Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej výživou): Ing. J. F., bytom L., R. XXXX/XA, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Z. J. s.r.o., so sídlom v J. L., X. XXX, proti plnoletému dieťaťu: JUDr. G. F., bytom J. L., H. XXX/XXX-X, o návrhu osoby povinnej výživou na zrušenie výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. apríla 2017, č. k. 8Pc/11/2017-30, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Ing. J. F. k plnoletej dcére JUDr. G. F., ktorá bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 5C/71/2011-64, zo dňa 21.11.2011, a to dňom 01.06.2016 a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 , § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že plnoletá dcéra navrhovateľa ukončila magisterské štúdium v máji 2016, pričom od septembra 2016 nastúpila na doktorandské štúdium dennou formou. Počas tohto štúdia plnoletá dcéra navrhovateľa poberá štipendium vo výške 540 eur mesačne. Súd bol toho názoru, že schopnosť plnoletej dcéry navrhovateľa sa ma sa živiť nastala okamihom, kedy ukončila druhý stupeň vysokoškolského štúdia, teda magisterské štúdium, čo bolo v máji 2016. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť až od 01.06.2016, súd nepovažoval za potrebné skúmať presný dátum ukončenia magisterského štúdia, keď sama plnoletá dcéra navrhovateľa potvrdila, že k jeho ukončeniu došlo v máji 2016. Súd sa nestotožnil s obranou plnoletej dcéry navrhovateľa, že z dôvodu doktorandského štúdia dennou formou nie je schopná sama sa živiť, keďže nepracuje, ani si brigádnicky neprivyrába a že toto štúdium je potrebné považovať za jej prípravu na budúce povolanie, nakoľko bez získania doktorandského titulu PhD. by nemohla učiť na vysokej škole. Súd konštatoval, že plnoletá dcéra navrhovateľa už po ukončení magisterského štúdia sa mohla zamestnať a skutočnosť, že študuje dennou formou v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mala vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvať, zvlášť za situácie, keď pri tejto forme štúdia dostáva mesačne štipendium v sume 540 eur. Podľa názoru súdu aj táto suma naznačuje, že je schopná sama sa živiť napriek tomu, že sa nezamestnala a venuje sa len dennej forme doktorandského štúdia. Na trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k plnoletej dcére nemá vplyv tvrdenie, že je možné, že v budúcom roku štúdia môže byť štipendium nižšie. Súd ďalej uviedol, že navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dcére dňa 13.07.2016, pričom túto žiadal zrušiť spätne od 01.06.2016. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov dôjsť od okamihu, kedy skutočne nastala zmena pomerov, a teda môže byť aj

zmena pomerov pred podaním návrhu. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle zrušenia vyživovacej povinnosti je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať plnoletému dieťaťu odo dňa začatia súdneho konania, vždy od okamihu, keď sa zmenili pomery. V danom prípade došlo k zmene pomerov v máji 2016, preto navrhovateľ mohol žiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti od 01.06.2016. Súd preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie plnoletá dcéra navrhovateľa JUDr. G. F., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia návrhu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v rozhodnutí uviedol, že je pravdou, že nikde nepracuje, nebrigáduje, iba študuje v dennej forme tretí stupeň vysokoškolského štúdia, napriek tomu zaujal názor, že ukončením magisterského štúdia získala schopnosť sama sa živiť, preto návrhu vyhovel. Podľa jej názoru takéto stanovisko nie je v súlade so Zákonom o rodine, nakoľko ona nikde nepracuje, všetky odvody za ňu hradí štát, nemá možnosť sa zamestnať, keďže každý deň musí byť v škole a teda výklad súdu považuje za nesprávny. Práve získaním vzdelania v treťom stupni vysokoškolského štúdia bude mať širšie schopnosti uplatnenia sa v pracovnej oblasti. Bez ukončenia tretieho stupňa štúdia nie je totiž možné pôsobiť na vysokej škole v pozícii pedagóga, ani postupovať vo vedeckej činnosti na pozíciu docenta a profesora, o ktoré zamestnanie má záujem. Ak by boli tvrdenia súdu správne, muselo by sa rovnako postupovať aj pri ukončení prvého stupňa štúdia, teda bakalárskeho, keďže právnická fakulta garantuje, že takýto absolvent sa môže zamestnať a pracovne uplatniť v širokom spektre zamestnaní, avšak stále sú zamestnania, na výkon ktorých je potrebné absolvovať aj magisterské štúdium. Je bežnou a ustálenou praxou súdov, že plynulý prechod z prvého stupňa štúdia na druhý sa považuje za obdobie, nazývané sústavná príprava na budúce povolanie a teda v tomto období trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Rovnako je potrebné postupovať aj pri aplikácii uvedených ustanovení pri plynulom prechode z druhého na tretí stupeň štúdia. Nepoprela, že poberá štipendium, táto suma však nie je garantovaná, jej výplata môže byť pozastavená v prípade, ak si študent neplní svoje študijné povinnosti. Mimo určeného výživného jej navrhovateľ nad jeho rámec ničím neprispieval, všetky výdavky hradila jej matka, pričom od posledného určenia výživného jej výdavky výrazne stúpli.

3. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu plnoletej dcéry navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Je toho názoru, že vysokoškolské štúdium tretieho stupňa nemožno považovať za sústavnú prípravu na povolanie, nakoľko touto je ukončenie druhého stupňa. V tomto smere poukázal na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý definuje sústavnú prípravu na budúce povolanie ako štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Dôvodom, pre ktorý sa tretí stupeň VŠ už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie je možné vidieť aj v tom, že počas tohto štúdia študent získava finančnú odmenu - štipendium, pričom podľa § 4 ods. 2 zákona č. 417/2003 z.z. o pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem považuje aj štipendium. Ukončením magisterského štúdia získala plnoletá dcéra nepochybne schopnosť sama sa živiť. Tvrdenia dcéry o tom, že získaním vzdelania v treťom stupni bude mať širšie schopnosti uplatnenia sa v pracovnej sfére považuje pre dané konanie za právne bezvýznamné. Je nepochybné, že nadobudnutím ďalšieho vzdelania bude mať dcéra väčšie možnosti pre uplatnenie sa na pracovnom trhu, avšak z pohľadu vyživovacej povinnosti je to irelevantné. Pokiaľ dcére stúpli výdavky v súvislosti s doktorandským štúdiom uviedol, že na jej strane nejestvuje objektívna prekážka , ktorá by jej bránila v tom, aby si napr. našla prácu na kratší úväzok.

4. K vyjadreniu navrhovateľa plnoletá dcéra vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach, uvedených v odvolaní a žiada mu vyhovieť. Nespochybňuje, že na niektoré zamestnania postačuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, avšak existujú aj povolania, na ktoré stačí stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ale sú aj také povolania, na ktoré je potrebné vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, o ktoré má aj ona záujem. Navrhovateľ si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že poberá postačujúce štipendium, na druhej strane tvrdí, že ak výška štipendia nepokrýva jej zvýšené náklady, má si nájsť brigádu, resp. prácu popri škole. To by znamenalo, že takmer každý stredoškolák, či vysokoškolák, ktorému s takýmto štúdiom vzniknú náklady, si ich má znášať sám a uvedené nie je povinnosťou rodičov. Dodala, že je smutné, že navrhovateľ ju v štúdiu žiadnym spôsobom nikdy nepodporil, je to jej matka, ktorá ju podporuje po všetkých stránkach, pričom má okrem nej ešte

jednu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ sa pritom opätovne oženil, je konateľom a majiteľom viacerých firiem, výlučným vlastníkom bytu v L. a všetky finančné prostriedky používa výlučne na uspokojovanie svojich potrieb.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou (navrhovateľa) Ing. J. F. k jeho plnoletej dcére JUDr. G. F., naposledy určenú uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 5C/71/2011-64 zo dňa 21.11.2011, s účinnosťou od 01.06.2016. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:

7. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby a majetkové pomery.

8. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že ukončením magisterského štúdia na vysokej škole v máji 2016 nadobudla plnoletá dcéra navrhovateľa schopnosť sama sa živiť. Za sústavnú prípravu na povolanie sa podľa platných právnych predpisov ( napr. zákona o sociálnom poistení, zákona o prídavku na dieťa) považuje štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, pričom doktorandský študijný program, ktorý je študijným programom tretieho stupňa, sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje. Súd prvej inštancie správne ustálil schopnosť plnoletej G. samej sa živiť, a to od ukončenia magisterského štúdia, teda od mája 2016, resp. od 01.06.2016, od ktorej doby žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére navrhovateľ v podanom návrhu. Za tejto situácie boli splnené podmienky ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa (osoby povinnej výživou) k plnoletej dcére G.. Skutočnosti, na ktoré poukazovala plnoletá dcéra v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie, nemajú vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti osoby povinnej výživou voči nej, a preto odvolací považoval jej odvolanie za neopodstatnené.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda znáša sám trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .