Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoPr-4-2016.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoPr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne A. O., nar. X.X.XXXX, bytom I., Z. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Námestie sv. Mikuláša 29, proti žalovanej Q., právne zastúpenej JUDr. Petrom Baláškom, advokátom so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova 48, o zaplatenie 1.918,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Cpr/1/2013-103 zo dňa 18.3.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni na účet JUDr. Stanislava Lamparta, advokáta, n á h r a d u t r o v odvolacieho konania vo výške 89,91 Eur do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.918,62 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne: zo sumy 118,30 eur za obdobie od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,30 eur za obdobie od 1.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 108,82 eur za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, trovy konania vo výške 535,34 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 115,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobkyne v tomto konaní vo výške 420,34 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia mzdy za obdobie mesiacov jún 2012 až december 2012 v celkovej výške 1.918,62 eur a úrokov z omeškania. K obrane žalovanej s poukazom na obsah predložených kópií príjmových pokladničných dokladov a predložených výplatných listín súd poznamenáva, že táto je z pohľadu súdu čisto účelová v snahe zbaviť sa povinnosti plnenia mzdových nárokov žalobkyni. Samotná žalovaná v trestnom konaní pri výsluchu 14.7.2014 uviedla, že podpisy na príjmových pokladničných blokoch nie sú jej, musel ich niekto sfalšovať. Ďalej podľa žalovanej pri jej výsluchu v trestnom konaní dňa 9.10.2014 dokladom o vyplatení mzdy pani O. je písanka ktorá bola predložená (pozn. v trestnom konaní) a ktorej podpisy „ona uznala za svoje“ pri preberaní finančných prostriedkov. Takúto „písanku“ žalovaná v celom konaní nepredložila. Súd tiež nemôže v tejto veci za relevantné považovať ani závery znaleckých posudkov znalca H.. Q. podaných v trestnom konaní, nakoľko tento vychádzajúc z času, kedy bol na ich podanie v trestnom konaní pribratý, nepochybne vychádzal zo „zrekonštruovaného účtovníctva“ žalovanej.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, keďže žalovaná nepreukázala skutočné vyplatenie mzdy a jej náhrad žalobkyni požadovaných ňou v tomto konaní, pričom samotná výška jednotlivých nárokov za tie-ktoré mesiace nebola ani len spochybňovaná, súd podanej žalobe v celom rozsahu čo do žalovanej istiny, ako aj úrokov z omeškania z jej jednotlivých častí vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že žalobkyňa viedla neprehľadné účtovníctvo. Súd prvej inštancie mal k dispozícii tri konečné sumy nevyplatenej mzdy, a to od žalobkyne, Q. K., ktorá vykonala rekonštrukciu účtovníctva a od znalca v trestnom konaní. Namietala tiež nevykonanie znaleckého posudku z odboru písmoznalectva s tým, že je potrebné znalecký posudok vykonať k spravodlivému rozhodnutiu súdu a na tomto posudku trvá. Spolu s odvolaním predložila písanky, v ktorých bola vedená evidencia výberu finančných prostriedkov žalobkyňou a iné písomnosti s podpisom žalobkyne. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalobkyne považuje za neopodstatnené. Podstatnú časť odvolania venuje žalovaná tomu, že vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok z odboru písmoznalectva. Za celý čas trvania sporu nebola žalovaná schopná predložiť súdu originály príjmových pokladničných dokladov. Rovnako „rekonštruované účtovníctvo" od Q. K. nemožno považovať za ani len čiastočne objektívne posúdenie stavu. Menovaná mohla možno niečo dávať do kopy v účtovníctve žalovanej, ale vychádzala iba z jej zadania a vychádzala iba z dokladov, ktoré jej dala p. T. a tá iste dala iba také doklady, ako jej to vyhovovalo. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny v celom rozsahu potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov celého konania vrátane trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je dôvodné.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňuje sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05), dodáva:
7. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010)
8. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že jej nebola zo strany žalovanej, jej bývalej zamestnávateľky, vyplatená mzda. Na druhej strane žalovaná tvrdí, že žalobkyni mzdu vyplatila. V tomto prípade sa uplatňuje tzv. negatívna dôkazná teória, podľa ktorej od nikoho nemožno žiadať preukazovanie neexistencie určitých skutočností, a zároveň dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že jej mzda nebola vyplatená, je povinnosťou žalovanej predložiť dôkazy preukazujúce vyplatenie mzdy.
9. V priebehu konania žalovaná predložila na preukázanie svojich tvrdení o vyplatení mzdy kópie príjmových pokladničných dokladov č. 94/2012, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/ XXXX a XX/XXXX (č.l.14 -15 spisu). O týchto pokladničných dokladoch žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.7.2013 (č.l. 55 spisu) uviedla, že ona ich nevypisovala, následne na výsluchu v trestnom konaní dňa 14.7.2014 a 9.10.2014 vyhlásila, že podpisy na týchto pokladničných dokladoch nie sú jej, niekto ich musel sfalšovať (č.l. 39 a 44 vyšetrovacieho spisu). Týmito vyhláseniami sama žalovaná spochybnila ňou predložené dôkazy. Rovnako aj Q. K., ktorá vykonávala rekonštrukciu účtovníctva na výsluchu v trestnom konaní dňa 21.10.2014 (č.l. 156 vyšetrovacieho spisu) uviedla, že tieto príjmové pokladničné doklady sa v zrekonštruovanom účtovníctve nenachádzajú. Príjmové pokladničné doklady č. XX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX a XX/XXXX, resp. ich kópie, preto nepreukazujú vyplatenie mzdy žalovanou žalobkyni.
10. Ďalej žalovaná predložia výplatné listiny č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX (č.l. 30 až 36 spisu). Q. K. na výsluchu v trestnom konaní dňa 21.10.2014 (č.l. 157 vyšetrovacieho spisu) k spomínaným výplatným listinám uviedla, že tieto vidí prvýkrát, nemá ich zaúčtované v účtovníctve firmy Q., pričom pokiaľ vie, takéto výplatné pásky boli vystavené len do mesiaca 5/2012 a následne sa výplaty viedli iba v zošitoch, ktoré neboli vedené v súlade so zákonom o účtovníctve.
11. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/20160614>, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V priebehu konania žalovaná opakovane poukazovala na „písanky“, v ktorých sa evidovalo okrem iného aj vyplácanie miezd, avšak tieto písanky predložila až spolu s podaným odvolaním. Súd nemá za preukázané, že by ich žalovaná bez svojej viny nemohla predložiť už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Rekonštrukcia účtovníctva prebiehala v období od mája 2013 do novembra/decembra 2013 a doklady vydané za účelom trestného konania boli žalovanej vrátené dňa 22.12.2014 (č.l. 398 vyšetrovacieho spisu). Žalovaná bola taktiež riadne poučená v zmysle ust. 120 ods. 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Navyše, právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 18.3.2016 sám uviedol, že že nie je možné vykonať grafologické skúmanie.
12. Žalovaná namieta aj nevykonanie znaleckého dokazovania v odbore písmoznalectvo. Vykonanie znaleckého posudku však nie je možné bez predloženia originálov príjmových pokladničných dokladov a spomínanej „písanky“, čo žalovaná v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie neurobila, aj keď jej v tom nebránili žiadne objektívne prekážky, čím sama zmarila možnosť vykonať znalecké dokazovanie.
13. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že protokol o výsledku kontroly Inšpektorátu práce V. taktiež neobstojí, nakoľko z predloženej fotokópie nie je jasné, z akých účtovných dokladov inšpekcia vychádzala. Navyše, samotný záver inšpekcie nie je pre súd záväzný.
14. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)
16. Berúc do úvahy príjmové pokladničné doklady (ktorých pravosť bola spochybnená samotnou žalovanou), výplatné listiny (ktoré spochybnila Q. K.), znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní znalcom H.. Q. (ktorý nevychádzal z pôvodného, ale zo zrekonštruovaného a opraveného účtovníctva), odvolací súd nemá za preukázané vyplatenie mzdy žalobkyni. Na uvedenom nič nemení ani výpoveď svedka B. U., ktorý na pojednávaní dňa 15.7.2013 (č.l. 56) uviedol, že čo sa týka mzdy za mesiace jún 2012, august až december 2012, k tomu sa vyjadriť nevie. Taktiež uviedol, že pri vyplácaní miezd on osobne nebol. V prospech žalovanej nesvedčia ani zistené rozdiely na nedoplatku, resp. preplatku na mzde žalobkyne, kde podľa znalca H.. Q. je rozdiel medzi mzdou podľa mzdového listu v sume 2 129,73 eur a vyplatenou mzdou podľa výdavkových pokladničných dokladov zaúčtovaných v peňažnom denníku v sume 1 670 eur (nedoplatok na čistej mzde je 351,69 eur), a rozdiel medzi mzdou podľa mzdového listu v sume 2 129,73 eur a podľa príjmových pokladničných dokladov nezaúčtovaných v peňažnom denníku, podpísaných zamestnankyňou prevzatie v hotovosti v sume 2 138,62 eur (preplatok 8,89 eur, č.l. 194 vyšetrovacieho spisu). Podľa rekonštrukcie účtovníctva bolo žalobkyni vyplatených o 545,70 eur viac. Tieto rozdielne názory na reálnu výšku (ne)vyplatenej mzdy žalobkyni len potvrdzujú, že účtovníctvo je v takom zanedbanom stave, že sa z neho nedá jednoznačne určiť skutočná vyplatená mzda, v dôsledku čoho ani tieto dôkazy nevyznievajú dôveryhodne. Všetky spomínané dôkazy v spojení s výpoveďami ďalších svedkov v trestnom konaní, ktorým rovnako ako žalobkyni nebola zo strany žalovanej vyplatená mzda, vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú, že by mzda žalobkyni bola vyplatená. 17. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie priznal úspešnej žalobkyni náhradu účelne vynaložených trov. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP.). 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,91 eur (1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu a 81,33 + režijný paušál vo výške 8,58 eur).
19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).