Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-80-2016.pdf
PDF · 86.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14Csp/80/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred sudcom Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Bratislava, Mýtna 48, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37927795 proti žalovanej: U. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom U., T. 22, o zaplatenie 603,53 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, Kežmarok žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 603,53 eur s prísl. a trovami konania, dôvodiac, že so žalovaná uzavrela zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX dňa 6.5.2013, na základe ktorej žalovanej poskytol celkovú sumu 686,40 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v 10 mesačných splátkach po 68,64 eur. Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu 68,44 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 26.10.2013 ju vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná dlžnú sumu doposiaľ neuhradila.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 14Csp/80/2016-40 zo dňa 11.4.2017 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a aby na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Bratislava, Mýtna 48. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.5.2017.
3. Žalovaná nepredniesla ani písomnú, ani ústnu obranu. Žaloba s poučením a výzvou jej bola doručená podľa § 116 ods. 2 CSP.
4. Súd vec prejednal podľa § 297 písm. b/ CSP bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
5. Súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o pôžičke zo dňa 6.5.2013 č. 20424196, Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2013, prehľadom splátok a úhrad, návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.1.2017, vrátane časti príslušnej prílohy, uznesenia zo dňa 11.4.2017, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku a žalovaný uzavreli dňa 6.5.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté finančné plnenie vo výške 686,40 eur. Žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu splácať v 10 mesačných splátkach po 68,64 eur. Ročná úroková sadzba fixná je v zmluve uvedená vo výške 58,61 %, RPMN vo výške 58,61 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 36,73 %. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume 558,99 eur, termín konečnej splatnosti je 3/2014. Podľa VOP splátky úveru boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je uvedené inak. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaná žalobcovi celkovo uhradila sumu 68,64 eur. Podľa VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Pôvodný žalobca listom zo dňa 26.10.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Žalovaná oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú úhradu dlhu prevzala dňa 5.11.2013. V lehote uvedenej žalobcom dlžnú sumu neuhradila. V konaní si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 603,53 eur, ktorý podľa žalobcu predstavuje neuhradenú časť úveru.
7. V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, Kežmarok postúpená spoločnosti: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Bratislava, Mýtna 48. Navrhol, aby súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, Kežmarok a na jeho miesto vstúpila spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Bratislava, Mýtna 48. Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a.s.. Uznesením zo dňa 14Csp/80/2016-40 zo dňa 11.4.2017 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Bratislava, Mýtna 48. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.5.2017.
8. Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou ,t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014.
12. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník - ObchZ), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch ako osobitným predpisom, riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovení by sa teda malo posúdiť aj premlčanie práva. Súčasne však, keďže ide aj o zmluvu spotrebiteľskú (§ 1,3,4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v plat. znení) podlieha prejednávaný zmluvný vzťah aj pod právnu úpravu ustanovení, § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom
od 1.4.2015, článok II, článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z ( ďalej len OZ). Podľa § 52 ods. 2 veta prvá OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. To znamená, že citovaná právna úprava diktuje použitie Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy, ktoré sú absolútnym obchodom, ak je splnená podmienka, že jej použitie je na prospech spotrebiteľa. Právna úprava právnej skutočnosti premlčania je odlišne upravená čo do dĺžky, ale aj jej plynutia v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a beží odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 397 ObchZ je premlčacia doba štyri roky. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 2 OZ je na prospech žalovaného ako strany sporu prejednávaného zmluvného vzťahu v postavení spotrebiteľa dať prednosť režimu Občianskeho zákonníka pred režimom Obchodného zákonníka.
15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku pariaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
16. Dátum poslednej splátky úveru bol dňa 8/2013. Premlčacia doba začala plynúť dňa 21.6.2013 a uplynula v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka dňom 21.8.2016 najneskôr (10 mesačných splátok, splatnosť 21. dňa toho - ktorého mesiaca, začína plynúť lehota 21.6.2013, u každej zvlášť a uplynula najneskôr 21.8.2016). Právny predchodca žalobcu uplatnil svoj nárok žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2016, t.j. po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ). Na strane žalovaného sa jedná o fyzickú osobu nepodnikateľa a tým v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Nárok žalobcu by sa z dôvodu premlčania podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v plat. znení stal nevymáhateľným, a to je dôvod, pre ktorý by súd žalobu zamietol.
17. Vo vzťahu k úrokom za poskytnutý úver a úrokom z omeškania v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že úroky ako aj úroky z omeškania sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku, t. j. istiny nevrátenej časti úveru, nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov a úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine .Vzhľadom na premlčanie istiny je potom premlčaný aj nárok žalobcu na úroky, poplatky, ako aj úroky z omeškania, a to v celom rozsahu. Súd preto návrh žalobcu zamietol z dôvodu premlčania v časti príslušenstva pohľadávky, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Vo veci mal súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu (jeho právneho predchodcu) o pôžičku a na základe žiadosti mu žalobca (jeho právny predchodca) poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.
20. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovanému na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože sporové strany možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve (ale ani v Obchodných podmienkach) dohodnuté. Žalobca si preto mohol uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola podaná dňa 7.10.2016, z čoho vyplýva, že pohľadávka bola premlčaná, preto súd žalobu zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal nahradiť trovy konania žalovanej, no keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanej trovy konania nevznikli, nebolo by jej možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.