Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-37-2017.pdf
PDF · 129.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľky: 1/ H. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom A., F. XXXX/XX, štátna občianka SR, v konaní zast. advokátskou kanceláriou JUDr. František Vavrač, advokát, so sídlom Horná č. 51, 974 01 Banská Bystrica, 2/ H. U., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom A., F. XXXX/XX, štátna občianka SR, proti odporcovi K.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom P. R. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, v konaní právne zast. advokátskou kanceláriou Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému M. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, a určení vyživovacej povinnosti k plnoletej H. U., nar. XX.X.XXXX, o odvolaní otca K.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX a odvolaní navrhovateľky H. U., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/53/2013-792 zo dňa 20. 09. 2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 19P 53/2013-811 zo dňa 25.10.2016 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í v časti určenia do rúk koho má otec výživné na H. U. plniť tak, že výživné na H. U., nar. XX.X.XXXX je otec K.. Y. U. povinný plniť do rúk H. U.. Vo zvyšku napadnuté rozhodnutie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 20. 09. 2016 otca zaviazal prispievať na výživu mal. H. U., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od 9.7.2014 výživným vo výške 200 € mesačne, na výživu mal. M., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od 9.7.2014 výživným vo výške 180 € mesačne a s účinnosťou od 1.9.2016 výživným vo výške 200 € mesačne, splatným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Zameškané výživné na mal. H., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 9.7.2014 do 31.8.2016 vo výške 1287,03 € a na mal. M., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 9.7.2014 do 31.8.2016 vo výške 1287,03 € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky mal. detí do 31.3.2017. Posledným výrokom okresný súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na podklade rozsiahle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v možnostiach otca mal. detí prispievať na výživu mal. detí mesačne výživným na mal. H. 200 € na mal. M. výživným vo výške 180 € za obdobie od 9.7.2014 do 31.8.2016, kedy mal. M. navštevoval základnú školu a s účinnosťou od 1.9.2016 vo výške 200 €. Súd pri určení takejto výšky vyživovacej povinnosti prihliadol tak na oprávnené potreby mal. detí, ktoré obe sú v súčasnosti študentmi J. v F. F., uvedené výživné jednoznačne odzrkadľuje matkou vyčíslené oprávnené potreby po zohľadnení tej skutočnosti, že matka mal. detí zabezpečuje ich osobnú starostlivosť ako aj
s prihliadnutím k tomu, že otec sa okrem takto určenej vyživovacej povinnosti iným spôsobom na ich výžive pravidelne nepodieľa, s mal. deťmi sa stretáva sporadicky a nepodieľa sa ani na úhrade ich výživy iným, napr. naturálnym spôsobom. V konaní bolo síce preukázané, že otec zo svojich činností dosahuje príjem cca do výšky 1000 € mesačne, z ktorého však značnú časť vynakladá na platenie pasív, pričom má evidovaný ďalší dlh voči K.. K. T., ktorý nie je splatený a ktorý čerpal práve z dôvodu vyplatenia spoločného dlhu manželov v Prvej stavebnej sporiteľni, aby si tak znížil svoju finančnú zaťaženosť. Súd pri určovaní takejto výšky vyživovacej povinnosti prihliadol aj k tomu, že otec mal. detí, ako bolo opakovane v konaní preukázané, minul nezodpovedným spôsobom časť úspor rodičov mal. detí v hazardných hrách. Uvedenú skutočnosť potvrdila samotná sestra otca mal. detí v konaní pred súdom, hoci sa otec snažil túto skutočnosť zatajiť tým, že v konaní po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdil, že uvedená skutočnosť sa nezakladá na pravde, a pokiaľ tak prvýkrát vypovedal, urobil tak pod psychickým stresom. V neposlednom rade súd prihliadol pri určovaní vyživovacej povinnosti aj k tomu, že matka taktiež disponuje nie malými obnosmi peňazí, ktorými dokonca finančne vypomáhala svojmu priateľovi Y. S.. Súd mal za to, že takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá potrebám mal. detí a taktiež je spravodlivým odrazom majetkovej ako aj finančnej situácie rodičov mal. detí. Súd prvej inštancie zároveň určil zameškané výživné a to s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov, t.j. od 9.7.2014 do 31.8.2016, do posledného ukončeného mesiaca pred rozhodovaním súdu. V takto stanovenom zameškanom výživnom súd pritom zohľadnil splátky výživného, ktoré otec poukazoval počas celého obdobia na výživu mal. detí dobrovoľne matke mal. detí, teda na mal. H. vo výške 150 € mesačne a na mal. M. výživné vo výške 130 € mesačne. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko súd nevzhliadol ani na jednej strane takú okolnosť prípadu, pre ktorú by mal niektorému z nich priznať náhradu trov konania.
3. Okresný súd Žiar nad Hronom dopĺňacím rozsudkom zo dňa 25.10.2016 účastníkov konania zaviazal nahradiť trovy štátu v pomere 50 % týchto trov, každý z nich zvlášť.
4. Okresný súd v odôvodnení tejto časti rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozhodnutia súd zistil, že v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opomenul rozhodnúť o trovách štátu, o ktorých je súd povinný rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj bez návrhu, okresný súd o trovách štátu rozhodol dopĺňacím rozsudkom, a to tak, že uložil obom účastníkom konania povinnosť nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v nákladoch, ktoré súdu môžu vzniknúť z titulu vyúčtovaných poplatkov bankových inštitúcií za poskytnutie informácií. Uvedenú náhradu trov spojených s vyúčtovanými trovami bankových inštitúcií súd uložil nahradiť účastníkom konania v rovnakom pomere, nakoľko na ich strane nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali oslobodenie účastníkov konania od platenia súdnych poplatkov, či iných trov konania, či akékoľvek okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd vzhliadol dôvod na nepriznanie náhrady týchto trov štátu. Uvedené trovy konania štátu vznikli z dôvodu potreby vykonať dokazovanie ohľadne majetkových pomerov rodičov mal. detí vyžiadaním informácií od bankových ústavov, na základe návrhov predložených obomi účastníkmi konania. Keďže pomer účastníkov konania na predmete konania je z dôvodu charakteru konania rovnaký, súd vo výroku tohto rozhodnutia rozhodol o náhrade trov konania štátu v rovnakom pomere pre oboch účastníkov konania, teda vo výške 50 % týchto trov.
5. Proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. 09. 2016 podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec maloletých detí. Napadnutý rozsudok považuje za neprávny, nezákonný a neodôvodnený z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa - otca, nebral do úvahy námietky jeho právneho zástupcu, spochybňujúce tvrdené výdavky matky na maloletí deti, pričom matka mnohé z tvrdených výdavkov na maloleté deti nevedela vôbec preukázať. Konfrontácia svedka L. C. a matky maloletých detí zo dňa 08.12.2015 bola podľa odvolateľa v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, nakoľko svedkovi nebol daný dostatočný priestor na vyjadrenie sa. Súd v rozsudku podľa odvolateľa vôbec neprihliadol na opakované konanie matky v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko matka súd v konaní opakovane zavádzala. Ďalej otec maloletých detí v odvolaní uviedol, že nie všetky matkou deklarované výdavky
maloletých detí, je možné považovať za výdavky v spojení s odôvodnenými potrebami maloletých detí (napr. výdavky maloletej H. súvisiace s modelingom, lyžiarsky výcvik pre H., výlet do Anglicka pre H. a neprimerané ceny za oblečenie a kozmetiku). Všetko sú to nadštandardné výdavky, ktoré je potrebné vzhľadom na možnosti a schopnosti otca primerane znížiť, alebo obmedziť úplne vzhľadom na nepriaznivú situáciu otca maloletých. Ďalej mal súd preukázané odôvodnené potreby maloletých detí ohraničiť reálnymi možnosťami a schopnosťami otca maloletých detí, pričom pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodiča nie je možné obísť. Otec trvá na tom, že finančné prostriedky prevádzané z podnikania podľa peňažného denníka na jeho súkromný účet, použil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a teda sa jednalo o daňové výdavky jeho podnikania a nie výdavky na osobnú potrebu. Súd prvej inštancie sa podľa otca vôbec nezaoberal jeho zdravotným stavom, ktorý okrem psychických problémov po rozpade rodiny, trpí aj gonartrózou. Ďalej si súd osvojil nesprávne zistenie, že iným spôsobom ako hradením výživného sa otec na výžive maloletých detí nepodieľa. Vzhľadom na vyššie uvedené preto otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie veci a rozhodnutie.
7. Proti doplňujúcemu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 25. 10. 2016 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka maloletých detí. Odvolanie odôvodňuje tým, že potreba zisťovania rozhodujúcich skutočností pre určenie výšky výživného pre maloleté deti vystala ako prekážka na strane otca detí, ktorý odmietal uviesť čísla účtov a ich stavu. Toto bolo nevyhnutné pre potreby zisťovania majetkových pomerov otca, aby bolo možné rozhodnúť o výživnom pre malol. deti. Ak takáto prekážka existovala a mala pôvod v správaní otca, ktorý odmietal uviesť rozhodujúce skutočnosti, matka nevidí dôvod prečo by mali znášať trovy štátu každý vo výške 50 % týchto trov. Toto je podľa jej názoru rozhodujúca skutočnosť, ktorú možno považovať za skutočnosť vhodnú osobitného zreteľa, aby trovy štátu v celom rozsahu platil ten, kto spôsobil ich vynaloženie svojím správaním. Keby otec bol uviedol riadne čísla účtov a stavy na nich, tak by dokazovanie tohto druhu nebolo potrebné. Ide v konaní o určenie výšky výživného pre malol. deti a preto nevidí dôvod na odôvodnenosť takéhoto záveru, aký bol premietnutý do výroku doplňujúceho rozsudku.
8. K odvolaniu voči dopĺňajúcemu rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec maloletých vyjadrenie. Otec vo vyjadrení uvádza, že takmer všetky lustrácie účtov v konaní o určenie vyživovacej povinnosti k maloletým, s ktorými boli spojené výdavky, navrhovala matka. Otec maloletých detí súdu po celý čas poskytoval riadnu súčinnosť a riadne predkladal všetky súdom vyžiadané dôkazy a nie sú teda podľa jeho názoru pravdivé tvrdenia matky, že by lustrácia účtov bola zavinená na strane otca maloletých detí. Matka podľa otca mnohokrát navrhovala (a súd vykonával) dôkazy, ktoré nemali súvis s konaním a boli neúčelné. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto otec maloletých detí žiada, aby odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok okresného súdu potvrdil.
9. K odvolania otca maloletých detí zo dňa 26.10.2016 voči rozsudku okresného súdu zo dňa 20.09.2016 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie matka maloletých detí. Matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nedošlo k porušeniu procesných práv otca, nakoľko mal dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov. Námietky vzťahujúce sa k hodnoteniu dôkazov nie sú podľa matky dôvodné a súd dostatočným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti a na základe akých dôvodov zobral za preukázané. Matka nezistila, že by posudzovanie rozhodujúcich skutočností bolo v rozpore so skutkovými zisteniami a aj odôvodnenie považuje za primerané a dostatočne vystihujúce stav veci. Ďalej uviedla, že deti nikdy neodrádzala od stretnutí s otcom, naopak ich prosila aby sa s otcom stretli, hoci nechceli. Matka skôr považuje výšku výživného za nedostatočnú, najmä vo vzťahu k malol. H.. Matka v záujme toho, aby sa vec ďalej neodkladala a aby nevznikali prieťahy súhlasila s takto určeným výživným. Deti sú veľmi šikovné a najmä malol. H., preto výživné v takejto výške je minimálnym prispením k rozvoju jej osobnosti. Považuje preto odvolanie za nedôvodné, lebo výživné v doteraz poskytovanej výške len v minimálnej výške kryje potreby takto nadaných detí, ktoré denne cestujú zo A. na J. do F. F..
10. K vyjadreniu matky maloletých detí voči odvolaniu otca maloletých detí, podal otec vyjadrenie. Otec vo svojom vyjadrení uvádza, že na podanom odvolaní v plnom rozsahu trvá. Otec má záujem uhrádzať odôvodnené potreby maloletých detí, avšak v rámci svojich možností, ktoré sú obmedzené tak jeho príjmom ako i zdravotným stavom. Matka opakovane aj v podanom vyjadrení deklaruje nadštandardné výdavky maloletých detí, ktoré však nie je možné považovať za výdavky v spojení
s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Súd prvej inštancie preukázané odôvodnené potreby maloletých detí neohraničil reálnymi možnosťami a schopnosťami otca maloletých detí, keď príjem otca predstavuje podľa posledného daňového priznania len cca 490 eur mesačne. S takýmto príjmom a zdravotným stavom otca nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletých detí sumou 200 eur na každé dieťa. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto otec maloletých detí žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 20. 09. 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie veci a rozhodnutie.
11. K vyjadreniu otca maloletých detí voči odvolaniu matky maloletých detí, podala matka vyjadrenie. Matka vo svojom vyjadrení navrhuje, aby odvolaniu bolo vyhovené. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že trovy štátu, ktoré boli predmetom odvolania považuje za také, ktoré vznikli pri zisťovaní účtov v rôznych bankách ktorými v čase tohto zisťovania disponoval otec maloletých detí, alebo otec maloletých detí niektoré z nich zrušil. Pokiaľ súd považoval za nevyhnutné zisťovať uvedené skutočnosti vo vzťahu k zákonnému určeniu výživného pre maloleté deti, mal otec ktorý mal prístup k týmto účtom deklarovať v časti skutočnosti, že tieto boli zrušené a v časti existujúcich účtov, aký je stav týchto účtov a predložiť výpisy. Pokiaľ toto otec neurobil musel súd zistiť, či vôbec takéto účty existujú a aký stav je na týchto účtoch. Ak súd usúdil, že takéto dokazovanie je nevyhnutné a v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonal a pri tomto zisťovaní si banky účtovali poplatky za oznamovanie rozhodujúcich skutočností, ide o také náklady štátu, ktoré by neboli vznikli, pokiaľ by otec detí bol tieto účty deklaroval a dal ich súdu k dispozícii. Z tohto dôvodu matka maloletých detí považuje za nesprávne pokiaľ súd rozdelil trovy štátu medzi obidvoch účastníkov rovným dielom, lebo tu mal skúmať kto s účtami disponoval, kto mal k nim prístup. Považuje preto za nesprávny záver súdu pokiaľ by bola zaviazaná na náhradu týchto trov štátu.
12. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 CSP a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozsudok zmenil v časti určenia do rúk koho má otec výživné na XX. Odvolací U. plniť zmenil vo zvyšku napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Odvolací súd k odvolaniu otca voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/53/2013-792 zo dňa 20.9.2016 uvádza, že navrhovateľka, ako matka v tom čase maloletých detí (dcéra H. dňa XX.X.XXXX dovŕšila 18 rokov), sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom pod sp. zn. 19P/53/2013-174 zo dňa 03. 06. 2014 svojím prvým výrokom manželstvo rozviedol, druhým výrokom maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, tretím výrokom otca zaviazal prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 150,- € mesačne a na maloletého M. výživným vo výške 130,- € mesačne, štvrtým výrokom upravil styk otca s mal. deťmi. Proti výroku, ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť podala odvolanie navrhovateľka - matka. Matka žiadala od otca prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 350 Eur mesačne a na maloletého M. výživným vo výške 300 Eur mesačne. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13CoP/65/2014-203 zo dňa 13. septembra 2014 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol o výživnom na maloleté deti zrušil a vec v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania.
15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia a vrátení veci vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom súd prvej inštancie vo veci nariadil viaceré pojednávanie (2.12.2014, 22.01.2015, 19.03.2015, 02.06.2015, 10.09.2015, 06.10.2015, 08.12.2015, 04.02.2016, 11.02.2016, 21.04.2016, 16.06.2016, 20.09.2016) na ktoré boli účastníci riadne predvolaní.
16. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd vzhľadom na právnu skutočnosť, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania, v čase ktorého H. U. nadobudla plnoletosť, a teda už zo zákon koná vo vlastnom mene (nekoná
za ňu zákonný zástupca, tj. matka) zmenil v časti výrok rozhodnutia vzhľadom na túto právnu skutočnosť, tak že otec je povinný plniť výživné na plnoletú dcéru k jej rukám.
17. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Súd vec právne posúdil v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Námietky otca uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania a právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie. Otec v odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil.
19. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil správne, rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorým matka poskytuje aj osobnú starostlivosť. Súd prvej inštancie mal riadnym spôsobom preukázané, že matka sa počnúc od 1.7.2014 zamestnala v spoločnosti S. M., s.r.o., v ktorej dosiahla čistú mzdu vo výške 761,68 €, ktorú poberala až do 13.10.2014, kedy jej vznikol nárok na materský príspevok, ktorý poberala do júna r. 2015 vo výške 650,- Eur a od júna r. 2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. Otec dosahuje príjem cca do výšky 1000,- € mesačne. Okresný súd správne skúmal a prihliadal na celkové majetkové pomery osôb povinných plniť vyživovaciu povinnosť. V konaní bolo nepochybne preukázané, že deti majú zvýšené náklady predovšetkým so štúdiom mimo miesta bydliska, spočívajúce v nákladoch za cestovanie, ako aj ďalšie bežné náklady s prihliadnutím na vek detí a od tohto veku sa odvíjajúce aj potreby plnoletej H. a maloletého M.. Zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Odôvodnené potreby oprávneného závisia od konkrétnych potrieb oprávneného, ktoré sú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, súvisiace s prípravou na povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery má odvolací súd za to, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať deťom bežné výživné vo výške 200,- Eur mesačne na každé dieťa, a to aj za situácie, že otec detí vynakladá časť svojho príjmu na platenie pasív, súd tiež zohľadnil pri určení výživného primerane osobnú starostlivosť matky o deti, ktorú im matka zabezpečuje, potom je primeraná výška vyživovacej povinnosti od otca určená vo výške 200,- Eur mesačne na každé dieťa. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke otca, že matka mnohé z tvrdených výdavkov na maloleté deti nevedela vôbec preukázať. Je nepochybné, že sa jedná o nadané deti, s ktorými má matka tomu zodpovedajúce výdaja. Navyše ide o deti vo veku, z ktorého dôvodu je pochopiteľné, že matka vynakladá značné prostriedky tak na ich výživu, ako aj ošatenie, hygienu, či zdravotnú starostlivosť a rozvoj ich osobnosti. Súd prvej inštancie preto pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol na oprávnené a odôvodnené potreby detí, na ich vek, ako aj na schopnosti, možnosti oboch rodičov podieľať sa na ich výžive. Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zmysle ustanovenia § 62, § 75 Zákona o rodine základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich majetkových pomerov, skutočných príjmov, pričom súd prvej inštancie v tomto smere náležite mal zistený skutkový stav. Súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb detí, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsoby prípravy na ich budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, pričom zároveň súd musí vychádzať aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami detí a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Určené výživné je primerané a je určené v rozsahu, ktorý je otec detí schopný deťom poskytovať a zároveň takéto výživné je primerané s prihliadnutím na potreby maloletého M. a plnoletej H., ktorých potreby sú odôvodnené ich vekom, spôsobom prípravy na budúce povolanie a pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, ktorá sa o deti aj osobne stará. Určené výživné zodpovedá jednak potrebám detí, ako aj reálnym schopnostiam a možnostiam na strane otca. Vzhľadom už na vyššie uvedené, nebolo preto možné prihliadnuť na námietku otca v odvolaní, že nie všetky matkou deklarované výdavky maloletých detí (lyžiarsky výcvik, výlet do Anglicka, kozmetiku, modeling, výdavky na oblečenie) je možné považovať za výdavky v spojení s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Čo sa týka odvolacej námietky, že konfrontácia svedka L. C. a matky maloletých detí bola v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Krajský súd po oboznámení sa zo zápisnicou z pojednávania konaného dňa 8.12.2015 (č. l. 517 - 526 spisu) konštatuje, že svedkovi bol daný dostatočný priestor na vyjadrenie sa. K odvolacej námietke otca, že súd v rozsudku vôbec neprihliadol na opakované konanie matky v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Konanie matky uvádzané otcom detí, nemá vplyv na určenie výživného vo vzťahu k deťom. K odvolacej námietke otca, že súd mal preukázané odôvodnené potreby detí ohraničiť reálnymi možnosťami a schopnosťami otca maloletých detí, krajský súd uvádza, že súd pri rozhodovaní zohľadnil možnosti a schopnosti rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť a zistil, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého M. a plnoletej H. plniť si vyživovaciu povinnosť v určenej výške. Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že do jeho príjmu nie je možné započítať aj prevody z podnikania pre osobnú potrebu (zistené z peňažných denníkov otca) ako to urobil súd prvej inštancie, z dôvodu že tieto prostriedky použil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a teda sa jednalo o daňové výdavky (náklady jeho podnikania), okrem toho, ak by bola úvaha súdu prvej inštancie správna a jednalo by sa o sumy na osobnú potrebu, tieto sumy by zvyšovali otcovi ako nedaňové výdavky základ dane, a teda by boli odzrkadlené ako príjem v jeho daňovom priznaní, odvolací súd udáva, že súd správne postupoval, pri zistení skutočného stavu z peňažných denníkov a v ňom uvedeného účelu použitia finančných prostriedkov, otec nepreukázal použitie peňažných prostriedkov ako tvrdí, a teda správne súd prvej inštancie uzavrel, že sa jedná o prostriedky použité na osobnú potrebu otca. Otec tiež nepreukázal, že by jeho zdravotný stav mal vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, pričom súd druhej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
20. Odvolací súd k odvolaniu matky voči dopĺňajúcemu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/53/2013-811 zo dňa 25.10.2016, ktorým súd rozhodol tak, že účastníci konania sú povinní nahradiť trovy štátu v pomere 50% týchto trov, každý zvlášť uvádza:
21. Podľa § 49 ods. 3 CMP, spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
22. Zo zásady, že počas konania si každý účastník platí všetky svoje trovy konania, pripúšťa zákon výnimku. Tá spočíva v tom, že v taxatívne stanovených prípadoch platí namiesto účastníkov konania trovy konania štát. Štát, ktorý v priebehu konania platil trovy, má potom právo na ich náhradu voči účastníkom. Pri rozhodovaní treba zohľadňovať skutočnosti, či trovy boli vynaložené štátom, či nejde o trovy, ktoré je povinný znášať štát bez zreteľa na výsledok sporu, a či nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Povinnosti nahradiť trovy konania je zbavený iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, v takomto prípade je účastník povinný nahradiť trovy konania štátu úmerne znížené o rozsah oslobodenia, ktoré mu patrí.
23. Zo spisu odvolací súd zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13CoP/65/2014-203 zo dňa 19.09.2014 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19P/53/2013-174 zo dňa 03.06.2014 v znení opravného uznesenia č.k. 19P/53/2013-184 zo dňa 26. 06. 2014 s tým, aby súd doplnil dokazovanie ak sa to bude javiť pre rozhodnutie vo veci za potrebné. (č. l. 203 spisu).
24. Za účelom zistenia skutočného stavu žiadosťou zo dňa 9.10.2014 okresný súd žiadal otca, aby uviedol číslo všetkých súkromných účtov (č. l. 210 spisu) a žiadosťou zo dňa 9.10.2014 okresný súd žiadal matku, aby uviedla stav finančných prostriedkov na účtoch (č. l. 211 spisu). Otec vo vyjadrení zo dňa 05.11.2014 k žiadosti súdu uviedol čísla všetkých svojich súkromných účtov (č. l. 229 spisu). Dňa 29.12.2014 bol okresnému súdu doručený dôkazný návrh od právneho zástupcu matky v ktorom uviedol číslo účtu matky v Slovenskej sporiteľni, a. s. (č. l. 281 spisu), nebol však pripojený výpis z účtu.
25. Zo spisu odvolací súd ďalej zistil, že na pojednávaní konanom dňa 06.10.2015 právny zástupca matky žiadal, aby súd vyžiadal výpisy z účtov od ČSOB banky, M- banky, VÚB banky, Poštovej banky a Tatra banky a.s., nakoľko má vedomosť, že by otec mal mať účty aj v týchto bankách a aby si súd vyžiadal výpisy z účtov od r. 2013 ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Na tomto pojednávaní aj právna zástupkyňa otca žiadala, aby matka oznámila čísla účtov, kde má evidované účty a to od r. 2013 do právoplatnosti rozvodu manželstva (č. l. 391 spisu). Oznámením doručeným súdu dňa 12.10.2015 právny zástupca matky na základe pojednávania konaného dňa 06.10.2015 oznámil súdu čísla účtov zriadených otcom na meno matky v mBank, sporiaci účet detí v SLSP, a.s., účty v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., maloletých a matky a účet matky, ktorý uviedol už v podaní zo dňa 29.12.2014. Právny zástupca matky vo svojom podaní žiadal súd, aby informácie týkajúce sa nakladanie s jednotlivými účtami u všetkých účtov (aj u účtov označených matkou priamo na pojednávaní dňa 06.10.2015) boli požadované od 01.01.2012 až do zániku manželstva matky a otca (č. l. 396 spisu). Následne okresný súd vyzval všetky bankové ústavy, ktoré uviedol právny zástupca matky vo svojich návrhoch na doplnenie dokazovanie (VUB, Tatra banka, M- Bank, ČSOB, atď.) aby súdu zaslali výpisy z účtov otca, ktoré mal u nich vedené za obdobie od začiatku roka 2013 do 8.7.2014. Tatra banka, a.s. v súlade s tvrdením otca oznámila, že otec v banke nemá vedený účet, zároveň s podaním správy si vyčíslila poplatok vo výške 30 Eur.
26. Na pojednávaní konanom dňa 8.12.2015 právna zástupkyňa otca vzhľadom k tomu, že v pomere príjmu a výdavkov matky sú značné rozdiely a rozpory, navrhla, aby súd vyžiadal výpis z jej účtu, ktorý matka riadne označí a to až k dnešnému dátumu. Matka nepredložila výpis zo svojho účtu. Na žiadosť okresného súdu zo dňa 22.12.2015, v ktorej súd prvej inštancie žiadal výpis z účtu matky a zo sporiaceho účtu matky za obdobie r. 2014 do konca r. 2015 (č. l. 548 spisu), Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním doručeným súdu dňa 07.01.2016 odpovedala, pričom zaslala aj faktúru na úhradu nákladov za podanie správy vo výške 24,00 Eur (č. l. 594 spisu).
27. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že štátu vznikli trovy v súvislosti s podaním správy Tatra banky zo dňa 04.12.2015 o neklientovi banky - otcovi a podaním správy Slovenskej sporiteľni zo dňa 07.01.2016 o stave účtu matky. V prvom prípade právny zástupca matky navrhoval vykonať predmetné dokazovanie, nakoľko sa domnieval, že otec má mať účet aj v Tatra banke, čo sa ale nepotvrdilo. Banka odpovedala, že otec nemal v súdom uvedenom období v banke produkty podľa požiadavky súdu (č. l. 485 spisu). V druhom prípade právna zástupkyňa otca navrhla vykonať predmetné dokazovanie, nakoľko navrhla, aby súd vyžiadal výpis z účtu matky vzhľadom k tomu, že v pomere príjmu a výdavkov matky sú značné rozdiely a rozpory. Na pojednávaní konanom dňa 21.4.2016 okresný súd vykonával predmetný dôkaz (č. l. 697 spisu). V prvom prípade (Tatra banka) teda navrhol dôkaz právny zástupca matky a v druhom prípade (Slovenská sporiteľňa) navrhla dôkaz právna zástupkyňa otca.
28. Odvolací súd uvádza, že keďže návrhy na základe, ktorých vznikli štátu trovy podali obidvaja účastníci konania - náklady Tatry banky a.s. vznikli na základe návrhu ktorý predložila matka a náklady Slovenskej sporiteľne a.s. vznikli na základe návrhu ktorý predložil otec, sú obidvaja účastníci konania zodpovedný za vznik trov štátu. Zo spisu odvolací súd nezistil, že by niektorý z účastníkov ohľadne týchto trov štátu nepredložil dôkaz, nie je teda pravdivé tvrdenie v odvolaní, že otec neuvedením čísla účtov zavinil vznik trov konania. K odvolacej námietke matky maloletého M. a plnoletej H., že správanie otca je potrebné považovať za skutočnosť vhodnú osobitného zreteľa v súvislosti s náhradou trov konania štátu, odvolací súd udáva, že odvolacie námietky matky nepovažuje za dôvodné; aj podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne náhradu trov konania, ktoré vznikli vo veci štátu, rozdelil medzi otca a matku rovným dielom, keďže predmetom dokazovania bolo zisťovanie majetkových pomerov rodičov v tom čase maloletých detí vyžiadaním informácií od bankových ústavov, na základe návrhov predložených obomi účastníkmi konania. Nakoľko v predmetnom prípade neexistovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, či iných trov konania odvolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na uvedené v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. .
29. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).