Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-40-2017.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: O. S., R.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: O. S., R.. XX.XX.XXXX, D. C. XXX/X, XXX XX I. O. A. S., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX I., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. O. zo sumy 80 eur na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 17.7.2017, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 17.7.2017 do 31.10.2017 v sume 35 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 2P/92/2011-28 zo dňa 31.1.2012 v časti výživného na mal. O.Á..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2017 domáhala zvýšenia výživného na mal. O. zo sumy 80 eur na sumu 300 eur.
2. Návrh odôvodnila tým, že jej príjem nepostačuje na všetky výdavky a neustále si musí požičiavať peniaze, nakoľko otec neplatí výživné riadne a včas. Maloletý má vážne zdravotné problémy, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky a stravu.
3. Matka bola na pojednávaní prítomná, na podanom návrhu trvala a žiadala zvýšiť výživné od 08/2017. Otec bol na pojednávaní prítomný a s podaným návrhom nesúhlasil. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/92/2011, potvrdením o príjme matky a otca, rozpisom nákladov a výdavkov matky, správou od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 23.08.20217, lekárskou správou zo dňa 20.09.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Naposledy bolo výživné na mal. O. upravené rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/92/2011 - 28 zo dňa 31.01.2012 (právoplatný dňa 06.03.2012). Predmetným rozsudkom súd rozviedol manželstvo
matky a otca a v rámci rodičovskej dohody, ktorú schválil určil výživné otcovi na maloletého vo výške 80 eur mesačne. Matka mala v tom čase netto mesačný príjem vo výške 555 eur a otcov priemerný mesačný príjem bol 717 eur. Matka predložila súdu rozpis nákladov na bývanie a na deti, v ktorom uviedla náklady vo výške 230 eur za nájom, plyn, elektrinu, pôžičku, internet a televíziu a vo výške 50 eur na mal. O. za poistenie, obedy a družinu.
6. V súčasnom období matka maloletého nezmenila svoj osobný stav. Otec maloletého býva s priateľkou v mestskom byte a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Š. S., R.. XX.XX.XXXX.
7. Matka má podľa potvrdenia od zamestnávateľa za mesiace 07/2017 - 09/2017 netto mesačný príjem 659,64 eur. Matka býva s mal. O. v trojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Matka mesačne spláca hypotéku vo výške 98 eur mesačne a jej ďalšie výdavky sú 57 eur za nájom, 25 eur elektrina, 67 eur plyn, 12 eur interne, 25 eur telefón a pôžička 22 eur mesačne. Ďalšími mesačnými výdavkami sú poistenie mal. O. vo výške 18,67 eur, poistenie navrhovateľky vo výške 34,51 eur a výdaje na stravu, kozmetiku a oblečenie.
8. Podľa potvrdenia predchádzajúceho zamestnávateľa otca bol jeho netto príjem za obdobie od 10/2013 do 07/2014 vo výške 587 eur mesačne. Otec je zamestnaný od 01.02.2017 vo firme v Českej republike a momentálne je jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 02/2017 do 06/2017 po prepočte vo výške 386,44 eur. Otec býva s priateľkou v jednoizbovom mestskom byte a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Š.. Podľa vyjadrenia otca má celkové výdavky na bývanie aj s energiami vo výške 140 eur. Ďalšími výdavkami sú náklady na škôlku 50 eur mesačne. Na pojednávaní uviedol aj to, že na mal. O. platí od 07/2017 130 eur mesačne a priateľka mu dáva sumu vo výške 30 eur, ktorou spláca nedoplatok na výživnom.
9. Mal. O. je v súčasnosti žiakom 7. ročníka základnej školy. Maloletý je astmatik a nosí okuliare, o čom matka doložila súdu aj potvrdenia od lekárky. Z potvrdenia lekárky K.. Q. mal súd preukázané náklady na liečbu mal. vo výške celkovo cca 15 eur. Matka k výdavkom maloletého uviedla ešte poplatky za ZRPŠ vo výške 30 eur, poistenie 18,67 eur, školské potreby v celkovej výške cca 30 eur a mesačne 30 eur na oblečenie.
10. Kolízna opatrovníčka navrhla otcovi určiť výživné podľa jeho možností a schopností a primerane na potreby dieťaťa.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa otcovi zo sumy 80 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne.
24. Pri skúmaní dôvodov navrhovateľky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného (dieťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda otca, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu zisťoval.
25. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
26. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 5 rokov (t. j. od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo matky a otca rozvedené a súčasne bolo určené aj výživné), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. Adriána došlo k zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky na jeho ošatenie, hygienu, avšak stále navštevuje základnú školu. Súd má za to, že jeho výdavky sa vo veľkej miere nezmenili, nakoľko ani nebolo v konaní preukázané, žeby mal maloletý neprimerane zvýšené výdavky spojené so školou, voľným časom alebo bežným životom.
27. Podľa vyjadrenia matky má otec zaplatené výživné za mesiace júl až september 2017 a predtým zaplatil naposledy v auguste 2016.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u otca došlo k zmene pomerov oproti roku 2012 (v r. 2007 nadobudol právoplatnosť rozsudok ktorým bolo manželstvo matky a otca rozvedené a súčasne
bolo určené aj výživné), kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na K.. O.. Priemerný príjem otca za obdobie od 02/2017 do 06/2017 po prepočte je vo výške 386,44 eur mesačne.
29. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu objektívny dôvod na zvýšenie výživného otcovi, ale nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Súd pri určovaní novej výšky výživného bral do úvahy skutočnosť, že otec momentálne zarába menej ako v predchádzajúcom období, keď bolo určované výživné vo výške 80 eur mesačne. Súd zároveň prihliadol aj na to, že otec dobrovoľne odmietol zamestnanie, v ktorom by zarobil viac ako v súčasnosti, čo v konečnom dôsledku aj na pojednávaní uviedol. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec sa na pojednávaní vyjadril, že od 07/2017 platí na mal. O. 130 eur mesačne. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet detí. Súd však pri určovaní výšky výživného bral do úvahy najmä to, že otec v súčasnosti zarobí v priemere 386 eur mesačne a prihliadol aj na mierne zvýšené náklady maloletého súvisiace s jeho vekom a zdravotným stavom. Na základe uvedeného súd zvýšil výživné na sumu 90 eur mesačne, čo považuje za primerané možnostiam a schopnostiam otca a rovnako je daná suma aj primeraná potrebám maloletého dieťaťa.
30. Súd zvýšil výživné otcovi od 17.07.2017, kedy bol doručený na súd návrh navrhovateľky a vyčíslil mu nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.07.2017 do 31.10.2017 v sume 35 eur (k sume 35 eur súd dospel nasledovným výpočtom: otec platí riadne mesačné výživné vo výške 80 eur a rozdiel medzi zvýšeným výživným 90 eur a pôvodným výživným 80 eur je 10 eur, čiže za mesiace august, september, október 2017 má otec nedoplatok 30 eur a za obdobie od 17.07.2017 do 31.07.2017 zaokrúhlene 5 eur, to znamená, že celkový nedoplatok otca za obdobie od 17.07.2017 do 31.10.2017 je 35 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom súd uložil otcovi zaplatiť jednorázovo v sume 35 eur.
31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli a zo spisu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a otca, lebo títo sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie zo strany kolízneho opatrovníka v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.