Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-17-2013.pdf
PDF · 110.41 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: BETA - CAR, s. r. o., so sídlom Drevárska č. 23/1649, Pezinok, IČO: 34 127 224, zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíková 17, Bratislava, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská č. 48, Bratislava IČO: 35 850 370, o zaplatenie 60.158,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.300,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37.300,96 Eur odo dňa 13. 09. 2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 01. 2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 60.158,50 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu Č.. K. o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, vrátane odpadových vôd z iných vodných zdrojov, vôd z povrchového odtoku a ich prečistenie v čistiarni odpadových vôd. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01. 05. 2007. Podľa čl. 4.1 Zmluvy žalobca mal povinnosť oznámiť žalovanému zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke. Listom zo dňa 21. 08. 2012 žalobca upozornil žalovaného na fakt, že vody z povrchového odtoku nie sú odvádzané do verejnej kanalizácie. Pracovníkmi žalovaného bola následne vykonaná kontrola odberného miesta Č.. XXX-XXX a bolo zistené, že odpadové vody a vody z povrchového odtoku nie sú odvádzané kanalizačnou prípojkou zaústenou do čističky odpadových vôd, ale sú odvádzané odbočkou do miestneho potoka. Na základe toho žalovaný k 30. 06. 2012 pozastavil fakturáciu nákladov a písomne žalobcovi oznámil, že k tomuto dňu odstupuje od Zmluvy podľa bodu 7.2 z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia. Faktúra za mesiac júl 2012 Č.. XXXXXXXXX bola stornovaná a dobropis bol žalobcovi zaslaný poštou. Mal za to, že odpadové vody nikdy neboli odvádzané kanalizačnou prípojkou, ale boli od začiatku odvádzané odbočkou do miestneho potoka a teda plnenie zo Zmluvy bolo od začiatku nemožné.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení s nárokom uvedeným v žalobe nesúhlasil, žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú a uviedol, že v súlade s § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Rovnako v zmysle § 26 ods. 1 písm. g/ cit. zákona má vlastník povinnosť oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odovzdaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Žalobca nepredložil žalovanému povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v súlade s § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, odporca v dobrej viere uzatvoril Zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žalobcom a fakturoval mu za poskytnutie tejto služby poplatky v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň uplatnil aj námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na plnenia realizované pred 01. februárom 2011 a úroky z omeškania navrhoval priznať dňom 29. 01. 2013.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o dodávke pitnej vody Č.. K. o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, výpisom z Obchodného registra, Prílohou č. 1 k Zmluve, odstúpením od zmluvy zo dňa 12. 09. 2012, rozhodnutím z 11. 01. 2006, žiadosťou u vydanie bezdôvodného obohatenia z 16. 11. 2012, doručenkou, prehľadom faktúr, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise.
5. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pridržiaval podanej žaloby a uviedol, že žalovaný neoprávnene fakturoval žalovanú sumu, nakoľko splašková a zrážková voda odtekala priamo do potoka. Žalobca sa o tejto okolnosti dozvedel až neskoršie, pričom predmetnú zmluvu uzatváral v dobrej viere s tým, že mu zo zákona taká povinnosť vyplýva. Žalovaný fakturuje množstvo odvádzanej vody v priemere X.XXX kubických metrov, kedy dodávka pitnej vody pre žalobcu predstavuje priemerne XX kubických metrov vody mesačne. Ide o malé množstvo, ktoré sa spotrebováva a pri takom malom množstve je malá koncentrácia znečisťovania. Žalovaný nebol oprávnený fakturovať od času, kedy je prečerpávacia stanica nefunkčná. Ani ďalší okolitý znečisťovatelia neplatia faktúry žalovanému za splaškové a odpadové vody.
6. Žalobca pred súdom uviedol, že priemyselný areál v Pezinku odkúpili od predchádzajúceho majiteľa Z. C., S.. X.. F... Predchádzajúci majiteľ v spolupráci s mestom vyhlásili kanalizáciu, ktorá bola vo vlastníctve predchádzajúceho majiteľa za verejnú a doposiaľ nebol stanovený správca tejto kanalizácie. Zmluvy uzatvárali podľa zmlúv, ktoré boli uzatvárané s predchádzajúcim majiteľom. Zistili však, že skoro päť rokov platili za odvod splaškových a zrážkových vôd s tým, že žalovaný nie je schopný prečistiť vodu. Bez prevádzky prečerpávacej stanice nie je možné, aby sa voda z kanalizácie dostala do siete žalovaného. Existuje však havarijné potrubie, cez ktoré sa voda odvádza do miestneho potoka a obchádza tak prečerpávaciu stanicu. Ostatné spoločnosti žalovanému neplatia. Podľa jeho názoru prečerpávacia stanica zostala vo vlastníctve predchádzajúceho majiteľa, ktorý ju ale nie je povinný prevádzkovať. Odkúpiť čerpaciu stanicu nemohli, pretože je súčasťou verejnej kanalizácie, takú povinnosť ani nemajú. Odkúpili iba vnútropodnikovú kanalizáciu.
7. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu pred súdom uviedol, že trvá na svojom písomnom stanovisku a ohľadne malého množstva odpadových vôd, ktoré nie je potrebné prečisťovať, právne predpisy upravujú, že je možné odpadové vody bez prečistenia vypúšťať do recipienta, bola uzatvorená zmluva a nemali vedomosť, že prečerpávacia stanica bola odstavená. Podľa jeho názoru je zvláštne, ak niekto kúpi areál bez vrátane vnútornej kanalizácie a nekúpi prečerpávaciu stanicu, ktorá je potrebná na to, aby sa odpadové vody, ktoré vznikajú na jeho vlastníctve likvidovali s platnými predpismi. Ihneď ako sa ozval právny zástupca žalobcu došlo k prešetreniu a k následnému zastaveniu fakturácie. Vyzvali žalobcu, aby v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z .o vodách predložil súhlas s nakladaním s odpadovými vodami a zároveň aby preukázal odkedy je predmetná prečerpávacia stanica nefunkčná, čo žalobca nevykonal.
8. Rozsudkom zo dňa 11. 12. 2013 pod Č.. D..: XXC/XX/XXXX-XX, súd uložil žalovanému o. i. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60.158,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 60.158,50 Eur odo dňa 30. 06. 2012 do zaplatenia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, zrušil uznesením zo dňa 29. 12. 2016 Č.. D..: XCo XX/XXX-XXX rozsudok prvej inštancie a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie.
9. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 11. 12. 2013 pod Č.. D..: XXC/XX/XXXX-XX, súd pristúpil k skúmaniu správnosti a opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku, námietky žalovaného o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na strane žalobcu, námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal od kedy je odpojený od verejnej kanalizácie, vznikom bezdôvodného obohatenia a začiatkom plynutia premlčacej doby.
11. Súd na odstránenie nedostatkov právneho a skutkového posúdenia veci uvádzaných v uznesení odvolacieho súdu nariadil pojednávanie.
12. Podľa ustanovenia § 2 pís. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len "zákon č. 442/2002 Z. z."), na účely tohto zákona sa rozumie verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd.
13. Podľa ustanovenia § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z., vlastník verejnej kanalizácie je povinný uzatvoriť zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu, záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
14. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z., vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.
15. Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., vlastník verejnej kanalizácie uzatvorí zmluvu, ak žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu spĺňa technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a kapacita verejnej kanalizácie to umožňuje.
16. Podľa ustanovenia § 26 písm. g) zákona č. 442/2002 Z. z., odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
17. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd a geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
18. Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 OZ, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, je neplatný.
19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa ustanovenia § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
23. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31. 01. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Podľa ustanovenia bodu 2.1 Zmluvy Č.. K. o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd (ďalej len "zmluva"), dodávateľ sa zaväzuje za nižšie uvedených podmienok uskutočňovať dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzať odpadové vody verejnou kanalizáciou, vrátane vôd z iných vodných zdrojov, vôd z povrchového odtoku a prečistiť ich v čistiarni odpadových vôd.
28. Podľa ustanovenia bodu 2.3 zmluvy, dodávka vody kvalitou a množstvom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
29. Podľa ustanovenia bodu 4.1 zmluvy, odberateľ je povinný umožniť dodávateľovi alebo ním povereným osobám vstup na nehnuteľnosť k zisteniu stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, oznámiť dodávateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle.
30. Podľa ustanovenia bodu 7.2 zmluvy, ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, alebo ak nebudú dodržané zmluvou stanovené podmienky, môžu zmluvné strany od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie musí byť doručené druhej strane najneskôr 30 dní pred požadovaným skončením dodávky a odberu pitnej vody.
31. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu Č.. K. o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, predmetom ktorej bolo uskutočňovanie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, vrátane odpadových vôd z iných zdrojov, vôd z povrchového odtoku a ich prečistenie v čistiarni odpadových vôd. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01. 05. 2007. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, bolo povinnosťou strán sporu uzatvoriť zmluvu, ak vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Žalovaný nepreukázal, že disponuje povolením príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami a preto bol povinný uzatvoriť so žalovaným Zmluvu o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, povinnosť ktorá tomuto vyplývala zo zákona a teda s prihliadnutím na záväzkové vzťahy vznikajúce podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb., medzi podnikateľskými subjektmi v rámci
výkonu ich podnikania, súd dospel k záveru, že na daný záväzkový vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka (povinnosť uzatvoriť zmluvu vyplývala zo zákona), preto sa nemohol stotožniť s návrhom žalobcu, že takýto vzťah je potrebné posudzovať podľa obchodného zákonníka, najmä čo sa týka premlčacej doby, ktorá je podľa žalobcu 4-ročná v zmysle zákona č. 513/1991 Zb.
32. Listom zo dňa 21. 08. 2012 žalobca upozornil žalovaného, že vody z povrchového odtoku nie sú odvádzané do verejnej kanalizácie. Po vykonaní kontroly odberného miesta Č.. XXX-XXX bolo zistené, že odpadové vody, splaškové vody z povrchového odtoku nie sú odvádzané kanalizačnou prípojkou zaústenou do čističky odpadových vôd, pričom sú odvádzané do miestneho potoka. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný k 30. 06. 2012 pozastavil fakturáciu nákladov a oznámil žalobcovi, že k uvedenému dňu odstupuje o Zmluvy podľa bodu 7.2 z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia. Žalobca pritom odvádzal žalovanému faktúry od 01. 05. 2007, faktúra za mesiac júl 2012 Č.. XXXXXXXXX bola žalovaným stornovaná. Na pojednávaní konanom dňa 26. 06. 2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že o skutočnosti vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa obohatil na úkor žalobcu dozvedel 5 dní pred týmto dátumom, t. j. dňa 16. 08. 2012. Súd zastáva názor, že v danom prípade plnenie zo strany žalovaného bolo nemožné od počiatku uzavretia zmluvy. Verejnou vyhláškou Obvodného úradu životného prostredia v Pezinku Č.. K..XXXX/X-XX/XXXX-A. z 11. 01. 2006 bola predmetná kanalizácia klasifikovaná ako verejná. Predchádzajúci majiteľ PC EKON, s. r. o. nehnuteľnosti v roku 2006 odpojil predmetnú verejnú prečerpávaciu stanicu od elektrickej energie a znemožnilo sa tak jej riadne fungovanie. Išlo tak o faktickú nemožnosť plnenia od počiatku, pričom poskytnuté plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie.
33. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzok, ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa obohatil, vydať to, o čo sa obohatil, a tomu korešpondujúce právo toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Preto námietky žalovaného, že k bezdôvodnému obohateniu došlo aj porušením právnych povinností žalovaného, že žalobca nemá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd iným spôsobom ako do verejnej kanalizácie a taktiež že žalobca nepreukázal od kedy je odpojený od verejnej kanalizácie, nie je v zmysle vyššie uvedeného právne významné.
34. V zmysle § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Citované ustanovenie § 451 ods. 2 OZ vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Jedným z foriem bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. V danom prípade plnil žalobca žalovanému na základe neplatného právneho úkonu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah. Ide o všeobecne vyjadrenú zásadu, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd na túto prihliadol s tým, že žalobca preukázateľne listom zo dňa 21. 08. 2012 upozornil žalovaného na skutočnosť, že vody z povrchového odtoku z nehnuteľnosti na Drevárskej ulici č. 23 v Pezinku nie sú odvádzané do verejnej kanalizácie. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 26. 06. 2017 uviedol, že o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto ho spôsobil sa žalobca dozvedel dňa 16. 08. 2012. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže na dátum splatnosti tak, ako je tomu v prípade začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 ods. 2 OZ, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto sa obohatil, pričom nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia netvorí jeden celok. V tejto súvislosti nie je právne významné, že oprávnený z bezdôvodného obohatenia sa o uvedených skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr pri vynaložení potrebnej starostlivosti a nie je ani právne významné, či oprávnený z bezdôvodného obohatenia mal také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva podľa ktorej plnil, je neplatná.
35. Deň nasledujúci po dni kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto sa na úkor žalobcu obohatil, predstavuje okamih uplynutia subjektívnej premlčacej doby, t. j. nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia pred dňom 17. 08. 2010 súd vyhodnotil ako premlčané vzhľadom k námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného, vo zvyšku súd žalobu z uvedeného dôvodu
zamietol. Súd teda prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným, avšak nemohol sa stotožniť s návrhom žalovaného ohľadom premlčania práva vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi dňom nasledujúcim po dni podania žaloby a to z dôvodu vyššie uvedeného.
36. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
37. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje záväzkový vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na koho úkor sa iný obohatil (oprávnený), a dlh tomu, kto obohatenie získal (povinný). V prípade, ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch, ide o peňažný dlh, ktorý ak nie je splnený riadne a včas, vzniká oprávnenému ako veriteľovi právo požadovať od povinného ako dlžníka úroky z omeškania. Uplatnenie práva na úroky z omeškania nepredstavuje samo o sebe výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný listom zo dňa 12. 09. 2012 odstúpil od Zmluvy Č.. K. o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd v zmysle ustanovenia § 575 OZ a bodu 7.2 zmluvy, bez ohľadu na to, ku ktorému dňu žalovaný odstúpil od predmetnej zmluvy (vzhľadom k zastaveniu fakturácie). Následkom odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že sa zmluva zrušuje od samého počiatku. V právnych vzťahoch účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo, čím sa "od začiatku" obnovujú ich práva a povinnosti. Zákon tu počíta s tým, že účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vyporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení a teda bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi to čo od žalobcu prijal titulom bezdôvodného obohatenia, najskôr dňom kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel, t. j. dňom odstúpenia od zmluvy. Súd vzhľadom k uvedenému posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania dňom nasledujúcim po dni odstúpenia od zmluvy, t. j. dňom 13. 09. 2012 sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi (avšak nie vzhľadom na moment odstúpenia od zmluvy, nakoľko od neplatnej zmluvy nemožno odstúpiť vzhľadom k tomu, že nikdy nevznikla, ale na ten moment, že žalovaný sa najskôr týmto okamihom, po preverení si stavu vypúšťania vody mimo verejnej kanalizácie, dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o povinnosti vydať toto žalobcovi). Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovaná zo strany žalobcu žalovanému dňa 24. 10. 2012, doručená žalovanému dňa 29. 10. 2012, kedy za odlišných okolností by súd aplikoval ustanovenia § 563 OZ a vznik nároku na úroky z omeškania by priznal prvého dňa po tom, čo o plnenie žalobca žalovaného požiadal.
38. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu 37.300,96 Eur žalobcovi doposiaľ neuhradil, dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a teda podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 87/1995 Z. z. je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba bola v rozhodnom období stanovená na 0,75% p. a.
39. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 40. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov a súčasne považuje súd
za potrebné zdôrazniť, že účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia nie je kompenzácia nezavinených škôd a ani zmierňovanie majetkových krívd, ale vydanie majetkového prospechu na ktoré nevznikol nárok s prihliadnutím na premlčaciu dobu vydania bezdôvodného obohatenia.
41. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. 1. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 60.158,50 € s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu 37.300,96 Eur s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je vo výške 62,00% (60.158,50 Eur/ 37.300,96 Eur x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 22.857,54 Eur. Vzhľadom k predmetu konania je to 38,00% (22.857,54 €/ 60.158,50 € x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 24,00% (62,00% - 38,00%). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24,00%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).