Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-442-2016.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/442/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 49, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, proti žalovaným: X. E. E., F.. X.X.XXXX, T. R. F. E., C. XXX, X. E. T., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., J. Č.. XX, o zaplatenie 9.700,95 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 6.5.2016 č.k. 18C 324/2012-182 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania Združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: XX XXXX XXX.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 9.700,95 eur, ktorého sa voči žalovaným domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný v 1.rade uzavrel zmluvu s jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a.s. na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur. Tento si neplnil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach a ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcov jeho dlh činil 9.800,95 eur. Nárok voči žalovanému v 2.rade zakladal titulom jeho ručiteľského záväzku.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané uzavretie zmluvy medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalovaným v 1.rade dňa 21.11.2005 na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička v sume 6.638,78 eur, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 153,72 eur s tým, že konečná splatnosť úveru bola určená na deň 10.11.2010. Konštatoval, že žalovaný v 1.rade sa dostal so splácaním úveru do omeškania a právnemu predchodcovi žalobcu takto vznikla pohľadávka voči nemu v celkovej výške 9.800,95 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok Slovenská sporiteľňa ako pôvodný veriteľ postúpila dňa 21.10.2010 túto pohľadávku na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o.. Táto spoločnosť následne zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 1.12.2010 postúpila pohľadávku na žalobcu. Postúpenie bolo žalovanému oznámené 3.1.2011. Obsah uvedenej zmluvy súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na námietku vznesenú v konaní vedľajším účastníkom na strane žalovaných spočívajúcu v tvrdení o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na skutočnosť, že na neho bola postúpená pohľadávka z neukončeného
bankového úveru, ako na osobu, ktorá nie je bankou, čo je možné realizovať iba v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti jednotlivých splátok úveru zo strany pôvodného veriteľa, teda banky. Z toho vyvodil, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou zo dňa 26.10.2010 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, u ktorých nedošlo k predčasnej splatnosti. Z tohto dôvodu považoval zmluvu o postúpení za neplatnú a ako dôvodnú preto vyhodnotil aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovaní mali v konaní úspech, títo však trovy konania nežiadali. Uviedol, že náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaných, ktorému súd priznal 100% náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a tomuto náhradu trov konania nepriznať. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a písm. f/ O.s.p.. V odvolaní poukázal na to, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o trovách konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne touto zásadou, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, napriek tomu, že tento nepreukázal, že tieto boli vynaložené účelne. Uviedol, že tento už v minulosti vstúpil do množstva obdobných sporov bez ohľadu na stav konania, čo navodzuje dojem, že účelom tohto vstupu nie je ochrana konkrétneho žalovaného ako spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Má za to, že vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie. Má za to, že nemožno považovať typizované a predpripravené písomné podania vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené trovy. Z týchto podaní je zrejmé, že boli vopred pripravené, keďže v nich absentuje označenie účastníkov konania, obsah podaní, nevypovedá o konkrétnom konaní a argumenty sú podmienené skutočnosťami, o ktorých vedľajší účastník evidentne nemá žiadne vedomosti. Vo vzťahu k námietke nedostatku aktívnej legitimácie zo strany vedľajšieho účastníka uviedol, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Túto skúma súd vždy aj bez návrhu a aj bez námietok účastníka. S poukazom na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je daná aj bez návrhu povinnosť súdu prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával. S poukazom na tieto dôvody považuje trovy konania vedľajšieho účastníka vynaložené neúčelne.
5. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník. Tento žiadal napadnutý rozsudok vo výrok o jeho trovách konania ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. V súvislosti s prijatím nového procesného predpisu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tento s účinnosťou od 1.7.2016 neprevzal z predchádzajúcej právnej úpravy (O.s.p.) inštitút vedľajšieho účastníka. Keďže nový procesný predpis sa vzťahuje aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti, vzťahuje sa aj na toto konanie. Z uvedeného je zrejmé, že s účinnosťou od 1.7.2016 zaniklo Združeniu - pomoc a ochrana spotrebiteľa (POS) postavenie vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané v čase predchádzajúcej procesnej úpravy a v čase jej účinnosti bolo podané aj odvolanie žalobcu, má odvolací súd za to, že žalobcovi zostalo zachované právo na prejednanie jeho odvolania vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie o trovách vedľajšieho účastníka.
9. Na základe toho odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. S poukazom na znenie ust. § 93 ods. 4 O.s.p.
poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a z toho možno vyvodiť záver o tom, že tento mal aj rovnaké právo na právnu pomoc pred súdmi, čo predstavuje základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi vzniká takto aj právo na náhradu trov konania podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a to aj z titulu trov jeho právneho zastúpenia.
10. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní nemožno považovať za účelne vynaložené. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že toto občianske združenie oznámilo súdu svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 12.11.2004 svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Žalovaný v 2.rade vyslovil súhlas so vstupom tohto vedľajšieho účastníka svojím písomným podaním zo dňa 17.6.2015. Dňa 17.7.2015 vedľajší účastník doručil súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie k žalobe, z obsahu ktorého vyplýva, že tento bol oboznámený so skutkovými okolnosťami predmetu konania, namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. a v náväznosti na to aj namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. V konaní navrhol vykonať konkrétne označené dôkazy. Za nesprávny považoval aj údaj uvedený v zmluve o ročnej percentuálnej miere nákladov a mal za to, že tento v neprospech klienta skresľuje celkovú cenu úveru. Z uvedeného vyvodzoval záver o bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania časti úveru. Z obsahu tohto písomného podania vedľajšieho účastníka odvolací súd vyvodzuje záver o tom, že jeho obsah preukazuje, že tento sa oboznámil s konkrétnymi zmluvnými podmienkami medzi účastníkmi a jeho vyjadrenie predstavuje účelnú procesnú obranu žalovaného. Stotožňuje sa preto so záverom súdu prvej inštancie o tom, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za takejto situácie je potrebné vyhodnotiť ako účelne vynaložené. Na základe toho potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaným odvolacie trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k trovám Združenia odvolací súd konštatuje, že s poukazom na zánik jeho postavenia ako vedľajšieho účastníka v konaní tomuto už nevznikol v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.