sa na neho hľadí ako na nevinného. Navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že na jeho výživu bol v takom prípade ochotný prispievať k rukám matky sumou 100 € mesačne. Poukázal na to, že s maloletým má vybudovaný veľmi úzky vzťah a má záujem podieľať sa aj na nákladoch spojených so starostlivosťou o maloletého, vrátane nákladov na športovú činnosť i zdravotnú starostlivosť. Pre maloletého zabezpečuje i v súčasnosti veci tak, ako to robí i matka. Namietal tú skutočnosť, že matka nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého sama, participuje na nej aj jej súčasný partner, a to aj v čase, kedy by maloletý mohol byť u otca. Maloletý sa pritom dožaduje širšieho kontaktu s otcom, ktorý sa mu venuje po všetkých stránkach.

6. Rodičia sa v priebehu konania zúčastnili niekoľkých mediačných sedení a boli zaradení do programu terénnej sociálnej práce, vykonávanej neziskovou organizáciou D., O.. D.., ktorá spolupracovala s oboma rodičmi, o čom založila do súdneho spisu i písomné správy (č. l. 273, 275).

7. V priebehu konania rodičia vzájomne reagovali na svoje písomné podania a stanoviská prednesené na pojednávaniach súdu, v celom rozsahu ich popierali a uvádzali svoje vnímanie konkrétnych situácii a okolností. Taktiež sa v rámci konania opakovane vracali k priebehu svojho spolužitia, k dôvodom jeho ukončenia a tiež k otázkam hradenia nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého B.. Z dôvodu pretrvávajúcich a často eskalujúcich konfliktov dochádzalo medzi rodičmi, okrem iného k tomu, že duplicitne hradili niektoré poplatky a náklady na strane maloletého B..

8. Právna zástupkyňa matky poukázala na správanie sa otca maloletého voči matke, vek maloletého B. a potrebu harmonického a stabilného výchovného prostredia, z ktorého dôvodu je matkou navrhovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému najvhodnejším riešením. Maloletý bude mať stabilné prostredie za súčasného kontaktu s otcom. Poukázala na to, že je potrebné rozvíjať súrodenecké väzby medzi maloletým B. R. O., ku ktorej má maloletý pozitívny vzťah. So striedavou osobnou starostlivosťou matka nesúhlasí s ohľadom na vek maloletého, ako aj nefunkčnú komunikáciu rodičov a neinformovanosť o podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým navrhla, aby bol tento upravený v zmysle jej prednesu na ostatnom pojednávaní súdu.

9. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že maloletý má vybudovaný rovnaký vzťah k obom rodičom a aj u otca má vytvorené stabilné výchovné prostredie. Od podania návrhu ubehli dva roky, maloletý je vnímavejší, cíti sa dobre u oboch rodičov a striedanie mu nevadí. Zo strany otca by bol najvhodnejším modelom striedavej osobnej starostlivosti týždňový model. K vydanému trestnému rozkazu uviedla, že bol voči nemu podaný odpor a na otca sa hľadí, ako by bol nevinný.

10. Kolízny opatrovník spočiatku zvažoval nariadenie znaleckého dokazovania, avšak napokon od uvedeného upustil. Bolo vhodné, aby rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ale keďže uvedeného neboli schopní, doporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že je pravdou, že otec sa vie o maloletého riadne postarať, z ktorého dôvodu by mal byť jeho styk s maloletým upravený v širokom rozsahu. Poukázal na to, že u oboch rodičov má maloletý vytvorené vhodné podmienky a nespochybnil výchovný prístup ani jedného z nich. Výšku výživného zo strany otca ponechal na úvahu súdu.

11. Súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 16.10.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, rodným listom maloletého B., uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.10.2015, č. k. 38P/367/2015 - 57, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 01.12.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, podaním matky zo dňa 21.12.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, elektronickou komunikáciou rodičov maloletého, lekárskym potvrdením matky zo dňa 19.04.2014, čestnými prehláseniami zo dňa 14.12.2015 a 15.12.2015, potvrdením o ústnom oznámení na OR PZ v BA III zo dňa 23.12.2015, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 23.12.2015, zmenou návrhu matky zo dňa 07.01.2016, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.04.2016, č. k. 11CoP/130/2016 - 148, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 09.09.2016, podaním matky zo dňa 31.01.2017 a zo dňa 07.02.2017, daňovým priznaním matky za rok 2015 a 2016, potvrdením o výške niektorých úhrad na strane maloletého B. zo strany matky maloletého, potvrdením o výške úhrad spojených s bývaním na strane matky maloletého, podaním matky zo dňa 03.05.2017, podaním otca zo dňa 31.05.2017, záverečnou správou z mediácie zo dňa 30.05.2017, potvrdením o príjme otca maloletého v období od 01/2016 - 12/2016, žiadosťou o ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou zo dňa 19.12.2016, dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na strane otca zo dňa 20.12.2016, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie na strane otca maloletého zo dňa 13.01.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške dávky v nezamestnanosti na strane otca maloletého zo dňa 01.02.2017, priebežnou správou z realizácie opatrenia D., O.. D.. zo dňa 12.06.2017 a zo dňa 08.07.2017, podaním matky zo dňa 20.10.2017, potvrdením o príjme matky maloletého, rozpisom priemerných mesačných výdavkov na maloletého zo strany matky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní nároku a výške materskej na strane matky maloletého zo dňa 09.06.2017, rodným listom maloletej O. O., O.. XX.XX.XXXX, zmenou návrhu matky zo dňa 18.10.2017, podaním ÚPSVaR Bratislava - Referátu poradensko- psychologických služieb zo dňa 27.10.2017, trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 6T/83/2017, obžalobou na otca maloletého zo dňa 08.08.2017, potvrdeniami o platbách niektorých nákladov na strane maloletého B. zo strany otca maloletého a pracovnou zmluvou otca maloletého. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:

12. Uznesením zo dňa 21.10.2015, č. k. 38P/367/2015 - 57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.04.2016, č. k. 11CoP/130/2016 - 148 tunajší súd nariadil predbežné (neodkladné) opatrenie, ktorým zveril maloletého B. na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu čiastkou 100 € mesačne.

13. Uznesením zo dňa 09.01.2017, č. k. 38P/356/2016 - 46 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým B. tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod.; každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v čase od 20.02.2017 od 09,00 hod. do 24.02.2017 do 19,00 hod.

14. Uznesením zo dňa 08.06.2017, sp. zn. 11CoP/205/2017 Krajský súd v Bratislave zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otec má právo stýkať sa s maloletým B. P., O.. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16,00 hodiny, kedy si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, do pondelka 08,00 hodiny, kedy maloletého odovzdá v jeho predškolskom zariadení a v každom kalendárnom týždni v kalendárnom roku v stredu od 16,00 hodiny, kedy si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, do 19,00 hodiny, kedy maloletého matke odovzdá v mieste jej bydliska, to všetko s výnimkou mesiacov júl a august v každom kalendárnom roku, v ktorých sa bude styk realizovať vždy od 02. júla od 18,00 hodiny do 12. júla do 18,00 hodiny a od 07. augusta od 18,00 hodiny do 17. augusta do 18,00 hodiny s tým, že otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde ho matke po ukončení styku odovzdá.

15. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 14.08.2017 sa otec maloletého B. domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bol upravený jeho styk s maloletým v septembri 2017.

16. Uznesením zo dňa 04.09.2017, č. k. 37P/217/2017 - 28 tunajší súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Maloletý B. navštevuje U. Š. na N. H. X. V., kde poplatok predstavuje čiastku 35 € mesačne, stravné do 27 € mesačne, ZRPŠ 50 € 1-ročne. V rámci MŠ navštevuje krúžok anglického jazyka, kde poplatok predstavuje čiastku 66 € štvrťročne a krúžok športových hier, kde poplatok predstavuje čiastku 55 e štvrťročne. Mimo MŠ navštevoval plávanie, kde poplatok predstavoval čiastku 84 € štvrťročne. Od 10/2017 navštevuje gymnastiku, kde otec uhrádza čiastku 68 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, trpí bežnými detskými ochoreniami, matka ho dala dobrovoľne zaočkovať na meningitídu a hepatitídu.

18. Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého B. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej O. O., O.. XX.XX.XXXX. Je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti T., F..E..D.., ktorej predmetom činnosti je vedenie účtovníctva a z ktorej činnosti dosahovala príjem cca 1 093 € mesačne. V súčasnosti je na materskej dovolenke a poberá materskú vo výške cca 1 350 € mesačne, od 01/2018 nastupuje na rodičovskú dovolenku a bude poberať rodičovský príspevok, okrem toho poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Je vlastníčkou nehnuteľností - vlastní byt v G. U., ktorý prenajíma za čiastku 450 € mesačne/brutto, byt v Ž., ktorý prenajíma za čiastku 450 € mesačne/brutto a v V., ktorý prenajíma za čiastku 650 € mesačne/brutto, okrem toho prenajíma sídlo firmy - schránku za čiastku 200 € mesačne, pričom netto príjem z prenájmu všetkých nehnuteľností dovedna predstavuje čiastku 965 € mesačne. Okrem toho je vlastníčkou bytu na E. H. X. V., ktorý obýva spolu s oboma deťmi a svojim partnerom

- otcom maloletej O. a ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, kde splátka úveru predstavuje čiastku 280 € mesačne. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku dovedna cca 206 € mesačne.

19. Otec maloletého je slobodný, okrem maloletého B. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do 31.12.2016 bol zamestnaný na U. I. F. ako hlavný štátny radca s príjmom cca 1 159 € mesačne, iné príjmy nemal. Od 01.01.2017 do 10/2017 bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške cca 900 €. Od 11/2017 je zamestnaný v spoločnosti I. N. - V.. E. F. ako obchodný riaditeľ s predpokladaným čistým mesačným príjmom cca 1 450 €/brutto. Je vlastníkom bytu na U. H. X. V., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej výške 145 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 532 € a mesačné náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku cca 165 € mesačne. V predmetom byte nebýva, býva so svojou priateľkou a jej maloletou dcérou v byte jej rodičov v V. - K. V., kde náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku 256 € mesačne.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

30. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

31. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

34. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému B. je potrebné upraviť autoritatívnym súdnym rozhodnutím, nakoľko rodičia neviedli dospieť ku konsenzu prakticky v žiadnej oblasti svojich rodičovských práv a povinností, čo bolo v priebehu konania sprevádzané výraznými konfliktami medzi rodičmi, ktoré napriek vynaloženej snahe zo strany súdu i kolízneho opatrovníka ustúpili do ukončenia konania len čiastočne. Situáciu nadôvažok vyhrocovalo aj paralelne prebiehajúce trestné konanie vo vzťahu k otcovi maloletého pre prečin nebezpečného prenasledovania matky maloletého, v ktorom bol vydaný trestný rozkaz, voči ktorému podal otec maloletého odpor a vec bude prejednaná na hlavnom pojednávaní.

35. V otázke zverenia maloletého B. zaujali rodičia diametrálne odlišné postoje, keď matka maloletého navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a bol upravený jeho styk s otcom, otec žiadal, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, v ktorom prípade bol ochotný prispievať na výživu maloletého k rukám matky sumou 100 € mesačne. Konflikt rodičov v tomto smere súvisel aj s tou skutočnosťou, že rodičia prezentovali súdu odlišné tvrdenia, pokiaľ ide o výkon starostlivosti o maloletého po ukončení ich spolužitia, kedy otec trval na tom, že v období od 09/2015 do 12/2015 realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, matka naopak trvala na tom, že táto starostlivosť bola v mnohom len formálna (papierová) a skutočnú starostlivosť o maloletého vykonávala ona, keďže bola s maloletým i na rodičovskej dovolenke. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že v danom prípade nie je možné spoľahlivo preukázať, ako v skutočnosti prebiehala starostlivosť počas tohto obdobia, keďže ani otcom prezentovaný „rozpis starostlivosti o maloletého“ nedokazuje,

ako to v skutočnosti bolo. Na strane druhej je však nutné prihliadnuť na to, že sa jednalo len o obdobie troch kalendárnych mesiacov. Následne už nebolo medzi rodičmi sporné, že maloletý sa nachádzal vo faktickej osobnej starostlivosti matky a s otcom bol v pravidelnom kontakte, hoci aj tu dochádzalo medzi rodičmi ku konfliktom, čo bolo okrem iného zrejmé z podaných návrhov na nariadenie neodkladných opatrení. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, so súčasne určeným širokým rozsahom styku s otcom, je vo väčšom rozsahu súladné so záujmom maloletého B., než jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že schopnosť otca postarať sa o maloletého nespochybňuje, táto bola v konaní preukázaná a nerozporovala ju ani matka maloletého; sama uviedla, že maloletý má s otcom vybudovaný láskyplný vzťah a otec vie saturovať jeho potreby v riadnom a dostatočnom rozsahu. Rovnako súd nespochybňuje tú skutočnosť, že nedostatočná a narušená komunikácia medzi rodičmi nie je sama o sebe dôvodom pre odmietnutie striedavej osobnej starostlivosti, hoci v danom prípade bola komunikácia medzi rodičmi výrazne narušená, čo mal súd možnosť zistiť aj zo značného množstva ich elektronickej komunikácie, ktorú do súdneho spisu zakladal predovšetkým otec maloletého. Na strane druhej je ale nepochybné, že obaja rodičia (vo väčšej či menšej miere) vystavovali maloletého konfliktu lojality, čo bolo zrejmé aj z rodičmi prezentovaných vyjadrení maloletého v čase, kedy bol v starostlivosti toho ktorého rodiča a ktoré súd vyhodnotil ako prevzaté od rodičov, resp. iných dospelých osôb, ktoré sa zdržiavajú v blízkosti maloletého v čase, kedy je v starostlivosti jedného či druhého rodiča. Na základe všetkých týchto skutočností a v neposlednom rade aj z dôvodu nízkeho veku maloletého dospel súd k záveru, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého by síce z formálneho hľadiska možná bola, avšak za súčasného stavu veci ju v kontexte najlepšieho záujmu maloletého nemožno považovať za najvhodnejšiu formu starostlivosti. Súd pri svojom rozhodovaní primárne prihliada na záujem maloletého dieťaťa a nie jeho rodičov a za predpokladu, že tieto záujmy nie sú v súlade, je to záujem dieťaťa, ktorý má jednoznačnú prednosť pri rozhodovaní súdu s tým, že je potrebné dôsledne zvažovať všetky aspekty daného prípadu. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd nemohol stotožniť s tvrdením otca, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v jeho najlepšom záujme.

36. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým B. nebolo možné spochybniť potrebu zachovať pravidelný a častý kontakt maloletého s otcom, s čím sa stotožnil i kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o konkrétnu úpravu styku, súd čiastočne vychádzal z uznesenia krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.06.2017 (konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vedené na t. s. pod sp. zn. 38P/356/2016), ktorý styk rozšíril s ohľadom na tú skutočnosť, že v prípade uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa jednalo len o dočasnú úpravu styku otca s maloletým, s naviazanosťou na konanie vo veci samej. Bežný styk s maloletým súd upravil vždy s prespaním maloletého v domácnosti otca, v jednom týždni od piatku do nedele, v druhom týždni od stredy poobedia do piatka do rána; otec tak bude mať vytvorený priestor pre trávenie času s maloletým tak počas víkendu, ktorý je primárne charakterizovaný ako čas určený na oddych a voľnočasové aktivity a taktiež i počas pracovného týždňa, kedy bude môcť participovať aj na plnení povinností spojených so starostlivosťou o maloletého, ako je zabezpečovanie návštevy predškolského zariadenia, krúžkov, prípadnej návštevy lekára a pod. Otcovi je tak poskytnutý dostatočný a vyvážený priestor, aby mohol riadne participovať na výchove maloletého a starostlivosti oň. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým počas mesiacov júl a august, tento súd upravil v štandardných dvojtýždňových intervaloch, keďže v rámci konania bolo preukázané, že otec vie s maloletým stráviť aj dovolenku. Styk otca s maloletým počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin súd upravil s prestriedaním v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby v jednom roku otec strávil s maloletým Vianočné sviatky a následné ucelené obdobie a v druhom roku Silvester - Nový rok a následné ucelené obdobie. Styk otca s maloletým počas Veľkonočných sviatkov súd upravil každý druhý rok. Táto úprava styku zodpovedá aktívnej účasti rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, na jeho výchove za predpokladu, že má rodič o uvedené záujem a že má k tomu vytvorené všetky podmienky vrátane osobnostných predpokladov.

37. Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca voči maloletému, otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť a v takom prípade čiastku 100 € mesačne, matka navrhovala 300 € mesačne. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského či školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná

vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

38. Maloletý B. v priebehu konania navštevoval jasle a následne začal navštevoval predškolské zariadenie, kde rodičia uhrádzajú dovedna poplatky vo výške cca 70 € mesačne. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého B. aj existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatením a obuvou, hygienických a kozmetických potrieb a zdravotnou starostlivosťou. Všetky tieto náklady patria medzi odôvodnené potreby maloletého B. a je potrebné ich premietnuť do výšky výživného zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca maloletého. Nezanedbateľné náklady sú tvorené aj záujmovou činnosťou, ktorá je spojená s hradením adekvátnych nákladov, na ktorých však participujú obaja rodičia. Nadôvažok sa jedná o plnenia, ktoré rodičia nie sú povinní dieťaťu poskytovať z dôvodu, aby nebol ohrozený jeho zdravý vývin. Záujmová činnosť dieťaťa sa odvíja od finančných možností a ochoty rodičov túto uhrádzať a zabezpečovať. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 300 € mesačne bol preto súdom vyhodnotený ako výrazne nadhodnotený a nezodpovedajúci pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého B. tak, ako boli matkou prezentované počas konania, a to aj s ohľadom na vek maloletého, tú skutočnosť, že navštevuje predškolské zariadenie a jeho zdravotný stav je dobrý. Na jeho strane sa nevyskytovali a ani nevyskytujú žiadne špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku B. bežne nevyskytovali. Skladba potrieb u maloletého a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Preto ani výška výživného navrhovaná matkou sa súdu nejavila ako primeraná a adekvátna k ňou preukazovaným odôvodneným potrebám a záujmom maloletého, v spojení s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov, keď na strane ani jedného z nich súd nezhliadol také okolnosti pre ktoré by mal byť otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého vo výške 300 € mesačne. Matka počas konania poukazovala na niektoré náklady, ktoré na strane maloletého hradí a ktoré žiadala, aby boli zohľadnené pri určení výživného zo strany otca (dobrovoľné očkovanie, poistenie, voľnočasové aktivity, dovolenky, hračky a pod.), k čomu však nebol daný žiadny dôvod. Vo väčšine prípadov sa totiž nejedná o odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré rodičia musia uspokojovať pod hrozbou ohrozenia riadneho vývinu maloletého dieťaťa, ale o plnenia, ktoré rodič poskytuje alebo hradí na strane maloletého dieťaťa výlučne na základe vlastného uváženia. Poskytuje tak maloletému plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi jeho odôvodnené potreby, ktoré by bolo možné pri určovaní výšky výživného bez ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného rodiča. Jedná sa o náklady, ktoré rodič prispôsobuje svojim finančným možnostiam, keďže oproti nákladom na existenčné potreby, náklady na tieto plnenia dokáže ovplyvniť, čo pri nákladoch existenčných je omnoho zložitejšie a v niektorých položkách nemožné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné, aby matka ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, a teda zodpovedá za uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov, prispôsobovala náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí jednak pomerom svojim a jednak i pomerom otca ako povinného rodiča, avšak pomerom reálnym a nie pomerom, o ktorých matka predpokladá, že sú na strane otca prítomné a v žiadnom prípade nemôže matka očakávať, že otec bude zaviazaný na úhradu ňou deklarovaných všetkých nákladov na potreby a záujmy detí bez toho, že by bola skúmaná ich odôvodnenosť a reálnosť ich vynakladania. Matka ako rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti je povinná korigovať náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ich vynakladanie sa riadi možnosťami a schopnosťami rodičov a zaraďuje sa medzi nadštandardné výdavky na výchovu a výživu maloletých detí, s ohľadom na celkový postoj otca a celkové životné pomery, v ktorých obaja rodičia žijú. Uvedené je pritom potrebné skúmať v kontexte tej skutočnosti, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému i vecnými plneniami, ktoré obsahujú aj vyššie spomenuté položky, ktoré matka zahrnula do nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého B. (záujmová činnosť, voľnočasové aktivity, dovolenky, ošatenie, obuv, hračky a pod.) Nie je pritom možné, aby rodič poskytoval dieťaťu vecné plnenia a následne i prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi. Súd má pritom za to, že ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, si túto plní aj pravidelným poskytovaním iných plnení, je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej

čiastky k rukám matky. Je to vhodné okrem iného aj z toho dôvodu, že maloleté dieťa prirodzene takéto plnenia od rodiča, s ktorým nežije, očakáva a sú dôležitou súčasťou ich vzájomného vzťahu a za predpokladu, že rodič poskytuje tieto plnenia dieťaťu pravidelne, je potrebné ponechať mu k zabezpečovaniu týchto plnení finančný priestor, samozrejme za predpokladu, že budú uspokojené ostatné potreby maloletého. Nadôvažok na strane otca neboli ani zistené také možnosti, schopnosti a celkové pomery, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu, ktorým by otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadňuje aj celkové majetkové pomery oboch rodičov, ktoré sú v danom prípade výrazne disproporčné. Hoci je pravdou, že výkon osobnej starostlivosti o dieťa sa považuje do adekvátnej miery za ekvivalent plnenia si vyživovacej povinnosti v peňažnej forme, na strane matky je prítomný značný nehnuteľný majetok, z prenájmu ktorého poberá pravidelný a nezanedbateľný príjem, ktorý nemožno opomenúť. V neposlednom rade súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na to, že otec má upravený pravidelný a častý kontakt s maloletým B., počas ktorého bude, rovnako ako matka, uspokojovať jeho odôvodnené potreby a záujmy, vrátane potrieb existenčných.

39. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil výšku výživného zo strany otca v sume 150 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca počnúc mesiacom november 2017, t. j. od mesiaca, v ktorom súd rozhodoval. Otec si počas celého obdobia plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému nielen k rukám matky, ale aj vecnými plneniami, preto nebol dôvod k tomu, aby súd určil výživné zo strany otca spätne.

40. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 31. októbra 2017

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.