Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/264/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom pre prípravné konanie JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 31. októbra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

J. F., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom F. X. XX,

sa uznáva za vinného, že

v čase od 04:35 hod. do 05:30 hod. dňa 28.12.2016 v obci D. D. za použitia pravého kľúča od rodinného domu č. 154 patriacemu poškodenému P. J., trvale bytom XX U. Y., O., Z., ktorý si zadovážil v nezistenom čase a nezisteným spôsobom, si otvoril vchodové dvere do rodinného domu č. XXX, vnikol dnu a s úmyslom odcudziť veci z tohto domu si v obývacej miestnosti za týmto účelom pripravil do igelitového vreca monitor k počítaču a 2 ks ozdobných kutáčov, v kuchyni si za týmto účelom pripravil do krabice 6-dielnu jedálenskú súpravu, ktorú premiestnil do spálne, následne v kuchyni z tam nachádzajúcej sa fotopasce vybral SIM kartu, SD pamäťovú kartu a baterku Varta AA, ktoré si vložil do vrecka svojho oblečenia, pričom hodnota odcudzených vecí v súhrne nepresiahla malú škodu, a následne po tom, ako bol vyrušený privolanou hliadkou Obvodného oddelenia PZ H. U., z miesta ušiel,

teda

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

čím spáchal

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci - 1 ks čelové svetlo šedej farby s nápisom A. so šedočiernou gumičkou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 29.12.2016 na Okresný súd W. obžalobu na J. F. pre skutok právne posúdený ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

v čase od 04:35 hod. do 05:30 hod. dňa 28.12.2016 v obci D. D. XXX za použitia pravých kľúčov od domu, ktoré poškodený zveril švagrovi obvineného J. Y. za účelom starostlivosti o dom, si otvoril vchodové dvere do rodinného domu č. XXX, vnikol dnu a s úmyslom odcudziť veci z tohto domu si v obývacej miestnosti za týmto účelom pripravil do igelitového vreca monitor k počítaču a 2 ks ozdobné kutáče, v kuchyni si za týmto účelom pripravil do krabice 6 dielnu jedálenskú súpravu, ktorú premiestnil do spálne, následne v kuchyni z tam nachádzajúcej sa fotopasce vybral Y. kartu, SD pamäťovú kartu a baterku T. AA, ktoré si vložil do vrecka svojho oblečenia, a následne po tom, ako bol vyrušený privolanou hliadkou Obvodného oddelenia PZ H. U., z miesta ušiel bez vyššie uvedených vecí pripravených k odcudzeniu, čím P. J., trvale bytom XX U. Y., O., Z., spôsobil škodu vo výške 80,- Eur a N. Z., trvale bytom U. nad W. 392, škodu vo výške 40,50 Eur.

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaného J. F., splnomocnenkyne poškodeného H. T., svedkov N. Z., J. Y., Y. F. a J. K., ako aj boli oboznámené listinné dôkazy zo spisu a vecné dôkazy.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný J. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že všetko sa stalo inak. Do domu poškodeného išiel ráno po 04:15 hod., keď chcel ísť do práce a zistil, že má pokazené auto, a preto si išiel od neho požičať štartovacie káble od auta, ktoré mu požičiaval aj predtým, s tým, že by auto naštartoval svojím druhým autom. Mali doma kľúče od domu poškodeného, lebo švagor mu chodil kosiť trávu. Tie kľúče u nich mali posledné 2-3 roky. Do domu mal so súhlasom poškodeného kedykoľvek prístup, rovnako aj švagor Svitek, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Vedeli o tom jeho rodina, manželka a poškodený. Nevedel, či o tom vedela aj pani T., lebo s ňou tak v kontakte nebol. Pri vstupe do domu boli nachystané pytle, mechy, ktoré musel preložiť, keď chcel vojsť do tej miestnosti. O prichystaných veciach spomenutých v obžalobe nevedel a poškodený by mu to určite dovolil, lebo aj predtým si bežne požičiavali veci. Na polícií vypovedal pod nátlakom, povedal zo strachu to, čo mu kázali. Vlastní oranžový J. T., ročník XXXX. V podstate ho parkoval pred domom poškodeného celoročne. Tie káble v dome našiel, boli v jednej miestnosti vnútri domu (obžalovaný na hlavnom pojednávaní označil miesto, kde boli uložené). Ale nestihol ich použiť, pretože zo strachu, ako prišla hliadka polície, vonku fajčil a spanikáril, vedel, že má podmienky, tak zo strachu začal utekať, čo bola ale chyba. Z paniky tiež vybral z fotopasce baterku a Y. kartu. Bolo to v čase, keď tam už prišli policajti, inak by to nerobil. V tom čase pracoval na živnosť, robí interiérové podlahy, plávajúce podlahy, koberce, PVC, a išiel do Revúcej klásť R. podlahu do jedného zdravotného strediska. Dodal, že anglicky dobre nevie, takže keď poškodený bol na Slovensku, tak vždy debatovali cez známeho, ktorý prekladal. Sám by sa nevedel dorozumieť. Ďalej uviedol, že policajti ho po zadržaní dokopali na zemi, následne bol aj v nemocnici na röntgenoch, lebo nemohol dobre dýchať. Vyviedli ho von na ulicu a pod nátlakom, že mu to bude uľahčené, hovorili mu, že sa má priznať, že má podmienky. Tí dvaja, ktorí ho zadržali, boli aj pri výsluchu pri vyšetrovateľovi. Keď chcel zmeniť výpoveď, tak mu hneď skočili do reči, hovorili mu, aby hovoril to, čo im povedal na mieste činu. Pri výsluchu ho nenútili podpísať zápisnicu. Pokiaľ ide o tie štartovacie káble, tak ich nechal v tej miestnosti za tým sudom položené, išiel si von zapáliť, lebo čakal na toho suseda, ale keď započul policajtov a fotobunku, tak zobral tú kartu a baterku a potom začal utekať. Pomocou štartovacích káblov a iného auta chcel J. naštartovať tak, že keď príde ten chlapec, ktorý s ním chodieva, volá sa J. U., tak by potlačil F. a naštartovali by J.. Na odstránenie rozporov vo výpovediach obžalovaného navrhol prokurátor na hlavnom pojednávaní aj prečítať výpoveď obžalovaného z prípravného konania, pričom v zápisnici o skoršej výpovedi obžalovaného z prípravného konania (už v procesnom postavení obvineného) zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10-13) obžalovaný len odkázal na svoju ešte skoršiu výpoveď, kedy bol ešte v procesnom postavení zadržaného-podozrivého (zo dňa 28.12.2016 z č.l. 7-8), a teda nebol dodržaný zákonný postup (odkazy na predošlé výpovede súdna prax neuznáva) na to, aby súd mohol prihliadať na rozpory vo výpovedi obžalovaného z prípravného konania.

Svedok (a splnomocnenec poškodeného) H. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná z videnia z obce. Majiteľa domu - poškodeného P. J. pozná cca 6 rokov. Približne pred 2 rokmi ju poškodený a jeho priateľka požiadali, aby chodievala do toho domu poliať kvety a preberala poštu. Mala kľúč od nich, boli to 2 zväzky kľúčov. Vedela a mala podozrenie už predtým, že do toho domu niekto chodí, ale nevedela kto. Potom na Vianoce prišla za ňou suseda poškodeného, bola to H. Y.. Pýtala sa jej, či bola cez T. v dome, lebo že sa tam svietilo. Dňa 27.12.2016 umiestnil pán Izakovič do vnútra domu, predtým bola na dvore. Nevedela, či ju umiestnil v kuchyni alebo na chodbe, ale bola položená na stoličke a bola nasmerovaná smerom k vchodovým dverám, aby zaznamenala toho, kto vstupuje do domu. Dom dňa 27.12.2016 riadne uzamkla. Nadránom dňa 28.12.2016 jej telefonoval pán Z., že niekto bol v dome. Keď sa potom dostavila pred dom poškodeného, bola tam polícia s obžalovaným. Nemala vedomosť, že mal ešte niekto iný kľúče od domu. Nemala vedomosť, že by sa niekto iný staral o ten dom okrem nej. Pred domom poškodeného posledný rok parkovala oranžová dodávka. Predpokladala, že patrila obžalovanému. Nevedela, či mal obžalovaný niečo robiť na dome poškodeného v D. D.. Poškodený jej povedal, že obžalovaný tam nemal čo robiť, že nemal jeho povolenie. Nevedela o tom, že by mal kľúče od domu okrem nej mal ešte niekto iný. To jej potvrdil aj poškodený dňa 28.12.2016 a na tomto jeho vyjadrení sa doteraz nič nezmenilo, pretože sú v pravidelnom kontakte. Ak aj niekedy niekto iný kľúče mal, vždy ich našla, resp. jej boli vrátené. Po oprave vody v dome poškodeného jej ich vrátil aj J. Y.. O žiadnych štartovacích kábloch v dome poškodeného nevedela. Po príchode do domu po zadržaní obžalovaného si všimla, že pri dverách do obývačky (keď sa vstúpi do domu, tak je to miestnosť naľavo) boli umiestnené dva kutáče a bol tam aj starý monitor od počítača. Vo dverách do obývačky si všimla aj nejaké čierne igelitové vrece, v ňom sa nachádzali tie kutáče a monitor. Taktiež si všimla, že porcelánová súprava, ktorá bol predtým tiež niekde inde, bola položená v takom košíku v spálni na posteli, a prikrývky a podušky boli uložené na kočíku, teda inde, ako keď bola v dome naposledy. Do domu sa dalo dostať aj cez bránu, ktorý vtedy nebola uzamknutá. V hornej časti brány bola umiestnená taká gumička, ktorá držala bránu uzamknutú, resp. zatvorenú. Brána sa dala otvoriť aj z ulice. Keď bola pred bránou zaparkovaná dodávka obžalovaného, tak tam nie je dobrý výhľad, či niekto ide do domu.

Svedok N. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený P. J. je jeho priamy sused, má dom vedľa jeho. Domy sú neprepojené, nie je tam ani bránka. Nakoľko mal podozrenie, že z dvora poškodeného miznú veci, zavolal pani T., ktorá mala kľúče a spravovala jeho dom, a povedal jej, že v dome sa niečo deje. Poškodenému o tomto informovali, ale nič sa neriešilo. To bolo asi v novembri 2016. O niečo neskôr pani T. zistila, že z domu zmizli ďalšie veci. Neskôr nainštalovali jeho fotopascu do domu, dali ju oproti vstupným dverám na stoličku, teda zaznamenávala vstup do domu cez vchodové dvere. Dali ju tam asi o 16:00 hod. a ráno približne o 04:25 hod. prišla prvá fotografia a následne začali chodiť ďalšie každých 20 sekúnd. Fotografie boli fotené po tme, vyzeralo to ako negatívy, dotyčného na fotke nepoznal. Tak sadol do auta, išiel do D. a zavolal políciu. Posledná fotografia bola taká, že bola odfotená podlaha, vyzeralo to, ako keby fotopascu niekto drží. Polícia prišla asi do 10 minút, spýtali sa ho, či je ešte niekto v dome, povedal, že nevie, potom sa spýtali, či je tam zadný východ, na čo povedal, že áno. Potom hlavnú bránu, ktorá sa dala ľahko otvoriť, bol neuzamknutá a zabezpečená len gumou, tak ju otvorili, vošli do dvora, videli niekoho utekať, a preto išli za ním. Vedel o tom, že hneď nikoho nezadržali, trvalo to asi 10 minút. Až u tretej susedy ho zadržali, bol to obžalovaný. Mal oblečené širšie nohavice, asi teplákové a mal aj bundu. Policajti u obžalovaného našli nejaké kľúče, našli ich na spodku teplákov až pri nohách. Tak ich skúsili a jeden kľúč pasoval do vchodových dverí. Nevidel to presne, ale myslí si, že to boli tri kľúče, ktoré boli samostatne, bez krúžku. Nevedel, že by mal okrem pani T. niekto iný kľúče od domu. O dom poškodeného sa staral predtým aj muž z obce s menom J., bližšie nevedel. Nemal vedomosť, že by mal obžalovaný súhlas od poškodeného na vstup do domu. Pred domom bolo vtedy zaparkované auto obžalovaného, bol to oranžový J. Vito, to auto tam parkovalo pravidelne. Ak pred bránou poškodeného stojí dodávka, tak táto zatieni celý výhľad do dvora.

Svedok J. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v auguste 2013 vrátil kľúče od domu poškodenému P. J. v D. D.. O žiadnych iných kľúčoch od domu nevedel. Uviedol, že o dom sa po ňom starala pani T.. Nemal vedomosť o tom, že by kľúče od domu poškodeného mal aj obžalovaný a netušil, či mal súhlas od poškodeného na vstup do jeho domu. Vedel však, že súhlas mala pani T., ale o nikom inom nevedel. Nespomenul si, či mal v roku 2015 požičané kľúče od pani T. za účelom opravy vody v dome poškodeného. Od poškodeného mal v minulosti požičanú len nabíjačku, nie štartovacie káble.

Svedkyňa Y. F. (manželka obžalovaného) na začiatku svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní priznala, že pred svojím výsluchom sa o doterajšom priebehu hlavného pojednávania (dokazovania) rozprávala s obžalovaným (resp. najskôr výslovne povedala: „...a ja som si čítala tie svedecké výpovede svedkov...“), pričom vypovedala len v jeho prospech, avšak obsah jej výpovede a jej reakcie na hlavom pojednávaní svedčili o tom, že jej výpoveď nemohla byť posúdená ako vierohodná a bola uskutočnená podľa názoru súdu len s cieľom vyviniť obžalovaného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti.

Svedok J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na miesto činu boli spolu s kolegom práp. J. Y. privolaní ako hliadka s tým, že nejaká osoba sa tam mala pohybovať po rodinnom dome na adrese D. D.. Po príchode na miesto sa na mieste nachádzala už aj hliadka R., s ktorou vstúpili cez železnú bránu do dvora rodinného domu, kde si kolega z PMJ všimol nejakú osobu. Hliadka PMJ spozorovala nejakú osobu, zakričali „polícia, stoj!“, na čo sa táto osoba rozutekala smerom do záhrady. Oni sa za ňou rozbehli, avšak sa im v nej stratila. Tak začali prehľadávať okolité záhrady, kde asi v druhej alebo v tretej záhrade za kopou dreva spozoroval obžalovaného, ktorého sa opýtal, čo tu robí, na čo sa on rozutekal. Potom ho začal naháňať až ho dobehol. Sám sa s ním zvalil na zem a potom za ním pribehli kolegovia. Potom s obžalovaným prišli do toho rodinného domu alebo pred rodinný dom. Tam sa ho pýtali, čo sa stalo, prečo pred nimi utekal a on povedal, čo si spomenul, že on nič neurobil, že sa len zľakol a vlastne pre toto pred nimi utekal. Obžalovaný bol aj spútaný. Obžalovaného aj prehľadávali a on im vydal pamäťovú kartu z tej fotopasce, ktorá bola v dome. K tej fotopasci im povedal, že keď bol v tom dome, že počul, ako tá fotopasca cvaká, ako fotí, tak vybral pamäťovú kartu a schoval ju u seba, a to preto, aby nemohli zistiť, že tam bol on. Následne na to sa priznal, že tam bol on. Na mieste boli ešte susedia, ktorí zavolali na políciu. Bol to muž a žena, žena bola blondína a ten chlap bol tmavovlasý vyšší. Volali na políciu, že im chodili správy na telefón, že im tam niekto behá po dome. Obžalovaný sa potom priznal, že áno, bol v tom dome, že tam hľadal nejaké gramofónové platne. Nepamätal si, že by spomínal, že by si tam išiel zapáliť, ani nič ohľadom štartovacích káblov. Pri zadržiavaní obžalovaného sa tento bránil, preto použili hmaty a chvaty a následne mu boli založené putá. V čase, keď obžalovaného zadržali a keď boli pred domom poškodeného, nemali vedomosť o tom, že by obžalovaný bol niekedy predtým súdne trestaný.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: odborné vyjadrenia (č.l. 31-33), zápisnice o vydaní vecí (č.l. 34-35), uznesenia o vrátení vecí (č.l. 36, 38-39), zápisnice o vrátení vecí (č.l. 37 a 40), zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 41-54), fotografie z fotopasce (č.l. 55-58), výpisy z listov vlastníctva (č.l. 59-62), podanie poškodeného (č.l. 158) a preklad podania poškodeného (č.l. 172-176).

Z oboznámených listinných dôkazov v súhrne vyplynulo nasledovné:

Z odborných vyjadrení vyplynula hodnota vecí (s poukazom na skutkovú vetu obžaloby) odcudzených alebo pripravených na odcudzenie obžalovaným. Ten tiež po zadržaní dobrovoľne vydal na účely trestného konania veci: 1 ks kľúč zn. TOP + 3 ďalšie kľúče, čelové svetlo, memory karta s baterkou. Svedok N. Z. dobrovoľne vydal na účely trestného konania 5 ks fotiek, ktoré prišli na mobil Z. z fotopasce (nachádzali sa na č.l. 55-58). Všetky veci vydané obžalovaným boli vrátené oprávneným osobám až na čelové svetlo a kľúč zn. TOP (ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené ako vecné dôkazy). Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou vyplývala situácia na miesto činu po zadržaní obžalovaného. Vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol podľa listov vlastníctva poškodený P. J., ktorý doručil súdu v mesiaci august písomné podanie zo dňa 25.08.2017 v znení: J. F. nemal povolenie zdržiavať sa v mojom dome na adrese č. d. XXX D. D., XXX XX. Nikdy som mu nedal kľúč, nikdy som ho nepožiadal a to, aby v mojom dome na adrese č. d. XXX D. D., XXX XX realizoval akékoľvek práce. Podpis P. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bol na tomto podaní aj notársky overený.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj vecné dôkazy, a to 1 ks kľúča s označením W. a 1 ks čelové svetlo šedej farby s nápisom A. so šedočiernou gumičkou, pričom k čelovému svetlo sa obžalovaný vyjadril tak, že je jeho vlastníkom. K zaistenému kľúču naopak uviedol, že si myslí, že je od domu poškodeného.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe s jeho miernou modifikáciou, avšak pri zachovaní jeho totožnosti (špecifikácia hodnoty vecí nebola potrebná pre právnu kvalifikáciu skutku uvedenú v obžalobe a konanie obžalovaného vo vzťahu k týmto veciam nebolo možné posúdiť aj ako ďalší trestný čin), stal a že tento skutok spáchal obžalovaný J. F..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že mal súhlas od poškodeného P. J. na to, aby mohol vstupovať do jeho domu, pričom pred policajtmi utekal len preto, že dostal strach. Zároveň uvádzal aj dôvody, pre ktoré vstúpil do domu poškodeného (potreboval štartovacie káble, ktoré poškodený mal v dome), pričom žiadne veci na odcudzenie si v dome vtedy nechystal. V rámci podaného odporu voči trestnému rozkazu, ktorý bol vydaný v tejto trestnej veci, obžalovaný uviedol, že v priebehu súdneho konania predloží súdu písomný súhlas poškodeného, že mohol v daný čas vstúpiť do jeho domu, čo však do vyhlásenia tohto rozsudku nepredložil, resp. takýto súhlas poškodeného ani nepreukázal.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Bez najmenších pochybností súd ustálil, že obžalovaný nemal súhlas poškodeného na to, aby v inkriminovaný deň mohol vstúpiť do jeho domu. Samotný poškodený P. J. takýto „nesúhlas“ aj sám adresoval súdu, s ktorým mali možnosť procesné strany sa riadne oboznámiť pred vyhlásením tohto rozsudku. Tým bola vyvrátená obrana obžalovaného, že tento súhlas poškodeného vtedy skutočne mal. Aj z hľadiska ďalších zistených skutočnosti bolo možné tiež vyvodiť taký záver, že takýto súhlas poškodeného chcel obžalovaný predložiť súdu ako „dodatočný“, teda udelený spätne, po spáchaní skutku.

Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní prakticky vo všetkých smeroch vyvrátili tvrdenia obžalovaného, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní. Jeho tvrdenia súd považoval za nelogické, vnútorne rozporuplné, pričom neboli ani navonok presvedčivé a boli inými vykonanými dôkazmi vyvrátené. Dôkazmi viny obžalovaného boli v podstate všetky vykonané dôkazy až na jeho výpoveď a výpoveď jeho manželky Y. F., ktoré utvorili naopak ucelenú reťaz dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného bez najmenších pochybností.

Súd sa javili nelogickými tieto tvrdenia obžalovaného a tieto jeho čiastkové konania: · že po tom, čo údajne našiel štartovacie káble, aby následne nečakal na svojho údajného kolegu z obce (J. U.? - ktorého obžalovaný zároveň ani nenavrhol na vypočutie ako svedka na hlavnom pojednávaní), s ktorým mal ísť v ten deň pracovať, ale aby fajčil v záhrade domu poškodeného, kde ho jeho kolega nemohol vidieť, keďže záhrada (dvor) pri dome poškodeného bola za týmto domom, resp. za nepriehľadnou železnou bránou z ulice; otázkou teda bolo, prečo obžalovaný nešiel fajčiť k svojmu autu na ulicu pred dom poškodeného, kde ho mal zaparkované? · keďže obžalovaný tvrdil, že v ten deň mal ísť pracovať ďaleko od miesta bydliska, že pracuje ako živnostník, tak ďalšou otázkou bolo to, prečo obžalovaný nešiel medzičasom pre svoje druhé auto, teda nevyužil čas do príchodu svojho kolegu, pomocou ktorého chcel naštartovať J., aby ho k nemu pristavil a keď príde ten jeho kolega, aby naštartovali J.? · otázkou bolo aj to, prečo obžalovaný, ak by mal súhlas na vstup do domu poškodeného, si v dome svietil baterkou, ako to vyplynulo zo záverov z fotopasce? · prečo pri zadržaní nemal obžalovaný pri sebe žiadne kľúče od motorového vozidla alebo motorových vozidiel? · obžalovaný tiež tvrdil, že štartovacie káble nestihol použiť; otázkou je, prečo teda tieto káble nechal v dome poškodeného, na mieste, ktoré na hlavnom pojednávaní označil ako také, kde na ne nebolo vidieť (za sudom v jednej z izieb), a išiel na záhradu fajčiť? Prečo si káble nezobral už so sebou von? Zároveň je potrebné uviesť, že prvá fotka na fotopasci bola vyhotovená v čase 04:35 hod. a v čase o 04:39 hod. túto fotopascu evidentne držal obžalovaný v rukách a bola nasmerovaná na zem, pričom podľa záznamov príslušníkov PZ dostali pokyn ísť na miesto v čase o 05:03 hod., resp. o 05:05 hod., a obžalovaný bol zadržaný na pozemku v čase o 05:30 hod., teda obžalovaný mal dostatok času si zapáliť cigaretu a odísť z domu poškodeného s tými štartovacími káblami. Otázkou je teda aj to, prečo

bol v dome poškodeného tak dlho? Tieto časové údaje potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Richard Z.. Nebolo teda pravdou to, čo tvrdil obžalovaný, teda že vybral z fotopasce baterku a Y. kartu v čase, keď tam už prišli policajti. Urobil tak totiž hneď po tom, čo vstúpil do domu poškodeného a našiel fotopascu.

Zároveň zábery z fotopasce vyvrátili aj tvrdenie obžalovaného o tom, že si nič v dome poškodeného nechystal na odcudzenie, pretože keď obžalovaný vstupoval do domu, tak na chodbe pri vstupe nebolo položené žiadne čierne vrece s vecami, ako je toto zobrazené na fotografiách č. 6-8 pri obhliadke miesta činu (č.l. 44-45). Zároveň obžalovaný vstupoval do domu s niečím čiernym pod pazuchou ľavej ruky a mohli to byť aj čierne igelitové vrecia, do ktorých následne ukladal veci, ktoré chcel odcudziť (č.l. 55 a 57).

Verziu popisovanú obžalovaným konečne nepotvrdil ani jeho príbuzný J. Y..

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel. Kvalifikovaná skutková podstata prečinu spočíva aj v jeho spáchaní tzv. závažnejším spôsobom konania, medzi ktoré patrí aj vlámanie (§ 138 písm. e/ Tr. zák.). Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou (§ 122 ods. 4 Tr. zák.). Znak vlámania môže byť naplnený viacerými spôsobmi vniknutia páchateľa do uzavretého priestoru, medzi ktoré patrí aj nedovolené prekonanie uzamknutia použitím pravých kľúčov.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný J. F. neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, a preto ho súd uznal za vinného tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Na strane obžalovaného J. F. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch ***

V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy: trestný rozkaz OS Bratislava IV sp. zn. 0T/141/2015 (č.l. 63-65), rozsudok OS Trnava sp. zn. 30T/6/2015 (č.l. 66-69) a lustrácie na obžalovaného (č.l. 178-185 a 193).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný spáchal stíhaný skutok v dvoch skúšobných dobách, ktoré mu boli určené v rámci uloženia podmienečných trestov odňatia slobody v trestnej veciach vedených na OS Bratislava IV sp. zn. 0T/141/2015 (6 mesiacov na 2 roky od 17.08.2015) a OS Trnava sp. zn. 30T/6/2015 (3 roky na 4 roky od 08.01.2016), v ktorých veciach sa dopustil tiež úmyselných trestných činov. Obžalovaný je otcom 3 maloletých detí. V minulosti bol opakovane priestupkovo postihovaný za priestupky na úseku cestnej premávky, a to najmä blokovými pokutami a za posledný priestupok zo dňa 28.04.2015 mu v správnom konaní bola uložená sankcia - pokuta 300,00 € a zákaz vedenia motorových vozidiel do 21.07.2016. Iné neskončené trestné konania sa na území SR voči nemu nevedú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, pričom prihliadol v tomto smere na obsah a spôsob záverečnej reči obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktoré jeho priznanie považoval za úprimné) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený), dospel k záveru, že obžalovanému J. F. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, a to ako trest nepodmienečný so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v dvoch skúšobných dobách iných dvoch podmienečných trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za spáchanie iných úmyselných trestných činov. Preto mal za to, že iný druh (napr. alternatívny) a výmera trestu (ktorá bola na samej spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., ktorá bola 1 až 5 rokov) u neho nemôže splniť svoj účel, nakoľko ani hrozba výkonu dvoch trestov odňatia slobody (v celkovej výmere 3,5 roka) obžalovaného neodradila od páchania ďalšej (úmyselnej) trestnej činnosti a neviedla ho k tomu, aby už do budúcna viedol riadny život. Zaradenie obžalovaného práve do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bolo odôvodnené tým, že tento nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania bolo v prípade obžalovaného potrebné uložiť aj trest prepadnutia veci - 1 ks čelové svetlo šedej farby s nápisom A. so šedočiernou gumičkou, ktorú použil na spáchanie trestného činu a ktorú dobrovoľne vydal na účely trestného konania, pričom išlo o vec patriacu práve obžalovanému.

Takto uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí ďalšieho trestu či ochranného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.