Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-156-2016.pdf
PDF · 132.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/156/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcov: 1/ H. R., bytom C. L. XX, L. L., 2/ G. R., bytom C. L. XX, L. L., 3/ K. L., bytom W.. F. XXX, R., 4/ M. A., bytom M. H. XXX/X, Q., zastúpených splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. januára 2016 č. k. 7C/210/2014-108, takto
rozhodol:
I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II/ Žalovanej sa nepriznáva voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť, rodinný dom súp. č. XX na parcele č. 62/3 evidovaný Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k. ú. C. L., Obec L. L. nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovanej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 151a, § 151c, § 151h, § 151j ods. 1, § 100 ods. 2, § 112 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel) a § 402, § 405 Obz (z. č. 513/1992 Zb. Obchodný zákonník v znení zmien a noviel). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 22. januára 1996 so žalobkyňou 2/ zmluvu o úvere vo výške 1.200.000 niekdajších Sk s konečnou lehotou splatnosti 22. januára 2000. Vyhlásením o ručiteľskom záväzku v ten istý deň prevzal žalobca 1/ ako ručiteľ záväzok a medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom 1/ bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda 11. marca 1996 založená nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/. Dňa 22. decembra 1999 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju pohľadávku zabezpečenú ručiteľským záväzkom a záložným právom Konsolidačnej banke Bratislava vo výške dlhu vyčísleného ku dňu účinnosti postúpenia sumou 592.630 niekdajších Sk. Ministerstvom financií SR bolo vydané rozhodnutie dňa 24. januára 2002, ktorým bola zrušená Konsolidačná banka Bratislava a štátny peňažný ústav prešiel na Fond národného majetku, ktorý dňa 1. februára 2002 uskutočnil priamy predaj žalovanej, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom zrušeného podniku. Žalobkyňa 2/ dňa 18. mája 2000 písomne uznala svoju pohľadávku čo do dôvodu i výšky a na základe tohto uznania začala plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota. Z obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/113/2000, ktorého predmetom bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplynulo, že s účastníkmi bol uzatvorený a súdom schválený zmier, na základe ktorého bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prešli záväzky vrátane záväzku voči žalovanej v sume 66.828,42 eur, čím došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej
zmluvy a ručenia v zmysle vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Dňa 18. januára 2010 na návrh žalovanej začalo exekučné konania na vymoženie pohľadávky v sume 22.177,80 eur, ktoré doposiaľ ešte nie je ukončené. Exekučné konanie začalo dňom 18. januára 2010, tjs. pred 19. novembrom 2010, teda pred dňom, kedy malo dôjsť k premlčaniu nároku žalovanej voči žalobkyni uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty od právoplatného ukončenia konkurzného konania. Žalovaná sa teda po skončení konkurzného konania, keďže nebola jej pohľadávka uspokojená domáhala svojho práva v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon záložného práva nie je premlčaný. Ďalej dôvodil, že žalobcovia 3/ a 4/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď žalobcovia 3/ a 4/ tvrdili, že žalobcovi 1/ poskytli pôžičku vo výške 3.000.000 niekdajších Sk a túto chceli zabezpečiť záložným právom spornej nehnuteľnosti, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz. Dodal, že podľa zmluvy o zriadení záložného práva sa žalobca 1/ zaviazal, že počas trvania záložného práva založený majetok bez vedomia záložného veriteľa nescudzí, nezaťaží v prospech iného, teda žalobca 1/ porušením zmluvného záväzku previedol nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcov 3/ a 4/. Súd prvej inštancie ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú aktívnu legitimáciu, nakoľko v čase podania žaloby sú dočasnými vlastníkmi sporovej nehnuteľnosti žalobcovia 3/ a 4/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. V 4389/08 zo dňa 23. júna 2008. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon záložného práva nie je premlčaný a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju návrhom neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 4/. Dôvodili, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázali na ustanovenie § 100 ods. 2 O.z., § 261 ods. 6 písm. b), § 397, § 402 a § 407 ods. 1 Obz. Uviedli chronológiu zabezpečovanej pohľadávky a záložného práva v znení: 1. pohľadávka z úverovej zmluvy č. 2164387 zo dňa 22. januára 1996 mala termín konečnej splatnosti 22. januára 2000; 2. dňa 18. mája 2000 došlo k uznaniu záväzku zodpovedajúcemu zabezpečovanej pohľadávke zo strany žalobcu 2/; 3. dňa 14. septembra 2000 si žalovaná ako postupník prihlásila zabezpečovanú pohľadávku do konkurzu na majetok žalobcu 1/; 4. dňa 18. mája 2004 uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky (vzhľadom na uznanie záväzku z 18. mája 2000); 5. dňa 18. novembra 2006 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd zrušil konkurz na majetok žalobcu 1/ po splnení rozvrhového konania; 6. dňa 18. novembra 2007 uplynula predĺžená premlčacia doba v súlade s ustanovením § 405 ods. 2 Obz.; 7. dňa 18. januára 2010 začala exekučné konanie v prospech žalovanej ako oprávnenej voči žalobcovi 1/ ako povinnému. Poukázali na uplynutie premlčacej doby v súlade i s uznesením NS SR z 27. marca 2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012, majúc za to, že pri zmluve o úvere neprichádza použitie ustanovení Občianskeho zákonníka do úvahy, keď všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Namietali, že odkaz súdu prvej inštancie na 10-ročnú premlčaciu dobu podľa § 110 O.z. je nesprávny, aplikáciu občianskeho zákonníka na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky a záložného práva, ktoré vyplývajú zo zmluvy o úvere považovali za nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali i na nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu a v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/3/2003, dôvodiac, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny. Obdobne i v danej veci žalobcovia 3/ a 4/ ako dočasní vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností majú naliehavý právny záujem na určení, že rodinný dom nie je zaťažený záložným právom, keďže existuje zjavná situácia právnej neistoty, či je alebo nie je rodinný dom zaťažený záložným právom. Dodali, že aj žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že sú dlžníkmi pohľadávky, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím prevodom a žalobca 1/ je zároveň i výlučným vlastníkom rodinného domu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, nakoľko podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správy, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Odvolací súd považoval za potrebné a účelné v zmysle § 385 ods. 1 CSP nariadiť vo veci pojednávanie a zopakovať dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov. Splnomocnenkyňa žalobcov na nariadenom odvolacom pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní, dôvodoch v ňom vymedzených, keď naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol preukázaný u všetkých žalobcov, vo vzťahu k žalobcom 3/ a 4/ z dôvodu, že sú vedení na liste vlastníctva ako dočasní vlastníci a len týmto spôsobom je možné dosiahnuť, aby záložné právo bolo z listu vlastníctva vymazané, u žalobcu 1/ tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti a žalobkyňa 2/ je manželkou žalobcu 1/. Jednoznačne bolo preukázané, že došlo k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky a tým i k premlčaniu záložného práva, a to napriek tomu, že stále prebieha exekúcie pod sp. zn. EX 1283/2010. Žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú aktívne legitimovaní na podanie určovacej žaloby a žalobcovia 3/ a 4/ nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dôvodila, že zabezpečovaná pohľadávka stále existuje, je predmetom exekučného konania, kde exekučným titulom je zápisnica z prieskumného pojednávania konaného dňa 14. februára 2001 na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp. zn. 2K101/2000 a rozsudok zo dňa 25. februára 2003 č. k. 54Cbi/161/2001-33, pričom zo strany žalobcu 1/ námietky v exekučnom konaní podané neboli. Uviedla, že žalobca 1/ opakovane sľúbil predloženie splátkového kalendára, ktorý však nepredložil a preto medzi ňou a žalobcom 1/ k dohode nedošlo. Dodala, že doposiaľ nedošlo k premlčaniu pohľadávky a preto nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva. Odvolací súd oboznámil i listinný dôkaz, (na ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje, avšak ho v priebehu konania neoboznámil) a to obsah spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Er/420/2010, EX/1283/2010, z ktorého vyplynulo, že exekučným titulom je vykonateľný rozsudok zo dňa 25. februára 2003 č. k. 54Cbi/161/01-33, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. mája 2003 a vykonateľnosť 5. mája 2003.
7. Žalobcovia 1/ až 4/ spoločne v rámci písomnej záverečnej reči uviedli chronológiu zabezpečovanej pohľadávky a záložného práva 1. zabezpečovaná pohľadávka mala termín konečnej splatnosti 22. januára 2000; 2. dňa 18. mája 2000 došlo k uznaniu záväzku zodpovedajúcemu zabezpečovanej pohľadávky zo strany žalobkyne 2/; 3. dňa 14. septembra 2000 si žalovaný ako postupník prihlásil zabezpečovanú pohľadávku do konkurzu na majetok žalobcu 1/; 4. dňa 18. mája 2004 uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky - vzhľadom na uznanie záväzku z 18. mája 2000; 5. dňa 18. novembra 2006 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd zrušil konkurz na majetok žalobcu 1/ po splnení rozvrhového konania; 6. dňa 18. novembra 2007 uplynula predĺžená premlčacia doba vo vzťahu k žalobcovi 1/ ako ručiteľovi zabezpečovanej pohľadávky v súlade s ustanovením § 405 ods. 2 Obz.; 7. dňa 18. januára 2010 začalo exekučné konanie v prospech žalovaného ako oprávneného voči žalobcovi 1/ ako povinnému. Právne poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), § 261 ods. 6 písm. d), § 310, § 397, § 402, § 407 ods. 1 Obz. (z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka). K plynutiu premlčacej doby poukázal na uznesenie NS SR z 27. marca 2013 sp. zn. 6MCdo/4/2002, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a že na tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom a i akcesorické záväzky sa spravujú režimom Obchodného zákonníka pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a vzhľadom na zásadu špeciality Obchodného zákonníka sa na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky a záložného práva má aplikovať Obchodný zákonník. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo/3911/2010, z
ktorého vyplýva, že právo veriteľa voči dlžníkovi sa môže premlčať i keď sa jeho právo voči ručiteľovi v dôsledku prebiehajúceho súdneho konania doposiaľ nepremlčalo. K premlčaniu práva ručiteľa uviedol, že zabezpečovaná pohľadávka nebola nikdy priznaná rozhodnutím súdu vo veci samej a preto sa na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky voči žalobcovi 1/ bude aplikovať ustanovenie § 405 Obz., keď v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Veľkého senátu občiansko-právneho a obchodného kolégia NS ČR sp. zn. 31Cdo/4091/2010 z 9.10.2013 a uznesenie NS SR z 11. apríla 2011 sp. zn. 5Cdo/149/2010 a z dôvodu právnej istoty vzniesol voči žalovanej námietku premlčania pohľadávky z úverovej zmluvy č. 21634387 zo dňa 22. januára 1996. K premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky uviedol, že ako vyplýva aj z formulácie § 310 Obz. právo veriteľa voči ručiteľovi nie je totožné s právom veriteľa voči dlžníkovi a uplatnenie práva voči ručiteľovi nemá za následok spočívanie alebo pretrhnutie premlčacej doby pre pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Vo vzťahu k premlčaniu záložného práva poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2185/2009, z ktorého vyplýva, že záložné právo podlieha premlčaniu a je daná možnosť dovolať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samotnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Dodali, že vzhľadom na premlčanie zabezpečovanej pohľadávky je premlčané aj záložné právo. Naliehavý právny záujem žalobcov preukazovali tým, že i žalobcovia 3/ a 4/ ako dočasní vlastníci rodinného domu zapísané v katastri nehnuteľnosti majú naliehavý právny záujem na určení, že rodinný dom nie je zaťažený záložným právom, keďže existuje zjavná situácia právnej neistoty. Žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že sú dlžníkmi pohľadávky, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prospech žalobcov 3/ a 4/ a žalobca 1/ je zároveň výlučným vlastníkom rodinného domu v zmysle dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
8. Zo záverečnej reči žalovanej vyplýva, že zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka z úverovej zmluvy č. 2163487 zo dňa 22. januára 1996 v znení dodatkov 1 až 4, na základe ktorej poskytla právna predchodkyňa žalovanej žalobkyni 2/ ako dlžníčke strednodobý úver vo výške 1.200.000 niekdajších Sk. Vyhlásením o ručiteľskom záväzku z 22. januára 1996 prevzal žalobca 1/ ako ručiteľ ručenie. Zároveň v ten istý deň bola uzavretá i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a obmedzení prevodu nehnuteľností č. 1166. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalovanú vo výške vyčíslenej ku dňu účinnosti postúpenia sumou 592.630 niekdajších Sk. Dňa 18. mája 2000 žalobkyňa 2/ písomne uznala svoj záväzok v dôsledku čoho začala plynúť nová premlčacia doba. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K/101/2000 zo dňa 21. júla 2000 bol na majetok žalobcu 1/ vyhlásený konkurz a podľa § 20 ods. 7 z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel nárok právneho predchodcu žalovanej, a preto na základe podanej incidenčnej žaloby bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 54Cbi/161/2001 zo dňa 25. februára 2003 rozhodnuté, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi 1/ je uznaná v sume 22.177,80 eur. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/ zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ bol zaradený a následne v rámci konkurzného konania mal byť speňažený nehnuteľný majetok a to stavba rodinný dom súp. č. XX na pozemku parc. č. 62/3 zapísané na LV XXX k. ú. C. L., avšak uvedená stavba speňažená nebola a preto i po skončení konkurzného konania je naďalej zaťažená záložným právom žalovanej zriadeným na základe zmluvy zo dňa 22. januára 1996, V 300/96. Z dohody žalobcov 1/ a 2/ o vyporiadaní BSM vyplýva, že zmierom schváleným súdom bolo BSM žalobcov 1/ a 2/ vyporiadané a to tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prešiel i záväzok žalobkyne 2/ voči žalovanej v sume 668.128,42 niekdajších Sk, t.j. zostatok úveru. Uvedeným tak došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej zmluvy a záväzku z ručenia v zmysle vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Žalobca 1/ dobrovoľne svoj záväzok nesplnil a preto žalovaná po skončení konkurzného konania vedeného na majetok žalobcu 1/ sa domáhala svojho práva v exekučnom konaní. Právne dôvodila ustanovením § 408 Obz. majúc za to, že v prípade ak bolo právo v konaní priznané, nastáva premlčanie až po uplynutí 10-ročnej lehoty, lebo premlčacia doba do tejto doby spočíva podľa § 402 Obz.. Dodala, že exekučné konanie začalo pred uplynutím premlčacej lehoty dňa 18. januára 2010 a premlčacia lehota by uplynula až dňa 22. novembra 2010, kedy malo dôjsť k premlčaniu nároku žalovanej voči žalobcovi 1/ v zmysle odôvodnenia žaloby zo dňa 9. mája 2014. Zároveň namietla i aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ a 2/ majúc za to, že u nich absentuje naliehavosť právneho záujmu na požadovanom, keď žalobkyňa 2/ nie je a v čase podania žaloby ani nebola k predmetnej nehnuteľnosti v žiadnom vzťahu a vlastnícke právo žalobcu 1/ bolo na základe zmluvy o úvere č. 200815 zo dňa 20. júna 2008 a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.
júna 2008 a následne na základe zmluvy zo dňa 17. júna 2009 o postúpení pohľadávky a dočasného vlastníctva zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, č. V 4389/08 zo dňa 23. júna 2008 prevedené na žalobcov 3/ a 4/, teda ani žalobca 1/ nie je v čase podania žaloby vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Žalobcovia 3/ a 4/ v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky a dočasného vlastníctva zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2, ale ich nárok je pravdepodobne premlčaný a nepokúšali sa dosiahnuť jeho vymoženie.
9. Odvolací súd i po doplnení dokazovania považoval žalobu žalobcov 1/ až 4/ zhodne ako súd prvej inštancie za nedôvodnú, pričom sa však nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
10. Odvolací súd napriek opačnému názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 3/ a 4/ preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, ale i v zmysle § 137 písm. c) CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu . Žalobca 1/ ako vlastník nehnuteľnosti a žalobcovia 3/ a 4/ ako dočasní vlastníci nehnuteľnosti preukázali, že ich právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je naliehavý. Podaná určovacia žaloba žalobcu 1/ ako vlastníka a žalobcov 3/ a 4/ ako dočasných vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti je vhodný procesný nástroj ochrany ich práv. Požadovanou určovacou žalobou sa totiž môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, odstránenie neistoty vzťahu strán sporu. Naliehavý právny záujem nie je však daný u žalobkyne 2/, ktorá nie je vlastníčkou záložným právom zaťaženej nehnuteľnosti . Zrušenie konkurzu na majetok žalobcu 1/ síce spôsobilo opätovný vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo vyhlásením konkurzu, avšak zrušením konkurzu nie je dotknutá platnosť právnych úkonov vykonaných počas konkurzu, zostáva tak v platnosti dohoda o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov schválená súdom formou zmieru. Zrušením konkurzu sa nemôžu negovať rozhodnutia súdu. Žalobu žalobkyne 2/ bolo potrebné pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietnuť.
11. Základnou spornou otázkou je otázka či zabezpečovaná pohľadávka žalovanej voči žalobcovi 1/ je premlčaná. Z vykonaného dokazovania pred súdom prevej inštancie ale i z doplneného dokazovania odvolacím súdom bolo preukázané, že zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka z úverovej zmluvy č. 2163487 zo dňa 22. januára 1996 v znení dodatkov 1 až 4, na základe ktorej poskytla právna predchodkyňa žalovanej Slovenská sporiteľňa a.s. žalobkyni 2/ ako dlžníčke strednodobý úver vo výške 1.200.000 niekdajších Sk. Vyhlásením o ručiteľskom záväzku z 22. januára 1996 prevzal žalobca 1/ ako ručiteľ ručenie, v ten istý deň bola uzavretá i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a obmedzení prevodu nehnuteľností č. 1166. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila svoju pohľadávku na Konsolidačnú banku, t.č. na žalovanú vo výške vyčíslenej ku dňu účinnosti postúpenia sumou 592.630 niekdajších Sk. Dňa 18. mája 2000 žalobkyňa 2/ písomne uznala svoj záväzok. Následne uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K/101/2000 zo dňa 21. júla 2000 bol na majetok žalobcu 1/ vyhlásený konkurz, v rámci ktorého si žalovaná titulom ručenia dňa 20.9.2000 prihlásila pohľadávku vo výške 668.128,42 niekdajších Sk. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel nárok žalovanej a následne na základe incidenčnej žaloby žalovanej bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 54Cbi/161/2001-33 zo dňa 25. februára 2003 rozhodnuté, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi 1/ je oprávnená a zistená v sume 22.177,80 eur. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu 1/ zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/. Z dohody žalobcov 1/ a 2/ o vyporiadaní BSM formou zmieru schváleného súdom uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 29. marca 2004 č. k. 8C/113/2000 je zrejmé, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ bolo vyporiadané a do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prešiel záväzok žalobkyne 2/ voči žalovanej v sume 668.128,42 niekdajších Sk, t. j. zostatok úveru, čím došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej zmluvy a záväzku z ručenia v zmysle vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Žalobca 1 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom v prospech žalovanej. Pohľadávka žalovenej bola zaradená a následne v rámci konkurzného konania mal byť speňažený nehnuteľný majetok a to stavba rodinný dom súp. č. 36 na pozemku parc. č. 62/3 zapísané na LV XXX k.ú. C. L., avšak uvedená stavba speňažená nebola a preto i po skončení konkurzného konania je naďalej zaťažená záložným právom zriadeným na základe zmluvy zo dňa 22. januára 1996, V 300/96v prospech žalovanej. Žalobca 1/ dobrovoľne svoj záväzok nesplnil a preto žalovaná po skončení konkurzného konania vedeného na majetok žalobcu 1/ sa domáhala svojho práva v exekučnom konaní. Právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym.
12. Vzťahy Občianskeho zákonníka z č. 40/1964 Zb. (O.z.) v znení neskorších zmien a doplnkov a Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Ob.z.. v znení neskorších zmien a doplnkov sú v súlade s § 1 ods. 2 Ob.z. vzťahom lex specialis derogat legi generalis. To znamená, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, musia sa použiť predpisy občianskeho práva.
13. Podľa §100 ods. 2 alinea druhá O.z. záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
14. Podľa §387 ods.1 Ob.z. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
15. Podľa § 407 ods.1 alinea prvá Ob.z. ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.
16. Podľa § 400 Ob.z. zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
17. Podľa § 402 Ob.z. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
18 . Podľa § 20 ods. 7 z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.
19. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa 2/ dňa 18.mája 2000 uznala svoj záväzok a týmto dňom v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 407 ods.1 Ob.z. začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba. Podaním zo dňa 14.9.2000 právna predchodkyňa žalovanej prihlásila v rámci konkurzného konania svoju pohľadávku. V zmysle uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C 113/2000 z 29.3.2004, ktorým bol schválený zmier o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu 1 a žalobkyne 2 prešiel do výlučného vlastníctva žalobcu 1 záväzok žalovanej, čím došlo k zlúčeniu záväzku z úverovej zmluvy a záväzku z ručenia. Premlčacia doba tak začala plynúť dňom 18.mája 2000, prestala plynúť prihlásením pohľadávky žalovanej v rámci konkurzného konania, teda od 14.9.2000 /tjs. uplynuli len necelé štyri mesiace/ a znova začala plynúť až odo dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzného konania sp.zn. 2K101/00 tjs. dňa 18.11.2006. Teda ku dňu začatia exekučného konania sp.zn. 11Er420/2010 tjs. 18.1.2010 premlčacia doba neuplynula, uplynuli len tri roky a necelých 6 mesiacov.
20. Podľa § 105 z.č. 7/2005 Z.z. na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zručení konkurzu správca uloží na súde. Začatím exekučného konania premlčacia doba opäť prestala plynúť.
21. Ust. § 387 až 408 Obz. neupravuje, teda absentuje akákoľvek úprava premlčacích lehôt judikovaných pohľadávok ako je to upravené v § 110 ods. 1 O.z.. Úprava subsidiarity Občianskeho zákonníka voči Obchodnému zákonníku je všeobecným pravidlom, ktoré však neplatí bezvýhradne a teória obchodného práva je nejednotná, pozná aj tzv. komplexnú úpravu niektorých inštitútov Obchodného zákonníka. Z komentára JUDr. K. G., PhD. k Obchodnému zákonníku vyplýva, že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má napriek určitej polemike a pochybnostiam, ktoré sa občas v odbornej literatúre objavili, charakter komplexnej úpravy a subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka je až na výnimočné prípady vylúčené.
22. Podľa § 408 Obz. ak bolo právo v konaní priznané, nastáva premlčanie až po uplynutí 10-ročnej lehoty, lebo premlčacia doba do tejto doby spočíva podľa § 402 Obz.
23. Obchodný zákonník má síce v § 408 ods. 1 zakotvené všeobecné obmedzenie premlčacej lehoty, ktorú obchodnoprávna teória označuje ako tzv. absolútnu premlčaciu lehotu. Táto lehota plynie bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia Obz. a trvanie absolútnej lehoty je 10 rokov od momentu, kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať. Obchodný zákonník vytvoril ochranný mechanizmus pre veriteľa pre prípad, že počas prebiehajúceho súdneho konania by došlo k uplynutiu absolútnej premlčacej lehoty, v takom prípade má totiž veriteľ, pokiaľ v konaní uspel, možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie tak,
aby návrh bol podaný do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť po uplynutí absolútnej objektívnej lehoty, alebo ktoré nadobudlo právoplatnosť neskôr ako tri mesiace pred uplynutím absolútnej premlčacej lehoty. Je však nutné prihliadnuť i na spočívanie premlčacích lehôt, keď pod týmto pojmom sa rozumie taký stav neplynutia lehôt, kedy z dôvodu uplatnenia subjektívneho práva u príslušného orgánu premlčacia lehota neplynie. Po skončení súdneho konania premlčacia lehota podľa § 110 O.z. sa pretrhne a právoplatnosťou rozhodnutia začne plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota. Otázka premlčania judikovaných pohľadávok v obchodných vzťahoch v odbornej literatúre nezostala bez povšimnutia, keď napr. Doc. JUDr. E. D., Csc., vo svojom komentári uvádza, že na premlčanie práva priznaného rozsudkom, rozhodcovským nálezom, prípadne schváleným zmierom nemožno podporne aplikovať 10- ročnú premlčaciu lehotu podľa § 110 O.z., keď Obchodný zákonník obsahuje špeciálne vecné riešenie, keď podľa § 402, § 403 ods. 1 Obz. dochádza k tomu, že zahájením príslušného konania prestala premlčacia doba bežať. Podľa § 408 ods. 1 Obz. potom bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka, teda i bez ohľadu na § 402, § 403 ods. 1 Obz. skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, kedy začala znova plynúť. Premlčacia doba, ktorá prestala bežať a nie je určené, že by jej beh pokračoval, nemôže pre právo priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodcovského orgánu skončiť skôr ako uplynutím uvedenej obmedzujúcej doby 10 rokov. Časť právnych teoretikov zastáva názor, že ak by právoplatne priznané právo malo za následok založenie novej 10-ročnej premlčacej doby, potom by toto ustanovenie strácalo zmysel. S týmto názorom však nesúhlasí JUDr. K. G., PhD., ktorá uvádza, že Obchodný zákonník neobsahuje jednoznačnú úpravu plynutia premlčania v súvislosti s právom, pri ktorom premlčacia doba prestala plynúť v súlade s § 402 a nasl., a následne vo veci rozhodlo rozsudkom, teda právo bolo priznané, keď v tomto prípade by správne malo byť aplikované i v zmysle I. D. ust. § 110 ods. 1 O.z. vyvodzuje z ust. § 405 Obz., ktoré neupravuje spočívanie, ale prerušenie premlčania. Na spočívanie premlčacej doby v dôsledku uplatnenia práva podľa § 402 a § 403 Obz. nadväzuje prerušenie premlčacích lehôt v dôsledku priznania práva súdom, premlčacia doba teda začne plynúť odznova, avšak je limitovaná uplynutím maximálnej premlčacej doby podľa § 408. Takáto konštrukcia je i pre odvolací súd najprijateľnejším riešením.
24. Odvolací súd sa teda priklonil k riešeniu otázky premlčacích lehôt judikovaných pohľadávok v tom smere, že adjudikovanie pohľadávky musí mať nejaký dosah na plynutie premlčacích lehôt a ak súd prizná pohľadávku, teda uzná existenciu práva veriteľa voči dlžníkovi, judikovaná pohľadávka je výsledkom procesu dokazovania pred súdom, ktorý judikovaním pohľadávky osvedčí jej existenciu a judikovanie pohľadávky má pre veriteľa za následok ukončenie trvania stavu, kedy dlžník mohol vznášať námietky voči jeho pohľadávke, pretože priznanie pohľadávky súdom právoplatným rozhodnutím vo veci jej existenciu ku dňu vyhlásenia meritórneho rozhodnutia jednoznačne deklaruje, pričom tento stav trvá, pokiaľ nedôjde k zmene rozhodnutia, ktorým bolo právo ad judikované. Povaha premlčacích lehôt pred právoplatným rozhodnutím slúži predovšetkým na ochranu dlžníka tým, že limituje veriteľa v lehote, v akej môže od dlžníka vymáhať splatnú pohľadávku a pretrhnutie premlčacej lehoty judikovaním pohľadávky by malo zasa chrániť a zvýhodniť veriteľa voči nezodpovednému dlžníkovi z dôvodu, že právo veriteľa sa jeho priznaním súdom stane nesporným. Neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by veritelia z judikovaných pohľadávok z občianskoprávnych vzťahov mali byť zvýhodnení oproti veriteľom z judikovaných pohľadávok z obchodnoprávnych vzťahov tým, že judikovaním občianskoprávnej pohľadávky sa premlčacia lehota pretrhne, zatiaľ čo s judikovaním obchodnoprávnej pohľadávky by žiaden takýto následok nebol spojený.
25. Odvolací súd za najvhodnejšiu metódu výkladu na zodpovedanie otázky premlčania judikovaných pohľadávok z obchodno-záväzkových vzťahov považoval metódu argumentum analogia legis a vzhľadom na podobnosť významu uznania záväzku v spojení s následkami adjudikovania práva je vhodné aplikovať na judikované pohľadávky z obchodno-záväzkových vzťahov, analogickú úpravu uznania záväzku v Obchodnom zákonníku, pričom i v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 6Obo/2/2007, sp. zn. 6Obo/312/2006, z ktorých vyplýva, že podľa § 392 ods. 1 prvej vety Obz. premlčacia doba pre práva z prihlásených pohľadávok na plnenie peňažného záväzku začala po prvý raz plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa mal začať s jeho plnením, avšak ak bolo právo priznané v súdnom konaní premlčacia doba ďalej neplynie a štvorročná premlčacia doba začne plynúť odznova. V danom prípade by v zmysle vyššie uvedeného začala plynúť nová lehota právoplatnosťou uznesenia o zrušení konkurzu na majetok žalobcu 1/ tjs. 18.11.2006 a neuplynula by do dňa začatia exekučného konania. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom je nesporné, že pohľadávka žalovanej nie je premlčaná , preto v zmysle § 100 ods.2 alinea druhá O.z. nie je premlčané ani záložné právo a preto i žalobu žalobcov 1, 3 a 4 bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
26. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní síce aktívna, náhradu trov konania si neuplatnila a nežiadala a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
28. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
29. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
30. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)