Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/54/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 18566/12, o vymoženie 1.533,91 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 12Er/1047/2012 - 25 zo dňa 30. júna 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo zdôvodnil aplikáciou § 3, § 4, § 30 ods. 1 a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) a § 103, § 135 ods. 1, § 251 ods. 4, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil s názorom uvedeným v náleze Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13.04.2011 a dospel k záveru, že existujú pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora pre jeho pomer k oprávnenej z dôvodu, že oprávnená bola v minulosti jeho zamestnávateľom. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor ešte nebol poverený vykonaním exekúcie, súd I. inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená prostredníctvom právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla námietky voči preskúmaniu exekučného titulu. K aplikácii nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 322/2010 z 13.04.2011 súdom I. inštancie uviedla, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré nemá všeobecnú platnosť a súdy ním v iných konaniach nie sú viazané, pričom zároveň poukázala na uznesenia okresných súdov, v ktorých skonštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Namietla, že skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávnenej sama o sebe nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a dôvod na jeho vylúčenie. Navyše sa jednalo len o jej radového zamestnanca. Poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99 z 23.09.1999 podľa ktorého skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom účastníka konania, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti. Ďalej poukázala i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR publikované pod č. 1882 v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR č. 8/2009, podľa ktorého skorší pracovný pomer pracovníka správneho orgánu u účastníka správneho konania nemôže byť bez ďalších, k tomu pristupujúcich skutočností, považovaný za dôvod pochybností o zaujatosti menovaného pracovníka. Zároveň oznámila súdu meno nového súdneho exekútora JUDr.

Ivana Nestora, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP''), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu I. inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Predmetom exekučného konania vedeného na súde I. inštancie pod sp. zn. 12Er/1047/2012 bolo vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 1.533,91 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 09089/11 zo dňa 03.10.2011. Napadnutým uznesením súd I. inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu I. inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

9. Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom. Exekučný súd v rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmava súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak zistí ich rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

10. Podľa § 3 EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

11. Podľa § 4 EP činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.

12. Podľa § 5 ods. 1, 2 EP v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (ods. 1). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (ods. 2).

13. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 EP exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (ods. 1). Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada (ods. 2). Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (ods. 3). Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora (ods. 4). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok (ods. 5). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel (ods. 6).

14. Súd I. inštancie v rámci preskúmavania žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.08.2012 dospel k záveru, že tento je v zmysle ust. § 30 ods. 1 EP vylúčený z vykonávania exekúcie, pretože bol v minulosti zamestnancom oprávnenej. Vzhľadom na túto skutočnosť jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie bol oprávnený v rámci skúmania zákonnosti žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 EP), zaoberať sa aj otázkou vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora vychádza zo zásady nestrannosti zakotvenej v § 3 EP. Vylúčenie nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, postačí, že daná okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že je zaujatý.

16. V náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 Ústavný súd SR konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 EP predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 EP. Inak povedané, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávnenej), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 EP povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 EP). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 EP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu (čl. 2 . Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.

17. Hoci nález Ústavného súdu SR nie je všeobecne záväzným, je potrebné ho vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa výslovne týka exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a spája sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorým je v tomto konaní oprávnená. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. už nebol zamestnancom oprávnenej. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávnenej, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci.

18. V spojení s uvedeným konštatovaním odvolací súd je toho názoru, že je potrebné dbať na ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a oprávnenou narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod na subjektívnu zaujatosť. Pokiaľ ide o názory iných súdov SR, na ktoré poukazovala oprávnená, odvolací súd nimi nie je viazaný, preto sa k rozhodnutiam týchto súdov nevyjadruje.

19. Súd I. inštancie postupoval správne, keď otázku vylúčenia súdneho exekútora riešil už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu hospodárnosti konania by totiž bolo nadbytočným exekútorovi najprv udeliť poverenie a až potom, keď poverený exekútor môže začať vykonávať úkony exekučnej činnosti, rozhodovať o jeho vylúčení. Keďže dôvody vylúčenia súdneho exekútora boli súdu známe už pri rozhodovaní o udelení poverenia, bol správny postup súdu I. inštancie, keď v rámci skúmania zákonnosti žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia, jeho žiadosť z dôvodu vylúčenia pre zaujatosť zamietol.

20. Oprávnená v odvolaní uviedla, že odstraňuje vadu, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá tým, že oznamuje meno nového exekútora, ktorý má byť poverený vykonaním exekúcie, a to JUDr. Ivan Nestor. V tejto fáze exekučného konania však nie je možné postupovať podľa § 30 ods. 11 EP, ktorý upravuje postup po vylúčení súdom už povereného súdneho exekútora. V predmetnej veci sa súd I. inštancie otázkou zaujatosti súdneho exekútora zaoberal ako otázkou predbežnou, v rámci skúmania zákonnosti žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup podľa § 30 ods. 11 EP prichádza do úvahy v prípade, že súd poverí súdneho exekútora vykonávaním exekúcie a tento bude následným rozhodnutím súdu vylúčený z jej vykonávania, potom je oprávnená povinná navrhnúť iného exekútora, ktorého súd poverí ďalším vykonávaním exekúcie.

21. Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

22. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP vyplýva, že súd posudzuje súlad so zákonom troch základných dokumentov, a to žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Hoci oprávnená v odvolaní navrhla poveriť vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, tento jej úkon nemožno v predmetnom konaní považovať za relevantný, pretože v danom prípade chýba základná listina, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní o udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, a tou je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora o udelenie poverenia v predmetnej veci. Bez existencie žiadosti tohto súdneho exekútora, nie je možné o jeho poverení rozhodovať. V predmetnom konaní je rozhodované o žiadosti o udelenie poverenia podanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., preto oprávnenou navrhnutého súdneho exekútora nemožno vykonaním exekúcie v tomto konaní poveriť.

23. Rovnako nie je možné ani navrhnutie nového exekútora oprávnenou považovať za návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 10 EP. Uvedené ustanovenie síce hovorí, že oprávnený môže navrhnúť zmenu súdneho exekútora kedykoľvek v priebehu exekučného konania, avšak z ustanovenia § 44 ods. 11 EP vyplýva, že zmeniť exekútora možno len za predpokladu, že tento už bol poverený. V predmetnej veci však súdny exekútor nebol dosiaľ poverený, preto oznámenie mena nového súdneho exekútora nemožno považovať ani za návrh na zmenu exekútora.

24. Pokiaľ ide o námietky oprávnenej o prekročení právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní rozhodcovského konania a nedostatočného zistenia skutkového stavu, tieto sú celkom zjavne nedôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo založené na dôvodoch, ktoré oprávnená v odvolaní namietla (exekučný súd nepreskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu). Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnená podáva obdobné odvolania v konaniach, v ktorých exekučné súdy po preskúmaní exekučného titulu dospeli k záveru, že tento je pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nulitný a ako exekučný titul nespôsobilý, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tento prípad však v preskúmavanej veci nešlo.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil, keď povinnosťou súdu I. inštancie bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 262 .

26. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .