Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Co-158-2017.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/158/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. X, H., 2/ Ing. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. X, H., obaja zastúpení advokátom: Mgr. Martin Jung, so sídlom Panónska cesta 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. XXX, 2/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Repák, so sídlom Krížna 47, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o náhrade trov konania, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 9C/146/2012-366 zo dňa 8. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania ako i náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. Uznesenie súd I. inštancie odôvodnil použitím § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) a vecne argumentoval tým, že keďže dovolacie konanie bolo zastavené v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie, procesné zavinenie na zastavení konania nesú žalovaní 1/ a 2/, a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcom.
3. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom advokáta odvolanie žalovaní 1/ a 2/, z dôvodov podľa ustanovenia § 365 písm. h) Civilného sporového poriadku. Uviedli, že právny názor odvolacieho súdu vychádzal zo skutkových okolností, ktoré predchádzali nesprávnemu postupu súdu, kedy napriek nezaplateniu súdneho poplatku za dovolanie súd konal, napriek tomu že nemal, v dôsledku čoho vznikla škoda strane sporu (žalobcom) a to tak, že doručil dovolanie právnemu zástupcovi žalobcov, ktorí sa k uvedenému vyjadrili, čím vznikli trovy na strane žalobcov. Súd konal predčasne, keď nemal zákonné dôvody na doručovanie dovolania protistrane na vyjadrenie sa pred tým, ako boli splnené zákonné podmienky, čo v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu sporovej strany, ktorá nezaplatila súdny poplatok. Napadnuté Uznesenie okresného súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dáva za vinu jeho nezákonné konanie (doručovanie návrhu na vyjadrenie sa protistrane pred splnením zákonnej podmienky - zaplatenia súdneho poplatku) strane sporu, ak tvrdí, že procesná strana, ktorá nezaplatila súdny poplatok tak zavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a nasl. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávnu právnu normu - § 256 ods. 1 CSP (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú). Odborná literatúra jednoznačne vysvetľuje, čo je nevyhnutné si predstavovať pod pojmom zavinené zastavenie konania, a to nasledovne:
„Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Súd konanie zastaví aj pre nezaplatenie súdneho poplatku; tu však dochádza k zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie o náhrade trov konania tu nie je ani potrebné, pretože ide o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania sa protistrane ani nedoručuje, preto nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu trov konania." (str. 934) Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, L Tomašovič, M ., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s. S poukazom na uvedené skutočnosti uznesenie odvolacieho súdu a napadnuté Uznesenie sú uznesenia s povahou arbitrárnych rozhodnutí, a to jednak z dôvodu, že vychádzali z nesprávne právne posúdenej veci a jednak z dôvodu, že priťažili strane konania, ktorej kladú za zavinenie zastavenie konania v príčinnej súvislosti s náhradou trov konania, napriek tomu, že k ich vzniku nemalo vôbec prísť. Trovy konania vznikli v dôsledku nesprávneho postupu súdu vo veci, ktorý konal predčasne. Rozhodovacia prax slovenských súdov aplikuje podobný názor ako odborná literatúra, napr. v Uznesení Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 23Cb/4/2016 zo dňa 06.09.2016. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a všetky skutočnosti, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ žiadajú odvolací súd, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu v Senici zo dňa 08.02.2017 č. k. 9C 146/2012-366 zmenil tak, že žalobcom 1/ a 2/ sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie ako i trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a zároveň priznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v odvolacom konaní v rozsahu 100%.
4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že zaplatenie súdneho poplatku je v zásade zákonnou povinnosťou každého navrhovateľa poplatkového úkonu, ak nie je on, alebo samotný úkon od poplatkovej povinnosti oslobodený. Napriek tomu, že postup súdu, kedy začne konať vo veci samej pred zaplatením súdneho poplatku, nie je prevládajúci, v žiadnom prípade nejde o postup, ktorý by bol výnimočný, či dokonca nezákonný, ako sa snažia presvedčiť súd žalovaní. Podľa ustanovenia § 436 ods. 2 CSP po odstránení vád podľa odseku 1 súd I. inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku. Podľa ustanovenia prvej vety nasledujúceho odseku dovolanie doručí súd I. inštancie protistrane, vyzve ju, aby sa k dovolaniu vyjadrila a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Z vyššie citovaných ustanovení CSP nevyplýva povinnosť súdu čakať s doručením dovolania protistrane s výzvou, aby sa k dovolaniu vyjadrila, kým si navrhovateľ poplatkového úkonu splní svoju zákonnú povinnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaným táto povinnosť, ako aj výška súdneho poplatku bola, a s ohľadom na právne zastúpenie, musela byť známa ešte pred samotným podaním dovolania. Konanie súdu I. inštancie preto z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné považovať za nezákonné. K pasáži (na str. 934) komentára CSP citovanej v odvolaní žalovaných, žalobcovia uvádzajú, že táto je účelovo vyňatá z kontextu a vzťahuje sa na situáciu, v ktorej súd nezačal konanie vo veci samej a neuskutočnili sa úkony protistrany pred splnením si povinnosti navrhovateľa poplatkového úkonu - zaplatiť vyrubený súdny poplatok, čo je zrejmé už z citovanej prvej vety - rozhodnutie o náhrade trov konania tu nie je ani potrebné, pretože ide o vzťah štátu a poplatníka, čo nie je stav totožný a ani podobný so stavom predmetného konania.
5. Žalovaní z publikovaného uznesenia Okresného súdu Bratislava V, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cr/4/2016 opäť účelovo vyňali z kontextu iba tú časť, ktorá podporuje ich argumentáciu, pričom z druhej vety ods. 9 tohto uznesenia opäť vyplýva, cituje „trovy konania doteraz žiadnej procesnej strane nevznikli, čo opäť nie je stav totožný a ani podobný so stavom predmetného konania“. Konanie žalovaných, ktorých dovolanie považujú žalobcovia za neprípustné a bez existencie dôvodov na jeho podanie a ktorým išlo z ich strany o zrejme bezúspešné bránenie práva a prieťahy v konaní a ktorým vznikli žalobcom trovy, nemôže byť na ťarchu žalobcov, ktorí daný stav nijako nezavinili. Majú za to, že vždy bude procesné zavinenie na strane tej strany sporu, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku na ktorý jej vznikla povinnosť. Žalobcovia majú rovnako za to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu procesného zavinenia na strane žalovaných, ktorí porušili svoju poplatkovú povinnosť, o ktorej nielenže mohli, ale aj vedeli vopred pred podaním dovolania. Je pritom právne irelevantné, či k zastaveniu konania došlo podľa ustanovení CSP, alebo podľa ustanovení osobitného právneho predpisu, ak bolo dôvodom procesné zavinenie, pričom nie je možné zamieňať dôvody na zastavenie konania s dôvodmi na priznanie náhrady trov konania. Preto bola priznaná náhrada trov konania žalobcom, ktorí zastavenie konania nijako nezavinili, ako ani zastavenie dovolacieho konania nebolo dôvodom ich správania po začatí konania. Žalobcovia sa preto plne stotožňujú s Uznesením, ako aj rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorého
právnym názorom bol súd I. inštancie pri vydaní Uznesenia viazaný. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a doterajších vyjadrení, vzhľadom k tomu, že súd I. inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, riadiac sa pritom právnym názorom odvolacieho súdu, navrhujú žalobcovia, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o náhrade trov konania, v situácii, keď dovolacie konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalovaných.
8. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že súd I. inštancie nepostupoval správne, keď doručoval dovolanie protistrane na vyjadrenie sa pred tým, ako boli splnené zákonné podmienky, čo v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu sporovej strany, ktorá nezaplatila súdny poplatok. Napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ tvrdí, že procesná strana, ktorá nezaplatila súdny poplatok tak zavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a nasl.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby, a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené.
11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
12. K zastaveniu dovolacieho konania prišlo v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalovaných. Bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa tak (ne) stalo (to je nezaplatenie súdneho poplatku), ide o procesný dôvod, pre ktorý bolo dovolacie konanie zastavené. Ak žalovaným podaním dovolania vznikla poplatková povinnosť a túto si nesplnili, zavinili zastavenie dovolacieho konania, o ktorom rozhodol súd I. inštancie uznesením pod č. k. 9C/146/2012-338 zo dňa 17.12.2015, preto z procesného hľadiska platí, že žalovaní 1/ a 2/ zavinili zastavenie konania. Vnútorná pohnútka žalovaných vedúca k nezaplateniu súdneho poplatku nezbavuje procesnej zodpovednosti žalovaných na zastavení dovolacieho konania. Žalovaní si museli byť svojej poplatkovej povinnosti za podané dovolanie vedomí, a preto presúvanie zodpovednosti na súd z dôvodu, že dokiaľ súdny poplatok nebol zaplatený, nemal súd doručovať dovolanie žalobcom na vyjadrenie, neobstojí. Správne žalobcovia poukázali tiež na to, že pasáž z komentára na ktorú poukazovali žalovaní sa vzťahuje na situáciu, keď protistrana (v danom
prípade žalovaní) nemala vedomosť o tom, že zo strany žalobcu bola podaná žaloba a preto sa na tento prípad nedá aplikovať.
13. Súd I. inštancie teda dospel k správnemu záveru, že zastavenie dovolacieho konania zavinili žalovaní tým, že nezaplatili súdny poplatok za dovolanie a preto žalobcom patrí náhrada trov konania. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Žalobcovia majú voči žalovaným podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, keď v danom prípade tu neboli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
15. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom I. inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).