Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-188-2017.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/188/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: V. proti žalovanej: H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. januára 2017, č.k. 11C/134/2015-84, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol. Žalovanej - bývalej manželke žalobcu náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu prvej inštancie preddavkované trovy vo výške 50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 149 ods. 1, 3 Obč. zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo zrušené rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. marca 2012, č.k. 10P/23/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. apríla 2012. Konštatoval, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podal žalobca dňa 07.04.2015, z ktorého dôvodu návrh nie je premlčaný. Konštatoval, že žalobca sa návrhom, ktorý bol v priebehu konania zmenený, domáhal o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.068,05 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodil, že v priebehu konania zaplatil úver v V., ktorý bol splatený žalobcom dňa 26.05.2015 a postupne splácal úver poskytnutý vo Y.. Tvrdil, že o oboch úveroch žalovaná vedela, pretože z úveru poskytnutého V.. bola hradená dovolenka a bežné náklady na domácnosť a z druhého úveru poskytnutého Y.. bolo zakúpené auto, ktoré neskôr predali a bolo zakúpené iné auto a tento úver bol tiež použitý na bežné výdavky. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, tvrdila, že vedela o jednom úvere, kde bola spoludlžníčkou. Išlo o úver poskytnutý peňažným ústavom Y., ktorý sa zaviazal splácať žalobca tak, ako sa vyjadril v konaní o príspevok na rozvedenú manželku. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výpovedí oboch bývalých manželov - strán sporu vyplynulo, že počas trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, išlo o bytové zariadenie, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a toto bytové zariadenie bolo kúpené jednak z peňazí, ktoré dostala žalovaná zo spoločnosti W., kde skončila pracovný pomer a tiež z peňazí, ktoré mali zo svadby. Okrem toho bol kúpený televízor a osobné motorové vozidlo. Tieto veci boli zakúpené zo spoločných prostriedkov, neboli predmetom vyporiadania. Predmetom vyporiadania boli len úvery poskytnuté za trvania manželstva manželom - stranám sporu na základe úverovej zmluvy s V.. dňa 28.05.2009 a s Y.. 21.06.2011. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuviedol na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, teda neuviedol hnuteľné veci, ktoré tiež patria do širšieho vyporiadania majetku, ktoré
získali manželia počas trvania manželstva. Žalobca uviedol len zostatky úverov, pričom v priebehu konania jeden úver splatil v V. a druhý úver, zostatok z tohto úveru splácal peňažnému ústavu Y.. Mal za to, že tieto bolo potrebné vyporiadať ako celok, to znamená, že žalobca mal uviesť všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. aj hnuteľné veci a nielen dlhy, ktoré v čase podania žaloby ešte existovali. V odôvodnení svojho uznesenia zároveň uviedol, že konanie pre späťvzatie žaloby 2. a 3. výroku v pôvodnej žalobe nezastavil z dôvodu, že žalovaná so späťvzatím nesúhlasila. Záverom uviedol, že mal za to, že celá žaloba bola podaná nedôvodne, preto ju v celom rozsahu zamietol. O trovách konania štátu vzniknutých za informáciu z peňažného ústavu V. rozhodol podľa § 259 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaný v konaní úspešný nebol a žalovaná si trovy konania neuplatnila.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby tento zmenil tak, „že podaný návrh v celom rozsahu zamietne.“ V podanom odvolaní poukazoval na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť výroku, konkrétne výrokovej časti I. napadnutého rozhodnutia s tým, že konajúci súd uviedol, že návrh zamieta bez bližšej špecifikácie vo výrokovej časti svojho rozsudku. Dôvodil, že nie je zrejmé, aký navrhovaný nárok v predmetnom konaní sa zamieta, a to vzhľadom na niekoľko žalobných návrhov jeho žaloby. Ďalej poukazoval na to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s otázkou možnosti vyporiadania záväzkov (dlhov) patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej. Nepovažoval za správnu a právne konformnú argumentáciu súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že súd nemôže vo svojom rozhodnutí vyporiadať iba časť BSM, ale že musí vyporiadať majetok ako celok. Trval na tom, že medzi žalobcom a žalovanou došlo čiastočne v časti hnuteľných vecí k vzájomnému mimosúdnemu vyporiadaniu BSM. Uvedené však nesmie byť podľa jeho názoru na jeho ujmu. Naopak, musí mu byť umožnené domáhať sa vyporiadania BSM v časti dlhov a záväzkov (pasív) súdnou cestou, nakoľko žalovaná sa v tejto veci opakovane odmietla vyporiadať. Argumentáciu súdu prvej inštancie považuje za nesprávnu a nelogickú s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 22Cdo/1122/2006 zo dňa 23.05.2007. Uviedol, že má výhrady aj voči tvrdeniu súdu prvej inštancie, že súd nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať majetok, ktorý patrí do BSM, nakoľko počas celého konania sa ani raz nedomáhal, aby boli takéto skutočnosti zo strany súdu prvej inštancie zisťované. Trval na tom, že od podania žaloby žiadal vyporiadať iba záväzky patriace do BSM, a to pohľadávku od spoločnosti V. ako aj pohľadávku od spoločnosti Y. pričom mimosúdne vyporiadanie hnuteľných vecí nebolo ani sporou otázkou, ale ani predmetom súdneho konania. Zdôrazňoval, že v žiadnom prípade nepožadoval jednak vyporiadať hnuteľné, prípadne nehnuteľné veci, a jednak, aby súd prvej inštancie zisťoval prípadný majetok jeho osoby a žalovanej patriaci do ich BSM. Čo sa týka oboch záväzkov, ktoré požadoval vyporiadať, naďalej trval na tom, že tieto patria do BSM žalobcu a žalovanej, nakoľko vznikli počas ich manželstva, žalovaná o nich vedela, boli uhrádzané z peňažných prostriedkov patriacich do ich BSM a boli použité na úhradu spoločných nákladov jeho osoby a osoby žalovanej a ich maloletého dieťaťa. Mal za to, že uvedené bolo preukázané dôkazmi, ktoré v predmetnom konaní predložil, resp. ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie na základe jeho návrhov. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa ďalej nesprávne vyporiadal aj s otázkou potreby vyporiadať v predmetnom konaní aj ďalšie veci patriace do BSM s poukazom na to, že dlhy a záväzky sa nemôžu vyporiadať samostatne, ale musia sa vyporiadať spoločne so všetkými ostatnými vecami. Mal za to, že v tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal aj so všeobecnými princípmi občiansko-právnych vzťahov, a to vyporiadať si predmet svojich vzťahov mimosúdnou cestou (s poukazom na autonómnu vôľu účastníkov občiansko-právnych vzťahov) a len sporné veci riešiť prostredníctvom autoritatívnych rozhodnutí civilných súdov. Súdu prvej inštancie vytýkal zároveň nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukazovala na tú skutočnosť, že v podanom odvolaní žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ako alternatívny odvolací petit žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podaný návrh v celom rozsahu zamietne. Žalovaná považuje alternatívny odvolací petit žalobcu za nezrozumiteľný, nakoľko sa domáha zamietnutia svojho návrhu, ktorý v konečnom dôsledku aj zamietnutý bol. Zastávala názor, že súd prvej inštancie správne, vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, že spoločné dlhy možno vyporiadať v rámci BSM medzi účastníkmi len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, žalobu zamietol, keďže predmetom vyporiadania boli len úvery poskytnuté za trvania manželstva manželom, na základe úverovej zmluvy s V.. dňa 28.05.2009 a s Y. dňa 21.06.2011. Názor súdu prvej inštancie považuje za správny s tým, že
aj keď Občiansky zákonník nemá ustanovenia o tom, ako treba vyporiadať spoločné dlhy manželov, je to možné podľa ustálenej súdnej praxe vykonať použitím analógie, ktorá na vyriešenie tohto problému jednoznačne smeruje k použitiu ust. § 149 a § 150 Obč. zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že aj keď podľa ust. § 143 Obč. zákonníka predmetom BSM sú len veci (nie spoločné dlhy), nič nebráni bývalým manželom, resp. súdu rozhodnúť aj o vyporiadaní spoločných dlhov (pôžičiek úverov), avšak len za predpokladu, že pri takomto širšom vyporiadaní sa budú vyporadúvať aj existujúce spoločné aktíva. Vyslovila názor, že vyporiadanie pasív samo o sebe význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam je nemožné meniť vzájomné vzťahy spoludlžníkov, ktoré sú jednoznačne dané v súdenom prípade samotnými úverovými zmluvami, ktoré uzatvorili s jednotlivými poskytovateľmi úverov. Za situácie, keď žalobca nenavrhol vyporiadať žiadny majetok, ktorý by patril do BSM, nie je možné vyporiadať ani spoločné dlhy strán sporu.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností (právnych i skutkových) uvádzaných v podanej žalobe, počas priebehu konania, ako aj v podanom odvolaní. Zároveň uviedol, že podaným odvolaním sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie, pričom v podanom odvolaní v tomto smere došlo výlučne len k písacej chybe. Tvrdenia žalovanej považuje za nesprávne, účelové, majúce za cieľ zbavenie sa jej zodpovednosti za záväzky, resp. pohľadávky, ktoré vznikli za trvania manželstva, a z ktorých bola jej osoba materiálne a finančne uspokojovaná počas trvania manželstva a BSM. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že dlhy a záväzky manželov nepatria do BSM a z uvedeného dôvodu ich nemožno vyporiadať samostatne bez aktív, prípadne hnuteľných či nehnuteľných vecí. Argumentáciu súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že súd nemôže vo svojom rozhodnutí vyporiadať iba časť BSM, ale že musí vyporiadať majetok ako celok, považuje za nesprávnu a právne nekonformnú.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť.
6. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak zanikne BSM tak, ako tomu bolo v danom prípade, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov.
7. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej potreby slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka).
8. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.
9. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom.
10. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučne len k dlhom, ktoré strany sporu nadobudli za trvania manželstva. Na uvedenom zotrvával aj v podanom odvolaní, keď trval na tom, že predmetom konania - sporu nebolo vyporiadanie hnuteľných, prípadne nehnuteľných vecí. Zdôrazňoval, že nepožadoval vyporiadať hnuteľné, nehnuteľné veci a ani to, aby súd prvej inštancie zisťoval majetok patriaci do BSM. Zdôrazňoval, že žiadal vyporiadať iba dva záväzky patriace do BSM. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie spočívajúcu v tom, že súd nemôže vyporiadať iba časť BSM, ale že musí vyporiadať majetok ako celok.
11. Podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka, zákonom č. 131/1982 Zb. sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa dovtedajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež v súvislosti s doplnením § 149 Občianskeho zákonníka o ods. 4 z dôvodu právnej istoty a bezpečnosti občiansko-právnych vzťahov.
12. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 4CDo/147/2011 je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však uplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umožňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umožňuje odchýliť sa od ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je totiž BSM vyporiadavané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Nemožno ani vylúčiť, že k dohode účastníci pripoja prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM.
13. Pokiaľ sa však týka vyporiadania len spoločných dlhov strán sporu (úverov), tak ako tomu je aj v danom spore, k tomu je potrebné uviesť, že súdna prax zastáva stanovisko, že tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi stranami sporu len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencii aktív.
14. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v rámci BSM vyporiadať medzi stranami len pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom výlučnom majiteľovi toho, ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty, ako aj osobe preberajúcej ten, ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd zmení vnútorné podiely pomerov exmanželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom zohľadní nové pomery aktív. Aj v danom prípade vyporiadanie pasív BSM je úzko späté s vlastníckymi pomermi k aktívam.
15. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal vyporiadania len spoločných dlhov (a na tomto konaní zotrvával aj v odvolacom konaní), súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície tvoriace súčasť BSM, ktoré strany sporu urobia predmetom konania. Pokiaľ by súd prvej inštancie vyporiadal v rámci vyporiadania BSM výlučne dlhy strán sporu bez toho, aby bolo vykonané širšie vyporiadanie BSM, nepostupoval by správne.
16. Z výroku napadnutého rozsudku, ako aj z jeho odôvodnenia nepochybne vyplýva, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu je aj odvolacia námietka žalobcu, ktorou dôvodil, že nie je zrejmé, aký navrhovaný nárok súd prvej inštancie zamietol, nedôvodná.
17. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súd SR i Ústavného súdu SR.
18. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).