Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_6Co-184-2017.pdf
PDF · 97.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/184/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej F. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v A., O. XX, o zaplatenie 619,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.03.2017 č. k. 36C/188/2016-81
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu v rozsahu sumy 122,02 € s príslušenstvom zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 619,92 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 24,96 € od 26.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 29,35 € od 26.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 67,71 € od 26.9.2012 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 497,90 € od 26.8.2013 do zaplatenia. Nárok žalobcu vyplýval zo zmluvy č. 5613890 zo dňa 28.03.2012, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaná, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu.
3. Citujúc ust. § 162 ods. 1 písm. a/, b/, § 162 ods. 3 a § 297 písm. b/ CSP dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania je nedôvodný.
4. Súd konštatoval, že nemá pochybnosti o ústavnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., preto nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Uviedol, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Procesný postup podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP sa použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie strana sporu, dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Poznamenal, že aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu alebo dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán.
5. Žalobu vo veci samej právne posúdil podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 3 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a/, b/, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní verejných služieb, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, a preto s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. preskúmal ex offo tento právny vzťah. Dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti o zaplatenie 122,02 € s príslušenstvom nie je dôvodný, nakoľko je premlčaný. Konštatoval, že faktúra č. 7207101216 bola splatná dňa 25.7.2012, faktúra č. 7208156352 bola splatná dňa 25.8.2012 a faktúra č. 7209219000 bola splatná dňa 25.09.2012. Počnúc dňom 26.7.2012 (resp. 26.8.2012, 26.9.2012) mohol právny predchodca, resp. žalobca, uplatniť svoj nárok na súde. Dňa 26.7.2015 (resp. 26.8.2012, 26.9.2012) tak uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca doručil žalobu súdu dňa 10.12.2015, teda v čase, keď bol jeho nárok v tejto časti premlčaný. Poznamenal, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené s účinnosťou od 13.6.2014 (správne 01.05.2014 poznámka odvolacieho súdu) zákonom č. 102/2014 Z.z., pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Dané ustanovenie je procesným ustanovením a orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie nároku aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Preto bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a na premlčanie prihliadať ex offo.
7. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,90 € súd uviedol, že z podanej žaloby a predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť, na základe ktorých konkrétnych skutočností žalobca dospel k záveru, že žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v uplatnenej výške. Samotná faktúra č. XXXXXXXXXX nepreukazuje odôvodnenosť nároku na zmluvnú pokutu. Pre neunesenie dôkazného bremena súd žalobu v tejto časti zamietol.
8. K predloženej dohode o uznaní a úhrade pohľadávky v splátkach súd poznamenal, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať nekalé podmienky a zmluvné podmienky musia byť pre spotrebiteľa zrozumiteľné. Podpis dohody o uznaní a úhrade pohľadávky v splátkach je znevýhodňujúcim právnym úkonom, realizovaným žalobcom v neprospech spotrebiteľa (žalovanej). Žalobca vnútil žalovanej podpis dohody o uznaní a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorej text bol vopred definovaný a za ktorým je zreteľná snaha žalobcu obísť ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k premlčaniu a zmluvnej pokute ukladanej právnym predchodcom žalobcu. Táto dohoda je nielen formulárovým dokumentom, ale má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok dlhu. Skutočným cieľom je uznanie dlhu, ktorého podstata je v rozpore s dobrými mravmi a tým zároveň predĺženie premlčacej doby na uplatnenie žalovaného nároku, vrátane súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Dlžník takúto dohodu, ktorej obsah nemohol prakticky ovplyvniť, podpisuje s cieľom dosiahnuť splátky svojho dlhu, o ktorom žalobca vie, že jeho existencia je založená na nekalej praktike. Rozhodne nie je v záujme žalovanej ako spotrebiteľa predĺžiť plynutie premlčacej doby, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko by si tak zhoršila svoje postavenie v spore so žalobcom. Takéto konanie je v rozpore s ustanovením § 3 OZ a nepožíva ochranu súdu. Preto súd na túto dohodu pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v spore úspešná vo výške 100%, ale žiadne trovy jej nevznikli, preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, v rozsahu 122,05 € s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobe vyhovel, resp. zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalobca poukázal na to, že dňa 28.2.2015 žalovaná podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi, vzniknutý zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v dohode špecifikovaný číslami faktúr vo výške 619,92 € s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v dohode. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a
prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, tzn., že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Citujúc § 110 ods. 1 OZ žalobca zdôraznil, že podpisom dohody došlo k naplneniu ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej desaťročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Teda, aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú vyššie uvedené účinky. V následnej časti odvolania žalobca poukázal na rozdielnosť účinkov a rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ a ust. § 558 OZ. Žalobca konštatoval, že žalovaná podpisom dohody prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po splatení záväzku nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Okrem toho žalovaná dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak by s jej obsahom nesúhlasila. Ide o prejav slobodnej vôle žalovanej, ktorá si je vedomá svojho záväzku uzavrieť so žalobcom predmetnú dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. Zároveň žalobca poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno ani pri najmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných praktík. V danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu, a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Konanie žalovanej nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Následne žalobca poukázal na nasledovné rozhodnutia: rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2015 sp.zn. 2 Co 862/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.3.2014 sp.zn. 6 Co 252/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.3.2014 sp.zn. 9 Co 35/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.6.2014 sp.zn. 9 Co 41/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.5.2014 sp.zn. 11 Co 187/2014, rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 28.7.2014 sp.zn. 25 Co 84/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.3.2014 sp.zn. 7 Co 82/2014, z ktorých citoval príslušné časti, týkajúce sa premlčania pri uznaní dlhu.
12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
14. Rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a vo výroku, ktorým žalobu v rozsahu sumy 497,90 € s príslušenstvom zamietol, nebol napadnutý odvolaním žalobcu ani žalovanej, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 367 ods. 1,2 CSP).
15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v rozsahu sumy 122,02 € s príslušenstvom zamietol (ďalej napadnutý výrok).
16. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2017 o 12,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
18. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/, CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP; z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
23. Presvedčivé a vecne správne sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne platnosti Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 28.02.2015 (ďalej len „dohoda“). Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku v rozsahu sumy 122,02 € s príslušenstvom, ako aj k záveru o neplatnosti dohody, čo nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby.
25. Z formy a obsahu dohody uzavretej medzi stranami sporu je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený. Dopisoval do predtlače iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnila.
26. Obsahom vyššie uvedenej dohody je viacero právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon, dohoda o splátkach a dohoda o uzavretí doložky o mediácii ako dvojstranné právne úkony. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože nemôžu mu byť jasné kategórie uznania záväzku, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu označenú ako „Dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach“, nemusí si byť vedomý právnych následkov ďalších úkonov, ktoré sú v tejto dohode obsiahnuté, vrátane uznania záväzku.
27. Jednoznačne možno uzavrieť, že nebola to žalovaná, ktorá mala záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo jej postavenie ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 28.03.2012, z ktorého dôvodu sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že sa jedná o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva ochranu súdu.
28. Vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi stranami sporu, ktorá bola označená ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, odvolací súd konštatuje, že žalobca pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody konal v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka, keď pod zámienkou uzavretia dohody o úhrade pohľadávky v splátkach (ponuky splátok) vynútil na žalovanej uznanie záväzku, čím zhoršil jej postavenie v dôsledku predĺženia premlčacej doby.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že úmyslom žalobcu bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. S poukazom na vyššie uvedené je dojednanie o uznaní záväzku neplatné, z ktorého dôvodu toto uznanie nemalo za následok začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dôvodne prihliadol na premlčanie nároku s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a keďže pohľadávka sa stala splatnou dňom 25.07.2012 (resp. 25.08.2012, 25.09.2012) a žalobou bola uplatnená na súde až dňa 10.12.2015, vzhľadom na premlčanie nároku nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
32. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, ak žalobu (aj) v rozsahu sumy 122,02 € s príslušenstvom zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
33. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto výroku ako vecne správny potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však preukázateľne nevznikli, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).