Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/39/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného R. banka a.s., Z.: XX XXX XXX, so sídlom: F. XX, XXX XX M., právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Z.: XX XXX XXX, so sídlom advokátskej kancelárie T. 8, XXX XX U. - Y. mesto, proti povinnému v 1. rade J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 284/48, 96X XX M. nad F. a povinnému v X rade G. J., s.r.o., Z.: XX XXX XXX so sídlom S. T. XXX, XXX XX S. T., o vymoženie 165.186,61,-EUR s prísl, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/39/2017 zo dňa 25.9.2017, takto

rozhodol:

I. Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/39/2017 zo dňa 25.9.2017 v prvom výroku m e n í tak, že prvý výrok znie: súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny vo výške 4.723,92,-EUR z a m i e t a.

II. Sudca sťažnosť oprávneného proti druhému výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/39/2017 zo dňa 25.9.2017 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu obchodnej spoločnosti Y. Y., a.s., Z.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX U., T. 9, ako oprávneného (ďalej len „pôvodný oprávnený“), na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu oprávneného, doručeného súdu dňa 3.7.2017 sa začalo proti povinným v 1 a 2. rade exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica NZ 59670/2014, NCRIs 60734/2014 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, so sídlom notárskeho úradu v Krupine, ul. Čsl. armády č. 597 dňa 18.12.2014. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bolo vymoženie istiny vo výške 165.186,61,-EUR, ktorá pozostávala zo sumy vo výške 157.073,54,-EUR, kapitalizovaného úroku do 8.3.2017 vo výške 1.479,84,-EUR, z kapitalizovaného úroku z omeškania do 8.3.2017 vo výške 6.633,23,-EUR a vymoženie úroku 11,3% ročne zo sumy 157.073,54,-EUR od 10.3.2017 do zaplatenia.

2. Súd z výpisu z obchodného registra pôvodného oprávneného zistil, že došlo k jeho dobrovoľnému výmazu z obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť R. banka Y., a.s., z ktorej výpisu z obchodného registra súd zistil, že na základe rozhodnutia akcionárov obchodnej spoločnosti R. banka Y., a.s., zo dňa 24.05.2017 došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti R. banka Y., a.s., so sídlom F. XX, XXX XX M., Z.: XX XXX XXX, ako nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Y. Y., a.s., so sídlom T. 9, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, ako zrušovanou spoločnosťou. Súd mal preukázané a to údajmi z obchodného registra, že došlo k zmene oprávneného, keď univerzálnou sukcesiou došlo k prechodu práva z exekučného titulu ako aj k prechodu práva vyplývajúceho z uzatvorenej plnej moci na právneho nástupcu zrušenej spoločnosti. Exekučný súd na sukcesiu prihliadol a konal s právnym nástupcom zrušenej spoločnosti ako s novým oprávneným.

3. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že tento je nejasný pokiaľ ide o vymáhaný peňažný nárok, preto dňa 20.7.2017 vydal výzvu na odstránenie vád návrhu. Vo výzve

vyšší súdny úradník žiadal odstrániť vady návrhu spočívajúce v nejasnej špecifikácii jednotlivých častí vymáhaného peňažného nároku, k čomu žiadal predložiť vyhlásenie o predčasnej splatnosti pohľadávky úveru a zmluvu o úvere a to v lehote 10 pracovných dní, pričom oprávneného poučil o tom, že inak návrh odmietne v zmysle § 52 ods. 1 exekučného poriadku. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 25.7.2017. Lehotu na odstránenie nejasností návrhu vyšší súdny úradník, na žiadosť oprávneného zo dňa 25.7.2017, predĺžil do 25.8.2017. Oprávnený predložil súdu požadované listiny.

4. Po predložení požadovaných dokladov, vyšší súdny úradník pristúpil k posudzovaniu návrhu na vykonanie exekúcie a po preskúmaní spisu, uznesením sp. zn. 63Ek/39/2017 zo dňa 25.9.2017, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. h), ods. 4 Exekučného poriadku, v časti vymoženia istiny vo výške 8.113,07,-EUR a v časti vymoženia úroku vo výške 11,30% ročne zo sumy 157.073,54,-EUR od 10.3.2017 do zaplatenia.

5. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pri svojom rozhodovaní zistil že exekučným titulom v exekučnom konaní je Notárska zápisnica NZ 59670/2014, NCRIs 60734/2014 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, so sídlom notárskeho úradu v Krupine, ul. Čsl. armády č. 597 dňa 18.12.2014, o uznaní záväzku a súhlasu dlžníka a ručiteľa s exekúciou, ktorej obsahom je právny úkon uznania záväzku, pristúpenia povinného v 2. rade, ako pristupujúceho dlžníka, k záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 280 417 zo dňa 19.2.2008 v znení dodatkov v pôvodnej výške 713.669,26,-EUR, medzi oprávnenou osobou pôvodne T. Y. a.s., Z.: XX XXX XXX, T. 9, XXX XX U., a v čase pristúpenia pod obchodným menom Y. Y., a.s. (ďalej len „oprávnená osoba“) a povinnou osobou obchodnou spoločnosťou eJ. a.s., Z..: XX XXX XXX, S. T. XXX, XXX XX S. T., (ďalej len „povinná osoba“) v zastúpení konateľom J. W., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, XXX XX F.. Taktiež je obsahom exekučného titulu aj prevzatie ručenia povinného v 1. rade, ako ručiteľa, vyhlásením že uspokojí pohľadávky oprávnenej osoby, ak tak neurobí povinná osoba.

6. Ďalej vyšší súdny úradník zistil, že v priebehu úverového vzťahu medzi účastníkmi úverového vzťahu došlo zo strany oprávnenej osoby k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 280 417. Z listiny „Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 280 417“ zo dňa 29.11.2016, mal preukázané, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 6.12.2016, pričom pohľadávka z predmetného úveru bola vyčíslená na sumu 160.462,69,-EUR ku dňu 28.11.2016 a povinná osoba bola vyzvaná na bezodkladnú úhradu tejto pohľadávky s príslušenstvom.

7. Vo vzťahu k predčasnej splatnosti úveru poukázal vyšší súdny úradník vo svojom odôvodnení na skutočnosť, že predčasným zosplatnením úveru dochádza nielen k zmene záväzku ale aj k zmene pomerov plnenia a aktivuje sa režim omeškania v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Zatiaľ čo splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok, pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká dlžníkovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania dlžníkom ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Na základe vyššie uvedených skutočností potom vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného v časti ním uvádzanej istiny úveru vo výške 8.113,07,-EUR (t.j. sumu, ktorá pozostáva z kapitalizovaného úroku do 08.03.2017 vo výške 1.479,84,-EUR a kapitalizovaného úroku z omeškania do 8.3.2017 vo výške 6.633,23,-EUR). Dôvodom bolo, že predmetné sumy vznikli úročením jednotlivých splátok nesplatenej istiny úveru aj po samotnom zosplatnení celého úveru, ktorý nastal dňa 06.12.2016, na čo už oprávnený nemal právo.

Vyšší súdny úradník potom z vyššie uvedeného dôvodu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny vo výške 8.113,07,-EUR podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku jeho uznesenia.

8. K uplatnenému úroku vo výške 11,30% p.a. zo sumy 157.073,54,-EUR od 10.03.2017 do zaplatenia, vyšší súdny úradník uviedol, že predmetný úrok rovnako nemôže súd oprávnenému priznať pretože po zosplatnení úveru dňa 06.12.2016 naň oprávnený nemá nárok z rovnakých už uvedených dôvodov. Súčasne poukázal na ust. § 45 ods.3 Exekučného poriadku, v ktorom zákonodarca taxatívne uvádza, čo môže byť predmetom notárskej zápisnice ako exekučného titulu v prípade ak jej obsahom je záväzok vzniknutý z peňažného plnenia. Uviedol, že notárska zápisnica sa môže týkať iba sumy poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z omeškania a nesmie týkať zmluvných pokút, úrokov a ani rôznych odplát a poplatkov za správu úveru a podobne. V zmysle ust. § 45 ods.3 Exekučného poriadku, preto návrh v časti úroku vo výške 11,30% ročne zo sumy 157.073,54,-EUR od 10.03.2017 do zaplatenia zamietol. Na základe predložených podkladov zo strany oprávneného k návrhu na vykonanie exekúcie a na základe vyššie uvedených skutočností mal teda za to, že nárok oprávneného v danom exekučnom konaní je dôvodný iba v časti istiny vo výške 157.073,54,-EUR.

9. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 27.9.2017, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12.10.2017, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal ho zrušiť.

10. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že vyšší súdny úradník neposúdil návrh z hľadiska jeho obsahu (§ 200 EP v spojení s § 124 ods. 1 a nesprávne právne vec posúdil (nesprávna aplikácia ustanovenia § 502 ods. 1 OBZ, 503 ods. 3 a § 45 ods. 3 EP). K posudzovaniu návrhu z hľadiska jeho obsahu uviedol, že vo formulári určenom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie nastala chyba v písaní, keď v bode E) Vymáhaný nárok oprávnený nesprávne označil časť „Úrok“ namiesto časti „Úrok z omeškania“. Správna špecifikácia vymáhaného nároku ale zjavne vyplýva z časti „Doplňujúce informácie o peňažnom nároku“, ako aj z listinných dôkazov priložených k návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že výslovne žiada vymoženie úroku z omeškania vo výške 11,3 % p.a. zo sumy 157.073,54 EUR od 10.3.2017 do zaplatenia. Tvrdil, že aj v exekučnom konaní je nevyhnutne nutné posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu; teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, a nie podľa toho, ako bolo označené tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočne prejavenej vôli konajúcej osoby s tým, že pre posúdenie podaní nie je významné, ako ich strana označila, či ich strana označila nesprávne alebo ich neoznačila vôbec, ani to aký obsah im strana prisudzuje. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo/128/2010 v zmysle ktorého: „Pri právnej klasifikácii podania súd vychádzal predovšetkým z § 41 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko.“ Ďalej v tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14.5.1997, sp. zn. II. ÚS 71/96: , uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.6.2004, sp. zn. 3Cdo/721/2003, so zhodnými závermi.

11. K tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnej aplikácii ustanovenia § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 uviedol, že vyšší súdny úradník konštatoval v napadnutom uznesení nedôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov po vyhlásení okamžitej (predčasnej) splatnosti úveru, pričom vychádzal prevažne z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.6.2015, sp. zn. 6Co/190/2014 a že spornosť namietaného právneho záveru pripúšťa aj samotný Krajský súd v Prešove v uvedenom rozhodnutí. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že hoci vyšší súdny úradník tvrdil, že po okamžitej splatnosti úveru má oprávnený nárok iba na úrok z omeškania, napriek uvedenému však zamietol aj nárok oprávneného na vymoženie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6.633,23 EUR do 8.3.2017. K úrokom z omeškania uvádzal, že veriteľovi nezaniká nárok na úrok z omeškania, ale má naň zákonný nárok a to až do doby skutočného vrátenia poskytnutého úveru a to popri úroku z úveru, nakoľko ide o dva rozdielne inštitúty. V tomto smere

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.8.2014, sp. zn. 33Cdo/212/2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2014, sp. zn. 33Cdo/1401/2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.6.2007, sp. zn. 33Odo/657/2005 (publikovaného pod C 5404), rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.2.2016, sp. zn. 11Co/65/2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.12.2015, sp. zn. 11Co/457/2015.

12. Vo vzťahu k úrokom z úveru tvrdil, že uplatnený nárok je legitímny aj po okamžitom zosplatnení úveru a vyplýva prima facie zo samotného znenia § 502 a § 503 ObZ, bez potreby duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Okamihom splatnosti úveru, resp. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v nadväznosti na porušenie dlžníkovej povinnosti splatiť poskytnutý úver riadne a včas, nemôže dôjsť k zániku práva veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok. Vzhľadom na uvedené považuje oprávnený za absurdné, ak by sa takýmto spôsobom (častokrát úmyselným nesplatením úveru) mohol dlžník, ktorý sám vyvolal protiprávny stav, zbaviť svojej povinnosti platiť úroky. Oprávnený uplatnil voči povinnému jediný sankčný mechanizmus v podobe tzv. straty výhody splátok, a to predčasným zosplatnením úveru a postupoval lege artis, keď žiadal od neho ako od úverového dlžníka, aby mu vrátil celú sumu z poskytnutého úveru vrátane príslušenstva. Nesplnením uvedenej povinnosti sa povinný ako dlžník dostal do omeškania v vznikla mu povinnosť platiť úroky z omeškania. Zároveň však stav, keď povinný naďalej užíva (nevracia) poskytnuté finančné prostriedky a oprávnený nimi fakticky nedisponuje, nie je dôvodom na nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov. Ku vzájomnému vzťahu úrokov a úrokov z omeškania, oprávnený poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.10.2013, sp. zn. 43Cob/186/2013 v zmysle ktorého: „Je pritom nevyhnutné rozlišovať medzi pojmom úrok z nesplateného úveru a pojmom úrok z omeškania z peňažných záväzkov, ktoré neboli dlžníkom uhradené ku dňu splatnosti. Úrok z nesplateného úveru je chápaný ako cena peňazí. Pre veriteľa predstavuje kompenzáciu za to, že sa vzdal narábania so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré na určitý dohodnutý čas poskytol dlžníkovi. Oproti tomu úrok z omeškania je sankcia, ktorú má veriteľ právo požadovať v prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas svoj peňažný záväzok. Uplatnenie práva na úroky z úveru sa nevylučuje s uplatnením práva na úroky z omeškania. Tieto dva nároky svedčia veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom riadne zaplatený.“. Rovnako poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.10.2012, sp. zn. 14Co/83/2012 v zmysle ktorého: „Úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodujúce je dojednanie v úverovej zmluve. (...) Odvolací súd v tejto veci nemal dôvod sa odchýliť ani od názoru uvedeného v komentári ku Obchodnému zákonníku (Štenglová I., Plíva S., Tomsa M. a kol.: Obchodní zákonník, komentář. 5 vydaní, Praha, C. H. Beck, 1998 s. 834).“.

13. Sťažnosť ďalej odôvodňoval aj znením § 503 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého „Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.“ S tým, že z citovaného ustanovenia nevyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úroky je limitovaná splatnosťou úveru, čo znamená, že simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 nie je zákonom vylúčené. Opätovne zdôrazňoval, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré plnia celkom odlišné funkcie. K vysvetleniu pojmov úrok a úrok z omeškania oprávnený citoval množstvo komentárov k Obchodnému zákonníku a odbornej literatúry so závermi, že zatiaľ čo úrok je cenou peňazí, úrok z omeškania má sankčný charakter za nedodržanie záväzku a teda, že nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky oprávneného po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania a súčasne riadnym zmluvným úrokom. Záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že po zosplatnení pohľadávky má povinný povinnosť zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania, považuje za absurdný a zvýhodňujúci dlžníka v prípade porušenia záväzku (nesplácania úveru) v porovnaní s riadnym plnením zmluvných povinností.

14. Napokon, v sťažnosti poukazoval oprávnený aj na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 45 ods. 3 EP, keď vyšší súdny úradník v súvislosti s uplatnením si riadneho úroku poukázal na ustanovenie § 45 ods. 3 EP, v ktorom zákonodarca taxatívne uvádza, čo môže byť predmetom notárskej zápisnice v prípade záväzku vzniknutého z peňažného plnenia, t.j. suma predstavujúca poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania a nemôže sa týkať zmluvných pokút. Podľa názoru oprávneného sa pri výklade uvedeného ustanovenia zákona nemožno v žiadnom prípade obmedziť na formalistický záver, že oprávnený v exekučnom konaní má nárok iba na istinu a úrok z omeškania, keďže znenie ustanovenia § 45 ods. 3 EP je nepresné, keď do výpočtu plnení, ktoré môžu byť predmetom súhlasu s vykonateľnosťou

zápisnice, zákonodarca nezahrnul napríklad dohodnutý úrok za poskytnuté peňažné prostriedky. Ak by zákonodarca uvažoval o zákaze domáhať sa úrokov, urobil by tak spôsobom obdobným ako v prípade zmluvných pokút. Takýto zákaz však uvedené ustanovenie EP neobsahuje. Sporná právna norma je teda formulovaná nepresne a mohla by viesť k nesprávnemu záveru o neprípustnosti exekúcie na vymoženie štandardných úrokov, ako bežnej ceny peňazí.

15. Na základe uvedených skutočností, oprávnený má za to, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil a v značnom rozpore so svojím odôvodnením zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie aj v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6.633,23 EUR do 8.3.2017. Jeho postup preto nemožno považovať za správny a zákonný a podaná sťažnosť je opodstatnená.

16. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

17. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

18. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

19. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

20. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

21. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

22. V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.

23. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

24. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

25. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

26. V zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

27. V zmysle § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

28. V zmysle § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

29. V zmysle § 52 ods. 2 exekučného poriadku, chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada.

30. Sudca po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného proti napadnutému uzneseniu je sčasti dôvodná a to pokiaľ ide o časť výroku I. napadnutého uznesenia a uznesenie je potrebné v danej časti zmeniť. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a vo vzťahu k výroku II. sťažnosť považuje za nedôvodnú. V tejto časti preto zostáva uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/39/2017 zo dňa 25.9.2017 nezmenené.

31. Sudca k výroku I. napadnutého uznesenia uvádza nasledovné:

32. Sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď v zmysle § 52 ods. 1 Exekučného poriadku vydal najskôr výzvu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie pre ktoré považoval návrh za nejasný a po ich odstránení pristúpil k posudzovaniu samotného návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 1, ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku.

33. Z exekučného spisu je zrejmé, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica NZ 59670/2014, NCRIs 60734/2014 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, so sídlom notárskeho úradu v Krupine, ul. Čsl. armády č. 597 dňa 18.12.2014, ktorej obsahom je právny úkon uznania záväzku, pristúpenia povinného v 2. rade, ako pristupujúceho dlžníka, k záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 280 417 zo dňa 19.2.2008 v znení dodatkov uzatvorenej medzi oprávneným (v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie Y. Y., a.s.) a obchodnou spoločnosťou eJ. a.s., so sídlom XXX XX S. T. XXX a taktiež je obsahom exekučného titulu aj prevzatie ručenia povinným v 1. rade, ako ručiteľom vyhlásením, že uspokojí pohľadávky oprávneného, ak tak neurobí spoločnosťou eJ. a.s. Ďalej z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený dňa 29.11.2016 listinou nazvanou „Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXX XXX“ zo dňa 29.11.2016, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 6.12.2016, pričom pohľadávku z predmetného úveru vyčíslil na sumu 160.462,69,-EUR ku dňu 28.11.2016 a vyzval spoločnosť eJ. a.s., so sídlom XXX 01 S. T. XXX na bezodkladnú úhradu tejto pohľadávky s príslušenstvom. Uvedená obchodná spoločnosť prevzala vyhlásenie o predčasnej splatnosti dňa 11.12.2016, jej konateľ dňa 1.12.2016 a povinný v 2. rade dňa 1.12.2016. Povinný v 1. rade bol výzvou právneho zástupcu oprávneného zo dňa 31.1.2017 vyzvaný ako ručiteľ na splnenie peňažného záväzku vo výške 163.362,38,-EUR titulom ručenia, pričom výzva sa poštovou prepravou vrátila späť odosielateľovi s uvedením: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd konštatuje, že hoci adresát písomnosti písomnosť neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa poštovou prepravou dostala do sféry jeho dispozície, t.j. mal reálnu možnosť zásielku si prevziať ale túto možnosť v odbernej lehote nevyužil.

34. Sudca sa stotožňuje v dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení týkajúcimi sa následkov predčasného zosplatnenia úveru veriteľom. Aj podľa názoru súdu inštitút predčasného zosplatnenia úveru predstavuje zmenu záväzku, v podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Aj v tomto prípade oprávnený, teda samotný veriteľ, určil svojím jednostranným vyhlásením predstavujúcim zmenu záväzku ďalší režim plnenia záväzku, t.j. jeho jednorázové uhradenie v celej jeho aktuálnej (zosplatnenej) výške a to bezodkladne. Úrok z úveru je, tak ako to uvádza aj oprávnený, cena peňazí, ktorá sa platí za to, že veriteľ je obmedzený v dispozícii s peňažnými prostriedkami a tieto sa mu iba postupne vracajú v dohodnutých splátkach. Za to patrí veriteľovi úrok, to je cena peňazí. Pri

predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru však dochádza k takej zmene pôvodného záväzku, na základe ktorej vzniká dlžníkovi povinnosť jednorazovo (t.j. už nie postupnými splátkami) vrátiť celú sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a veriteľovi právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, čím odpadá na jeho strane obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom (t.j. pred zmenou záväzku). V prípade ak dlžník bezodkladne po zosplatnení úveru neuhradil dlžnú sumu veriteľovi, dostal sa do omeškania s plnením záväzku a to v celej jeho zosplatnenej výške, nie s jednotlivými splátkami. Okamihom omeškania dlžníka s plnením povinnosti vyplývajúcej zo zmeny záväzku, ktoré nastalo po zmene záväzku vyvolanej veriteľom, vzniklo veriteľovi právo požadovať úroky z omeškania z celej zosplatenej dlžnej sumy a dlžníkovi vznikla povinnosť na ich úhradu. V prípade ak by veriteľ inkasoval úroky rovnako ako pred zmenou záväzku (ako pri postupných splátkach), t.j. ako keby k žiadnej zmene záväzku nedošlo, bol by založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia, vrátane jednorázového plnenia celého dlhu a veriteľ by inkasoval úroky rovnako ako keby k žiadnej zmene záväzku nedošlo (hoci ju sám vyvolal).

35. Súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, najmä na poslednú vetu uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorej, v čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Teda, samotný zákon rozlišuje splatnosť úrokov podľa toho, či je istina úveru splatná v splátkach alebo jednorázovo. Oprávnený nesprávne poukazuje na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keď toto ustanovenie upravuje kvalitatívne inú situáciu na strane dlžníka, a to že dlžník je oprávnený (t.j. na základe vlastného rozhodnutia, nie na základe mimoridneho zosplatnenia úveru zo strany veriteľa) vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj pred dobou dohodnutou v zmluve, teda skôr.

36. Právna otázka priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky je aj v aplikačnej praxi súdov aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/1998, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012) rozhodovaná dlhodobo ustáleným a konštantným spôsobom.

37. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na rozhodovaciu prax súdov konštatuje, že oprávnený má ku dňu vyhlásenia predčasného zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 6.12.2016, právo požadovať od povinného celú sumu poskytnutého úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a o kapitalizované úroky z omeškania zo splátok úveru s ktorými bol v omeškaní ku dňu zosplatnenia, čo predstavuje spolu sumu 160.462,69,-EUR tak, ako to uviedol sám oprávnený vo Vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2016.

38. Vyšší súdny úradník nestupoval správne, keď zamietol návrh na vykonanie exekúcie oprávneného v časti istiny vo výške 8.113,07,-EUR, t.j. aj v časti pohľadávky oprávneného ku dňu zosplatnenia úveru, ktorá bola uplatnená dôvodne vo výške 160.462,69,-EUR a považoval za dôvodnú iba sumu 157.073,54,-EUR. V tejto časti, t.j. vo výške pohľadávky 3.389,15,-EUR, je sťažnosť podaná oprávneným dôvodná.

39. Tvrdenia oprávneného sú však dôvodné iba s časti, keďže predčasnú splatnosť úveru samotný oprávnený, resp. jeho právny predchodca, vyhlásil ku dňu 6.12.2016 a nie ku dňu 8.3.2017, ku ktorému si kapitalizoval úroky a úroky z omeškania. Súd považuje za nedôvodné a nepreukázané kapitalizovanie príslušenstva úveru oprávneným ku dňu 8.3.2017, keď nie je zrejmé ani prečo tak oprávnený urobil práve k uvedenému dňu.

40. K výroku II. napadnutého uznesenia, ktorý zostáva nezmenený tak ako bol uvedený v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/39/2017 zo dňa 25.9.2017 a vo vzťahu ku ktorému sudca považuje podanú sťažnosť za nedôvodnú, sudca uvádza:

41. Sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 21. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že vyšší súdny úradník posudzoval dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a zaoberal sa uplatneným peňažným nárokom tak ako ho označil oprávnený a to ako „istina“

a ako „úrok“. Vyšší súdny úradník sa nezaoberal úrokom z omeškania, nakoľko úrok z omeškania si oprávnený v podanom návrhu neuplatnil.

42. K tvrdeniam oprávneného v podanej sťažnosti, že na jeho strane nastala chyba v písaní a že výslovne žiada o vymoženie úroku z omeškania vo výške 11,3 % ročne zo sumy 157.073,54 EUR od 10.3.2017 do zaplatenia, že je nevyhnutne nutné posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu; teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, a nie podľa toho, ako bolo označené tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočne prejavenej vôli konajúcej osoby s tým, že pre posúdenie podaní nie je významné, ako ich strana označila súd uvádza, že tieto nemožno právne akceptovať.

43. Je síce pravdou, že súd posudzuje návrh podľa jeho obsahu a nie podľa označenia, uvedené interpretačné pravidlo sa však aplikuje predovšetkým pokiaľ ide o nesprávne označenie právneho úkonu ktoré nezodpovedá jeho obsahu tak, aby výklad právneho úkonu zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia úkonu. Súd nespochybňuje uvedené interpretačné pravidlo ani právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo/128/2010 a iných oprávneným uvádzaných rozhodnutí, naopak aj súd na ne poukazuje a zdôrazňuje, že uvedené interpretačné pravidlo neznamená, že súd je oprávnený pri posudzovaní procesného úkonu účastníka dávať určitému úkonu iný význam, než ktorý jednoznačne zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Súd poznamenáva, že v tomto prípade nejde o označenie právneho úkonu ale o označenie časti peňažného nároku. Súd nie je oprávnený a ani nemal dôvod meniť výslovne oprávneným označenú časť peňažného nároku z „úroku“ na „úrok z omeškania“. Oprávnený jednoznačne označil peňažné nároky, ktoré si v exekúcii uplatňoval, pričom úrok špecifikoval percentuálnou sadzbou, sumou istiny a časovým ohraničením. Tak ako aj oprávnený uvádza, pri úroku a úroku z omeškania ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré plnia celkom odlišné funkcie a ktorých rozdielnosť a nezávislosť oprávnený obšírnym spôsobom v podanej sťažnosti vysvetľuje. Súd nemôže takto jednoznačne špecifikovaný nárok uplatnený účastníkom, svojvoľne meniť a takýmto spôsobom zasiahnuť do dispozičného práva patriaceho oprávnenému ako účastníkovi konania. Súd naviac vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu spočívajúcich v nejasnej špecifikácii jednotlivých častí vymáhaného peňažného nároku, kedy si oprávnený mohol jeho chybu v písaní opraviť, čo neurobil. Súd ani z obsahu úkonu nemohol nijako vyvodiť, že oprávnený mal na mysli úrok z omeškania a nie úrok, keďže z obsahu návrhu to nevyplývalo, sadzba zákonného úroku z omeškania je iná ako uvádzal oprávnený a súd nemal preukázanú dohodu o výške úroku z omeškania (11,3% ročne) ani v notárskej zápisnici (tam je 9% ročne) ani v čase po zosplatnení úveru. Súd nemôže považovať za opravu návrhu na vykonanie exekúcie, v časti tvrdenej chyby v písaní, uvedenie jednej vety v podanej sťažnosti („Oprávnený výslovne žiada vymoženie úroku z omeškania vo výške 11,3% p.a. zo sumy 157.073,54 EUR od 10.3.2017 do zaplatenia.“) Oprava chýb v písaní je možná v zmysle § 52 ods. 2 Exekučného poriadku iba prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada. V tomto smere bol oprávnený poučený aj v rámci výzvy vyššieho súdneho úradníka. Sudca však pre úplnosť uvádza, že oprávnenému ako veriteľovi stále svedčí právo vyplývajúce z exekučného titulu uplatniť si samostatným návrhom na vykonanie exekúcie aj úroky z omeškania po zosplatnení úveru, na ktoré mu vznikol právny nárok okamihom v ktorom sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením jeho dlhu.

44. K namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku vyšším súdnym úradníkom, v ktorom zákonodarca taxatívne uvádza, čo môže byť obsahom notárskej zápisnice ako exekučného titulu, súd považuje tvrdenia oprávneného za nedôvodné. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak bol obsahom notárskej zápisnice právny úkon ktorého predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže byť predmetom exekúcie iba suma poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z omeškania. Záväzok v takejto notárskej zápisnici sa nemôže týkať zmluvných pokút. Tvrdenia oprávneného, že pri výklade uvedeného ustanovenia zákona sa nemožno obmedziť na záver, že oprávnený má v exekučnom konaní nárok iba na istinu a úrok z omeškania, že znenie zákona je nepresné, keď do výpočtu plnení zákonodarca nezahrnul dohodnutý úrok za poskytnuté peňažné prostriedky a že ak by zákonodarca uvažoval o zákaze domáhať sa úrokov, urobil by tak výslovným spôsobom ako v prípade zmluvných pokút, súd považuje za jednostranné. Súd má zo znenia zákona za to, že išlo o zámer zákonodarcu. Veriteľovi nič nebráni uplatniť si nárok zo zmluvy, ktorou poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky žalobou v súdnom konaní vrátane úrokov, zmluvných pokút a iných nárokov. V prípade ak veriteľ uprednostní ako exekučný titul notársku zápisnicu, zákonodarca v súlade s rozhodovacou praxou ESD a ESĽP súvisiacou s ochranou spotrebiteľa, zaviedol novelou do exekučného

poriadku takúto formu ochrany povinného, ktorý sa často pod vplyvom tiesnivých osobných či finančných pomerov alebo z neznalosti zaväzoval notárskou zápisnicou k záväzkom na hranici dobrých mravov, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že notárske zápisnice ako exekučné tituly využívali najmä nebankové subjekty poskytujúce peňažné prostriedky, zákonodarca priamo novelou zákona upravil čo môže byť predmetom exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica. Odhliadnuc od uvedeného, súd konštatuje, že oprávnený má právny nárok na úroky z úveru iba do doby kým došlo k zmene záväzku jeho mimoriadnym zosplatnením, tak ako to súd uviedol aj v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia svojho rozhodnutia.

45. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.