Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/231/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore medzi žalobcom: Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina a žalovanou: Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 4.626,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/205/2016-63 zo dňa 07.04.2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

II. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalovaná m á voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 15C/205/2016-63 zo dňa 7.4.2017 zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.972,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.972,44 eur od 29.12.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej povolil žalovanému splácať dlh v splátkach a v časti výroku o trovách konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na aktuálnu judikatúru iných súdov, ktorý nekorešponduje s právnym záverom rozsudku súdu prvej inštancie, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie i vytýkaného údaja, preto takýto záver odvolateľ považuje za neopodstatnený a nedôvodný. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu, ktorý povolil splácať dlžnú sumu v splátkach. Opäť poukázal na aktuálnu judikatúru a to konkrétne rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016 z 1.3.2017, kde súd uviedol, že z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., resp. § 232 ods. 2 vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku, je zásadne paričná lehota 3 dni. Je pravdou, že vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť aj dlhšiu lehotu, no pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu, než 3 dní. Podľa odvolateľov v danom prípade nie je možné prihliadnuť na pomery žalovanej, najmä na skutočnosť existencie ďalších dlhov žalovanej, pretože žalobca má nepochybné právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Rovnako nesúhlasí ani

s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania, pretože odvolateľ má za to, že bolo dôvodné mu priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. Zároveň, aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. K podanému odvolaniu nebolo podané vyjadrenie žalovanej.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V časti nenapadnutej odvolaním, ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, keď výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Preto odvolací súd ako súd druhej inštancie konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože je v ňom uvedený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom je opísaný priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citácia právnych predpisov, ktoré boli aplikované na prejednávaný prípad a z ktorých súd prvej inštancie vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery aj zodpovedajúcim spôsobom vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na judikatúru iných súdov, odvolací súd poznamenáva, že táto judikatúra nie je pre odvolací súd záväzná, pretože nebola prijatá ako zjednocujúce stanovisko Najvyšším súdom SR. Preto poukazovanie na rozhodnutia iných súdov je v tomto prípade právne irelevantné a odvolací súd naň prihliadať nemohol.

9. Za danej skutkovej situácie, keď súd prvej inštancie zhodne so súdom odvolacím mal nepochybne preukázané, že preskúmavaná zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 a to konkrétne uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, nakoľko zmluva obsahuje len výšku RPMN, ďalej neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve je uvedená len jedna suma splátky vo výške 75,85 eur a z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru, koľko na splátku úrokov a koľko na prípadnú splátku poplatkov, keď uvedené nie je zrejmé a nemožno to zistiť ani z úpravy anuitného splácania vychádzajúc z bodu 2.5.3. obchodných podmienok pre úvery občanov s účinnosťou od 30.5.2014, aj podľa odvolacieho súdu pre absenciu týchto zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani pokiaľ ide o jeho rozhodnutie o povolení možnosti splácať dlh vo forme mesačných splátok v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. V prípade žalovanej ide o osobu, ktorá sa nachádza v nepriaznivej sociálnej situácii, keď nepochybne preukázala, že je

poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 113,80 eur, pričom len za nájom platí sumu 200,- eur, čo bolo preukázané z pripojenej nájomnej zmluvy a má veľký problém so splácaním samotného nájmu, ktorý presahuje jej invalidný dôchodok, pričom má ďalšie výdavky na lieky a to vo výške 20,- eur mesačne. Správne preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 232 ods. 3 určil dlhšiu lehotu na plnenie tak, že povolil žalovanej splácať priznanú sumu voči žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 50,- eur s tým, že v prípade omeškania s úhradou splátok nastane splatnosť celého zostatku dlhu naraz.

11. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani v časti výroku o náhrade trov konania. Nepochybne úspech žalobcu predstavoval priznaný nárok vo výške 3.972,44 eur, keď pôvodne uplatňoval 4.626,25 eur, čo v percentuálnom vyjadrení je 86 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu, ktorým súd tento zamietol, teda vo výške 14 %, preto čistý úspech žalobcu predstavuje 86 % - 14 % = 72 %. Preto správne priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 72 %.

12. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430